Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Csp/85/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, v právnej veci žalobkyne: R. A., M.. X.X.XXXX, Q. R. S. XX, zastúpená: Občianske združenie Centrum správnej pomoci Bratislava, IČO: 51937573, so sídlom Silvánska 11, Bratislava, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom Pribinova 25, Bratislava, o neplatnosť zmluvy a iné, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že Zmluva o úvere č. XXXXXXX zo dňa 22.7.2008 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná.

II. Súd určuje, že Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXX/XXXX - S. je neplatná.

III. V časti o určenie, že právne úkony záložného veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXX/XXXX - S., sú neplatné, súd konanie zastavuje.

IV. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

V. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

VI. Žalovaný je povinný zaplatiť Okresnému súdu Trnava súdny poplatok vo výške 199,-eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 3.5.2017 sa žalobkyňa vo veci samej domáhala:

- určenia, že Zmluva o úvere č. XXXXXXX zo dňa 22.07.2008 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je absolútne neplatná

- určenia, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXX/XXXX-S. je neplatná

- určenia, že úver zo dňa 22.07.2008, ktorý poskytol žalovaný je bezúročný a bez poplatkov

- určenia, že právne úkony záložného veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o. smerujúce k realizácii výkonu záložného práva zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXX/XXXX- S. sú neplatné

- určenia, že právne úkony záložného veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o. smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXX/XXXX-S. sú neplatné

- uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 694,62 eur titulom bezdôvodného obohatenia Uvedeného sa domáhala na tom skutkovom základe, že dňa 22.7.2008 uzatvorila ako dlžník so žalovaným ako veriteľom Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXX, ktorou jej poskytol žalovaný sumu 20.000,- Sk t.j. 663,88 eur, pričom zaplatila za poskytnutý úver 1.358,50 eur. Záväzok dlžníka z predmetnej zmluvy bol zabezpečený splnomocnením na právne úkony na zabezpečenie pohľadávky podľa Zmluvy o zriadení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy zo dňa 22.7.2008 k predmetným nehnuteľnostiam, o čom sa dozvedela z Oznámenia o dobrovoľnej dražbe zo dňa 27.3.2017. Záložný veriteľ - žalovaný, vzhľadom na to, že nedošlo podľa neho k úhrade celého dlhu pristúpil k výkonu záložného práva prostredníctvom postúpenia pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 28.5.2009. Reálna hrozba dražby psychicky zle vplýva na jej zdravotný stav, čím sa jej celkovo zhoršuje. Zmluva o úvere č. XXXXXXX bola uzavretá na základe nekalých praktík a do zmluvy boli včlenené neprijateľné podmienky. Zmluva bola uzavretá v rozpore so smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých, podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pretože táto smernica platí tiež pre obchody, podnikanie alebo profesie verejného charakteru a ukladá vypracovanie zmlúv jednoduchou zrozumiteľnou rečou pre spotrebiteľa, aby mal príležitosť preskúmať všetky podmienky aby nemal o nich pochybnosti, a rovnako zaväzuje dodávateľa poskytnúť odbornú pomoc, ktorá nebola pri uzatváraní zmluvy poskytnutá. Žalobca mal za to, že podmienky v zmluve sú v súlade so zákonom a spoliehal na dobromyseľnosť dodávateľa. Zmluva je formulárová, typová a predtlačená a žalobca nemohol jej obsah ovplyvniť, musel zmluvu podpísať v celku jedným podpisom. V zmluve bola dohodnutá splátka jednou sumou vo výške 119,50 Eur ( 3.600,00 Sk) pričom splátka nebola rozdelená na istinu a úrok a tak ide o úver bez úrokov a bez poplatkov. Splácanie úveru bolo dohodnuté na 10 mesiacov. Žalovaný niekedy v decembri 2008 zaslal Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, čím použil nekalú praktiku, a neprijateľnú podmienku. Občiansky zákonník ustanovenie § 53 ods. 4) písm. k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, pričom nemá postavenie banky a preto ide o neplatný právny úkon z ktorého nemôžu plynúť platné právne účinky. Žalovaný neskúmal bonitu žalobcu, ani sa ho nespýtal na situáciu v rodine, čím zanedbal svoju povinnosť odbornej starostlivosti. Žalovaný poskytoval úver bez ohľadu na to, aby si overil, či bude navrhovateľ schopný ho splácať alebo nie. Množstvo neprijateľných zmluvných podmienok a systém sankcii sú nastavené tak, že v prípade omeškania so splácaním je žalobca v nevýhodnom postavení ako slabšia zmluvná strana, čo zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a v jeho neprospech, čo zákonodarca označil za neprijateľné (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalobca je presvedčený, že žalovaný voči nemu použil neprijateľné zmluvné podmienky a nečestný postup, a teda porušil § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, žalovaný uplatňoval zaplatenie toho čo nemožno vnímať inak, ako úžera. Žalovaný úmyselne nastavil podmienky úveru tak, aby žalobca nemohol získať iný úver a to tým, že žalobcu zapísal na zoznam dlžníkov a udelil mu negatívny rating. 2. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 26.6.2017 uviedol, že z predloženej zmluvy o úvere jednoznačne vyplýva, že žalobca si predmetný úver bral za účelom výkonu podnikania. Žalobca vstúpil do právneho vzťahu so žalovaným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon podnikania, a teda nie na svoju súkromnú potrebu. V zmluve o úver č. XXXXXXX zo dňa 22.7.2008 je žalobca jasne definovaný ako živnostník, uvedením obchodného mena, miesta podnikania a čísla, pod ktorým je evidovaný na odbore živnostenského podnikania príslušného okresného úradu. ako podnikateľ. Na základe uvedeného je nepochybné, že žalobca vstupoval do úverového vzťahu so žalobcom ako podnikateľ, žalobcovi nemožno priznať postavenie podnikateľa. Dňa 22.7.2008 uzatvoril žalovaný ako veriteľ dlžníkom Zmluvu o úvere č. XXXXXXX, ktorým mu bol poskytnutý úver vo výške 663,88 EUR, zvýšený o príslušný poplatok v sume 531,10 EUR, teda celkovo zaplatiť čiastku v sume 1194,98 EUR. Žalovaný ako veriteľ s dlžníkom pod obchodným menom R. A., ako fyzickou osobou - podnikateľom označeného identifikačným číslom 43 753 922. Z vyššie uvedeného je možné posudzovať vzťah ako obchodnoprávny a nie ako spotrebiteľský, nakoľko ide o zmluvný záväzok medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Nie je preto možné aplikovať na zmluvu o úvere ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, keďže o spotrebiteľa v tomto prípade nejde. Zmluvy sa posudzujú podľa Obchodného zákonníka, nakoľko boli uzatvorené medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Žalovaný poukazuje, že žalobca prehlásenie, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania vlastnoručne podpísal, pričom tento prejav vôle je na prednej strany zmluvy o úvere a prehlásenie dlžníka je zrozumiteľne, určito a jasne uvedený hneď vedľa podpisu dlžníka. Vzhľadom na vyššie uvedené považuje Žalovaný tvrdenia Žalobcu o tom, že pred uzavretím Zmluvy nebol dostatočne informovaný o význame jednotlivých ustanovení a o tom aký budú mať pre neho (dožadujúc sa postavenia spotrebiteľa) jednotlivé časti Zmluvy, za bezpredmetné. Obzvlášť ak to bol práve Žalobca kto inicioval uzavretie Zmluvy v danej podobe, tým že dobrovoľne uvádzal údaje týkajúce sa jeho podnikateľskej činnosti. Žalovaný má za to, že sa dodatočne nemožno dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy Zmluvy, keďže jej uzavretie v uvedenej forme (zmluva o úvere podľa Obchodného zákonníka) sám svojím konaním Žalobca (dlžník) vyvolal a inicioval.

Nárok žalobcu je premlčaný, čo sa považuje za jeden z dôvodov zjavne nedôvodnej žaloby. Žalovaný sa zároveň domnieva, že ide o naplnenie čl. 5 CSP, teda o zjavné zneužitie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu. Žalovaný má za to, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo a akýkoľvek nárok na jeho vydanie podlieha zákonnej objektívnej premlčacej lehote. Vydania bezdôvodného obohatenia sa žalobca v zmysle ustanovení zákona môže domáhať v subjektívnej (dvojročnej) lehote, teda od okamihu keď sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel. Žalovaný má za to, že táto lehota žalobcovi už márne uplynula. V žalobe absentujú skutočnosti rozhodujúce pre určenie začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty. Žalovaný zdôrazňuje, že pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. V predmetnom prípade došlo k úhrade poslednej splátky, ktorá je prem1čaná v objektívnej trojročnej lehote dňa 20.2.2009. Vzhľadom na uvedené, nárok žalobcu bol premlčaný v objektívnej premlčacej lehote v celom rozsahu dňa 20.2.2012. Žalobca uplatnil svoj nárok až dňa 3.5.2017. Prehľad premlčaných splátok: 1. 17.09.2008, suma 119,50 eur, spolu 119,50 eur 2. 20.10.2008, suma 119,50 eur, spolu 239,00 eur 3. 20.02.2009, suma 1000,02 eur, spolu 1.239,02 eur Žalovaný uvádza, že tvrdenie žalobcu o celkovej neplatnosti zmluvy o úvere je mylné. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka platí, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. To znamená, že súd môže určiť za neplatné jednotlivé neprijateľné podmienky, avšak toto ustanovenie neumožňuje súdu určiť neplatnosť celej zmluvy pre existenciu neprijateľných podmienok (pričom žalovaný razantne odmieta, že by sa mala zmluva posudzovať za spotrebiteľskú). Navyše, podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Podľa komentára k Občianskemu zákonníku záver o oddeliteľnosti sa musí opierať o náležitý výklad právneho úkonu v súlade s pravidlami interpretácie uvedenými v § 35. Súčasne sa musí v celom rozsahu brať do úvahy vôľa konajúcich. Výklad sa musí urobiť v kontexte s celým právnym úkonom, s prihliadnutím na každú zložku jeho obsahu. (Vojčík , P.: Komentára k Občianskemu zákonníku 40/1964 Zb.: § 41, ASPI). Ďalej je treba uviesť, že z hľadiska výkladu právneho úkonu je v zmysle judikatúry ústavného súdu potrebné uprednostniť výklad zachovávajúci platnosť právneho úkonu, a nie výklad, ktorý platnosť právneho úkonu popiera. Úmyslom zmluvných strán každej zmluvy je totiž uzavrieť platnú zmluvu a tento úmysel je potrebné pri výklade právneho úkonu chrániť. Vzhľadom na uvedené navrhuje žalobu ako neopodstatnenú v celom rozsahu zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to Zmluvou o úvere č.XXXXXXX zo dňa 22.7.2008; Zmluvou o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-S. zo dňa 22.7.2008; Výpisom z listu vlastníctva č. XX katastrálneho územia R. S., keď konal v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa ospravedlnil z neúčasti a zistil nasledovné:

4. Zástupkyňa žalobkyne pred súdom uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava podanej žaloby a písomných vyjadrení, skutkové tvrdenia žalovaného popiera, žiada, aby súd žalobe vyhovel. Čo sa týka petitu označeného „V.“ v predmetnej žalobe, ktorým sa domáhali určenia že právne úkony záložného veriteľa smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby sú neplatné, tento berie v celom rozsahu späť a žiada konanie zastaviť. Na otázku súdu za akým účelom a na čo použila žalobkyňa poskytnutý úver? Zástupkyňa žalobkyne uviedla: ,,Finančné prostriedky použila žalobkyňa na súkromné účely a to na zabezpečenie a chod domácnosti keďže manželovi v tom mesiaci neprišla výplata, zostali bez finančných prostriedkov a to rodičia s dvomi maloletými deťmi. V celom rozsahu sa pridržiavam písomného vyjadrenia čo sa týka tvrdenia žalovaného, že v zmluve sú uvedené údaje ohľadom obchodného mena, identifikačného čísla žalobkyne ako živnostníčky. K tomuto chcem doplniť, že na žiadosť dodávateľa - žalovaného na preukázanie svojich príjmov, aby bola žalobkyňa schopná zaplatiť úver preukázala to žalovanému formou oprávnenia na podnikanie. Finančné prostriedky neboli potrebné na podnikanie, pretože žalobkyňa očakávala príjem, ale sa oneskoril aj jej aj manželovi.“ Na otázku súdu kedy žalobkyňa plnila žalovanému finančné prostriedky ktoré žiada vrátiť titulom bezdôvodného obohatenia? Zástupkyňa žalobkyne uviedla: ,,Dňa 28.8.2008 zaplatila sumu 119,50 eur, dňa 17.9.2008 zaplatila sumu 119,50 eur, dňa 20.10.2008 zaplatila sumu 119,50 eur, dňa 20.2.2009 zaplatila sumu 1.000,02 eur, spolu 1.358,52 eur. Z uvedenej zaplatenej sumy žiadam titulom bezdôvodného obohatenia vrátiť sumu 694,62 eur.“ Poukazuje ďalej na to, že záložné právo doposiaľ nebolo vymazané z katastra nehnuteľností, kataster to odmieta urobiť, preto sa domáhajú ochrany touto súdnou cestou. Uplatňujú si premlčacie lehoty také, že poukazuje na to, že žalobkyňa sa dozvedela o tom, že zmluva je bezúročná a bezpoplatková až dňa 3.5.2017 z vyjadrenia MSSR, ktoré súdu predložili, preto sú toho názoru, že až odvtedy jej plynie premlčacia dvojročná lehota a taktiež má za to, že v danej veci plynie 10 ročná premlčacia doba vzhľadom na to, že bol zo strany Pohotovosti podvod, teda jedná sa o úmysel z ich strany.

5. Žalobkyňa pred súdom na otázku splnomocnenej zástupkyne - Povedzte ako to bolo pri uzavretí zmluvy a pri začatí výkonu záložného práva? uviedla: ,,Ja som si našla telefónne číslo na žalovaného v novinách, kde som následne zavolala, a pýtala som sa do telefónu, či je potrebné zakladať nehnuteľnosť, kde mi pani povedala, že nie, v žiadnom prípade, na to som žiadala pôžičku 20.000 Sk, pani mi povedala, že ma bude kontaktovať pani U., následne mi táto pani aj zavolala. Dohodli sme sa, že sa stretneme v Seredi pri Bille, kde si ma posadila do auta, dala mi podpísať zmluvu a do ruky mi dala 20.000 Sk. Potom každý mesiac chodila pre splátky, ktoré som jej zasa len odovzdala v aute a podpísala som jej kartičku, to bolo 20.8.2008 kedy som jej dala sumu tak ako uviedla moja zástupkyňa 119,50 eur, potom prišla 17.9.2008, dala som jej ďalšiu sumu 119,50 eur, potom prišla 20.10.2008, taktiež som jej dala sumu 119,50 eur, potom neprišla, to bol štvrtý mesiac, čo som mala uhradiť splátku a potom na ďalší mesiac prišla, ja som povedala, že sme sa dostali s manželom do zlej situácie finančnej, a následne na to mi zaslali vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti, to bolo niekedy v decembri 2008. Potom mi poslali ponuku nového úveru výhodnejšieho aby som vykryla svoje podlžnosti podľa nich, ponúkli mi sumu 864,51 eur, ktoré som neprijala. Potom sa mi začali vyhrážať dražbou, potom som im ešte zaplatila 1.000,02 eur, to bolo po dohovore telefónom kedy mi oznámili, že keď takúto sumu zaplatím, pôžička je splatená, bolo to dňa 20.2.2009, túto sumu som dala pani U. do ruky v aute a následne na druhý deň mi prišlo poštou oznámenie, že ešte som dlžná 864,51 eur. Potom som povedala, že nie som ochotná túto sumu zaplatiť, keďže som úver splatila. Po pár rokoch mi bolo zaslané oznámenie, že mi dražia dom.“ Na otázku súdu či zmluvu o úvere si prečítala, resp. ju niekto oboznámil s jej obsahom? Žalobkyňa uviedla: ,,Nie, vôbec mi pani nevysvetlila čo podpisujem, dala mi iba predtlačenú zmluvu do ruky a prstom mi ukazovala kde mám čo podpisovať. Údaje som diktovala ešte cez telefón, už tam boli vpísané. Iba mi pani povedala, že si mám skontrolovať svoje údaje.“ Na otázku súdu prečo si neprečítala celú zmluvu? Žalobkyňa uviedla: ,,Pani U. sa veľmi ponáhľala za ďalším klientom. Na otázku súdu akú hodnotu mali založené nehnuteľnosti v čase uzavretia záložnej zmluvy? Žalobkyňa uviedla: ,,Predmetnú nehnuteľnosť spolu s pozemkami, ktoré sú predmetom záložnej zmluvy sme kúpili v roku 2004 za sumu 600.000,- Sk, tieto sme následne rekonštruovali, v roku 2008 už boli po rekonštrukcii, rekonštrukcia bola ukončená v roku 2007, investície do rekonštrukcie boli minimálne 1.500.000,- Sk, v podstate zostali len obvodové múry, ktoré sme otĺkli od omietky, keďže išlo o starší dom, menila sa elektroinštalácia, kúrenie, odpady, strecha, krov, okná, dom sme úplne zobývateľnili. Poukazujem na to, že ja som túto záložnú zmluvu vôbec nepodpísala, za záložcu bola zmluva podpísaná v zastúpení advokátom tak ako to vyplýva zo žaloby, s ktorým som sa ja ani nestretla. Ja som im nedávala ani žiadne podklady k uzavretiu záložnej zmluvy t. j. list vlastníctva, ja som v podstate ani nevedela o tom, že bola založená nehnuteľnosť až keď začali realizovať výkon záložného práva.“

6. Zo Zmluvy o úvere č.XXXXXXX zo dňa 22.7.2008 súd zistil, že dňa 22.7.2008 uzavrela žalobkyňa ako dlžník zmluvu o úvere na základe ktorej jej žalovaný poskytol úver vo výške 20.000,- Sk za poplatok 16.000,- Sk!!!!!, úver mala splácať v mesačných splátkach v počte 10 s výškou splátky 3.600,- Sk počnúc dňom 28.8.2008. Zmluva obsahovala zároveň udelenie plnomocenstva Mgr. Q. Ž. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v mene dlžníka uznal záväzok zo zmluvy; ďalej, aby za účelom zabezpečenia pohľadávky uzavrel záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam, ktoré sú vo vlastníctve dlžníka. Zo všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva, že v prípade, ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou sedem dní a viac, je povinný túto omeškanú splátku uhradiť spolu so zmluvnou pokutou 300,- Sk za každý jeden prípad omeškania. (bod 4). Zmluvné strany sa dohodli, na tom, že ak sa stane splatný celý dlh naraz dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania do dňa keď sa stal splatný celý dlh až do dňa jeho uhradenia.(bod 6) Dlžník je povinný v prípade porušenia svojich povinností uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 9.400,- Sk, ktorá je určená na úhradu všetkých nákladov vynaložených veriteľovi v súvislosti s vykonaním úkonov smerujúcich k zabezpečeniu dlhu dlžníka. (bod 6)

7. Zo Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-S. zo dňa 22.7.2008 vyplýva, že bola uzavretá medzi žalobkyňou v zastúpení na základe splnomocnenia advokátom: Mgr. Q. Ž., ako záložcom a žalovaným ako záložným veriteľom, predmetom zmluvy bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX kat. územia R. S. na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 22.7.2008 , najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa na vrátenie istiny úveru v sume 663,88 eur, poplatku 531,10 eur, úrokov z omeškania v sadzbe 0,25% denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných nákladov.

8. Z Výpisu z listu vlastníctva č. XX katastrálneho územia R. S. súd zistil, že žalobkyňa spolu s manželom D. A. sú vlastníkmi v podiele 1/1 nehnuteľností - parcela č. XX o výmere 158 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XX o výmere 100, rodinný dom s.č. XX na parc.č. XX. V liste vlastníctva v časti Poznámka je uvedené: ,,U. XX/XXXX, Pohotovosť, s.r.o. Bratislava - Oznámenie o začatí výkonu záložného práva F. XXX/XXXX formou dobrovoľnej dražby, na pozemky parc. č. XX, XX a rodinný dom s.č. XX na parc.č. XX - č.z. XX/XX.“

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase vzniku zmluvy (ďalej len OZ"), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (ods. 1) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (ods. 2) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (ods. 3)

Podľa § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka

Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa § 3 ods. 10,11 Zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú nariadením vlády. (ods. 10) Ak je zmluva o spotrebiteľskom úvere v rozpore s ustanovením odseku 10 v tom, že odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru prevyšuje výšku ustanovenú nariadením vlády vydaným podľa odseku 10, je neplatná v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto ustanoveniu, ak sa ten, kto je takouto zmluvou dotknutý, neplatnosti dovolá.(ods. 11)

Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bezprávneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práva lebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 137 písmeno c) Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.(ods. 1) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.(ods. 2)

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

10. Nakoľko sa žalobkyňa domáhala neplatnosti zmluvy o úvere, a neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, súd sa prvotne zaoberal otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Za určovaciu žalobu považuje súdna prax aj žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, ako jeden z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na ciel sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia. Pri skúmaní podmienok uvedených v § 137 písm. c/ C.s.p., umožňujúcich riešenie práva súdnym rozhodnutím treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere, pôžičke má žalobca - spotrebiteľ (ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych spoločenstiev, v nie poslednom rade i domáca právna úprava), pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy, týkajúcej sa odplaty (úroky, poplatky). Jeho postavenie sa stane istejšie, nebude vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Záložná zmluva má akscerorickú povahu k zmluve úverovej, preto je daný naliehavý právny záujem i na určení neplatnosti tejto zmluvy, zvlášť s poukazom na skutočnosť, že bez tohto určenia je ohrozené vlastnícke právo žalobkyne k založenej nehnuteľnosti.

11. Súd následne skúmal či sú naplnené dôvody neplatnosti oboch zmlúv, pričom bolo potrebné vyriešiť si otázku či predmetná úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. Na základe vykonaného dokazovania a aplikácie právnych noriem mal súd za preukázané, že predmetná zmluva o úvere spĺňa náležitosti zmluvy o úvere definované v § 497 Obchodného zákonníka a záväzkový vzťah medzi účastníkmi je teda vzťahom zo zmluvy o úvere podľa § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka, ktorý predstavuje tzv. absolútny obchod. Napriek uvedenému je nutné vec posúdiť i podľa ustanovení spotrebiteľského práva, keď súd bol toho názoru, že v konaní nebolo preukázané, že by žalobkyňa čerpala úver na účely podnikania. Podľa žalobkyne, na preukázanie svojich príjmov, aby bola schopná zaplatiť úver preukázala to žalovanému formou oprávnenia na podnikanie, zmluvu podpisovala už vyplnenú. Žalobkyňa dostala zmluvu tesne pred podpisom. Založené boli súkromné nehnuteľnosti žalobkyne. Z hmotnoprávneho hľadiska teda bolo vylúčené, že by úver bol poskytnutý na podnikateľské účely (opak žalovaný nepreukázal). Tým považoval súd za vyvrátenú formálnu stránku označenia zmluvy ako úverovej podnikateľskej zmluvy. Je nepochybné, že predmetná zmluva je formulárovou zmluvou. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností zmluvné podmienky, ktoré žalobkyňa nemohla ovplyvniť. Súd preto zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou i v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi žalovaným - veriteľom ako dodávateľom a žalobkyňou - dlžníkom ako spotrebiteľom.

12. Žalobkyňa v žalobe (okrem iného) žiadala určiť za neplatnú celú úverovú zmluvu. Súd dospel k záveru, že predmetná zmluva je neplatná ako celok vzhľadom na množstvo neprijateľných podmienok predstavujúcich jej obsah (podstatnú časť). Zmluvná pokuta je dohodnutá nielen v bode 4 Všeobecných podmienok, a to za omeškanie s platbou jednotlivej splátky sedem a viac dní vo výške 300,- Sk eur za každý prípad omeškania, ale aj následne bode 6 Všeobecných podmienok, pre prípad porušenia povinností dlžníka, a to vo výške 9.400,- eur, pričom vôbec nie je zrejmé akého konkrétneho porušenia povinností sa uvedené týka. Ďalšie sankcia je upravená v bode 6 Všeobecných podmienok a to nárok veriteľa na úrok z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy v prípade, ak sa stane splatný celý dlh naraz. Zmluvná pokuta vo všetkých troch prípadoch je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko je jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, zhoršuje jeho postavenie, je neprimeraná v porovnaní s poskytnutým úverom, pričom pri pokute 9.400,- Sk ide o nepomer hrubý. Dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru vo výške 16.000,- Sk predstavuje zakotvenie skrytého úroku za poskytnutie úveru vo výške 96% ročne!!!, čo je rozporné s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi. Zmluvu, pokiaľ ide o jej zákonnom určené pojmové znaky, treba chápať ako nedeliteľný celok, v danom prípade nebolo možné oddeliť časť úverovej zmluvy, ktorá v sebe obsahovala dohodu o výške poplatku/ úrokov od ostatného obsahu samotnej zmluvy, keďže jej obsah tvorí nedeliteľný celok vo vzťahu k ujedaniu o celkovej sume navýšenia daného úveru. Zmluvu preto nebolo možné deliť tak, ako to má mysli § 41 Občianskeho zákonníka, čo viedlo k tomu, že súd vyhlásil predmetnú úverovú zmluvu za neplatnú v celom rozsahu.

13. Ďalej žalobkyňa žiadala určiť neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, keď poukazovala na to, že takúto zmluvu neuzavrela, uzavrel ju za ňu splnomocnený zástupca, ktorému neudelila plnomocenstvo. Ako vyplýva z predmetnej úverovej zmluvy, táto formulárová listina obsahovala i splnomocnenie dlžníka udelené Mgr. Q. Ž. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v mene dlžníka uznal záväzok zo zmluvy; ďalej, aby za účelom zabezpečenia pohľadávky uzavrel záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam, ktoré sú vo vlastníctve dlžníka. Súd dospel k záveru, že takéto udelenie plnomocenstva je absolútne neplatným úkonom v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď tento úkon bol súčasťou predtlače zmluvy o úvere, žalobkyňa nemala vedomosť, že súčasťou zmluvy o úvere je i udelenie plnomocenstva na uzavretie záložnej zmluvy, teda bola pri podpise zmluvy uvedená do omylu tým, že podpisuje iba zmluvu o poskytnutí pôžičky, keď už pred podpisom zmluvy bola žalovaným ubezpečená, že v súvislosti s poskytnutím úveru nie je potrebné zakladať nehnuteľnosť. Tomuto záveru súdu nasvedčuje i skutočnosť, že v prípade, ak by bola žalobkyňa uzrozumená s tým, že pre zábezpeku úveru je potrebné založiť nehnuteľnosť, urobila by to sama, nie prostredníctvom inej, jej neznámej osoby. Napokon predmetná záložná zmluva svojim účelom odporuje zákonu a je i v rozpore s dobrými mravmi, keď je evidentné, že je zjavne nevýhodná pre žalobkyňu, nakoľko hodnota založenej nehnuteľnosti je neporovnateľne vyššia (v roku 2004 bola hodnota nehnuteľnosti cca 600.000,- Sk a v roku 2008 už bola nehnuteľnosť po rekonštrukcii, pričom náklady predstavovali sumu cca 1.500.000,- SK) ako bol celkový dlh žalobkyne. Je nemysliteľné a spoločensky nežiaduce, aby takýmto právnym úkonom došlo platne k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, v prípade nezaplatenia dlhu žalobkyňou v neporovnateľne nižšej sume. Tento právny úkon je teda absolútne neplatný i v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 i § 39 Občianskeho zákonníka. Napokon, ako už súd uviedol, ide o zabezpečovací právny úkon k primárnemu právnemu úkonu- úverovej spotrebiteľskej zmluve, neplatnosťou primárneho právneho úkonu sa stal absolútne neplatný aj zabezpečovací právny úkon.

14. Žalobkyňa ďalej žiadala uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 694,62 eur titulom bezdôvodného obohatenia s poukazom na skutočnosť, že z dôvodu neplatnosti zmluvy bola povinná vrátiť žalovanému len skutočne požičanú sumu, ktorú preplatila. Nakoľko žalovaný vzniesol v konaní námietku premlčania, súd sa primárne zaoberal dôvodnosťou námietky a dospel k záveru, že nárok žalobkyne je premlčaný a to vzhľadom na nasledovné: V zmysle citovaných ustanovení § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka, v danej veci začala premlčacia doba plynúť dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých mesačných splátok. V danom prípade posledná splátka zo Zmluvy o úvere bola zaplatená dňa 20.2.2009 vo výške 1.000,02 eur. Z citovaného ustanovenia § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať tak v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej dobe (§ 107 ods. 2). Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. Začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Všeobecne možno povedať, že ide o okamih splnenia všetkých predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, než objektívne premlčacie doby. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Aj v tomto prípade rozhoduje skutočná, a nie predpokladaná znalosť okolností uvedených v ustanovení § 107 ods. 1. K bezdôvodnému obohateniu získanému plnením bez právneho dôvodu, ak právny dôvod neexistoval od začiatku, ako i plnením z absolútne neplatného právneho úkonu, dochádza okamihom poskytnutia plnenia. Týmto okamihom je tiež určený začiatok objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa postihnutý dozvedel, že plnil bez právneho dôvodu ,resp. z absolútne neplatného právneho úkonu a komu plnil.( prof. JUDr. Karol Plank, DrSc. a kolektív, Občianske právo s vysvetlivkami, Iura Edition) V danom prípade žalobkyňa už v čase uzavretia úverovej zmluvy poznala všetky skutkové okolnosti, poznala zmluvné podmienky, mala k dispozícii predmetnú zmluvu. Následne keď splácala jednotlivé splátky nad rámec poskytnutej istiny, mala vedomosť i o výške plnenia i o tom, kto získal na jeho úkor bezdôvodné obohatenie. Pokiaľ nemala vedomosť o zákonných náležitostiach zmluvy a ich následkoch, mala možnosť poradiť sa s osobou znalou práva, tak ako to napokon i urobila. Nemožno preto prisvedčil argumentácii zástupkyni žalobkyne ohľadom začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby, ktorá podľa je názoru začala plynúť až dňa 3.5.2017, kedy sa z vyjadrenia MSSR dozvedela, že zmluva je bezúročná a bezpoplatková, keď súd v tejto súvislosti poukazuje na všeobecne (aj v oblasti súkromného práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu zo samej podstaty práva. Podľa § 2 Zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky (v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy až do 31.12.2015), ,,o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná“. Súd je toho názoru, že uvedená zásada platí i pre spotrebiteľa, napriek tomu, že je tzv. slabšou stranou v spore, nakoľko v opačnom prípade, ak by uvedená zásada ustúpila ochrane spotrebiteľa, išlo by o jednostranné zvýhodnenie spotrebiteľa na úkor veriteľa a prelomeniu základnej zásady rovnosti účastníkov súkromnoprávnych vzťahov upravenej v ust. § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka a narušeniu jedného zo základných princípov právneho štátu, a to princípu právnej istoty. Napokon jedným zo základných princípov právneho poriadku je princíp „práva patria bdelým“. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach (napr. v rozhodnutí sp. zn. 5 Sžf 65/2011) poukázal na tento právny princíp v zmysle: ,,práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým) , teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.“ V danom prípade teda nemôže byť na úkor žalovaného (v tom zmysle, že subjektívna premlčacia doba začne plynúť až odvtedy keď sa žalobkyňa poradila s advokátom...), že žalobkyňa sa nezaujímala o ochranu a výkon svojich práv od začiatku vzniku zmluvného vzťahu, keď už vtedy jej boli známe všetky skutkové okolnosti (náležitosti zmlúv, ktoré sa v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemenili) a z ktorých bolo možné usúdiť získanie bezdôvodného obohatenia na jej úkor. V zmysle uvedeného, v danom prípade žalobkyňa mohla svoje právo z úverového vzťahu uplatniť na súde dňom nasledujúcim po zaplatení poslednej splátky teda najskôr dňa 21.2.2009 a najneskôr dňa 21.2.2011, teda v dvojročnej subjektívnej dobe. Predmetná žaloba bola na súd podaná až dňa 3.5.2017. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol.

15. Súd žalobu zamietol i v časti o určenie, že úver zo dňa 22.7.2008, ktorý poskytol žalovaný je bezúročný a bez poplatkov a tiež v časti určenia, že právne úkony záložného veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o. smerujúce k realizácii výkonu záložného práva zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXX/XXXX- S. sú neplatné a to s poukazom na skutočnosť, že vzhľadom na vyslovenie neplatnosti úverovej a záložnej zmluvy, nie je daný naliehavý právny záujem na takomto určení a takéto vyslovenie neplatnosti sa stalo bezpredmetným.

16. V časti petitu označeného „V.“ v predmetnej žalobe, ktorým sa žalobkyňa domáhala určenia že právne úkony záložného veriteľa smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby sú neplatné, zobrala žalobkyňa žalobu na pojednávaní dňa 24.10.2018 späť a žiadala konanie zastaviť.

17. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 18. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby súd konanie v časti určenia, že právne úkony záložného veriteľa smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby sú neplatné, v súlade s citovaným ustanovením § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku zastavil, čiastočné späťvzatie bolo žalovanému doručené dňa 26.10.2018, žalovaný sa k späťvzatiu nevyjadril. 19. Zároveň súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 199,- eur v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 prvá veta Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, nakoľko žalobkyňa je v konaní oslobodená od platenia súdneho poplatku (§ 4 ods. 2 písm. u) Zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov), uvedená povinnosť preto prechádza v rozsahu prisúdeného nároku na žalovaného. Súdny poplatok bol vyrúbený podľa Položky 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu citovaného zákona, t.j. 2x 99,50 eur.

20. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 21. Vzhľadom na pomer úspechu, keď nemožno konštatovať väčšiu úspešnosť ani jednej zo sporových strán, súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.