Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-17Ro/405/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: DPS financial consulting, s.r.o., IČO: 46 713 930, so sídlom Mikovíniho 10, 917 01 Trnava, zast.: advoconsulting, s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, proti žalovaným: X/ R. B.M., E..Č..: XXXXXX/XXXX, Z. V. R. XX, XXX XX M., X/ L. B., E..Č..: XXXXXX/XXXX, Z. V. K. C. Č.. XXX, XXX XX K. C., v spore o zaplatenie 2461,65 € s prísl. takto

rozhodol:

Žaloba sa zamieta.

Žiadnej zo strán sporu sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou, podanou dňa 13.6.2014 domáhal, aby žalovaní boli zaviazaní zaplatiť mu 2461,65 € spolu s príslušenstvom 187,13 € k 27.9.2013 a spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 28.9.2013 do zaplatenia a trovy konania.

2. V žalobe tvrdil, že na SLSP a.s. ako právny predchodca žalobcu uzavrela so žalovanými Zmluvu o bežnom účte, predmetom ktorej bolo zriadenie bežného účtu a poskytnutie povoleného prečerpania. Súčasťou zmluvy sú tiež VOP účinné od 1.8.2002 a OP SLSP a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinné od 1.7.2007. Žalovaní prekročením rámca povoleného prečerpania porušili OP banky a tým jej vznikla pohľadávka voči nim z nepovoleného prečerpania. Keďže táto pohľadávka nebola žalovanými zaplatená, banka poskytnuté prečerpanie zastavila.

3. Zmluvou o postúpení pohľadávok bola pohľadávka voči žalovaným postúpená na žalobcu a ku dňu postúpenia pozostávala z istiny 2461,65 €, a ku dňu 27.9.2013 tiež príslušenstvo vo výške 187,13 €. Preto sa zo sumy 2461,65 € domáhal zákonného úroku z omeškania 5% ročne od 28.9.2013 do zaplatenia istiny a plnej náhrady trov konania.

4. V rámci procesného úroku žalobca za účelom preukázania svojich tvrdení ako dôkaz predložil 1/ Zmluvu o bežnom účte zo dňa 15.1.2004 (čl 24), ktorou SLSP a.s. zriadila pre žalovaného 1/ bežný účet s č.: XXXXXXXXXX/XXXX. 2/ Zmluvu o vydaní a používaní platobnej bankovej karty (č.l. 25) zo dňa 15.1.2004, uzavretú so žalovaným v 1. rade, na základe ktorej bola vydaná platobná karta s možnosťou hotovostného výberu 15 000 Sk, bezhotovostného v sume 45 000 Sk. K tejto zmluve pristúpil písomnou Dohodou zo d)na 2.8.2004 aj žalovaný v 2. rade.

3/ Zmluvu o kontokorentnom úvere (č.l. 20) zo dňa 3.5.2004 s výškou úverového rámca 15 000 Sk, s premenlivou úrokovou sadzbou 11,35% ročne, splatnosťou úrokov ročne k 31.12. a konečnou splatnosťou úveru dňa 2.8.2005. 4/ Zmluvu, uzavretú už s oboma žalovaný dňa 15.12.2005, na základe ktorej došlo k zmene v tom zmysle, že sa im poskytol Balík EXTRA ako aj používanie elektronických služieb. V Časti IV., bod 1. tejto zmluvy sa zároveň dohodli, že sa žalovaným poskytuje kontokorentný úver vo výške 60 000 Sk (1 991,64 €) s premenlivou úrokovou sadzbou 10,65% ročne, splatnosťou úrokov mesačne k poslednému dňu v mesiaci a konečnou splatnosťou úveru 15.12.2006 5/ Oznámenie SLSP a.s. zo dňa 11.10.2013 (č.l. 30 ako aj č.l. 135 a č.l. 137), ktorým žalovaným 1/ a 2/ banka oznamuje, že pohľadávku voči nemu postúpila Zmluvou č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.9.2013 na žalobcu v sume 2648,78 €, a že túto pohľadávku majú plniť zásadne jemu na tam uvedený účet a variabilný symbol. Uvedený list bol žalovanému 1/ doručený dňa 19.11.2013 a rovnako tak aj žalovanému v 2. rade dňa 21.11.2013 ( viď doručenky č.l. 135 a č.l. 138)

5. Vo veci bol dňa 25.6.2015 bol vo veci vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná v 1. rade odpor. Poukázala v ňom na to, že žalovaná pohľadávka bola už uhradená a to vtedy, keď bol predaný ich rodinný dom a žiadnych iných dlhov si nie je vedomá. Tieto skutočnosti zdôraznila opakovane aj vo vyjadrení k žalobe po tom, ako bol platobný rozkaz podaným odporom zrušený. Predložila zároveň dôkaz o tom, že v prospech SLSP a.s. bola vykonaná dobrovoľná dražba ich rodinného domu v obci Zlatá Idka a výťažok dosiahnutý dražbou činil 26 000 €.

6. Vo vyjadrení k odporu žalobca poukázal na skutočnosť, že samotná dražba rodinného domu nemohla mať vplyv na existenciu žalovanej pohľadávky vzhľadom na to, že právny predchodca neuplatnil túto pohľadávku v súdnom konaní, učinil tak až žalobca a ani toto konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené a preto nemohla byť predmetom exekúcie. Navrhol preto odpor vyhodnotiť ako nedôvodný.

7. V podaní zo dňa 8.11.2016 žalobca podrobnejšie analyzoval dôvody podanej žaloby a zároveň oznámil súdu, že z daňovo-právnych dôvodov berie žalobu späť v časti úrokov z omeškania 5% ročne zo sumy 2461,65 € od 1.1.2015 do zaplatenia a navrhol, aby mu bol úrok z omeškania priznaný za obdobie od 29.12.2012 - 27.9.2013 v sume 187,13 €, a za obdobie od 28.9.2013 do 31.12.2014 v sume 154,78 €.

8. Uznesením zo dňa 28.2.2017 súd na návrh žalobcu pripustil do konania vstup žalovaného v 2. rade, ktorý sa k veci nevyjadril, pojednávaní sa nezúčastňoval a zostal v spore pasívny.

9. Súd výzvou zo dňa 24.8.2017 vyzval žalobcu, aby v určenej lehote predložil dôkaz o.i. o tom, či SLSP a.s. vyzvala žalovaných na zaplatenie dlhu ako aj dôkaz o tom, že im bola táto výzva doručená.

10. Žalobca v podaní zo dňa 4.12.2017 súdu písomne oznámil, že výzva SLSP a.s. na zaplatenie dlhu nebola súčasťou postupovanej dokumentácie, preto ju žalobca nemá k dispozícii. Ako dôkaz priložil oznámenie o postúpení pohľadávky obom žalovaným a tiež doručenky, že ho obaja prevzali (č.l. 112

- 115).

11. Žalovaná v 1. rade na súde vypovedala, že so žalobou žalobcu nesúhlasí, že je zo všetkého zmätená a nevie ani, ako by sa k žalobe mala vyjadriť. Zopakovala, že banka jej predala dom a mala za to, že sa z toho zaplatilo všetko, čo s ich spoločnými dlhmi so žalovaným v 2. rade súviselo. Bola rozhorčená z toho, že všetky dlhy musí platiť iba ona sama a to aj za žalovaného 2/, že komunikuje zásadne iba s otcom žalovaného v 2. rade. Je samoživiteľkou, starajúcou sa o 16 ročného syna a nie je ochotná znášať všetky dlhy iba ona.

12. Súd na pojednávaní dňa 4.12.2018 vyslovil svoj predbežný právny názor k otázke postúpenia pohľadávky, k čomu žalobca uviedol, že aktívna legitimácia žalobcu je pne daná. Poukázal prioritne na to, že procesný súd vydal platobný rozkaz, že oznámenie o postúpení pohľadávok bolo obom žalovaným riadne doručené, pričom k postúpeniu pohľadávky došlo postupom podľa čl. 19.16 VOP. Mal za to, že prednostne sa majú zmluvy posudzovať ako platné a nie uprednostňovať výklad pre ich neplatnosť. Akcentoval na rozsudok NS SR 5Obdo/20/2008 a tiež na rozsudok KS Prešov 17Co/190/2016 a to všetko vo väzbe na judikát NS SR č. 119/2003, podľa ktorého relevantné oznámenie dlžníkovi o tom, že bola pohľadávka postúpená, zakladá bez ďalšieho právo postupníka vymáhať ju s tým, že ani súd nemá právo skúmať platnosť/neplatnosť zmluvy o postúpení

13. Strany sporu viac žiadne ďalšie dôkazy nenavrhli vykonať, neargumentovali žiadnymi inými skutočnosťami a preto súd dokazovanie ukončil a vo veci rozhodol. Skôr, ako pristúpil súd k posúdeniu právnej dôvodnosti i výšky žalovanej pohľadávky, sa bolo treba zaoberať otázkou, či žalobcovi svedčí aktívna vecná legitimácia.

14. Súd vykonané dôkazy vyhodnotil a na ich základe zhrnul, že: 1) žalobca tvrdil, že jeho právny predchodca žalovaným poskytol povolené prečerpanie po tom, ako im zriadil žalovanému bežný účet v kombinácii Balíka EXTRA t.j. vrátane elektronických služieb k účtu a vydanie platobnej karty 2) žalobca tiež tvrdil, že po tom, ako jeho právnemu predchodcovi vznikla voči žalovaným pohľadávka z nepovoleného prečerpania, tak po tom, ako nebolo zaplatené, im bolo povolené prečerpanie zastavené.

15. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno- právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný) nie je nositeľom hmotno- právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 192/2004). Na to, aby sa niekto stal sporovou stranou, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok.

16. Ako súd uvádza vyššie, skôr, ako súd vecne rozhodol o nároku žalobcu, musel súd prioritne posúdiť, či žalobcovi svedčí aktívna vecná legitimácia.

17. Podľa § 524 ods. (1) OZ: Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

18. Podľa § 525 ods. (2) OZ: Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

19. Podľa § 92 ods. 8) zákona o bankách účinného v čase postúpenia: Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

20. Za rozhodné pri vyriešení otázky, či sa v zmysle ustanovenia § 524 stal žalobca veriteľom žalovaného, súd považoval skutočnosť, že postupcom bola banka, ktorej zákon o bankách v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách ukladá povinnosť pred postúpením svojej pohľadávky niečo konať. Banke sa v tomto ustanovení ukladá pred postúpením svojej pohľadávky, vzniknutej z jej bankovej činnosti, urobiť jednostranný právny úkon voči dlžníkovi pri jeho omeškaní.

21. Pokiaľ ide o stanovenie podmienok pre postúpenie pohľadávok banky alebo pobočky zahraničnej banky na tretiu osobu v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, toto ustanovenie je vo vzťahu k ustanoveniu § 524 Občianskeho zákonníka upravujúceho postúpenie pohľadávky právnou normou lex specialis, ktorá sa uplatní prednostne a dodržanie zákonných podmienok stanovených v§ 92 ods. 8 pre postúpenie pohľadávky banky alebo pobočky zahraničnej banky v prípade, ak banka alebo pobočka zahraničnej banky nedisponuje súhlasom klienta s postúpením pohľadávky ktorú má voči klientovi je predpokladom platného postúpenia pohľadávky bankou alebo pobočkou zahraničnej pobočky na tretiu osobu.

22. Súdu nebol predložený osobitný súhlas žalovaných (dlžníka - klienta) s postúpením pohľadávky banky vykazovanej voči nim na tretiu osobu (iný subjekt).

23. Ustálená súdna prax je jednotná v názore, že pre platné postúpenie pohľadávky musia byť splnené zákonné podmienky ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách (KS BB 15Co/369/2016, KS TT 10Co/187/2016, KS TN 5Co/313/2017, KS PO 3Co/158/217 a ďalšie).

24. Aj z rozsudku NS SR z 24. apríla 2018 sp. zn. 1 Cdo 147/2017 vyplynul záver, podľa ktorého: „Dovolací súd preto konštatuje, že v prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta ZoB pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so zákonom (v tomto prípade so zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 vylúčené/zakázané. Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Následkom postupu pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesia podľa § 525 alebo podľa osobitných predpisov dovolená, je absolútna neplatnosť postupnej zmluvy pre jej rozpor so zákonom (§ 39 , pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia, musí prihliadnuť súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak teda dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť.“

25. Zhodný názor bol vyjadrený aj v rozsudku NS SR 7 Cdo/26/2017 z 28.3.2017, podľa ktorého: „Podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.)“.

26. Súd poukazuje v tomto smere na odklon predchádzajúcej súdnej praxe a od rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Obo/210/01, podľa ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd z takého oznámenia vychádza bez toho, aby ako predbežnú otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.

27. Odklon od uvedeného rozhodnutia vyplýva okrem vyššie uvedených napríklad aj z rozsudku NS SR 2Obo/49/2008 zo dňa 14.05.2008, ako aj z rozsudku NS SR 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.01.2009, podľa ktorého v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení, resp. v spore o splnenie neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo a z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca. K správnosti týchto záverov sa priklonil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení, sp. zn. IV. ÚS 337/2012-19 zo dňa 03.07.2012.10.

28. V prejednávanej veci ani pôvodný žalobca a ani terajší žalobca nepredložili súdu dôkazy o splnení hmotnoprávnej podmienky pre platné postúpenie pohľadávky voči žalovanej v zmysle § 525 ods. 2 k § 92 ods. 8 zákona o bankách. V uvedenej súvislosti súd zároveň poukazuje na to, že ide o dôkazy, ktoré za účinnosti sú strany povinné predkladať výlučne strany sporu, pretože na dôkazy súd nevyzýva (okrem výnimky podľa § 295 .

29. Strana je povinná v spore svoje tvrdenie podložiť dôkazmi, inak sa vystavuje nebezpečenstvu neunesenia dôkazného bremena. Súd nemôže postupom v zmysle uvedeného ustanovenia § 129 vyzývať strany na splnenie ich dôkaznej povinnosti. Takáto výzva podľa § 129 neslúži na odstraňovanie nedostatkov dôkazného tvrdenia strán. Je tak potrebné rozlišovať medzi neúplnosťou žaloby a neunesením dôkazného bremena. Súd má povinnosť zaslať strane výzvu na odstránenie vád podania podľa § 129 len v prípade podania, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, prípadne neúplného alebo nezrozumiteľného podania (vrátane žaloby). Ak však zo žaloby je zrejmé, čo sa ňou sleduje (žaloba obsahuje označenie súdu, strán, žalobný návrh, opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov a podpis žalobcu) a z opísania rozhodujúcich skutočností vyplýva aj dôvod (základ) uplatňovaného nároku, postup podľa § 129 neprichádza do úvahy.

30. Keďže podania žalobcu v tejto veci nevykazovali znaky nesprávnosti, neúplnosti alebo nezrozumiteľnosti vyžadujúce doplnenie alebo opravu, nevyvstala potreba aplikácie ustanovenia § 129 ods. 1 CSP. Za danej situácie preto v tomto spore súd nemal povinnosť žalobcu vyzývať na doloženie dôkazov, ktoré majú svedčať jeho tvrdeniam ohľadom postúpenia pohľadávky; pretože súd len hodnotí dôkazy prednesené stranami sporu. Toto konanie totiž nie je konanie „ex offo“ a teda nemal povinnosť vyšetrovať a zisťovať skutkový stav veci. Pokiaľ teda žalobca nepredniesol dôkazy svedčiace o platnom postúpení pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, súd nemal povinnosť ani právo vyzývať ho na doplnenie dôkazov. Takýto postup by bol v rozpore s vyššie uvedenou zásadou kontradiktórnosti a zásadou rovnosti zbraní sporových strán.

31. Vzhľadom na to, že v tomto konaní žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych predpokladov pre platné postúpenie pohľadávky podľa § 525 ods. 2 k špeciálnemu ustanoveniu § 92 ods. 8 zákona o bankách, Zmluva o postúpení pohľadávok uzavretá medzi postupcom a postupníkom dňa 27.9.2013 je pre rozpor so zákonom absolútne neplatná a teda pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie súd žalobou ako plne nedôvodnú ju zamietol.

32. Neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania nevzniklo a žalovaní žiadne nemali, preto súd žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 365 . Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 . Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 3 rovnopisov s prílohami. U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.