Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Csp-162-2016.pdf
PDF · 112.4 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/162/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti žalovanej: W. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, E., zastúpená: JUDr. Ján Falis, advokát, Lermontovova 14, Bratislava, o zaplatenie 996 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu Poštová banka a.s. sa svojou žalobou zo dňa 08.11.2016, doručenou súdu dňa 14.11.2016, v spojení s podaním doručeným súdu dňa 27.11.2018, domáhal zaplatenia sumy 996 eur, úrokov vo výške 1.041,85 eur, úrokov z nesplatenej istiny 996 eur vo výške 25,5 % ročne odo dňa nasledujúce po dni 08.11.2016 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 996 eur odo dňa nasledujúce po dni 08.11.2016 do zaplatenia, poplatkov vo výške 54,48 eur a náhrady trov konania. Právny predchodca žalobcu žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.04.2013 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške podľa zmluvy za úrok vo výške 25,50 % ročne. Žalovaná sa zaviazala úver splácať v pravidelných mesačných splátkach po 30,62 eura vždy k 15. dňu v mesiaci počnúc dňom 15.05.2013. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná podstatným spôsobom porušila zmluvné povinnosti zo zmluvy o úvere, a to tým, že neuhrádzala pravidelné mesačné splátky úveru riadne a včas, vyhlásil žalobca úver za predčasne splatný v súlade s článkom 6 Obchodných podmienok ku dňu 02.12.2013. Žalovaná uhradila celkovo sumu 27,58 eur.
2. Žalovaná k žalobe uviedla, že žalobu žiada zamietnuť ako nedôvodnú. Zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, preto žiada, aby súd skúmal, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky pri dodržaní ustanovení zákona o bankách. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou je potrebné, aby došlo k písomnému prijatiu návrhu, pričom platí, že včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. V danej veci k takémuto prijatiu návrhu nedošlo, pretože pôvodný veriteľ neprijal návrh žalovanej ako dlžníka bez výhrad a zmien. Žalovaná v čase podpisu žiadosti o poskytnutie úveru 26.3.2013 nemala vedomosť o všetkých podstatných náležitostiach zmluvy o úvere, a to napr. o výške úrokovej sadzby, doby trvania úverovej zmluvy, výške mesačnej splátky, počte splátok a ostatných podstatných náležitostiach, nakoľko v čase podpisu návrhu zo strany žalovanej bola vyplnená len prvá a druhá časť formulára zmluvy o úvere. Tretia časť zmluvy o úvere a teda aj všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, boli pôvodným veriteľom vpísané do zmluvy o úvere až po tom, čo žalovaná vypísala a podpísala žiadosť o poskytnutie úveru.
Prijatie návrhu so zmenami, doplnkami, ktoré vytvárajú základné zákonné náležitosti zmluvy, nemôže byť účinným prijatím návrhu na uzatvorenie písomnej zmluvy, ale predstavuje nový návrh na uzatvorenie zmluvy, ktorý ale žalovanej nebol predložený na odsúhlasenie a podpísanie. Pri písomných zmluvách pritom platí, že aj prijatie návrhu musí byť uskutočnené písomne a musí byť žiadateľovi o prijatie návrhu aj doručené. V žiadnom prípade nemôže žiadosť o poskytnutie úveru nahrádzať zmluvu o úvere, pretože v čase podávania žiadosti neboli žalovanej ako spotrebiteľovi zrejmé podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Došlo k zmene návrhu na uzatvorenie zmluvy o úvere aj v tom, že pôvodný veriteľ v skutočnosti neposkytol žalovanej výšku úveru 7000 eur o ktorú žiadala, ale len sumu 1000 eur, čo jednoznačne vyplýva z bodu 3. zmluvy o úvere. Zmluva o úvere z vyššie uvedených dôvodov nebola uzavretá platne, a to pre nedostatok písomnej formy a aj pre rozpor so zákonnými ustanoveniami § 39 Občianskeho zákonníka a § 40 ods. l OZ. Vzhľadom na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je neplatná, resp. k jej uzavretiu vôbec nedošlo, žalobcovi patrí nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy, resp. zmluvy, ktorá ani nevznikla. Žalovaná vznáša námietku premlčania celého uplatneného nároku, nakoľko došlo k uplynutiu tak subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej doby. V prípade, že by súd rozhodol, že zmluva o úvere bola uzavretá platne, je nárok žalobcu i tak premlčaný v objektívnej premlčacej dobe, a to z nasledovných dôvodov. Podľa ustanovenia § 103 OZ platí, že ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka - ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je potrebné v zmysle ustanovenia § 103 OZ posúdiť tak, že sa počíta odo dňa nezaplatenia prvej nesplatenej splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať predčasné platenie úveru. V danom prípade sa jedná o splátku splatnú dňa 25.8.2013, teda objektívna premlčacia doba začala plynúť dňom 26.8.2013. Uvedené skutočnosti vyplývajú z listu žalobcu žalovanej zo dňa 13.11.2013, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalovaná je v omeškaní viac ako tri mesiace a omeškané splátky predstavujú sumu 143,04 eur. Návrh bol na súd podaný 14.11.2016, teda po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby. Žalovaná poukazuje na zasadnutie Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Trenčíne dňa 11.11.2015, na ktorom kolégiu bolo uzatvorené, že v prípade využitia práva veriteľa podľa ust. § 565 OZ, keď veriteľ pristúpi k zosplatneniu úveru v prípade nezaplatenia splátok tak, ako má dohodnuté, postupuje súd správne tak, že počiatok premlčacej doby podľa § 103 OZ začína počítať splatnosťou omeškanej splátky a nie samotným úkonom zosplatnenia. Keďže sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ako aj vyplýva z jednotlivých ustanovení zmluvy, je potrebné na zmluvu aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch. Zmluva neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie podľa ustanovenia § 9 ods. 2, písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V zmluve je uvedené, že výška poskytnutého úveru je 1.000 eur. Celková výška nákladov predstavuje sumu 896,65 eur. Teda celková výška úveru podľa zmluvy o úvere predstavuje sumu 1.896,65 eur. Úver ale mal byť splácaný v pravidelných 72 mesačných splátkach po 30,62 eur. Celková výška úveru teda predstavuje sumu 2.204,64 eur. V zmluve o úvere je nesprávne uvedená výška RPMN a to v neprospech spotrebiteľa. V zmluve je uvedená výška RPMN vo výške 28,70 %. Podľa internetovej kalkulačky výpočtu výšky RPMN pre spotrebiteľské úvery, ktorú zverejnilo Ministerstvo financií SR - Portál finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa MF SR, výška RPMN pre daný úver predstavuje 34,13%. Došlo ku klamaniu žalovanej ako spotrebiteľa o celkovej výške úveru, výška RPMN je v nesprávnej výške v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa, čo má za následok sankciu, že poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalobca už nemá nárok na zmluvné úroky, ale len na úroky z omeškania. V tomto smere je uplatnený nárok žalobcu nedôvodný. Žalovaná poukázala na rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/81/2017 zo dňa 9.8.0017, sp. zn. 5Co/233/2016 zo dňa 25.1.2017, sp. zn. 19Co/211/2016 zo dňa 13.10.2016, sp. zn. 19Co/274/2016 zo dňa 13.10.2016, Okresného súdu Brezno sp. zn. 1C/27/2015 zo dňa 14.6.2017, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/288/2016 zo dňa 24.10.2017.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom listinných dôkazov a to zmluvou o úvere zo dňa 31.08.2015, Obchodnými podmienkami, aktuálnym stavom úveru ku dňu 30.04.2016, Upozornením - výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 13.11.2013, fotokópiou obálky č.l. 30,
31, výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 02.12.2013, keď súd pojednával v neprítomnosti žalobcu a žalovanej v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
4. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na podanej žalobe ako aj na ďalších písomných podaniach. Žaloba je dôvodná a opodstatnená, pričom svoje hlavné argumenty a skutočnosti, ktorými vyjadrili svoj nesúhlas s vyjadrením žalovanej, uviedli vo svojich písomných podaniach po doručení žaloby. Na tieto v plnom rozsahu odkazuje, pričom do pozornosti dáva uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 27Co/31/2018, ktorý súd v bode 10 a 11 uznesenia sa venoval postúpeniu pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Uvedený súd argumentoval, kedy a za akých okolností dochádza k platnému postúpeniu pohľadávky z bankovej inštitúcie na nebankový subjekt. V danom prípade má za to, že aj v tomto prípade došlo k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu. K náležitostiam zmluvy o úvere odkazuje na uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo 146/2017, ktorý sa venuje sporným bodom, teda bodom, ktoré namietala žalovaná vo svojom vyjadrení čo sa týka náležitostí zmluvy o úvere. Aj v tomto prípade má za to, že sporná zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. K zmluvným úrokom poukazuje na rozsudok NS SR sp.zn. 5Cdo 26/2011, kde NS SR vyslovil názor, že úroky dohodnuté pri poskytovaní peňažnej pôžičky predstavujú odmenu za používanie požičanej istiny. Poukazuje na skutočnosť, že žalobca má nárok tak na zmluvné úroky ako i zákonný úrok z omeškania. V ostatných namietaných častiach poukazuje na písomné podanie zo 17.8.2018. vzhľadom na uvedené navrhuje, aby súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovanú zaviazal na náhradu trov konania.
5. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia zo dňa 23.6.2018. Okrem namietania aktívnej legitimácie žalobcu zdôrazňuje, že zmluva nebola uzatvorená platne, najmä tým, že žalovaná vo svojej žiadosti o úver požadovala určité parametre úveru, ktoré však boli zo strany žalobcu zmenené. Nedošlo k akceptácii týchto zmenených parametrov úveru zo strany žalovanej ako to predpokladá § 44 ods. 2 OZ, keďže zmluva o úvere musí mať písomnú formu, pre tento nedostatok je zmluva v zmysle § 39 a 40 OZ neplatná. Žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, tu žalovaná vznáša námietku premlčania, ako to odôvodnila vo vyjadrení. Naďalej trvá na tom, že aj keby zmluva o úvere bola uzatvorená platne, nárok žalobcu je premlčaný z dôvodov uvedených vo vyjadrení aj v súvislosti s judikatúrou krajských súdov. Poukazuje na to, že v ustanovení § 103 OZ, ktorý je vo vzťahu k § 101 OZ špeciálnym ustanovením, je upravený počiatok premlčacej doby odlišne od všeobecného. Premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih podľa § 565 OZ, ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo veriteľ využíva. Vzhľadom na to navrhuje súdu, aby žalobu zamietol v celom rozsahu a žalovanej priznal náhradu trov konania.
6. Zo zmluvy o úvere zo dňa 15.04.2013 vyplýva, že žalovaná ako dlžník dňa 26.03.2013 požiadala o poskytnutie úveru, pričom v bode 2 žiadosti, ktorú vypĺňala žalovaná, požadovala úver vo výške 7.000 eur s dobou splácania 6 rokov. Poštová banka a.s. v bode 3 označenom ako Zmluva o úvere, ktorý vyplnila banka dňa 15.04.2013 uviedla, že výška úveru je 1.000 eur, počet mesačných splátok 72, výška mesačnej splátky 30,62 eur, celková výška nákladov 896,65 eur, dátum konečnej splatnosti 15.04.2019, úroková sadzba 25,50 %, priemerná RPMN 26,96 %, RPMN 28,70 %.
7. Z aktuálneho stavu úveru ku dňu 31.08.2015 vyplýva, že žalovaná vyčerpala sumu 1.000 eur dňa 15.04.2013, žalovaná uhradila celkovo sumu 27,58 eur.
8. Z Upozornenia - výzvy na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 13.11.2013 vyplýva, že Poštová banka, a.s. oznámila žalovanej, že podstatným spôsobom porušila ustanovenia Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.04.2013 a ani napriek predchádzajúcej upomienke do dnešného dňa neuhradila záväzky voči Poštovej banke, a.s. V zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozorňuje žalovanú, že ku dňu 13.11.2013 je pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere o viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 194,20 eur. Ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy, banka je oprávnená využiť ustanovenie § 565 OZ a vyhlásiť úver predčasne splatným.
9. Z fotokópie obálky na č.l. 31 vyplýva, že adresát je neznámy a zásielka bola dňa 10.11.2013 vrátená odosielateľovi.
10. Z výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 02.12.2013 vyplýva, že nakoľko žalovaná podstatným spôsobom porušila ustanovenia Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.04.2013, stáva sa jej
úverová pohľadávka k 02.12.2013 predčasne splatnou v celom rozsahu. Výška dlžnej sumy je 1.192,81 eur. Týmto vyzývajú žalovanú na úhradu dlžnej sumy do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy.
11. Z fotokópie obálky na č.l. 30 vyplýva, že adresát je neznámy a zásielka bola dňa 10.11.2013 vrátená odosielateľovi.
12. Dňa 09.02.2017 uzatvoril právny predchodca žalobcu Poštová banka a.s. a žalobca Zmluvu o postúpení pohľadávky a následne súd pripustil uznesením č.l. 57 zo dňa 24.5.2018 zmenu žalobcu.
13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
15. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
16. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
17. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
18. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
19. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
20. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
21. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
22. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
23. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (1). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4).
24. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“ alebo „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
25. Podľa § 2 písm. a), b), d) ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
26. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
27. Súd v danom prípade najprv skúmal, či medzi účastníkmi došlo k platnému uzavretiu zmluvy o úvere. Zo zmluvy o úvere zo dňa 15.04.2013 vyplýva, že žalovaná ako dlžník dňa 26.03.2013 požiadala o poskytnutie úveru, pričom v bode 2 žiadosti, ktorú vypĺňala žalovaná, požadovala úver vo výške 7.000 eur s dobou splácania 6 rokov. Poštová banka a.s. v bode 3 označenom ako Zmluva o úvere, ktorý vyplnila banka dňa 15.04.2013 uviedla, že výška úveru je 1.000 eur, počet mesačných splátok 72, výška mesačnej splátky 30,62 eur, celková výška nákladov 896,65 eur, dátum konečnej splatnosti 15.04.2019, úroková sadzba 25,50 %, priemerná RPMN 26,96 %, RPMN 28,70 %. Súd mal potom za preukázané, že nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o úvere, nakoľko žalovaná vo svojej žiadosti dňa 26.03.2013 navrhla uzavretie zmluvy o úvere, predmetom ktorej mal byť úver vo výške 7.000 eur s dobou splácania 6 rokov, avšak právny predchodca žalobcu Poštová banka a.s. v bode 3. Zmluvy o úvere dňa 15.04.2013 doplnil ďalšie podstatné náležitosti zmluvy o úvere a to údaj o výške mesačných splátok 30,62 eur, celkovú výšku nákladov 896,65 eur, dátum konečnej splatnosti 15.04.2019, úrokovú sadzbu 25,50 %, priemernú RPMN 26,96 %, RPMN 28,70 %, ktoré v čase podpisu žiadosti právneho predchodcu žalobcu neboli žalovanej známe. Medzi právnym predchodcom žalobcu Poštová banka a.s. a žalovanou teda nedošlo k zhode v prejavoch vôle o podstatných náležitostiach zmluvy o úvere, keď tieto právny predchodca žalobcu doplnil do zmluvy až dodatočne, t.j. po podpise zmluvy žalovanou. Zo skutočnosti, že právny predchodca žalobcu dňa 15.04.2013 schválil úver s inými podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere ako žiadala žalovaná vyplýva, že s návrhom žalovanej na uzavretie zmluvy zo dňa 26.03.2013 nesúhlasil, ale tento návrh odmietol a urobil voči žalovanej nový návrh, pretože jeho prejav vôle obsahoval dodatky prijatého návrhu. V konaní však nebolo preukázané, že by žalovaná s týmto novým návrhom súhlasil a že by účastníci písomne uzavreli novú zmluvu o úvere, keď podpis žalovanej na zmluve je zo dňa 26.03.2013, pričom v zmysle § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Preto ak by aj medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere ústnou formou, bola by táto neplatná pre nedodržanie zákonom stanovenej písomnej formy v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd však dospel k záveru, že medzi účastníkmi nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o úvere, nakoľko tu nedošlo ku zhode v prejavoch vôle o podstatných náležitostiach zmluvy o úvere. Čerpaním peňažných prostriedkov bez právneho dôvodu na úkor žalobcu sa žalovaná bezdôvodne obohatila, preto je v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinná žalobcovi vrátiť všetko, čo od právneho predchodcu žalobcu prijala, nakoľko sumu 1.000 eura čerpala bez právneho dôvodu. Z aktuálneho stavu úveru mal súd preukázané, že žalovaná vyčerpala sumu 1.000 eur a z čerpanej sumy uhradila žalobcovi sumu 27,58 eur, preto bola povinná vrátiť žalobcovi sumu 972,42 eur ako rozdiel čerpanej sumy 1.000 eur a vrátenej sumy 27,58 eur.
28. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
29. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
30. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
31. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Použitím námietky premlčania má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti práva v dôsledku čoho nemožno premlčané právo oprávnenému priznať. Účelom premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv, jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany súdov. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a ostatné premlčacie doby.
32. Žalovaná v konaní vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu, vzhľadom k uvedenému bolo potrebné sa zaoberať dôvodnosťou vznesenej námietky a otázkou možného premlčania nároku. Súd nárok žalobcu posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré sa premlčuje v 2-ročnej subjektívnej a 3-ročnej alebo 10-ročnej objektívnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.
33. Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu, táto plynie v rámci objektívnej premlčacej doby, pričom môže začať plynúť najskôr okamihom začatia plynutia objektívnej premlčacej doby, ale aj neskôr. Pre plynutie subjektívnej premlčacej doby je v súlade s § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka rozhodujúce, kedy sa dozvedel oprávnený o bezdôvodnom obohatení a kto ho získal. Pretože subjektívna premlčacia doba plynie v rámci objektívnej premlčacej doby, súd najprv skúmal, či bola žaloba podaná v rámci trojročnej objektívnej premlčacej doby. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka rozhodujúce faktické získanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaná sumu 1.000 eur vyčerpala dňa 15.04.2013, ktorým dňom sa bezdôvodne obohatila a trojročná objektívna premlčacia doba uplynula dňa 15.04.2016. Právny predchodca žalobcu Poštová banka a.s. podal žalobu na súd až dňa 14.11.2016, teda po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby. Nakoľko žalovaná vzniesla námietku premlčania, súd na túto skutočnosť prihliadol a dospel k záveru, že z dôvodu premlčania nároku žalobcu nebolo možné mu uplatnený nárok priznať, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
34. Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona číslo 483/2001 z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
35. K námietke žalovanej ohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd uvádza, že nakoľko medzi právnym predchodcom žalobcu Poštová banka a.s. a žalovanou k uzavretiu zmluvy o úvere nedošlo a predmetom postúpenia bola len pohľadávka z titulu bezdôvodného obohatenia, nebol podmienkou postúpenia predmetnej pohľadávky postup podľa § 92 ods. 8 zákona číslo 483/2001 z. z. o bankách, ktorý sa vyžaduje len pri postúpení pohľadávky z bankového úveru.
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, keďže súd žalobu žalobcu zamietol, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.