Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/80/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: Žilina Invest, s.r.o., so sídlom Námestie obetí komunizmu č. 1, Žilina, IČO: 36 416 754, právne zast.: JUDr. Magda Poliačiková, advokátka s.r.o., so sídlom Národná č. 17, Žilina, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody č. 6, Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania: v rade 1/ C. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. XXXX/X, Q., v rade 2/ C. G., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. č. XXX, ďalší účastníci v rade 1/, 2/ právne zastúpení Advokátskou kanceláriou Mgr. Marek Benedik, s.r.o., so sídlom Rudnayovo námestie č. 1, Bratislava, ďalší účastník v rade 3a/ H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XXX/X, I., 3b/ R. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX A. RD O. AB, TI E Kanada, 3c/ Y. E., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. č. XXX/XX, U., (ďalší účastníci v rade 3a/, 3b/ a 3c/, ako právni nástupcovia po neb. G. D., rod. G., zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom I.. XX), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 23022/2016/B624-SV/57443/Ho zo dňa 14.09.2016, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi, žalovanému a ďalším účastníkom v rade 3a/, 3b/ a 3c/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Ďalší účastníci v rade 1/, 2/ m a j ú právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Správny orgán prvého stupňa - Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím Č. s.: OU-ZA-OVBP2-2016/002496/1/AJA zo dňa 14.06.2016, ako príslušný orgán podľa § 117a Zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len stavebný zákon) v intenciách vysloveného záväzného právneho názoru Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 24855/2015/B624-SV/66837/Ka o návrhu ďalších účastníkov v rade 1/, 2/ a právnej predchodkyne ďalších účastníkov v rade 3a, 3b/, 3c/ na rozšírenie vyvlastnenia na zostávajúce časti pozemkov parcely KN-E 223/1, 225/103 a 226/1, kat. úz. I., ktoré vznikli odčlenením parciel potrebných pre realizáciu verejnoprospešnej líniovej stavby „Výstavba externej infraštruktúry v súvislosti s výstavbou závodu na montáž automobilov KIA v Žiline" rozhodol tak, že: „podľa § 110 ods. 3 stavebného zákona rozširuje vyvlastnenie o parcely KN-E 223/1, 225/103 a 226/1 uvedené v nasledujúcich položkách č. 1-3 tohto rozhodnutia na strane 1-2 tohto rozhodnutia v katastrálnom území I. trvalým odňatím vlastníckeho práva v prospech Žilina Invest, s.r.o., IČO: 36 416 754, so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina Položka č. 1: Parcelu KN-E 223/1 zapísanú na liste vlastníctva č. XXX, druh pozemku: orná pôda o celkovej výmere 3976 m2.

Vlastníctvo: pod B 3 W. C., bytom: O. XXXX/X, XXX XX Q. X, dátum nar.: XX.XX.XXXX, vyvlastňovaný podiel 1/4 - náhrada: 6461,00 €. Jednotková cena podľa č. 2016-031: 6,50 €/m2. Položka č. 2: Parcelu KN-E 225/103 zapísanú na liste vlastníctva č. XXX, druh pozemku: orná pôda o celkovej výmere 1995 m2. Vlastníctvo: pod B 1 G. C. r. V., bytom: I. č. XXX, XXX XX, dátum nar.: XX.XX.XXXX, vyvlastňovaný podiel 1/1 - náhrada: 12 967,50 €. Jednotková cena podľa č. 2016-031: 6,50 €/m2. Položka č. 3: Parcelu KN-E 226/1 zapísanú na liste vlastníctva č. XXX, druh pozemku: orná pôda o celkovej výmere 2 783 m2. Vlastníctvo: pod B 1 D. G. r. G., bytom: I. č. XX, XXX XX, dátum nar.: XX.XX.XXXX, vyvlastňovaný podiel 1/1 - náhrada: 18 089,50 €. Jednotková cena podľa č. 2016-031: 6,50 €/m2. Za rozšírenie vyvlastnenia patrí doterajším vlastníkom náhrada v súlade s ust. § 111 ods. 2 stavebného zákona, a to podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom (ZP) č. 2016-031 zo dňa 06.03.2016 vyhotovený znalcom Ing. Michalom Derkitsom, bytom D. XXXX/XX, Q., ktorý bol vypracovaný podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v platnom znení, ktorý stanovil jednotkovú hodnotu pozemku v sume: 6,50 €/m2, v celkovej náhrade pre vlastníkov tak, ako je uvedené vyššie v položke č. 1-3 tohto rozhodnutia. Náhradu za rozšírenie vyvlastnenia predmetných pozemkov v eurách uvedenú v predchádzajúcej časti výroku tohto rozhodnutia uhradí navrhovateľ vyvlastnenia Žilina Invest, s.r.o., IČO so sídlom Nám. Obetí komunizmu 1, Žilina do 30 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia o rozšírení vyvlastnenia dotknutým vlastníkom na účet, ktorého číslo si zabezpečí navrhovateľ vlastným zisťovaním/oslovením dotknutého vlastníka/ resp. poštovou poukážkou na adresu". V úvode odôvodnenia rozhodnutia správny orgán prvého stupňa poukázal na rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 24855/2015/B624- SV/66837/Ka zo dňa 26.10.2015, ktorým ministerstvo v intenciách rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 3Sžo/119/2015 zo dňa 09.06.2016 rozhodlo o odvolaní voči pôvodnému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu č. OÚ-ZA-OVPB2/B/2013/002862/00909/To-G2,3 zo dňa 04.11.2013 tak, že v časti výroku o vyvlastnení tam uvedených pozemkov rozhodnutie potvrdil a v časti výroku o zamietnutí žiadosti dotknutých vlastníkov na rozšírenie vyvlastnenia na zostávajúce časti pozemku pôvodné rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušilo a vec vrátilo správnemu orgánu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, že prvostupňový správny orgán je povinný v súčinnosti s účastníkmi konania vykonať dokazovanie pri každej namietanej parcele samostatne, a to na skutočnosť, či jej vlastník môže využívať zostávajúcu časť pozemku doterajším spôsobom alebo len s neprimeranými ťažkosťami. Správny orgán prvého stupňa nariadil v zmysle ust. § 113 stavebného zákona v spojení s ust. § 38 Správneho poriadku miestnu ohliadku spojenú s ústnym pojednávaním na deň 24.05.2016 v kat. úz. I. na zostávajúcich pozemkoch KN-E 223/1, 225/103 a 226/1 za účelom získania fotodokumentácie a zistenia využiteľnosti a prístupnosti pozemkov s tým, že účastníci boli upozornení, že námietky proti vyvlastneniu v zmysle § 113 ods. 3 stavebného zákona musia uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní. Z miestnej ohliadky správny orgán prvého stupňa zistil, že parcely KN-E 223/1, 225/103 a 226/1 sú poľnohospodársky obrábané spolu s ostatnými pozemkami súkromnou poľnohospodárskou spoločnosťou v rámci väčšieho poľnohospodárskeho bloku, pričom ďalšia účastníčka v rade 1/ (C. G.) uviedla, že zmluvu na prenájom s touto spoločnosťou nemá podpísanú. Správny orgán zistil z miestnej ohliadky, že realizáciou komunikácie došlo k rozdeleniu pôvodných pozemkov KN-E 223, 225/2 a 226 na dve zostávajúce časti, a to pozemok KN-E 223 na zostávajúce časti KN-E 223/1 a 223/2, KN-E 225/2 na KN-E 225/103 a 225/104 a pozemok KN-E 226 na zostávajúce časti KN-E 226/1 a 226/2. Správny orgán zisťoval, ako sa zmenil prístup na zostávajúce pozemky realizáciou komunikácie. K otázke správneho orgánu, ako vlastníci realizovali prístup na pôvodný pozemok pred jeho rozdelením, sa vyjadrovala ďalšia účastníčka v rade 1/, ktorá uviedla, že na pozemok mali zabezpečený prístup po starej ceste okolo pána T., a to na parcelu, ktorá je už vykúpená. Ďalší účastník v rade 2/ (C. W.) uviedol, že prístup realizoval tak, ako ďalšia účastníčka v rade 1/. Zástupca žalobcu uvedené konštatovanie vlastníkov o realizácii prístupu nevyvrátil, ani nevzniesol proti uvedeným tvrdeniam na ústnom pojednávaní žiadne námietky a pripomienky. Na základe uvedených zistení dospel správny orgán prvého stupňa k záveru, že vlastníci pred výstavbou komunikácie realizovali prístup na pôvodnú parcelu zo strany od zostávajúcich parciel KN-E 223/2, 225/104 a 226/2, o ktorých už správny orgán právoplatne rozhodol v predchádzajúcom konaní rozhodnutím č. OÚ-ZA-OVBP2/B/2013/002862/00909/ To-G2,3 zo dňa 04.11.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 31.03.2014. V danom prípade je povinný správny orgán rozhodnúť o požiadavke ne rozšírenie vyvlastnenia na zostávajúce parcely KN-E 223/1, 225/103 a 226/1. Z miestnej ohliadky, a tiež z vyhotovenej fotodokumentácie, ktorá tvorí obsahovú súčasť administratívneho spisu, je zrejmé, že zostávajúce pozemky sa nachádzajú medzi vybudovanou komunikáciou a železnicou. Zo strany od vybudovanej komunikácie nie je možný prístup na zostávajúce parcely, nakoľko vstup vlastníkom na zostávajúce pozemky znemožňujú výškové parametre postavenej komunikácie. Zo strany od železnice taktiež nie je vybudovaná ani v teréne zrejmá žiadna prístupová komunikácia, medzi dotknutým pozemkami a železnicou je takmer v celej dĺžke súvislý pás porastov krovín, cez ktoré sa ani na konkrétne pozemky nedá vstup vlastníkom realizovať. Na základe požiadavky zástupcu žalobcu zistiť vlastníctvo vedľa trate a zistiť, kto pozemky užíva a ako má zabezpečený prístup, vznesenej na miestnej ohliadke, správny orgán prvého stupňa umožnil zástupcovi žalobcu, aby v lehote 15 dní zistil, resp. predložil správnemu orgánu doklady k označenej parcele. V stanovenej lehote ani do dňa rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa požadované doklady ani označené zistenia žalobcu k zadanej požiadavke neboli doručené. Správny orgán prvého stupňa z vykonaného dokazovania pri realizácii miestnej ohliadky mal preukázané, že vlastníci v dôsledku výstavby komunikácie nemôžu realizovať svoje vlastnícke právo - využívať pozemok, nakoľko predpokladom realizácie vlastníckeho práva v prípade pozemkov je predovšetkým prístup k pozemkom a z vyššie uvedeného vyplýva, že ten v tomto prípade nie je pre vlastníkov zabezpečený. Skutočnosť, že v súčasnosti sú pozemky využívané na základe nájomných zmlúv, resp. bez nich súkromnou spoločnosťou nemôže byť prekážkou pre rozhodnutie vo veci rozšírenia vyvlastnenia uvedených pozemkov, nakoľko v prípade, že by vlastníci chceli svoj pozemok využívať, museli by naň vstupovať z iných strán cez susedné cudzie pozemky. V súčasnosti žalobca - navrhovateľ vyvlastnenia nezrealizoval nový prístup k zostávajúcim parcelám, resp. nezriadil vecné bremeno, na základe ktorého by vlastníci mali zabezpečený nerušený prístup na zostávajúce parcely pre účely ich využívania. S poukazom na uvedené skutkové zistenia pri aplikácii ust. § 110 ods. 3 stavebného zákona bolo potrebné vyvlastniť aj zostávajúce pozemky obsiahnuté vo výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa.

2. O odvolaní žalobcu a ďalšieho účastníka v rade 1/ voči vyššie označenému správnemu rozhodnutiu prvého stupňa rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo: 23022/2016/B624-SV/57443/Ho zo dňa 14.09.2016, ktorým odvolanie žalobcu a ďalšieho účastníka v rade 1/ zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. OU-ZA-OVBP2-2016/002496/1/AJA zo dňa 14.06.2016 poukazujúc pritom na totožné skutkové a právne závery, ako boli obsiahnuté v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa. Žalovaný je toho názoru, že sú splnené všetky zákonné podmienky, ktoré má na mysli ust. § 110 ods. 3 stavebného zákona pre vyvlastnenie vo výroku správneho orgánu prvého stupňa označených zostávajúcich častí pozemkov - parciel KN-E parc. č. 223/1, č. 225/103 a č. 226/1 v kat. úz. I.. K odvolacej námietke žalobcu, v zmysle ktorej správny orgán prvého stupňa vôbec neskúmal právny a faktický stav pred a po vyvlastnení, a to najmä, že vlastníci dotknutých pozemkov nepreukázali, či pred vyvlastnením mali možnosť prístupu na dotknuté pozemky a na základe akého právneho titulu, žalovaný uviedol, že vykonaním miestnej ohliadky bolo jednoznačne preukázané, že realizáciou stavby bol prístup na dotknuté pozemky, ktoré sú predmetom rozšírenia vyvlastnenia, zamedzený ich vlastníkom. Žalovaný zároveň uviedol, že žalobca v priebehu celého vyvlastňovacieho konania nepodal námietky k otázke prístupu na dotknuté pozemky, a preto uvedenú odvolaciu námietku žalovaný považuje za neopodstatnenú. Pokiaľ žalobca vzniesol požiadavku zriadiť vecné bremeno na novovzniknutú parcelu č. KN-C 829/96 v kat. úz. I., žalovaný uviedol, že t. č. žalobca nie je vlastníkom danej parcely, resp. žalovaný nie je ani oprávnený zriadiť vecné bremeno v takom prípade.

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vrátenie veci na ďalšie konanie dôvodiac nesplnením podmienok, ktoré ustanovuje § 110 ods. 3 stavebného zákona pre vyvlastnenie zostávajúcich parciel. V prvom rade namieta, že právna predchodkyňa ďalších účastníkov v rade 3a/ 3b/, 3c/ G. D. odvolala splnomocnenie právnemu zástupcovi Mgr. Marekovi Benedikovi na zastupovanie, ktorá skutočnosť je zrejmá z výpovede plnomocenstva zo dňa 07.05.2014, pričom tak v prvostupňovom ako aj v druhostupňovom rozhodnutí je ako zástupca G. D. naďalej uvedený Mgr. Marek Benedik napriek vypovedaniu plnej moci, čo spôsobuje zmätočnosť a nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí. Žalobca poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 3Sžo/119/2015 zo dňa 09.06.2015, z ktorého cituje: „Pokiaľ žalobcovia nemajú zabezpečený prístup k zostávajúcim častiam pozemkov v tom štandarde ako pred vyvlastnením, je nevyhnutné zvážiť vzniknutý stav buď vykonaním primeraných opatrení alebo finančnou kompenzáciou. Rozhodujúce je porovnanie faktického stavu pred vyvlastnením a po vyvlastnení, ktorý je významne zmenený výstavbou komunikácie." Žalobca tvrdí, že uvedenými skutočnosťami sa správny orgán dostatočným spôsobom nezaoberal, pričom záver správneho orgánu, ktorý uviedol, že v priebehu ohliadky zisťoval, ako sa zmenil prístup na zostávajúce pozemky, pričom pani G. uviedla, že na pozemok mali zabezpečený prístup po starej ceste okolo pána T. na parcelu, ktorá je už vykúpená, je podľa názoru žalobcu nepreskúmateľný, nakoľko bolo potrebné v administratívnom konaní presne špecifikovať, cez aké parcely bol pôvodne zabezpečený prechod ku KN-E parc. č. 223/1, 225/103, 226/1 v kat. úz. I.. Nie je možné všeobecné uvedenie, že prístup bol zabezpečený po starej ceste okolo pána T.. Absentuje uvedenie presného parcelného označenia „starej cesty", ako aj predloženie právneho titulu, ktorý ďalších účastníkov konania oprávňoval k prechodu cez túto „starú cestu". Z uvedeného má žalobca za to, že správnym orgánom nebol dostatočným spôsobom zistený skutkový stav v otázke zabezpečenia prístupu v čase pred vyvlastnením. Žalobca poukazuje na zistenia z miestnej ohliadky, z ktorej vyplynulo, že sporné parcely KN-E 223/1, 225/103 a 226/1 v kat. úz. I. sú v súčasnosti poľnohospodársky obrábané spolu s ostatnými pozemkami súkromnou poľnohospodárskou spoločnosťou, čím je podľa názoru žalobcu nepochybne preukázané, že prístup k pozemkom je zabezpečený, a teda sa účastníkom konania nijak nezmenila využiteľnosť daných pozemkov. Žalobca namieta, že sa správny orgán nezaoberal možnosťou vykonania primeraných opatrení napriek tomu, že žalobca požadoval zriadenie vecného bremena - práva prechodu, čo zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Žalobca je v čase podania žaloby vlastníkom KN-C parc. č. 829/96 - orná pôda o výmere 1878 m2 a je ochotný zriadiť vecné bremeno spočívajúce v povinnosti povinného strpieť právo prechodu a prejazdu peši a s poľnohospodárskymi mechanizmami v prospech vlastníkov KN-E parc. č. 223/1, 225/103, 226/1 kat. úz. I..

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žalobcu zo dňa 23.02.2017 navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú v podrobnostiach citujúc právne a skutkové závery žalovaného obsiahnuté v žalobou napadnutom rozhodnutí. Na dôvažok vo vzťahu ku konkrétnym žalobným námietkam okrem záverov už obsiahnutých v rozhodnutí uviedol, že žalobcom namietaná absencia označenia parcelného čísla „starej cesty" nemôže spôsobovať nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, nakoľko uvedený údaj sa dá zistiť z verejne dostupnej listiny - príslušného listu vlastníctva. Pokiaľ žalobca žiada zriadiť vecné bremeno na novovzniknutú parcelu č. KN-C 829/96 v kat. úz. I. v prospech vlastníkov vyvlastňovaných nehnuteľností, žalovaný uviedol, že v čase prejednávania veci v odvolacom konaní žalobca nebol vlastníkom označenej parcely.

5. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 13.03.2017 namieta totožné skutočnosti, ako uviedol v žalobe.

6. Správny súd uznesením č. k. 30S/80/2016-118 zo dňa 06.02.2018 s poukazom na ust. § 63 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s ust. § 25 Správneho súdneho poriadku po zistení skutočnosti, že pôvodne žalobcom označená žalobkyňa v rade 3/ G. D., rod. G., nar. XX.XX.XXXX zomrela dňa XX.XX.XXXX, rozhodol o pokračovaní v konaní s právnymi nástupcami pôvodnej účastníčky v rade 3/, a to ďalším účastníkom v rade 3a/, 3b/ a 3c/.

7. Žalovaný v duplike k replike žalobcu zo dňa 01.08.2018 zotrval na skutkových a právnych dôvodoch svojho vyjadrenia k žalobe, opakovane zdôrazňuje, že v administratívnom konaní bolo nepochybne zistené, že vlastníci parciel realizovali prístup na pôvodné parcely zo strany od zostávajúcich parciel v KN-E 223/2, 225/104 a 226/2, ktoré už boli daným vlastníkom vyvlastnené rozhodnutím OÚ Žilina č. OU- ZA-OVBP2/B/2013/002862//00909/TO-G2, 3 zo dňa 04.11.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 31.03.2014.

8. Ďalší účastníci v rade 1/, 2/ vo vyjadrení k žalobe zo dňa 12.04.2017 navrhli žalobu ako nedôvodnú zamietnuť majúc za to, že odvolanie plnomocenstva pani G. D. pred vydaním rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa nemá žiaden vplyv na právnu relevantnosť hmotnoprávnych a procesných úkonov, ktoré boli do odvolania plnomocenstva vykonané. Správny orgán prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k správnemu záveru, že prístup účastníkov konania na pozemky nie je zabezpečený, pričom žalobca neurobil nič pre to, aby zabezpečený bol. Z povahy veci vyplýva, že to mal byť práve žalobca, ktorý mal namietané „primerané opatrenia" vykonať, a tak zabezpečiť prístup účastníkov na ich pozemky. Žalobca v konaní navrhol, aby správny orgán zriadil vecné bremeno. Ďalší účastníci v rade 1/, 2/ namietajú, že žalobca uvedený návrh neuplatnil najneskôr do skončenia miestnej ohliadky. Jeho uplatneniu v ďalšom konaní bráni koncentračná zásada v zmysle § 113 ods. 3 stavebného zákona. Vzhľadom na uvedené je právne irelevantné, že žalobca je v súčasnosti majiteľom pozemku, ku ktorému navrhol zriadiť vecné bremeno. Správne orgány dospeli k správnemu záveru o splnení podmienok vyvlastnenia vychádzajúc zo skutkového stavu, že realizáciou stavby došlo k rozdeleniu pozemkov, vykonanou miestnou ohliadkou bolo zistené, že pozemky sa nachádzajú medzi realizovanou stavbou a železnicou, zo strany od vybudovanej komunikácie nie je možný prístup na dotknuté pozemky, nakoľko prístup na tieto pozemky znemožňujú ich vlastníkovi výškové parametre realizovanej stavby, nie je vybudovaná žiadna prístupová komunikácia na dotknuté pozemky, pričom súčasne prvostupňový správny orgán zistil, že vlastníci pozemkov realizovali prístup na pôvodné parcely zo strany už vyvlastnených parciel. K námietke absencie parcelného čísla „starej cesty" ďalší účastníci v rade 1/, 2/ uviedli, že výpovede účastníkov sú v zmysle § 32 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s § 34 ods. 1 Správneho poriadku legitímnym podkladom pre rozhodnutie. Účastníci konania predsa nemuseli poznať parcelné číslo pozemkov, ak cestu oni a ich právni predchodcovia na základe dlhodobého úzusu používali. Pokiaľ žalobca namieta, že v súčasnosti sú dané pozemky poľnohospodársky obrábané, ďalší účastníci v rade 1/, 2/ označili za irelevantné zistenie, že tretia osoba protiprávne užívala pozemky účastníkov konania a vstupovala na ne ignorovaním vlastníckych práv iných vlastníkov pozemkov.

9. Žalobca v replike k vyjadreniu ďalších účastníkov v rade 1/, 2/ zo dňa 14.09.2017 opakovane poukazázal na skutkové a právne dôvody obsiahnuté v žalobe, ktoré v podrobnostiach uvádza, pričom naviac konštatuje, že pokiaľ ďalší účastníci v rade 1/, 2/ uvádzajú, že prístup bol zabezpečený cez pozemok parc. č. 784 kat. úz. I., aj k uvedenému sa vzťahuje koncentračná zásada, teda skutočnosť mali oznámiť správnemu orgánu najneskôr pri ústnom pojednávaní. Konkrétne parcelné číslo malo byť obsiahnuté aj vo výrokovej časti rozhodnutia, resp. minimálne v odôvodnení rozhodnutia. Výrok rozhodnutia správneho orgánu a jeho odôvodnenie sú nedostatočné a nepreskúmateľné.

10. Ďalší účastníci v rade 1/, 2/ k replike žalobcu zo dňa 14.09.2017 vo svojom vyjadrení zo dňa 31.10.2017 zopakovali skutkové a právne zdôvodnenie obsiahnuté v ich vyjadrení k žalobe zo dňa 12.04.2017. Na dôvažok, s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/119/2015 uvádzajú, že práve znemožnenie prístupu na pozemky účastníkov konania je dôvodom na rozšírenie vyvlastnenia podľa § 110 ods. 3 stavebného zákona.

11. Ďalšia účastníčka v rade 3c/ vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 20.09.2017 uviedla, že jej nie je známy dôvod, pre ktorý jej nebohá matka G. D. odvolala plnú moc Mgr. Marekovi Benedikovi. Ďalšia účastníčka v rade 3c/ sama miestnou ohliadkou zistila, že parcela sa skutočne nachádza medzi dvoma stavbami - cestnou komunikáciou a železnicou a je utopená medzi cestu a železnicu. Jej vlastnícke práva, najmä právo nehnuteľnosť užívať a dispozičné právo, sú z daného dôvodu značne obmedzené. Aj zostávajúca časť pozemkov preto pre ňu stratila na hodnote.

12. K vyjadreniu ďalšej účastníčky v rade 3c/ žalobca repliku nepodal.

13. Ďalší účastník v rade 3a/, ďalšia účastníčka v rade 3b/ v súdom stanovenej lehote vyjadrenie k žalobe žalobcu nepodali.

14. Správny súd prejednal vec na nariadenom pojednávaní podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a) z.č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (SSP) dňa 04.12.2018 v neprítomnosti žalovaného a ďalšej účastníčky v rade 3b/, ktorí doručenie predvolania na pojednávanie mali riadne vykázané (žalovaný dňom 30.07.2018, ďalšia účastníčka v rade 3b/ dňom 09.08.2018) pričom svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili.

15. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného vrátane prvostupňového rozhodnutia, v rozsahu daných žalobnými dôvodmi žalobcu (§ 134 ods. 1, § 183 SSP) mal za to, že obidve rozhodnutia správnych orgánov sú vydané v súlade so zákonom, a preto bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá postupom podľa § 190 SSP, a to z nasledovných dôvodov:

16. Podľa § 108 ods. 1 stavebného zákona pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť 10a) rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len "vyvlastniť"). 10a) § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka

Podľa § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre výstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem a pre vybudovanie súvisiacich vyvolaných úprav podľa osobitných predpisov, 10e) 10e) Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení zákona č. 27/1984 Zb. (úplné znenie č. 55/1984 Zb.).

Podľa § 109 ods. 1 stavebného zákona cieľom vyvlastnenia je dosiahnuť prechod, prípadne obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom a stavbám alebo zriadenie, zrušenie, prípadne obmedzenie práva vecného bremena k pozemkom a stavbám.

Podľa § 110 ods. 1 stavebného zákona vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.

Podľa § 110 ods. 2 stavebného zákona vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo vyvlastňovacom konaní, ak osobitný predpis 10jba) neustanovuje inak. 10jba) § 4a ods. 1 zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa významných investícií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 154/2015 Z.z.

Podľa § 110 ods. 3 stavebného zákona vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu. Ak možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením práva, nemožno právo odňať v plnom rozsahu. Ak sa vyvlastnením prevádza vlastnícke právo iba k časti pozemku alebo sa obmedzuje iné právo k pozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku alebo obmedzené právo k pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený požiada.

Podľa § 111 ods. 1, 2 stavebného zákona vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu. Ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite.

Podľa § 113 ods. 3 stavebného zákona námietky proti vyvlastneniu musia účastníci konania uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní. Na námietky uplatnené neskoršie a na námietky, ktoré boli v územnom konaní zamietnuté alebo ktoré mohol účastník uplatniť v územnom konaní podľa tohto zákona, sa neprihliada. Na túto skutočnosť sa musia účastníci konania výslovne upozorniť.

Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

Podľa § 34 ods. 2 Správneho poriadku dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.

Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.

Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť

trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

17. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil nasledovné skutočnosti. Pôvodným rozhodnutím č. k. 24855/2015/B624-SV/66837/Ka zo dňa 26.10.2015 žalovaný rozhodujúc o spoločnom odvolaní C.Z., C. W., G. D., G. G., D. G., Q. G., G. G. potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. OU-ZA-OVBP2/B/2013/002862/00909/To-G2,3 zo dňa 04.11.2013 v časti výroku o vyvlastnení pozemku:

- parc. č. KN-C 829/11 - ostatná plocha o výmere 2531 m2, zapísaná na LV č. XXXX, katastrálne územie I.,

- parc. č. KN-E 223/2 - orná pôda o výmere 143 m2, zapísaná na LV č. XXX, katastrálne územie I.,

- parc. č. KN-C 829/13 - ostatná plocha o výmere 983 m2, zapísaná na LV č. XXX, katastrálne územie I.,

- parc. č. KN-E 225/104 - orná pôda o výmere 544 m2, zapísaná na LV č. XXX, katastrálne územie I.,

- parc. č. KN-C 829/14 - ostatná plocha o výmere 1030 m2, zapísaná na LV č. XXXX, katastrálne územie I.,

- parc. č. KN-E 226/2 - orná pôda o výmere 611 m2, zapísaná na LV č. XXX, katastrálne územie I.,

- parc. č. KN-C 829/16 - ostatná plocha o výmere 5318 m2, zapísaná na LV č. XXXX, katastrálne územie I.,

- parc. č. KN-C 829/18 - ostatná plocha o výmere 704 m2, zapísaná na LV č. XXXX, katastrálne územie I.,

- parc. č. KN-C 829/30 - ostatná plocha o výmere 3369 m2, zapísaná na LV č. XXXX, katastrálne územie I.. V časti výroku o zamietnutí žiadosti odvolateľov na rozšírenie vyvlastnenia na zostávajúce časti pozemkov v katastrálnom území I.: parc. č. KN-E 223/1, 225/103, 226/1, 227/1, 227/2, 228/1, 228/2, 229/1, 229/2, 230/1, 230/2, 231/1, 231/2, 233/1, 233/2, 242/1, 242/2, 242/3, 242/4 označené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil tomuto orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia vo vzťahu k zrušujúcemu výroku žalovaný poukázal na záväzný právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky obsiahnutý v rozsudku č. k. 3Sžo/119/2015 zo dňa 09.06.2015. Označeným rozsudkom Najvyšší súd SR zrušil rozhodnutie ministerstva č. 06982/2014/ B622-SV/18923/Ka zo dňa 24.03.2014, vo výroku ktorým nebolo vyhovené námietkam odvolateľov vyvlastniť zostávajúce časti pozemkov a vec v tejto časti vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Vo zvyšku uplatneného nároku žalobu označených odvolateľov zamietol. Najvyšší súd SR označil za nepreskúmateľné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného zo dňa 24.03.2014, a to v časti týkajúcej sa rozšírenia vyvlastnenia zostávajúcich častí pozemkov. K posúdeniu žiadosti o rozšírenie vyvlastnenia aj na zostávajúce časti pozemkov v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že správnu úvahu na skutočnosť, či zostatkové parcely vzniknuté po vyvlastnení možno užívať len s neprimeranými ťažkosťami, musí vykonať správny orgán na základe dokazovania vykonaného v súčinnosti s účastníkmi konania. Správna úvaha nemôže byť nahradená znaleckým posudkom a obsah pojmu neprimerané ťažkosti nie je odbornou otázkou pre znalca. Správny súd ďalej z obsahu administratívneho spisu zistil, že správny orgán prvého stupňa v intenciách vysloveného záväzného právneho názoru Najvyššieho súdu SR vykonal dňa 24.05.2016 miestnu ohliadku spojenú s ústnym pojednávaním na dotknutých parcelách KN-E parc. č. 223/1, č. 225/103, č. 226/1 katastrálne územie I. za účelom zistenia využiteľnosti, prístupnosti a získania fotodokumentácie, o ktorej bola vyhotovená zápisnica. Ohliadky boli účastní ďalší účastníci v rade 1/, 2/ a právny zástupca žalobcu. Ďalší účastníci v rade 1/, 2/ zhodne na mieste samom uviedli, že prístup k zostávajúcej časti doposiaľ nevyvlastnených pozemkov mali po „starej ceste okolo pána T.", a to na parcelu, ktorá už bola vyvlastnená a z nej ďalej na parcely, ktorých časti vyvlastnené neboli. Prístup na nevyvlastnené parcely je možný len po pozemkoch v cudzom vlastníctve. S ohľadom na uvedené právny zástupca žalobcu navrhol správnemu orgánu zistiť, kto je vlastníkom daných pozemkov (poznámka súdu - po ktorých by bolo možné prístup zrealizovať) konkrétne parcely vedľa železničnej trate. Správny orgán na objasnenie uvedenej otázky uložil právnemu zástupcovi povinnosť zistiť, resp. predložiť doklady k označenej parcele v lehote 15 dní. Z obsahu administratívneho spisu správny súd nemal preukázané, že by právny zástupca žalobcu uloženú povinnosť splnil. Rovnako nemal preukázané, že by v administratívnom konaní do ukončenia miestneho zisťovania (§ 113 ods. 3 stavebného zákona) namietal spornosť existencie prístupu ďalších účastníkov k časti nevyvlastnených pozemkov. Naopak, z iniciatívy právneho zástupcu žalobcu na ústnom pojednávaní je zrejmá jeho snaha o zabezpečenie prístupu k dotknutým parcelám pre ďalších účastníkov cez „pozemok vedľa trate". Správny súd mal ďalej z obsahu spisového materiálu preukázané, že žalobca v odvolacom konaní navrhol zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez parcelu C-KN č. 829/96 kat. úz. I. v prospech ďalších účastníkov. V konaní nebolo sporu o tom, že v čase vydania rozhodnutia žalovaného žalobca ešte nebol vlastníkom označenej parcely. Správny súd mal ďalej z fotodokumentácie vyhotovenej na miestnej ohliadke, ako aj z ďalších podkladov rozhodnutia (ortofotomapy dotknutého územia), preukázané, že vybudovaná pozemná komunikácia (na účely výstavby ktorej začalo vyvlastňovacie konanie) v priestore rozčlenila pôvodné pozemky v kat. úz. I. KN-E parc. č. 223, 225/2 a 226, a to KN-E parcelu č. 223 na parcelu KN-E 223/1 a 223/2, KN-E parcelu č. 225/2 na parcelu č. 225/103 a 225/104 a KN-E parcelu č. 226 na parcelu č. 226/1 a 226/2. Pozemky, o ktoré účastníci žiadali rozšírenie vyvlastnenia, sa nachádzajú medzi zrealizovanou stavbou pozemnej komunikácie a železničnou traťou. Vstup vlastníkov na dané pozemky od zrealizovanej miestnej komunikácie je znemožnený výškovými parametrami danej pozemnej komunikácie. Z vykonanej ohliadky ďalej vyplynulo, že zo strany od železničnej trate nie je vybudovaná žiadna prístupová komunikácia na dotknuté pozemky, pričom vybudovaniu prístupovej komunikácie na dotknuté pozemky zo strany od železničnej trate bráni temer v celej dĺžke súvislý pás porastov krovín, cez ktoré nie je možné zrealizovať vstup ich vlastníkom.

18. Správny súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými zisteniami žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, ako aj s ich právnym posúdením. Má za to, že v danom prípade boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky na aplikáciu § 110 ods. 3 stavebného zákona, teda na rozšírenie vyvlastnenia aj na zostávajúce časti vyvlastnených nehnuteľností na základe žiadosti ich vlastníkov v prospech žalobcu.

19. K jednotlivým žalobným námietkam: Žalobca namieta „zmätočnosť a nereskúmateľnosť" rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa aj žalovaného dôvodiac, že právny zástupca pôvodnej účastníčky konania G. D. napriek vypovedaniu plnej moci zo dňa 07.05.2014 G. D. bol naďalej v rozhodnutiach správnych orgánov oboch stupňov označený v záhlaví daných rozhodnutí ako zástupca G. D.. Z obsahu administratívneho spisu však správny súd zistil, že hoci bol nesprávne v záhlaví rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného označený ako zástupca účastníčky konania G. D. Mgr. Marek Benedik, správny orgán doručoval prvostupňové rozhodnutie, ako aj rozhodnutie žalovaného, priamo účastníčke G. D.. Uvedený nedostatok v označení právneho zástupcu účastníčky v záhlaví rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov nie je vadou, ktorá by mala za následok nezákonnosť rozhodnutia, nakoľko nepredstavuje tzv. podstatné porušenie ustanovení o konaní pred správnym orgánom v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Správne orgány v záhlaví rozhodnutí v súlade s ust. § 47 ods. 5 Správneho poriadku označili ako účastníčku konania G. D.. Je potrebné mať na pamäti, že úlohou správnych súdov nie je zaisťovať účastníkom vždy a po všetkých stránkach bezvadné správne rozhodnutia, ale ich ochrániť pred hmotnoprávnymi pochybeniami správnych orgánov a pred takými vadami správneho konania, ktoré by vo svojom dôsledku mohli mať vplyv na hmotnoprávne postavenie účastníkov konania (obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu zo dňa 18.04.2018, č.j. As 211/2017-47). Nesprávny údaj o právnom zastúpení Mgr. Marekom Benedikom nespôsobuje ani nepreskúmateľnosť, resp. zmätočnosť rozhodnutia (ako uvádza žalobca) v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP.

20. Žalobca ďalej namieta záver správneho orgánu, že sa odčlenením vyvlastnených pozemkov znemožnilo užívanie zostávajúcej ich časti, resp. že možno zo skutkových okolností daného prípadu dôvodiť, že ďalší účastníci by mohli zostávajúcu časť dosiaľ nevyvlastnených pozemkov užívať len s neprimeranými ťažkosťami. Tvrdí, že o opaku svedčí obhospodarovanie dotknutých nehnuteľností súkromnou poľnohospodárskou spoločnosťou.

21. K uvedenému považuje správny súd za potrebné na úvod uviesť, že pod pojmom „využívať" pozemok v zmysle cit. ust. § 110 ods. 3, veta tretia Stavebného zákona mal nepochybne zákonodarca na mysli celý obsah vlastníckeho práva zahŕňajúceho právo s predmetom vlastníctva, najmä užívať jeho plody a úžitky. Nevyhnutnou podmienkou nielen pre realizáciu práva užívať vec je existencia prístupovej komunikácie k pozemku. Právo prístupu môže byť realizované z verejných komunikácií, avšak aj zo súkromných pozemkov, za predpokladu existencie zákonného, resp. zmluvného titulu, ktorý vlastníka zostávajúcej časti nevyvlastnených pozemkov oprávňuje k prechodu cez cudzí pozemok za účelom využívania vlastnej nehnuteľnosti.

22. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že táto podmienka musí byť splnená v čase rozhodnutia správneho orgánu o rozšírení vyvlastnenia, pričom právo prechodu musí byť zriadené v prospech vlastníka pozemkov (ktoré by mali byť predmetom rozšíreného vyvlastnenia), resp. viazané in rem, teda k pozemkom samotným. Požiadavke zákonodarcu na „využiteľnosť" predmetu vlastníctva teda nemôže zodpovedať napr. prechod cez cudzí pozemok bez zákonného, resp. zmluvného titulu spočívajúce len v strpení prechodu vlastníkom pozemku bez vôle zabezpečiť tomuto prechodu bez právneho titulu. Rovnako nie je právne relevantné, že prípadné zmluvné právo prechodu prináleží tretej osobe, napr. nájomcom pozemkov, ktorí pozemky, ktoré majú byť predmetom rozšíreného vyvlastnenia, aktuálne užívajú. Preto zistenie správneho orgánu, že pozemky sú užívané v rámci väčšieho celku súkromnou organizáciou a na uvedené zistenie nadväzujúca námietka žalobcu, že je tým preukázaný prístup k sporným pozemkom, nie je právne relevantné.

23. V administratívnom konaní nebolo sporu o tom, že došlo k rozdeleniu pozemkov KN-E parciel č. 223, 225/2 a 226 v kat. úz. I., nebola sporná ani skutočnosť, že od novovybudovanej komunikácie nie je možný prístup na zostávajúce dosiaľ nevyvlastnené parcely, a to pre výškové parametre realizovanej stavby a nebolo ani sporu o tom, že k zostávajúcej časti dosiaľ nevyvlastnených parciel nevedie žiadna prístupová komunikácia zo strany od železničnej trate. Ďalší účastníci pri miestnej ohliadke tvrdili, že k dosiaľ nevyvlastneným častiam parciel pre výstavbu pozemnej komunikácie už prístup nemajú. Žalobca túto skutočnosť vo vyvlastňovacom konaní pri miestnom zisťovaní nenamietal. Namieta nepreskúmateľnosť dôvodov rozhodnutí správnych orgánov vo vzťahu k vyhodnoteniu otázky existencie prístupovej cesty, ktorú vidí v absencii presného označenia parcely, cez ktorú bol pôvodne zabezpečený prechod ku KN-E parcelám č. 223/1, 225/103, 226/1 v kat. úz. I. a absenciu označenia právneho titulu, z ktorého plynulo vlastníkom právo prechodu. Na tomto mieste musí správny súd konštatovať, že označenie pozemku, na ktorom bola pôvodná prístupová cesta parcelným číslom by bolo vhodné, avšak absencia tohto označenia nebráni správnemu súdu preskúmať žalobou napadnuté rozhodnutie z hľadiska splnenia podmienok, ktoré má na mysli citované ust. § 110 ods. 3 stavebného zákona pre rozšírenie vyvlastnenia, t. j. nie je dôvodom pre konštatovanie nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného ani správneho orgánu prvého stupňa. Je potrebné uviesť, že dôvodom pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu nemôže byť skutočnosť, aby správny orgán do odôvodnenia rozhodnutia doplnil chýbajúce parcelné číslo zvlášť za situácie, keď žalobca v administratívnom konaní (§ 113 ods. 3 stavebného zákona) nenamietal samotný záver správneho orgánu o neexistencii prístupovej cesty ďalších účastníkov k zostávajúcej časti nevyvlastnených pozemkov. Na ohliadke, ktorej bol okrem ďalších účastníkov v rade 1/, 2/ prítomný aj právny zástupca žalobcu, bola ďalšími účastníkmi v rade 1/, 2/ označená prístupová cesta, pričom z kontextu zápisnice plynie, že označená cesta („stará cesta okolo p. T.") zabezpečovala prístup k pozemkom žalobcov do realizácie pozemnej komunikácie, ktorej výškové parametre prístupu t. č. už bránia. Z obsahu zápisnice plynie, že prístup je možný už len po „cudzích pozemkoch".

24. Pretože zrealizovanie pozemnej komunikácie zabránilo prístupu k pozemkom pôvodným spôsobom, je bezpredmetné skúmať, akým titulom uvedenú prístupovú cestu ďalší účastníci v minulosti užívali. Žalobca v administratívnom konaní nepredložil, resp. neoznačil dôkaz, prípadne netvrdil, že ďalší účastníci majú prístup (v zmysle existujúceho zmluvného alebo zákonného titulu zaručujúceho vlastníkom trvalý, resp. opätovný výkon práva) k zostávajúcej časti pozemkov z iných nehnuteľností.

25. K uvedenému je potrebné poznamenať, že od ďalších účastníkov nemožno naproti tomu požadovať dôkaz o neexistencii práva prechodu k zostávajúcej časti nevyvlastnených pozemkov z okolitých nehnuteľností, nakoľko by išlo o dôkaz nemožný. Pokiaľ účastníci označili ako prístupovú cestu k dosiaľ nevyvlastnenej časti pozemkov cestu, ktorú nie je možné v súčasnosti využívať pre výstavbu pozemnej komunikácie a ohliadkou v teréne nevyšli najavo iné prístupové cesty, pričom žalobca najneskôr na ústnom pojednávaní uvedené tvrdenia ďalších účastníkov nenamietal (§113 ods. 3 stavebného zákona), považuje aj správny súd v takomto rozsahu zistený skutkový stav správnym orgánom za dostatočný z hľadiska aplikácie citovaného ust. § 110 ods. 3 stavebného zákona pre rozhodnutie o rozšírení vyvlastnenia na zostávajúce časti pozemkov z dôvodu nemožnosti ich využívania. Správnemu orgánu neprináležalo právo zriaďovať vecné bremeno práva prechodu v prospech ďalších účastníkov k niektorému zo susedných pozemkov, a to ani k žalobcom označenej parcele č. KN-C 829/96 kat. úz.

I., nakoľko v čase rozhodnutia žalovaného nebol žalobca, ako vyvlastniteľ, jej vlastníkom. Vlastnícke právo k označenej parcele tak nemohol správny orgán obmedziť rozhodnutím v neprospech tretej osoby (v čase rozhodovania aktuálneho vlastníka KN-C 829/96), ktorá nebola účastníkom vyvlastňovacieho konania.

26. Vzhľadom na skutočnosť, že správny súd všetky žalobné námietky vyhodnotil ako nedôvodné, s poukazom na ust. § 190 SSP žalobu zamietol.

27. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi, ktorý úspech v konaní nemal, súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle ust. § 168 SSP a contrario. Nepriznal náhradu trov ani ďalším účastníkom konania v rade 3a/, 3b/, 3c/ v zmysle § 169 veta prvá SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli im totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by im explicitne uložil správny súd (§ 169 veta prvá SSP a contrario), a ani nevzniesli návrh na ich priznanie v zmysle § 169 druhá veta SSP. Správny súd však priznal náhradu trov konania ďalším účastníkom v rade 1/,2 podľa § 169 veta druhá SSP, nakoľko návrh na náhradu trov konania (prostredníctvom svojho právneho zástupcu) vzniesli a podľa názoru správneho súdu sú na ich strane dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré im právo na náhradu patrí. Správny súd vychádzal z právnej náročnosti prejednávanej veci, ďalej zo skutočnosti, že ďalší účastníci v rade 1/,2/ ako osoby neznalé práva v tomto konaní pre kvalifikovanú ochranu svojich práv právnu pomoc potrebovali, pričom sa žalobou napadnuté rozhodnutie bezprostredne dotýkalo ich ústavou garantovaného práva na ochranu vlastníctva (a v jeho rámci na dodržanie ústavných limitov vyvlastnenia). Preto ich právne zastúpenie advokátom bolo v súlade so špecifickými okolnosťami daného prípadu. Súhrn týchto okolností možno subsumovať pod legálny pojem dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré má na mysli ustanovenie § 169 veta druhá SSP pre priznanie práva na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.