Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Csr-1-2017.pdf
PDF · 183.18 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-9Csr/1/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krišťákovou v právnej veci žalobkyne L. L., nar. X. X. XXXX, bytom XXX XX F., Q. XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou STEHURA & partners, v.o.s., Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 472 468 63 proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., IČO: 357 927 52, Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok, sp. zn. 66/04/16 zo dňa 24. 11. 2016 vydaný Slovenským arbitrážnym súdom so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava zriadený Asociáciou slovenských arbitrážnych súdov, z. z. p. o. so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, IČO: 457 449 39.
II. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou, ktorá bola Okresnému súdu Čadca doručená dňa 7. 2. 2017, sa žalobkyňa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. 66/04/16 zo dňa 24. 11. 2016 vydaného Slovenským arbitrážnym súdom so sídlom Krížna 56, Bratislava zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z. z. p. o. so sídlom Krížna 56, Bratislava. Žalobkyňa podanú žalobu odôvodnila tým, že citovaný rozsudok jej bol doručený dňa 12. 1. 2017. S rozsudkom nesúhlasí. Uvedený rozhodcovský rozsudok je nesprávny, vydaný v rozpore so zákonom, pretože nie je daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 zákona č. 335/20014 Z. z.. V konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že Slovenský arbitrážny súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu (§ 45 ods. 1 písm. g/). Slovenský arbitrážny súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu (§ 45 ods. 1 písm. i). Rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. j).Výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky (§ 45 ods. 1 písm. k). Rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 45 ods. 1 písm. l). Žalobkyňa v konaní namieta nedostatok právomoci Stáleho rozhodcovského súdu Victoria arbiter konať a rozhodnúť v danej veci. Rozhodcovská zmluva číslo XXXXXXXXXX bola uzatvorená dňa 20. 6. 2013 a táto rozhodcovská zmluva mala zakladať právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť. Žalobkyňa poukázala na § 73 ods. 3 ZoSRK, § 53 ods. 1, § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Uviedla, že podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedených smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom
alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Žalobkyňa už v čase vzniku právneho vzťahu (zmluva o spotrebiteľskom úvere) bola nútená uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu číslo XXXXXXXXXX. Podľa vtedy platnej legislatívy ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Napriek tomu, že rozhodcovská zmluva je na samostatnej listine, podmienky neboli individuálne dohodnuté a ide o typickú formulárovú dohodu s predtlačenými podmienkami bez možnosti zo strany žalobkyne ovplyvniť ich obsah. Samotná skutočnosť, že táto zmluva je podpísaná na osobitnom tlačive svedčí o tom, že zrejmý účel takéhoto konania je obchádzanie zákona. Ak je teda zo zákona považovaná rozhodcovská zmluva za neprijateľnú zmluvnú podmienku, je zo zákona neplatná, a teda nie je tým daná právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť spor. Rozhodcovská zmluva číslo XXXXXXXXXX zo dňa 20. 6. 2013 nespĺňa ani náležitosti ustanovené zákonom číslo 335/2014 Z. z..
2. Žalobkyňa namietala, že hoci zmluva je označená ako zmluva o revolvingovom úvere, je klasickou spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi dodávateľom - žalovaným a spotrebiteľom - žalobkyňou. Predmetná zmluva podľa názoru žalobkyne nespĺňa viaceré podmienky zákona č. 129/2010 Z. z.. Uviedla, že podľa § 28 ods. 6 ZoSRK Slovenský arbitrážny súd je povinný aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať, či vymáhaný nárok nie je založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo na zmluvnom dojednaní, ktoré je v rozpore s ustanoveniami všeobecných záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Slovenský arbitrážny súd je povinný prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti právneho úkonu, na ktoré by súd prihliadal aj bez návrhu. V zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Skutočná výška je omnoho vyššia, ako je uvedená v zmluve, preto žalobkyňa nemohla posúdiť výhodnosť tejto zmluvy. Okrem toho zmluvný úrok, ako i odplata za poskytnutie úveru je neprimerane vysoká a je v rozpore s mravným princípom spoločenského poriadku, a teda je v rozpore s dobrými mravmi. Zmluva obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné podmienky a nedostatky, a preto je v zmysle § 11 považovaná zo zákona za úver bezúročný a bez poplatkov. Z predložených listinných dôkazov, ktoré boli priložené k žalobe podanej na rozhodcovský súd, ako i zo samotného návrhu vyplýva, že úver bol splatený v podstatnej časti, pričom rozsudok žalobkyňu zaväzuje na plnenie, na ktoré nemá žalovaný právny nárok. Uvedenú skutočnosť (zákonnú bezúročnosť a bezodplatnosť poskytnutého úveru) zrejme rozhodcovský súd opomenul pri vydávaní svojho rozhodnutia. Predmetná spotrebiteľská zmluva obsahuje aj viaceré neprijateľné obchodné podmienky. Napriek uvedeným skutočnostiam, ktoré z viacerých dôvodov spôsobujú bezodplatnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, rozhodcovský súd žalobkyňu zaviazal na plnenie, na ktoré niet právneho nároku a z uvedeného je preto plnenie v rozpore s dobrými mravmi, verejným poriadkom a zákonom.
3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 13. 3. 2017 k podanej žalobe uviedol, že rozhodcovská zmluva je samostatným právnym úkonom, ktorého existencia nebola podmienkou uzavretia úverovej zmluvy. Ide o samostatnú zmluvu a listinu, ktorá nie je súčasťou inej štandardnej zmluvy a ktorá nemôže predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobkyňa vo svojej argumentácii opomenula, že z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne, že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy. Z právnych dôsledkov bodu 7 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Uplatnením tohto práva môže dlžník bez ohľadu na postoj veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva nikdy nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. To vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od zmluvy. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou, ale nie povinnosťou. V odstúpení od rozhodcovskej zmluvy by bez ohľadu na (ne)súhlas veriteľa došlo k jej zániku, a to bez vplyvu na ďalšie trvanie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Žalobkyňa teda mohla nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie, resp. existenciu (hlavnej) zmluvy o revolvingovom úvere. Je nesporným, že vlastným úkonom mohla ovplyvniť vznik a existenciu rozhodcovskej zmluvy, a teda aj obsah vzájomného vzťahu so žalovaným. Rozhodcovská zmluva so žalobkyňou preto charakter individuálneho ustanovenia. Z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že obsahuje poučenie o možnosti, v žiadnom prípade nie povinnosti, zmluvu uzavrieť bez následkov ohľadom vzniku úverovej zmluvy, dôsledkoch a význame rozhodcovského konania a o možnosti jednostranne rozhodcovskú zmluvu ukončiť. Žalovaný poukázal na čl. 2 rozhodcovskej zmluvy. Uviedol, že pojem
spotrebiteľ z pohľadu uzatvárania jednotlivých zmlúv, transakcií či vykonávania úkonov (v zmysle definície bodu 18 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady číslo 2005/29) je chápaný ako osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná, vnímavá a obozretná. Ani európske právo nepribližuje chápanie tohto pojmu na úroveň subjektu zbaveného či obmedzeného v spôsobilosti na právne úkony, nespôsobilého a neschopného chápať význam a dôsledky vlastného konania, poučenia daného tretím subjektom a pod.. Povinnosť spotrebiteľa konať s primeranou mierou obozretnosti vo vzťahu k vlastným právam a záväzkom je základným princípom spotrebiteľského práva (napr. generálna advokátka vo veci C-453/10 vo svojom stanovisku), keďže „Jednostranne zvýhodňovaný spotrebiteľ by bol totiž zbavený zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkladne navzájom zvážiť výhody a nevýhody a podľa toho rozumne konať.“ Žalovaný poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 8 CoE 4/2014 zo dňa 31. 1. 2014, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 1 CoE 328/2013 zo dňa 10. 12. 2013. Uviedol, že otázku jednostranného „zrušenia“ rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom už posudzoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 22. 11. 2012, sp. zn. 3 MCdo 14/2011. Žalovaný poukázal aj na rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 13 Co 111/2014 zo dňa 1. 10. 2015.
4. V prípade predtlačenej formy rozhodcovskej zmluvy žalovaný uviedol, že zmluvné podmienky v spotrebiteľských vzťahoch sa vyznačujú vo všeobecnosti tým, že sú vopred naformulované dodávateľom. Toto je reálnym faktom plynúcim z praxe spotrebiteľských vzťahov a tiež aj z úpravy v Občianskom zákonníku. Žalovaný poukázal na § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská zmluva nespĺňa definíciu neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, nakoľko nezakladá výlučnú právomoc rozhodcovského súdu na konanie. Z obsahu rozhodcovskej zmluvy vyplýva alternatíva pre riešenie sporov. Podľa rozhodcovskej zmluvy výber (kam bude žaloba podaná) spočíva na strane, ktorá žalobu podáva. Žalovaný poukázal na zákon č. 335/2014 Z. z. (rozhodcovská zmluva sa v zmysle § 73 ods. 3 riadi ustanoveniami právnych predpisov účinných v čase jej uzavretia), ktorý vo viacerých ustanoveniach predpokladá, že výber spôsobu riešenia sporov prináleží žalobcovi, ktorým môže byť veriteľ alebo spotrebiteľ. Žalovaný poukázal na § 25 ods. 1, ods. 3, § 28 ods. 5 zákona č. 335/2014 Z. z., prílohu číslo 2 k zákonu. Uviedol, že z uvedených ustanovení vyplýva, že žalobcom môže byť ktorákoľvek strana rozhodcovskej zmluvy. Je nesporné, že v prípade, ak je žalovaným spotrebiteľ, potom stály rozhodcovský súd má osobitnú poučovaciu povinnosť (podľa prílohy číslo 2 ZoSRK). Rovnako je nesporné, že spotrebiteľ nemôže byť pri podaní žalobnej odpovede (§ 25 ods. 3) zaťažený poplatkom. ZoSRK predpokladá, že na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy môže byť konanie pred rozhodcovským súdom začaté na základe žaloby dodávateľa. Túto skutočnosť aprobuje a stanovuje postup stáleho rozhodcovského súdu v takom prípade. Poučenie podľa prílohy číslo 2 je výslovne označené ako poučenie pre spotrebiteľa v pozícii žalovaného. Z toho vyplýva, že začatie rozhodcovského konania dodávateľom neodporuje žiadnemu zákonu, a preto nejde o protiprávnu skutočnosť. Tvrdenia žalobkyne o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka sú v rozpore s daným ustanovením. Právna úprava relevantná v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy určila, že „Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Dôvodová správa uvádza (...) Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. 3. 2009, sp. zn. 1 MObdo V 16/2006, v zmysle ktorého platnosť, či neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho vzniku. Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovskú zmluvu a všetky rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa sporu a žalovanej čiastky je potrebné posudzovať podľa aktuálnych právnych predpisov platných v danom čase. Pokiaľ došlo v priebehu konania k zmene právnych predpisov týkajúcich sa rozhodcovského konania, spotrebiteľských úverov, vždy je potrebné danú problematiku a právny stav posudzovať v súlade s prechodnými a záverečnými ustanoveniami, v zmysle ktorých v zásade reaktivita právnych predpisov nie je možná a prípustná. Rozhodcovská zmluva bola so žalobkyňou uzatvorená dňa 20. 6. 2013. Z uvedeného vyplýva, že uzatvorenie a obsah rozhodcovskej zmluvy sa posudzujú podľa predpisov účinných v čase uzatvorenia, t. j. podľa zákona č. 244/2002 Z. z.. Predmetná zmluva obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti. Žalovaný popiera dôvodnosť tvrdení žalobkyne, ktoré žalobkyňa nepodporuje žiadnym bližšími skutočnosťami
a uvádza, že stály rozhodcovský súd preskúmal skutkový stav a predložené listinné dôkazy a nezistil žiadne porušenie právnych predpisov v oblasti spotrebiteľského práva, pričom k danej veci sa podrobne vyjadril vo svojom odôvodnení. Rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie, o ktorom bolo rozhodnuté v konaní založenom vzájomnou dohodou zmluvných strán. Jeho samotný obsah pritom vyplýva z následkov porušenia povinností žalobkyne zo zmluvy o revolvingovom úvere. Žalovanému nie je zrejmé, v čom žalobkyňa vidí rozpor rozhodcovského rozsudku s verejným poriadkom SR. Predmetom rozhodcovského konania bolo zaplatenie peňažnej sumy titulom nesplnených záväzkov zo zmluvy o revolvingovom úvere. Z právneho hľadiska išlo o majetkový spor, ohľadne ktorého bolo možné uzavrieť súdny zmier. Súčasne nešlo o žiadny prípad, ktorý je v zmysle zákona ako predmet konania vylúčený z prejednávania a rozhodovania v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský rozsudok zaväzuje žalobkyňu na peňažné plnenie, ktorého nárok bol v rozhodcovskom konaní riadne právne a skutkovo zdôvodnený, čo potvrdzuje aj výrok rozhodcovského rozsudku. V predmetnom rozsudku boli zohľadnené všetky relevantné právne predpisy vydané za účelom ochrany spotrebiteľa.
5. K tvrdeniu žalobkyne, že zmluva o revolvingovom úvere obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné podmienky, v dôsledku ktorých je bezúročná a bezodplatná a medzi ktoré zaraďuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a namieta, že v zmluve je celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť uvedená nesprávne, nakoľko je v skutočnosti oveľa vyššou, ako je uvedené v zmluve, žalovaný uviedol, že z obsahu návrhu nevyplýva žiadna skutočnosť, pre ktorú by výška RPMN mala byť vypočítaná nesprávne. Žalovaný predkladá ako dôkaz rozpis vzorca pre výpočet RPMN pre predmetnú zmluvu. Ohliadnuc od toho, že žalobkyňa absolútne nerešpektuje právne predpisy, akými sa určuje ročná percentuálna miera nákladov, žalovaný poukazuje na to, že odkaz žalobkyne na výpočet prostredníctvom kalkulačky zverejnenej na portáli www.ekonomika.sme.sk <http:// www.ekonomika.sme.sk> je nesprávny. Výpočet uvádzaný žalobkyňou prostredníctvom internetovej kalkulačky žalovaný nepovažuje za hodnoverný dôkaz, pretože výpočet RPMN ovplyvňujú nasledujúce údaje: suma úveru, celkové náklady, dátum splatnosti prvej splátky, dátum vyplatenia úveru a dátum splatnosti jednotlivých splátok. Žalovaný vznáša pochybnosť o tom, že predložený výpočet z kalkulačky obsahoval všetky podstatné údaje potrebné pre výpočet RPMN a za účelom popretia skutočností uvádzaných žalobkyňou predkladá rozpis vzorca pre výpočet RPMN pre predmetné zmluvy o revolvingovom úvere.
6. K počtu, výške a termínom splatnosti splátok žalovaný uviedol, že zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi účastníkmi konania nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a pod.. To však nie je prípad zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti, ako aj počet splátok. Zmluva obsahuje v bode 6 zákonom vyžadovanú výšku splátky (80,37 €), termín splatnosti splátky (ku ktorému dňu sa platí - 14. deň v mesiaci uvedené v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi a v splátkovom kalendári, ktoré predstavujú neoddeliteľnú súčasť zmluvy) a počet splátok (42 splátok), teda aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ. Nad rámec zmluva obsahuje aj dátum splatnosti prvej splátky (v oznámení veriteľa o schválení úveru). Žalovaný tvrdí, že zmluva jednoznačne obsahuje náležitosť aj podľa § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ. Uviedol, že nakoľko ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. sú výsledkom implementácie smernice Rady 2008/48, je dôležité a podstatné vychádzať pri výklade § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. aj z jej ustanovení, osobitne to určuje ako povinnosť aj čl. 22 ods. 1 smernice. Ku rozpisovaniu splátky žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove, č. k. 13 Co 111/2014-166. Poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15. Výklad § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z., ako to prezentuje žalobkyňa, predstavuje v podstate požiadavku, aby sa v zmluve o úvere uvádzala amortizačná tabuľka. Tou je (§ 9 ods. 5 ZoSÚ) tabuľka, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady. Taký právny záver vyslovil aj Súdny dvor EÚ vo veci C-42/2015. Prijatím tvrdení žalobkyne by došlo k protiprávnemu stavu, ktorý je v rozpore s unijným právom.
7. Žalovaný popiera tvrdenia žalobkyne týkajúce sa úrokovej sadzby. Zmluva bola medzi sporovými stranami uzatvorená v roku 2013. Úverová zmluva, kam patrí aj zmluva uzavretá medzi účastníkmi, sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka a v otázkach, ktoré neupravuje Obchodný zákonník, ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Prednostné použitie Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské vzťahy bolo do Občianskeho zákonníka zavedené zákonom číslo 102/2014 Z. z. účinné od 1. 4. 2015. Na uzavreté zmluvy sa preto môžu použiť len tie predpisy Občianskeho zákonníka, ktoré v roku 2013 osobitne upravili otázky neregulované Obchodným zákonníkom. Žalovaný poukázal na stanovisko útvaru dohľadu nad finančným trhom číslo 1/2015. Prednostné použitie Občianskeho zákonníka v zmysle § 52 ods. 2 je prípustné len pre vzťahy založené po jeho účinnosti. Uviedol, že úprava výšky úrokovej pre úverovú zmluvu je uvedená v § 502 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého nie je v prípade úverovej zmluvy podľa zákona možné vysloviť neplatnosť celého dojednania o odplate ani v prípade, ak by tieto boli v rozpore so zákonom. Právna norma jednoznačne určuje iný následok, ako sa navrhuje podanou žalobou. Samotná výška odplaty (úrokov) bola v čase uzavretia zmluvy upravená v § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie teda predstavuje „zákon“, na ktorý sa odvoláva spomenutý § 502 Obchodného zákonníka. Výška odplaty za úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy bola teda k obdobiu uzatvorenia zmluvy, t. j. k 20. 6. 2013 upravená v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Zákonodarca v čase uzavretia zmluvy reguloval celkovú odplatu v súvislosti so spotrebiteľským úverom, nie iba jej jednu zložku - ročnú úrokovú sadzbu. Logicky to vyplýva aj zo skutočnosti, kedy pri dvoch rôznych poskytovateľoch úverov - bankových a nebankových subjektoch - síce môže byť úroková sadzba (jej výška) výrazne odlišná, avšak napríklad pri bankových poskytovateľoch celková odplata je tvorená aj správou úverového účtu, rôznymi poplatkami za vyhotovenia výpisov a pod.. Zákonodarca preto výslovne stanovil, že sa bude správne regulovať celková odplata za poskytnutie finančných prostriedkov - uvedené teda nenachádza oporu v oblasti komparácie s úrokovými sadzbami bankových subjektov. V zákone bolo výslovne určené, že pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Žalobkyňa toto vôbec nerešpektuje, rovnako ako fakt, kedy aplikáciu ňou označeného ustanovenia vylučuje práve § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Porovnávanie s údajmi bánk je samo o sebe nesprávne - banka si svoj „zisk“ účtovala v danom období aj za vedenie úverového účtu, spracovanie platieb a pod., čiže úrok nebol pre ňu jediný výnos za požičanie peňazí, ale bol tam celý rad ďalších položiek, ktoré musel dlžník zo spotrebiteľského vzťahu platiť. Odplata, ktorá je regulovaná v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka vyjadruje celkovú nákladovosť úveru pre spotrebiteľa (teda okrem úroku aj prípadne ďalšie poplatky, ktoré v súvislosti s úverom má zaplatiť s výnimkou tých, ktoré nie sú povinné, a teda predpokladom pre získanie úveru). Pri porovnaní výšky odplaty s hodnotou priemernej odplaty za spotrebiteľské úvery je na mieste záver, že táto nebola podstatne prevýšená. Obvyklou odplatou vzhľadom na spôsob jej určovania v korelácii s tým, že ide o odplatu na finančnom trhu (nie na bankovom trhu), je práve hodnota priemernej odplaty určovanej Ministerstvom financií SR. Tá bola pre zmluvu vo výške 48,52%. Dohodnutá odplata v zmluve priemernú odplatu na finančnom trhu podstatným spôsobom neprevyšovala - za podstatné prevýšenie by bolo možné považovať odklon od priemernej sadzby o 25 - 27%. Žalovaný preto tvrdenia žalobkyne poprel a žiadal žalobu zamietnuť.
8. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrvala na neplatnosti samotnej rozhodcovskej zmluvy ako takej a námietke oprávnenosti rozhodcovského súdu konať vo veci a rozhodnúť vec. Uviedla, že má za to, že i keď zmluva bola na samostatnej listine, neboli podmienky individuálne dojednané, ale podmienky zmluvy boli vopred formulované a pripravené žalovaným. Je evidentne zrejmé, že v prípade, že by rozhodcovskú zmluvu neuzatvorila, nebol by jej zo strany žalovaného poskytnutý úver, a teda nemala inú možnosť ako vybrať si „alternatívne vyriešenie“ prípadných sporných práv, aby jej bol poskytnutý úver. Má za to, že i z výsledku samotného rozhodcovského konania a priznania nároku žalovanému jednoznačne vyplýva nevýhodnosť takéhoto konania pre ňu ako spotrebiteľa, kedy napr. náklady na toto konanie sú väčšie ako v prípade klasického všeobecného súdu (Rozhodcovský súd priznal napr. aj náklady - trovy mimosúdneho rokovania - mediácie, čo v prípade klasickej civilnej žaloby by nebolo prípustné.). Podmienky rozhodcovskej zmluvy neboli individuálne dojednané, a teda ide o typickú formulárovú dohodu s predtlačenými podmienkami bez možnosti zo strany žalobkyne ovplyvniť jej obsah. Samotná skutočnosť, že táto zmluva je podpísaná na osobitnom tlačive svedčí o tom, že zrejmý účel takéhoto konania je obchádzanie zákona. Navyše predmetná zmluva nespĺňa ani náležitosti ustanovené zákonom č. 335/2014 Z. z., a teda nezakladá právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a rozhodnúť. V tomto ohľade žalobkyňa poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ by žalovaný mal záujem riešiť vec alternatívne, mohol jej ponúknuť novú rozhodcovskú zmluvu tak, aby spĺňala
všetky náležitosti vyžadované platným a účinným právnym predpisom, t. j. ZoSRK, čo však neurobil. Predmetná rozhodcovská zmluva je neprijateľná aj z dôvodu rozporu s Občianskym zákonníkom. K námietke žalovaného ohľadom súladnosti zmluvy so zákonom číslo 129/2010 Z. z. žalobkyňa odkázala na svoj žalobný návrh. Poukázala na § 28 ods. 6 ZoSRK, § 33 ods. 2 ZoSRK. Uviedla, že rozhodcovský súd zrejme pri rozhodovaní opomenul posúdiť súladnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru žalobkyne predmetná zmluva nespĺňa viaceré podmienky zákona o spotrebiteľských úveroch. Poukázala na § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, § 2 písm. g/, h/, i/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Uviedla, že podľa citovaného zákonného ustanovenia celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, musí byť vyjadrená ako súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, pričom do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom sa zarátavajú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ako aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Podľa predmetnej zmluvy celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť predstavuje sumu 3 375,54 €. Poskytovateľ úveru pri uvádzaní celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, však nepostupoval správne, nakoľko do nej nezahrnul poplatok za možnosť odkladu splátok úveru vo výške 215,75 (bod 8.1 predmetnej zmluvy). Na základe uvedeného tak celková čiastka, ktorú by žalobkyňa musela zaplatiť, predstavuje až 3 591,29 €. Žalovaný v predmetnej zmluve uviedol chybne aj údaj o RPMN. V predmetnej zmluve sú uvedené dva údaje o RPMN, čo už samo o sebe nezodpovedá zákonnej úprave a pôsobí pre spotrebiteľa zmätočne. V zmluve je uvedená RPMN vo výške 70,01% a 65,55%, pričom v skutočnosti RPMN predstavuje až 92,98%. Treba zdôrazniť, že pri ročnej úrokovej sadzbe úrokov vo výške 70,01% nie je možné, aby RPMN bola nižšia, a to vo výške 65,55%, nakoľko v údaji o RPMN je premietnutá ročná úroková sadzba. Do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa započítavajú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, teda aj všetky poplatky spojené s poskytnutým úverom. Žalovaný do výpočtu RPMN nezahrnul poplatok za možnosť odkladu splátok úveru vo výške 215,75 €. Uvedené vyplýva aj z skutočnosti, že žalovaný žalobkyni v skutočnosti vyplatil iba sumu vo výške 1 284,25 €. Žalobkyňa je toho názoru, že nezahrnutím poplatku za možnosť odkladu splátok úveru do celkových nákladov a výpočtu RPMN išlo zo strany žalovaného o nekalú obchodnú praktiku, konanie v rozpore s dobrými mravmi a konanie bez odbornej starostlivosti s tým, že ide o mimoriadne závažnú nekalú činnosť, pretože spotrebiteľ nemá zabezpečenú reálnu objektívnu možnosť porovnania úverov z hľadiska výšky RPMN a celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. Žalobkyňa ďalej uviedla, že zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 presne definuje, aké náležitosti okrem všeobecných (§ 43 Občianskeho zákonníka) musí spotrebiteľská zmluva obsahovať. Okrem iného v § 9 ods. 2 písm. k/ zákon uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať najmä výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z uvedeného je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy bola aj výška, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová výška, počet a termín splátok sa viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom, teda je jednoznačné, že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich počet a termíny splátok. Žalobkyňa poukázala na § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.. Nesprávne uvedenie podstatných náležitostí zmluvy je potrebné považovať, ako keby tieto náležitosti neboli uvedené vôbec. Keďže zo strany žalovaného pri podpise úverovej zmluvy boli porušené ustanovenia zákona o spotrebiteľskom úvere, daný úver sa musí považovať za bezúročný a bez poplatkov. Uvedené skutočnosti však rozhodcovský súd žiadnym spôsobom nezohľadnil. Žalobkyňa preto zotrváva na podanej žalobe a žiada, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
9. Žalobkyňa sa na termín pojednávania neustanovila. Právny zástupca žalobkyne oznámil, že žalobkyňa súhlasí, aby sa pojednávalo v jej neprítomnosti. Žalobkyňa pojednávanie odročiť nežiadala. Právnemu zástupcovi žalovaného bol termín pojednávania doručený dňa 6. 9. 2018. Právny zástupca žalovaného z dôvodu hospodárnosti a nezvyšovania nákladov spojených so súdnym konaním ospravedlnil neúčasť svoju i žalovaného na pojednávaní s tým, že žalovaný súhlasí, aby sa pojednávanie vykonalo v jeho neprítomnosti. Preto vzhľadom k uvedenému súd konal v neprítomnosti žalobkyne, žalovaného a právneho zástupcu žalovaného.
10. Vykonaným dokazovaním, a to oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise i pripojeného spisu Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, záujmovým združením právnických osôb so sídlom Krížna 56, Bratislava, sp. zn. 66/04/16, mal súd zistený nasledovný skutkový stav:
11. Z pripojeného spisu Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou slovenských arbitrážnych súdov z. z. p. o., sp. zn. 66/04/16 mal súd zistené, že v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. (v danom súdnom konaní v procesnom postavení žalovaného) proti žalovanej L. L. (v danom súdnom konaní v procesnom postavení žalobkyne) o zaplatenie 1 395,31 € s príslušenstvom vydal súd dňa 24. 11. 2016 Rozhodcovský rozsudok, sp. zn. 66/04/16, ktorý žalovanú zaviazal k povinnosti uhradiť žalobcovi sumu vo výške 1 395,31 €, zmluvnú pokutu vo výške 0,04% denne a úrok z omeškania vo výške 0,55% ročne zo súm uvedených vo výroku rozsudku tak, že úrok z omeškania a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1 500,- € a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1 500,-- € len 5,05% ročný úrok z omeškania zo sumy 1 395,31 € do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 95,94 €, trovy rozhodcovského konania vo výške poplatku za rozhodcovské konanie v sume 32,40 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 191,88 €. Z odôvodnenia citovaného rozhodcovského súdu vyplynulo, že rozhodcovský súd vyhodnotil rozhodcovskú zmluvu ako dostatočne jasnú, zrozumiteľnú, uzatvorenú v súlade s príslušnými ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uplatnený nárok rozhodcovský súd vyhodnotil ako dôvodný. Konštatoval, že zmluva o revolvingovom úvere spolu s jej prílohami má všetky zákonné obsahové náležitosti, pričom v zmluve dohodnutá odplata za úver, definovaná ako RPMN podstatne neprevýšila pri úver odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch s prihliadnutím na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Rozhodcovský rozsudok bol žalovanej doručený dňa 12. 1. 2017.
12. Podľa zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX predmetná zmluva bola uzatvorená medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom. Žalobkyňa je v zmluve označená svojim menom, priezviskom, rodným číslom, bydliskom. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú zmluvné dojednania. Zmluva o revolvingovom úvere podľa článku - údaje o schválenom revolvingovom úvere obsahuje údaj o poskytnutej čiastke úveru (úverovom limite) vo výške 1500,-- € so splatnosťou v 42 splátkach, každá vo výške 80,37 €. Každá splátka bola splatná v 14. deň v mesiaci. Zmluva tiež obsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) v sume 3 375,54 €, údaj o ročnej úrokovej sadzbe za úver vo výške 70,01%, ročnej percentuálnej miere nákladov 65,55% a priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov za úver vo výške 48,52%. Zmluva obsahuje aj údaj o poskytnutej čiastke revolvingu vo výške 790,84 €, celkovej čiastke pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) v sume 1 928,88 €, údaj o predpokladanej výške ročnej percentuálnej miery nákladov po poskytnutí revolvingu vo výške 60,49% a údaj o ročnej úrokovej sadzbe revolvingu vo výške 76,21% a údaj o ročnej úrokovej sadzbe úrokov z omeškania vo výške 5,5%.
13. Podľa článku 8 Zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 20. 6. 2013 bola medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom uzatvorená dohoda o poskytnutí služby, predmetom ktorej je záväzok žalovaného poskytnúť žalobkyni na jej žiadosť a po splnení stanovených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu a záväzok žalobkyne zaplatiť žalovanému odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 € a za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 € v prípade, ak bude revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas.
14. Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 20. 6. 2013 žalovaný žalobkyni oznámil schválenú výšku úveru v sume 1 500,-- € so splatnosťou úveru 42 mesiacov, výškou mesačnej splátky úveru v sume 80,37 €, dátumom splatnosti prvej splátky dňa 14. 8. 2013 a dátumom splatnosti poslednej splátky úveru dňa 14. 1. 2017 s periodicitou splácania úveru mesačne k 14. dňu v mesiaci. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi vyplýva i výška RPMN úveru 65,55%, priemerná hodnota RPMN platná ku dňu podpísania zmluvy o revolvingovom úvere 48,52%, schválená výška revolvingu v sume 902,92 €, výška mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu v sume 80,37 €, RPMN po vykonaní revolvingu (predpokladaná výška) 60,49%, úverový limit vo výške 1 500,-- €, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) vo výške 3 375,54 €, odplata za poskytnutie služby v zmysle čl. 8
ods. 8. 1. písm. a/ Dohody o poskytnutí služby vo výške 215,75 €, ročná úroková sadzba úveru vo výške 70,01%, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť pri každom revolvingu (t. j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) v sume 1 928,88 €, ročná úroková sadzba revolvingu vo výške 76,21%, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania vo výške 5,5%.
15. Spolu so zmluvou bola uzatvorená aj rozhodcovská zmluva číslo XXXXXXXXXX medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom, ktorou sa žalobkyňa a žalovaný dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým zo stálych rozhodcovských súdov v rozhodcovskej zmluve uvedených podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov. Podľa bodu 2 rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. Veriteľ pred uzatvorením rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia. Z bodu 7 rozhodcovskej zmluvy tiež vyplýva, že dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzatvorenia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenie od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty.
16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 3. 2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 12. 6. 2014 za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v
rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 30. 4. 2018 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 31. 3. 2015 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.
Podľa 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 31. 5. 2014 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.
Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Predmetom rozhodcovského konania vedeného pred Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnach súdov, z. z. p. o. pod spisovou značkou 66/04/16 je spor medzi žalobkyňou (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalovanej) a žalovaným (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalobcu) zo zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 20. 6. 2013. Žalovaný pri uzatváraní predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Poskytovanie úverov nebankovým spôsobom má žalovaný v predmete svojej podnikateľskej činnosti. Je to skutočnosť všeobecne známa a vyplýva i z verejne dostupných údajov v obchodnom registri. Spĺňa preto predpoklady dodávateľa v zmysle § 2 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. a § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa je v zmluve identifikovaná svojim menom, priezviskom, rodným číslom a bydliskom, čo sú identifikačné údaje fyzickej osoby nepodnikateľa. Zároveň v konaní nebolo ani tvrdené, ani preukázané, že žalobkyňa v právnom vzťahu so žalovaným vystupovala v rámci predmetu svojho zamestnania, povolania alebo podnikania. V tomto smere nebol súdu predložený žiadny právne relevantný dôkaz. Preto súd vo vzťahu k žalobkyni bol toho názoru, že spĺňa predpoklady spotrebiteľa v zmysle vyššie citovaného § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. a § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov preto súd právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným z titulu zmluvy o revolvingovom úver číslo XXXXXXXXXX vyhodnotil ako spotrebiteľský a zmluvu o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX ako spotrebiteľskú zmluvu.
18. Od 1. 1. 2015 je účinný zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý upravuje rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor, ktorým je vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom i spor medzi žalobkyňou a žalovaným. Rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z. z. p. o., Krížna 56, Bratislava, sp. zn. 66/04/16 zo dňa 24. 11. 2016 bol žalobkyni doručený dňa 12. 1. 2017. Žaloba podľa prezenčnej pečiatky súdu bola doručená dňa 7. 2. 2017. Žaloba žalobkyne v nadväznosti na vyššie citovaný § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. bola podaná včas.
19. Vzhľadom k tomu, že súd mal preukázanú včasnosť podanej žaloby, v ďalšom konaní v nadväznosti na dôvody uvádzané žalobkyňou i žalovaným posúdil platnosť uzavretej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 20. 6. 2013, číslo XXXXXXXXXX. Platnosť rozhodcovskej zmluvy číslo XXXXXXXXXX súd v nadväznosti na § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. posúdil podľa predpisov účinných v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, t. j. podľa zákona č. 244/2002 Z. z.. Vykonaným dokazovaním
mal súd preukázané, že rozhodcovská zmluva číslo XXXXXXXXXX je samostatným dokumentom, čo svedčí o samostatnom právnom úkone, ktorý bol urobený síce v súvislosti s uzavretou zmluvou o úvere, ktorá je z rovnakého dňa ako rozhodcovská zmluva, avšak svojim obsahom nepodmieňoval vznik právneho vzťahu zo zmluvy o úvere. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalobkyňa bola na podpísanie rozhodcovskej zmluvy nútená, resp. by poskytnutie úveru bolo podmieňované uzavretím rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva číslo XXXXXXXXXX neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by spôsobovali jej neplatnosť z dôvodu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán. Aj v prípade, že si žalobkyňa pri jej podpisovaní neuvedomovala dôsledky, ktoré budú rozhodcovskou zmluvou vyvolané, mala možnosť odstúpiť od zmluvy v lehote, ktorá jej bola v rozhodcovskej zmluve určená, t. j. v lehote 14 kalendárnych dní od uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, a to bez toho, aby tým súčasne odstúpila od zmluvy o úvere. Z týchto dôvodov súd preto dospel k záveru, že žalobkyňou uvádzaná sporná rozhodcovská zmluva zo dňa 20. 6. 2013 číslo XXXXXXXXXX obsahuje všetky podstatné náležitosti podľa zákona č. 244/2002 Z. z., bola platne uzatvorená, v dôsledku čoho žalobkyňou uvádzaný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to neplatnosť rozhodcovskej zmluvy v zmysle § 45 ods. 1 písm. e/ Zákona č. 335/2014 Z. z., nie je daný.
20. Ďalším dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, sp. zn. 66/04/16 zo dňa 24. 11. 2016 uvádzaným žalobkyňou je absencia náležitostí zmluvy o revolvingovom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z..
21. Medzi podstatné obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle vyššie citovaného § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. patrí doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z.) a tiež aj uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaných na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; pričom v zmluve musia byť uvedené aj všetky predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z.). Nedodržanie uvedených obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere zákon č. 129/2010 Z. z. v § 11 písm. b/ sankcionuje výslovne stanovenou zákonnou domnienkou, podľa ktorej sa poskytnutý úver v takýchto prípadoch považuje za bezúročný a bez poplatkov.
22. Zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 20. 6. 2013 uvedenú podstatnú obsahovú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. riadne, t. j. určito a zrozumiteľne, ako sa vyžaduje pre každý právny úkon, podľa názoru súdu uvedenú nemá. Termín konečnej splatnosti úveru v zmluve o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX absentuje. Pritom účelom tohto ustanovenia je zabezpečiť, aby bol spotrebiteľ jasne a bez pochybností a ďalších výpočtov informovaný, kedy nastane konečná splatnosť úveru, teda dokedy bude splácať úver. Tento údaj nie je možné odvodzovať od termínov jednotlivých splátok odpočtom počtu dní od uzavretia zmluvy a počtu splátok, nakoľko takýto postup podľa názoru súdu nie je konformný so zmyslom a účelom sledovaným takto zakotvenou podstatnou obsahovou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým dňom. Pokiaľ aj žalovaný oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi oznámil žalobkyni údaje o schválenom úvere, žalobkyňa sa o podstatných povinných náležitostiach zmluvy o úvere dozvedela až potom, čo podpísala listinu označenú ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere, zákon však vyžaduje, aby už pri uzatvorení zmluvy boli zmluvnými stranami dohodnuté a ustálené všetky povinné náležitosti zmluvy, čo v tomto prípade dodržané nebolo.
23. Zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX neobsahuje ani ďalšiu podstatnú obsahovú náležitosť, a to náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z.. Zmluva obsahuje iba údaj o výške ročnej percentuálnej miery nákladov. Údaj o tom, z akých predpokladov žalovaný pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov vychádzal, v zmluve číslo XXXXXXXXXX absentuje. Zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX tieto predpoklady použité pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov priamo vo svojich ustanoveniach neobsahuje. Pritom vymedzenie týchto predpokladov, z ktorých žalovaný pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov vychádzal, podľa názoru súdu predstavuje podstatný údaj pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti, či nevýhodnosti poskytnutého úveru. Samotné uvedenie výšky ročnej percentuálnej miery nákladov bez uvedenia, aké predpoklady boli použité pre jej výpočet z hľadiska naplnenia § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. nepostačuje.
Zákonodarca v citovanom § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. jasne stanovil, že v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli požité pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov a uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN vyplýva aj z transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. 4. 2008, konkrétne článku 10 ods. 2 písm. g/. V tomto smere súd poukazuje aj na závery aplikačnej praxe, napríklad rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/59/2017 zo dňa 11.05.2017.
24. Zároveň vo vzťahu k ročnej percentuálnej miere nákladov súd uvádza, že pri skúmaní zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zistil, že v čl. 8 zmluvy je obsiahnutá dohoda o poskytnutí služby podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, predmetom ktorej je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení stanovených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu a záväzok žalobkyne zaplatiť žalovanému odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 € a za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 € v prípade, ak bude revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. V tomto smere súd poukazuje na to, že podľa § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon. Súd považuje za logické, že sumu odplaty nevpisovala do zmluvy žalovaná ako dlžník, pretože záujmom dlžníka je vždy čo najnižšia alebo nulová odplata (aj v prípade záujmu o službu), ale odplatu vpísal veriteľ, ktorý jediný mohol mať na takejto odplate záujem a jediný mohol výšku odplaty znížiť. Navyše uvedené dojednanie tak, ako bolo naformulované, umožňovalo žalovanému požadovať odplatu za poskytnutie „služby“ už v čase poskytnutia úveru, t. j. v čase, kedy ešte nie je ani zrejmé, či žalobkyňa ako dlžníčka vôbec bude mať v budúcnosti záujem o takúto službu alebo záujem mať nebude. V dohode navyše absentuje akákoľvek možnosť vrátenia odplaty, ak žalobkyňa ako spotrebiteľ túto službu vôbec nevyužije alebo jej započítanie na sumu poskytnutého úveru. Takéto dojednanie predstavuje hrubý nepomer v právach žalobkyne ako spotrebiteľky a žalovaného ako dodávateľa, je rozporné s dobrými mravmi, a tým v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatné.
25. Pokiaľ žalovaný v konaní na popretie tvrdení žalobkyne o nesprávnosti výpočtu RPMN predložil príklad výpočtu RPMN (čl. 17 súdneho spisu), uvedený ním predložený listinný dôkaz podľa názoru súdu bez pochybností nepreukazuje správnosť výšky žalovaným v zmluve uvedenej RPMN. V tomto smere súd poukazuje i na to, že podľa uvedeného žalovaným predloženého príkladu výpočtu RPMN k zmluve číslo XXXXXXXXXX žalovaný do výpočtu RPMN zahrnul aj poplatok za poskytnutie úveru vo výške 215,75 € splatný pri poskytnutí úveru, avšak tento poplatok do celkovej čiastky, ktorú je žalobkyňa podľa zmluvy povinná zaplatiť, nezahrnul. Celkovú čiastku žalovaný špecifikoval ako čiastku pozostávajúcu z poskytnutého úveru a úrokov za celú dobu čerpania úveru. Uvedené nezahrnutie poplatku za poskytnutie úveru do celkovej čiastky, ktorú je žalobkyňa povinná zaplatiť, má potom za následok tak nesprávne vyčíslenie celkovej čiastky, ktorú je žalobkyňa povinná zaplatiť, ako aj nesprávny výpočet ročnej percentuálnej miery náklady. Dôsledkom nesprávne vypočítanej RPMN i celkovej čiastky je potom to, ako by tieto údaje v zmluve o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX uvedené neboli.
26. Súd ako neprimerané, rozporné s dobrými mravmi vyhodnotil aj dojednanie o výške úrokov z úveru v rozsahu 70,01% a tým absolútne neplatné v zmysle vyššie citovaného § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko takéto dojednanie úrokov z úveru niekoľkonásobne prevyšuje priemerné úrokové sadzby podobného úveru v čase uzavretia zmluvy. Súd uvádza, že nepovažuje za správne porovnávať cenu úveru s inými nebankovými spoločnosťami, ktoré ich stanovujú v spoločensky nežiaducom rozsahu, hoci na druhej strane je potrebné zohľadniť vyššiu mieru rizika nebankovej spoločnosti pri poskytovaní úveru, a preto u takéhoto subjektu sa dajú akceptovať vyššie úroky ako v bankách, ale len v primeranom navýšení. V tejto súvislosti možno poukázať na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Co/151/2013 zo dňa 25.9.2013, ktorý konštatoval, že pri nebankových spoločnostiach sa dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie viac ako 100 % proti priemeru bánk. Podľa údajov Národnej banky Slovenska priemerná úroková sadzba pri spotrebiteľských úveroch od jedného do piatich rokov
bola v roku 2013 vo výške 12,98% ročne. Ročná úroková sadzba vo výške 70,01% vyplývajúca zo zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX viac ako päťnásobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu poskytovanú bankami spotrebiteľom v roku 2013. Nepochybne teda ide o úrok v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov preto súd vyhodnotil aj dohodu o úroku ako absolútne neplatnú s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 27. K žalobkyňou tvrdenému dôvodu, že zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z., t. j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a to ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda k istine, ako aj úrokom a iným poplatkom, súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo 146/2014 zo dňa 22. 2. 2018, ktorého závermi sa aj v nadväznosti na čl. 2 ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku cítil byť viazaný.
28. Zo všetkých uvedených dôvodov preto možno konštatovať, že rozhodcovský súd, pokiaľ na daný prípad neaplikoval § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v spojení s § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. a neskúmal i súladnosť uplatneného nároku s dobrými mravmi, rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a toto porušenie malo vplyv na výsledok sporu, keďže žalovanému priznal aj ním uplatnený nárok na zaplatenie úrokov.
29. Súd poukazuje i na nedôslednosť k priznaniu nároku na zmluvnú pokutu, pri ktorej aplikácii vychádzal aj z § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia. Hoci podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktorú sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené, pokiaľ sa však jedná o charakter spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka veriteľ musí rešpektovať osobitné ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, ako aj zákona č. 250/2007 Z. z.. Veriteľ ako ten, kto poskytuje spotrebiteľovi službu si nemôže upraviť vo všeobecných podmienkach ľubovoľné povinnosti. V žiadnom prípade všeobecné zmluvné podmienky nemôžu obsahovať ustanovenia, ktorými by bol zakladaný nový právny vzťah. Všeobecné zmluvné podmienky predstavujú vôľu veriteľa, ktorý v nich upravuje a spresňuje podmienky právneho úkonu, vykladá jednotlivé ustanovenia, špecifikuje výkon práv a povinností. Podľa názoru súdu dojednanie zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve zásadne nemôže byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale iba priamo spotrebiteľskej zmluvy samotnej, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR I.ÚS 3512/11). Rozhodcovský súd na takéto výrazne skutočnosti žiadnym spôsobom nereflektoval.
30. Zo všetkých uvedených dôvodov súd preto žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel a zrušil rozhodcovský rozsudok v celom jeho rozsahu a podľa § 47 ods. 2 zákona číslo 335/2014 Z. z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedené v § 47 ods. 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci opätovne rozhodne Slovenský arbitrážny súd.
31. Žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná. Prináleží mu preto v súlade s vyššie citovaným § 255 ods. 1 CSP voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Preto súd v súlade s citovaným ustanovením žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Čadca písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.