Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22Pc-18-2017.pdf
PDF · 93.4 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-22Pc/18/2017
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v právnej veci navrhovateľa: E. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. XXX, B., štátneho občana Slovenskej republiky, proti dcére ako osobe oprávnenej na výživné: J. H., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom U. P. X, štátnej občianke Slovenskej republiky, zastúpenej Mgr. Angelikou Čečotkovou, mediátorkou so sídlom Chovateľská 1, Trnava, o zrušenie výživného na plnoleté dieťa a o vzájomnom návrhu na zvýšenie výživného na plnoletú osobu, takto
rozhodol:
I. Konanie o zrušenie vyživovacej povinnosti z a s t a v u j e .
II. S c h v a ľ u j e zmier účastníkov konania uzavretý dňa 18.10.2018 v znení:
A) Navrhovateľ sa z a v ä z u j e prispievať na výživu dcéry J. H. zvýšeným výživným zo sumy 85,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne, s účinnosťou od 13.11.2017 do budúcna.
B) Dlžné výživné za obdobie od 13.11.2017 do 31.10.2018 v celkovej sume 754,- eur, po zohľadnení už zaplateného bežného výživného, sa navrhovateľ z a v ä z u j e zaplatiť dcére J. H. v mesačných splátkach po 60,- eur mesačne spolu s bežným výživným, až do zaplatenia celého dlžného výživného, počnúc právoplatnosťou tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ návrhom zo dňa 22.8.2017, doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 23.8.2017, žiadal, aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť k dcére J. H., naposledy určenú vo výške 85,- eur mesačne rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 24C/104/2004-21. Návrh odôvodnil tým, že dcéra oňho neprejavuje ako o otca žiadny záujem, nikdy ho neinformuje o ničom, nevie, či je fyzicky a psychicky zdravá, a či je spôsobilá zamestnať sa v odbore, ktorý vyštudovala. Veci bola pridelená spisová značka: 31Pc/8/2017.
2. Okresný súd Trnava dňa 25.8.2017 postúpil vec Okresnému súdu Piešťany ako miestne príslušnému na konanie a rozhodnutie. Súdny spis bol Okresnému súdu Piešťany doručený dňa 8.9.2017, kedy bola veci v podateľni súdu pridelená nová spisová značka: 22Pc/18/2017.
3. Dcéra navrhovateľa J. H. písomným podaním zo dňa 28.10.2017, doručeným Okresnému súdu Piešťany dňa 13.11.2017, navrhla návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa k nej zamietnuť. Zároveň vzájomným návrhom navrhla zvýšiť vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k nej zo sumy 85,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne, vždy do 15. dňa vopred. K podaniu pripojila potvrdenie o návšteve školy a výplatnú pásku jej matky E. H..
4. Navrhovateľ v podaní zo dňa 5.12.2017 navrhol pripustiť zmenu návrhu, v znení, ktorým žiadal, aby súd rozsudkom rozhodol, že ponecháva výšku jeho vyživovacej povinnosti k dcére J. v sume 85,- eur mesačne. Zároveň navrhol zamietnuť protinávrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti k dcére Simone.
5. Na pojednávaní dňa 18.10.2018 súd nepripustil zmenu návrhu navrhovateľa na základe jeho podania zo dňa 5.12.2017. Nakoľko na pojednávaní boli prítomní všetci účastníci konania, proti uzneseniu o návrhu pripustenie zmeny návrhu nie je prípustné odvolanie, a doručenie uznesenia nie je pre vedenie konania potrebné, uznesenie o nepripustení zmeny návrhu súd nevyhotovoval v písomnej podobe (§ 28 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, § 235 ods. 2, § 357 Civilného sporového poriadku).
6. Na tom istom pojednávaní dňa 18.10.2018 navrhovateľ oznámil súdu, že berie návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti späť s odôvodnením, že nemá záujem na zrušení ani na znížení výživného, pokiaľ bude jeho dcéra J. chodiť do školy.
7. Dcéra navrhovateľa J. oznámila súdu na pojednávaní dňa 18.10.2018, že súhlasí so späťvzatím návrhu na zrušenie výživného.
8. Na pojednávaní dňa 18.10.2018 súd pripustil zmenu vzájomného návrhu osoby oprávnenej na výživné v znení: „Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k osobe oprávnenej na výživné zo sumy 85,- eur mesačne na 150,- eur mesačne s účinnosťou od doručenia návrhu na zvýšenie výživného súdu.“ Predmetné uznesenie súd nevyhotovoval v písomnej podobe z dôvodu, že bolo vyhlásené za prítomnosti všetkých účastníkov konania, nie je proti nemu prípustné odvolanie, a doručenie uznesenia nie je pre vedenie konania potrebné.
9. Navrhovateľ na pojednávaní dňa 18.10.2018 vyhlásil, že má iba vyživovaciu povinnosť voči dcére J., že iné vyživovacie povinnosti nemá, že je ženatý, že jeho súčasná manželka pracuje. Navrhovateľ býva s manželkou v rodinnom dome, ktorý si kúpili z úveru poskytnutého bankou.
10. Dcéra navrhovateľa J. na pojednávaní dňa 18.10.2018 uviedla, že je študentkou denného štúdia na strednej škole v Trnave, a že je žiačkou 2. triedy, že dĺžka nadstavbového štúdia je 2 roky, a mala by ho skončiť v júni 2019. Jej matka sa nevydala. Býva spolu s mamou a starou mamou v dome vo vlastníctve starej mamy. Dcéra navrhovateľa J. nemá žiadne príjmy z pracovného pomeru ani z obdobného pracovnoprávneho vzťahu.
11. Na tom istom pojednávaní účastníci konania uzavreli zmier v znení: „I.) Otec sa zaväzuje prispievať na výživu dcéry J. H. zvýšené výživné z pôvodnej sumy 85,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne s účinnosťou od 13.11.2017 do budúcna. II.) Dlžné výživné za obdobie od 13.11.2017 do 31.10.2018 v celkovej sume 754,- eur, po zohľadnení už zaplateného bežného výživného, sa otec zaväzuje zaplatiť dcére J. H. v mesačných splátkach po 60,- eur mesačne spolu s bežným výživným až do zaplatenia celého dlžného výživného, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia o schválení zmieru.“
12. Nakoľko v čase uzavretia zmieru na pojednávaní dňa 18.10.2018 súd nemal k dispozícii právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola naposledy upravená vyživovacia povinnosť navrhovateľa k dcére J. na sumu 85,- eur mesačne, keďže navrhovateľ doručil súdu iba rozsudok o rozvode jeho manželstva s matkou J. H., ktorým mu bola určená nižšia vyživovacia povinnosť k dcére J., napriek tomu, že obaja účastníci zhodne uvádzali vo svojich písomných podaniach, ako aj na pojednávaní ako aktuálnu výšku vyživovacej povinnosti navrhovateľa sumu 85,- eur, súd nemohol o tomto zmieri rozhodnúť priamo na pojednávaní bez predloženia rozhodnutia, ktorým bola naposledy upravené vyživovacia povinnosť navrhovateľa k dcére J..
13. Navrhovateľ predložil súdu prehľad splácania úveru Slovenskej sporiteľni, a.s., z ktorého vyplýva tejto banke platí splátky v sume 182,72 eura mesačne titulom jedného veru, a v sume 108,24 eura titulom ďalšieho úveru. Zároveň predložil splátkový kalendár o splátkach pre spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s v sume 103,41 eura mesačne. Zo sobášneho listu predloženého navrhovateľom súd zistil, že navrhovateľ dňa 24.10.2009 uzavrel manželstvo s E. P..
14. Z potvrdení zamestnávateľa navrhovateľa, Ochrana a bezpečnosť SE, a.s. z 29.11.2017 a z 12.9.2018 súd zistil, že výška priemerného čistého mesačného zárobku navrhovateľa za obdobie od začatia konania, t. j. od 23.8.2017 je cca 707,- eur. Z potvrdenia o mzde manželky navrhovateľa súd zistil, že pracovného pomeru u zamestnávateľa SEMIKRON, s.r.o. poberala za obdobie mesiacov január 2017 až október 2017 priemernú čistú mesačnú mzdu vo výške 752,44 eura. Výška priemernej mesačnej mzdy manželky navrhovateľa z obdobie od septembra 2017 do augusta 2018 bola 877,58 eura. Z faktúry zo dňa 6.10.2017 vystavenej Petrom Doskočilom - PETRICOMP-om súd zistil, že manželka navrhovateľa platí za internet 16,60 eura mesačne. Navrhovateľ predložil súdu aj inkasné lístky.
15. Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 23.10.2017 súd zistil, že dcéra navrhovateľa J. H. bola v deň vystavenia potvrdenia žiačkou 1. ročníka Súkromnej strednej odbornej školy G. - J. R. Q.. Z potvrdenia o návšteve školy z 17.10.2018 súd zistil, že dcéra navrhovateľa J. je žiačkou 2. ročníka denného nadstavbového štúdia na Súkromnej strednej odbornej škole G. - J. R. Q.. Dcéra navrhovateľa J. predložila súdu predpis úhrady poistného pre jej matku vo výške 120,- eur ročne za poistenie majetku s názvom poistenia: Môj domov, Allianz-Slovenskej poisťovni, a.s. , ako aj výšku mesačného poistného v sume 28,50 eura za investičné životné poistenie, ktoré je povinná platiť dcéra navrhovateľa. Ďalej predložila potvrdenie o zaplatení poplatku za komunálny odpad matkou J. H. v sume 90,- eur, inkasné lístky na meno starej mamy dcéry navrhovateľa J., a rozhodnutie o starobnom dôchodku jej starej mamy. Z výplatnej pásky matky J. H. súd zistil, že výška jej čistej mesačnej mzdy za obdobie od 3.7.2017 so 31.7.2017 bola 520,57 eura, z ktorej boli vykonané zrážky zo mzdy v sume 121,61 eura na základe exekučného príkazu, a za stravné v sume 30,60 eura, a teda na osobný účet jej bolo poukázaných iba 368,36 eura Z potvrdenia o príjme vystaveného spoločnosťou EMBA - S&C, s.r.o. zo dňa 7.9.2018 súd zistil, že výška čistého mesačného príjmu matky J. H. v období od januára 2018 do júla 2018 bola cca 568,58 eura.
16. Z rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 24C 104/04-21 zo dňa 21.1.2005 súd zistil, že Okresný súd Trnava ním rozviedol manželstvo navrhovateľa s E. H., rod. F., a schválil rodičovskú dohodu. Súčasťou rodičovskej dohody bola aj povinnosť navrhovateľa prispievať na výživu dvoch, vtedy maloletých, dcér, F. H. a J. H., na obe sumou po 2.000,- Sk (66,39 eura) mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.2.2005.
17. Elektronickým podaním zo dňa 24.10.2018, doručeným súdu 24.10.2018 dcéra navrhovateľa J. H. predložila súdu rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 21P/352/2009-92 zo dňa 15.4.2010, ktorým, okrem iného, bola aj zvýšená vyživovacia povinnosť navrhovateľa na J. H. zo sumy 66,39 eura mesačne na sumu 85,- eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.5.2010.
18. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
19. Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
20. Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
21. Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
22. Podľa § 65 ZR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
23. Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
24. Podľa § 75 ods. 2 ZR výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
25. Podľa § 76 ods. 1 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
26. Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
27. Podľa § 155 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“ alebo „Civilný mimosporový poriadok“ v príslušnom tvare), konanie vo veciach výživného plnoletých osôb sa začína len na návrh.
28. Podľa § 156 CMP účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.
29. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
30. Podľa § 2 ods. 2 CMP na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
31. Podľa § 148 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“), žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť.
32. Podľa § 148 ods. 2 CSP, súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
33. Podľa § 147 ods. 1 CSP, žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.
34. Podľa § 29 ods. 1 CMP navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
35. Podľa § 29 ods. 3 CMP súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.
36. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
37. Vzhľadom na dispozitívny úkon navrhovateľa, ktorým zobral návrh na zrušenie výživného v celom rozsahu späť, a na výslovný súhlas jeho dcéry J. ako osoby oprávnenej na výživné, súd podľa § 29 ods. 1 CMP konanie o zrušenie výživného v celom rozsahu zastavil (I. výrok).
38. Súd mal za preukázané, že dcéra navrhovateľa J. nie je schopná sama sa živiť, nakoľko je študentkou denného nadstavbového štúdia na strednej škole. Od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 21P/352/2009-92 zo dňa 15.4.2010 sa pomery navrhovateľa výrazne zmenili v jeho prospech, keďže namiesto dvoch vyživovacích povinností k dcéram J. a F. mu zostala iba jedna vyživovacia povinnosť, a to k dcére J.. Taktiež došlo k výraznému zvýšeniu príjmu navrhovateľa z priemeru 530,77 eura mesačne na 707,- eur mesačne, ako aj k výraznému zvýšeniu príjmu manželky navrhovateľa zo sumy 434,74 eura mesačne na priemerný zárobok 877,58 eura v čistom mesačne. Medzitým došlo aj k zvýšeniu príjmu matky navrhovateľky z priemeru 432,13 eura na 568,58 eura. V danom prípade teda došlo k výraznej zmene pomerov u oboch účastníkov konania, pričom došlo k výraznému zvýšeniu príjmov na strane navrhovateľa a k zredukovaniu jeho vyživovacej povinnosti z dvoch na jednu, pretože došlo k zániku vyživovacej povinnosti k jeho dcére F., čím mal súd za preukázané, že boli splnené všetky zákonné podmienky pre zvýšenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa k dcére J.. Navrhovateľ spláca síce 3 úvery, čo však nemôže byť na ujmu osobe oprávnenej z vyživovacej povinnosti. Navrhovateľ býva so svojou manželkou v rodinnom dome, ktorý si kúpeli z úveru poskytnutého bankou. Dcéra navrhovateľa naďalej býva s matkou a zo starou mamou v dome vo vlastníctve starej mamy.
39. Zmier uzavretý účastníkmi konania na pojednávaní dňa 18.10.2018 zodpovedá zmene pomerov u oboch účastníkov konania, pričom zohľadňuje odôvodnené potreby dcéry navrhovateľa J., ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery jej otca - navrhovateľa - ako osoby povinnej platiť výživné. V časti dlžného výživného zmier zohľadňuje sumu už uhradeného bežného výživného, ktoré navrhovateľ platil v sume 85,- eur mesačne na základe rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 21P/352/2009-92 z dňa 15.4.2010. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že tento zmier nie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ani v rozpore s dobrými mravmi (§ 75 ods. 2 ZR), a preto ho v súlade s citovaným ustanovím § 148 ods. 2 CSP schválil (II. výrok).
40. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
41. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým konanie končí.
42. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
43. Nakoľko ani jeden z účastníkov nenavrhol súdu rozhodnúť o trovách konania, a trovy konania neboli ani súčasťou zmieru, súd sa trovami konania vo výrokovej časti tohto uznesenia vôbec nezaoberal, keďže podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania súd rozhoduje iba na návrh, a tento nebol podaný.
Poučenie:
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2, § 357 CSP a contrario).
Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších prepisov.