Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-201-2018.pdf
PDF · 115.88 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/201/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o. (pôvodné obchodné meno Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.), so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanej: U. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Č., S. XX/XX, zastúpená JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Urbánkova 1562/6, o zaplatenie 2.206,18 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 28.11.2017 sp.zn. 13Csp/264/2016-69
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku III. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku IV. o nároku na náhradu trov konania.
Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 28.11.2017, č.k. 13Csp/264/2016-69 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 82,24 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 157,12 € od 16.11.2016 do 17.5.2017, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 106,72 € od 18.5.2017 do 18.7.2017, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 82,24 € od 19.7.2017 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Konanie v sume 472,67 € a 74,88 € zastavil (výrok II.). V prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok III.). Rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania (výrok IV.).
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom v Bratislave) domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 2.206,18 € s príslušenstvom titulom zmluvy uzavretej dňa 3.10.2011 o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty - pôžičkovej karty Quatro č. XXXXXXXXXX.
3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že na základe vyššie uvedenej zmluvy bol žalovanej poskytnutý úverový rámec vo výške 900 € s dohodnutými mesačnými splátkami vo výške 30 €. Žalovaná si svoje zmluvné povinnosti neplnila, preto žalobca ku dňu 16.11.2016 vystavil výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.10.2016, obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovanej, s konečným zostatkom na úhradu vo výške 2.206,18 €. Z výpisov z kreditnej karty žalovanej vzal za preukázané, že žalovaná vyčerpala z úveru celkovo finančné prostriedky vo výške 968,68 € a realizovala úhrady vo výške 811,56 € a následne ešte počas súdneho konania zaplatila 74,88 €. Na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31.8.2016, došlo dňom 18.1.2017 k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy, uzavretej medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a žalobkyňou na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. (po zmene obchodného mena Intrum Slovakia, s.r.o. - poznámka odvolacieho súdu).
4. Právne súd posudzoval vec podľa ustanovení § 3 ods. 3 zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, §§ 3, 39, 52 až 54 a 457 Obč. zákonníka a §§ 1,2,9 a 11 zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
5. Konštatoval, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pričom neobsahuje všetky náležitosti vyžadované v § 9 zákona 129/2010 Z.z., konkrétne neobsahuje úrokovú sadzbu, výšku, počet ani termíny splátok istiny a ani údaj o RPMN, z ktorého dôvodu je v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona 129/2010 Z.z. úver bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalovaná vyčerpala úver vo výške 968,68 € a z tohto zaplatila 811,56 € a počas súdneho konania ešte 74,88 €, zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi rozdiel istiny úveru vo výške 82,24 € (968,68 € - 811,56 € - 74,88 €) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú
6. V zmysle ust. § 517 ods. 1,2 Obč.zákonníka v spojení s ust. § 3 a § 10c nariadenia vlády 87/1995 Z.z. zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne, počnúc dňom 16.11.2016, kedy vystavil výpis konečného zostatku úveru.
7. O zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 472,67 € a 74,88 € súd rozhodol na základe späťvzatia žaloby žalobcom v tejto časti v zmysle ust. § 144 a 145 ods. 2 CSP.
8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP a keďže žalobca mal úspech len čiastočný, rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
9. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku III. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a proti výroku IV. o trovách konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a navrhol rozsudok zmeniť tak, že súd zaviaže žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1.576,39 €, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 16.11.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a prizná mu nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu. Vytýkal súdu, že dospel k nesprávnemu právnemu názoru o bezúročnosti úveru. Argumentoval tým, že výška úrokovej sadzby úveru je uvedená v základných náležitostiach úverovej zmluvy, konkrétne v základných parametroch úveru v článku III. s označením „Podmienky úveru“. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 22,80 % ročne. Za nesprávny považoval aj názor súdu, že úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu neuvedenia výšky, počtu a termínov splatnosti splátok istiny úveru. Výška splátok úveru je uvedená v základných náležitostiach úverovej zmluvy, pričom splátky úveru boli dohodnuté vo výške 30 €. Z ustanovenia článku V. zmluvy s označením „Vyhlásenie klienta“, bod 1, vyplýva, že termín splatnosti štandardnej mesačnej splátky je 45. deň od prvého dňa predchádzajúceho mesiaca a bude uvedený vo výpise. Rozloženie splátok v členení na istinu, úrok a poplatky priamo v základných náležitostiach úverovej zmluvy predstavuje podľa žalobcu rozpor s požiadavkou stručnosti, prehľadnosti, určitosti a zrozumiteľnosti základných náležitostí úverovej zmluvy ako právneho úkonu. Naviac nakoľko žalovanej bol poskytnutý osobitný typ spotrebiteľského úveru, a to revolvingový úver, ktorý je typický tým, že ho veriteľ dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu, objektívne pri revolvingovom úvere uzavretom na neurčitú dobu ani nie je možné vystaviť splátkový kalendár s uvedením počtu splátok a s členením splátok na splátku istiny, úrokov a poplatkov. Poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 v právnej veci C - 42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a S. O., ktorým sú slovenské súdy viazané a v zmysle ktorého nie je potrebné rozloženie úverových splátok na jej jednotlivé zložky. Za nesprávny považoval aj záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu neuvedenia RPMN. Argumentoval tým, že kreditná karta je forma revolvingového úveru a ten je typický tým, že ho veriteľ dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať na neurčitú dobu. Dlžník platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Z uvedeného dôvodu v priebehu trvania revolvingu nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN pre celú dobu trvania úverového vzťahu, pretože sa úver čerpá podľa vôle dĺžníka a následne veriteľom dopĺňa, čím sa tak menia údaje relevantné pre výpočet RPMN.
Vzhľadom na objektívnu nemožnosť určenia výšky RPMN pre celú dobu trvania úverového vzťahu obsahuje uzavretá úverová zmluva indikatívny výpočet RPMN vo výške 27,47 % pre poskytnutý úver s úverovým rámcom 900 €, štandardnou splátkou 30 € mesačne a výškou ročnej úrokovej sadzby 22,80 % ročne. Tento indikatívny výpočet zároveň obsahuje aj celkovú čiastku úveru 1.430,78 €, ktorú by bola žalovaná povinná zaplatiť za danej modelovej situácie. Výška celkových nákladov za danej modelovej situácie by predstavovala sumu 530,78 €. S nákladmi spojenými so spotrebiteľským úverom, výškou úrokovej sadzby, ako aj výškou RPMN tak bola žalovaná preukázateľne oboznámená v úverovej zmluve. Indikatívny výpočet výšky nákladov spojených s úverom vyčíslený na základe výpočtu podľa prílohy č. 2 zákona 129/2010 Z.z. je splnením zákonnej povinnosti veriteľa oboznámiť spotrebiteľa s nákladmi na úver. Zo všetkých týchto dôvodov navrhol jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
10. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení uviedla, že závery rozsudku Súdneho dvora EÚ C - 42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s. c/a S. O. nie sú pre právne posúdenie sporu aplikovateľné z dôvodu, že Súdny dvor EÚ vykladá výlučne právo Európskej únie a nie je oprávnený poskytovať výklad vnútroštátneho práva. Súd pritom aplikoval ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, t.j. vnútroštátne právo. Poukázala na to, že zmluva neobsahuje v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátky 30 € bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Rovnako zmluva neobsahuje povinnú náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z.z., a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Zmluva ďalej neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku nákladov, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ zákona 129/2010 Z.z. Z týchto dôvodov je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona 129/2010 Z.z.
11. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli podané.
12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
13. Rozsudok je v napadnutom zamietavom výroku III. a vo výroku o náhrade trov konania IV. vecne správny, preto ho odvolací súd v týchto výrokoch v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 4.decembra 2018 o 9.55 hod., v pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II.posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 27.novembra 2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.
15. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
16. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP ( do 30.6.2016 s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
17. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP ( do 30.6.2016 z ust. § 133 až 135 O.s.p.).
18. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (t.j. rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
19. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, preto odvolací súd rozsudok v napadnutom zamietavom výroku ako vecne správny potvrdil.
20. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zákona 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu 30.11.2011, t.j. ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (zmluva uzavretá dňa 3.10.2011) z dôvodu, že neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j/ citovaného zákona, t.j. neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov, vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
21. Úverová zmluva, uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 3.10.2011 - zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, nie je vylúčená z pôsobnosti zákona 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 30.11.2011, t.j. v čase uzavretia zmluvy, a to s poukazom na ust. § 1 ods. 3 citovaného zákona, ktorý taxatívne určuje, čo sa nepovažuje za spotrebiteľský úver.
22. Úver poskytnutý a čerpaný formou kreditnej karty nie je vylúčený z pôsobnosti citovaného zákona 129/2010 Z.z., preto veriteľ je povinný i pri týchto spotrebiteľských úveroch splniť podmienky upravené v tomto zákone a zmluva o takomto úvere musí obsahovať náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 citovaného zákona, teda aj v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/, t.j. ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
23. Táto náležitosť nepochybne v uzavretej úverovej zmluve chýba a v tomto smere nie je dôvodná odvolacia námietka žalobcu o objektívnej nemožnosti určenia výšky RPMN pre celú dobu trvania úverového vzťahu, a to s poukazom na ust. § 9 ods. 2 písm. j/ citovaného zákona 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého zmluva musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Povinnosťou žalobcu teda bolo uviesť ročnú percentuálnu mieru nákladov (a aj celkovú čiastku, ktorú musí žalovaná zaplatiť), vychádzajúc z údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na začiatku úverového vzťahu bola zrejmá výška úveru, dohodnutý úrok, splátky úveru, preto vychádzajúc z týchto údajov bolo potrebné uviesť aj túto zákonom vyžadovanú náležitosť.
24. Pokiaľ zmluva o revolvingovom úvere obsahuje indikatívny výpočet RPMN, je tento uvedený takmer nečitateľným drobným písmom spolu s uvedením zložitého matematického vzorca, v dôsledku čoho možno takýto údaj považovať za nezrozumiteľný a nečitateľný, zvlášť pre priemerného spotrebiteľa, teda za údaj neexistujúci. Keďže v tomto smere má súd povinnosť chrániť spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu, takto uvedený výpočet, ktorý je ťažko čitateľný, a v ktorom ani nie je ozrejmené, čo znamená označenie „indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov“, nenahrádza uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ citovaného zákona 129/2010 Z.z.
25. Nedostatok tejto náležitosti, t.j. uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, má za následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov, a to v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zákona 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 30.11.2011, v zmysle ktorého poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1.
26. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu, že zmluva neobsahuje úrokovú sadzbu, keďže v písomnej zmluve bola úroková sadzba dojednaná v časti III. Podmienky úveru vo výške 22,80% ročne.
27. Vyššie uvedený nesprávny záver však nemá vplyv na vecnú správnosť rozsudku, keďže úver je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu inej chýbajúcej náležitosti, a to RPMN v zmysle § 9 ods. 1 písm. j/ citovaného zákona 129/2010 Z.z.
28. Pokiaľ súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zmluva neobsahovala náležitosť v zmysle § 9 ods. 1 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z., t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, s týmto záverom sa odvolací súd stotožňuje, a to aj napriek tomu, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, ak ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. nevyložil eurokonformne, vychádzajúc zo Smernice 2008/48/ES.
29. Pokiaľ ide o eurokonformný výklad ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, riešením tejto otázky sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp.zn. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018 (a následne aj 3 Cdo 56/2018 zo dňa 17.4.2018).
30. Z vyššie citovaného rozhodnutia vyplýva, že zákon 129/2010 Z.z. je úplnou transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS do slovenského právneho poriadku. Smernica ako špecifický prameň práva Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli smer sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (odkaz na rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110).
31. Z vyššie citovaného rozhodnutia ďalej vyplýva, že rozsudok konštatoval, že smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 smernice. Vychádzajúc zo záveru, že zákonom 129/2010 Z.z. bola transponovaná smernica 2008/48/ES v celom rozsahu, zámerom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. Eurokonformným výkladom ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky. Pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k zákonu 129/2010 Z.z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa presvedčenia najvyššieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe, teda ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h/ smernice (viď bližšie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018).
32. Aplikujúc závery vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v prejednávanej veci a vychádzajúc z uzavretej úverovej zmluvy nie je možné ani pri eurokonformnom výklade ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. dospieť k záveru, že zmluva má náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona, t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, a to z dôvodu, že v zmluve je síce dohodnutá výška mesačných splátok 30 €, avšak nie je jednoznačným, nepochybným a zrozumiteľným spôsobom určený termín splatnosti prvej splátky a všetkých ďalších splátok, a to ani konkrétnym časovým údajom, ani iným pochybnosti nevyvolávajúcim spôsobom, umožňujúcim identifikovať dátumy splátok.
33. Pokiaľ žalobca poukazuje na vymedzenie splatnosti splátky v časti zmluvy V. Vyhlásenie klienta bod 1., a to tak, že deň splatnosti štandardnej mesačnej splátky je 45. deň od prvého dňa predchádzajúceho mesiaca a bude uvedený vo výpise, takýto spôsob určenia splatnosti splátky nie je pre spotrebiteľa dostatočne zrozumiteľný a určitý, naviac je vyjadrený zložitým spôsobom, vyvolávajúcim možnosť rôzneho výkladu a v konečnom dôsledku je formulovaný týmto spôsobom tak, aby tento bol následne určovaný žalobcom vo výpise. Takto nezrozumiteľne a nejednoznačne určený údaj, ktorý nepochybne možno vyjadriť presným časovým údajom, je treba považovať za údaj neexistujúci a teda chýbajúci.
34. Aj vzhľadom na túto chýbajúcu náležitosť (termín splatnosti jednotlivých splátok) je úver bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a/ v spojení s ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 30.11.2011.
35. Vzhľadom na skutočnosť, že uzavretá úverová zmluva je síce platná, ale úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, pričom žalovaná vyčerpala tento v rozsahu 968,68 € a na jeho úhradu doposiaľ zaplatila 811,56 € a následne ešte ďalších 74,88 €, je povinná zaplatiť žalobcovi rozdiel vo výške 82,24 € a v prevyšujúcej časti žalobca nemá nárok na plnenie.
36. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd prvej inštancie vecne správne, ak žalobu v časti prevyšujúcej istinu 82,24 € s príslušenstvom zamietol ako nedôvodnú, z ktorých dôvodov odvolací súd rozsudok v tomto napadnutom zamietavom výroku ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
37. Odvolací súd potvrdil rozsudok aj vo výroku IV. o nároku na náhradu trov konania, a to s poukazom na čl. 16 ods. 3 Základných princípov CSP, v zmysle ktorého v konaní o opravnom prostriedku a v ďalšom konaní nemôže byť rozhodnuté nepriaznivejšie pre stranu, ktorá opravný prostriedok uplatnila.
38. Výrok IV. o trovách konania nie je správny z dôvodu, že žalovanej mala byť priznaná náhrada trov konania podľa pomeru jej úspechu, avšak žalovaná odvolanie proti tomuto výroku rozsudku nepodala a rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v neprospech žalobcu ako odvolateľa je vylúčené, keďže priznanie nároku na náhradu trov prvoinštančného konania by bolo rozhodnutím pre neho nepriaznivejším, preto odvolací súd aj tento výrok o trovách prvoinštančného konania potvrdil.
39. Výroky I., ktorým súd čiastočne žalobe vyhovel a výrok II., ktorým súd čiastočne konanie zastavil, neboli predmetom odvolacieho prieskumu, pretože proti nim odvolanie nebolo podané, a preto nadobudli právoplatnosť.
40. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, pretože odvolací súd jeho odvolaniu nevyhovel, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnej žalovanej, z ktorého dôvodu odvolací súd priznal žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.
41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).