Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8To-54-2018.pdf
PDF · 140.34 KB
Case nature
Area
Subarea
8To/54/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Mitterpákovej, sudcov JUDr. Karola Kučeru a JUDr. Martina Michalanského v trestnej veci proti obžalovanému E.. J. M. a spol. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaných a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn. 4T/123/2016 zo dňa 8. 3. 2018 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 3. decembra 2018 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu u obžalovaného E.. D. H..
Obžalovanému E.. D. H., nar. XX. 2. XXXX v E., trvale bytom E., ul. A.S. H. č. XXXX/XX
u k l a d á
podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s použitím §§ 36 písm. j/, 38 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní
12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti vykonávať funkciu riaditeľa školy na dobu 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného E.. J. M. a obžalovaného E.. D. H..
Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený.
odôvodnenie:
Okresný súd Michalovce rozsudkom sp. zn. 4T/123/2016 zo dňa 8. 3. 2018 uznal obžalovaného E.. J. M. a obžalovaného E.. D. H. z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zák., ktorý mali spáchať na tom skutkovom základe, že
1/ obžalovaný E.. J. M.
ako triedny učiteľ žiakov 6.B triedy na Základnej škole na ulici Krymskej v Michalovciach dňa 08.06.2015 v čase okolo 10.20 h počas konania školskej športovej olympiády v priestoroch areálu školy porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu mu z jeho zamestnania a nevykonal dozor nad žiakmi 6.B triedy, ktorí boli ako diváci na športovom podujatí, ktorí sa tak dostali na časť športoviska, kde sa konala súťaž v disciplíne „vrh guľou“, pri ktorej bol na základe organizačného zabezpečenia školskej olympiády určený ako zodpovedný za danú disciplínu, pričom maloletý žiak 6.B triedy, ktorý nesúťažil na športovisku hodil guľou a zasiahol ňou poškodenú mal. N.P., nar. 25.05.2003, žiačku 6.B triedy do hlavy a spôsobil jej tak podľa vypracovaného znaleckého posudku zranenia a to impresívnu zlomeninu ľavej temennej kosti, otras mozgu ľahkého stupňa a tržnú ranu hlavy v ľavej temennej oblasti s dobou liečenia 8 týždňov,
2/ obžalovaný E.. D. H.
ako riaditeľ Základnej školy na ulici Krymskej v E. porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu mu z jeho zamestnania a funkcie vyplývajúcu mu z ustanovenia § 152 písm. c/ Zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (Školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s poukazom na § 5 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ďalších interných predpisov tým, že nezaistil bezpečnosť a ochranu zdravia detí a žiakov počas športovej olympiády konanej a 08.06.2015 v disciplíne „vrh guľou“- na úseku ktorý aj pripravoval, vzhľadom na zvýšené riziko úrazu nezabezpečil zvýšený dozor a zábrany, následkom čoho došlo v čase okolo 10.20 h k úrazu žiačky 6.B triedy mal. N.P., nar. 25.05.2003, ktorá podľa vypracovaného znaleckého posudku utrpela zranenia a to impresívnu zlomeninu ľavej temennej kosti, otras mozgu ľahkého stupňa a tržnú ranu hlavy v ľavej temennej oblasti s dobou liečenia 8 týždňov.
Súd im za to uložil :
obžalovanému E.. J. M. podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s použitím §§ 36 písm. j, 38 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.
Obžalovanému E.. D. H. podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s použitím §§ 36 písm. j/, 38 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal poškodených C. H., nar. XX.X.XXXX v E. a O.. T. H., nar. XX.X.XXXX v E., obidvaja bytom A. XXX, zastúpených JUDr. Milanom Sedlákom, MBA, advokátom Advokátskej kancelárie Olej, Sedlák, Dudášová, Garančovský so sídlom v Košiciach, Kukučínova č. 19 a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874 s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný E.. J. M.. Namietal, že súd pri rozhodovaní o jeho vine dostatočne neskúmal, či jeho zavinenie možno kvalifikovať ako nevedomú nedbanlivosť. Uviedol, že v tomto prípade došlo ku nepredvídateľnému príčinnému priebehu, nakoľko vzhľadom na svoje fyzické schopnosti a možnosti nemohol ani pri vynaložení všetkého možného úsilia zabrániť následku, ktorý vznikol. Poukázal na to, že žiaci neuposlúchli jeho príkazy a až následne došlo k úrazu. Dodal, že nie je možné presúvať na neho zodpovednosť za úraz, keďže žiak, ktorý hádzal mal v čase skutku 13 rokov a musel si uvedomovať následky svojho konania. Uviedol, že počas súťaže, aj po jej skončení žiakov napomínal, aby dodržiavali pravidlá bezpečnosti, t.j. hádzali do vržištia a nesúťažiaci, aby od neho dodržiavali bezpečný odstup, ktorý určil na 10-15 metrov. Poškodená vedela, kde sa nachádza tzv. vržište a napriek tomu vbehla do jeho priestoru, kde ju spolužiak zasiahol vrhnutnou guľou do hlavy. Poukázal na výpovede svedkov T., R. a M., ktorí potvrdili, že poskytol poškodenej prvú pomoc. Poukázal na výpoveď svedka E.. O. R., že škola zodpovedá za bezpečnosť všetkých žiakov. Aktivitu musí škola riadne zabezpečiť po technickej a organizačnej stránke, čo znamená poukázať alebo preškoliť všetkých zamestnancov, ktorí sa na tejto aktivite zúčastnia, riadne zabezpečiť všetky stanovištia, keďže išlo o športovú olympiádu. Musia zabezpečiť riadny dozor, t.j. na príslušnom stanovišti musí byť zodpovedná osoba za tento úkon a aj dozor nad súťažiacimi, ale aj ostatnými žiakmi, ktorí sa na športoviskách nachádzajú. Zároveň dodal, že na súťažiacich by mal byť jeden dozor a na nesúťažiacich tiež jeden. Svedok tiež uviedol, že pokiaľ škola mala k dispozícii zábrany, mala ich zabezpečiť na stanovište. Keďže mal dozor nad skoro 40 žiakmi (súťažiacimi, aj nesúťažiacimi) a zvyčajne je jeden dozor na 25 žiakov, z objektívnych príčin nemohol vykonávať dozor nad toľkými žiakmi, navyše bez riadneho zabezpečenia športoviska. Všetky stanovištia pripravoval riaditeľ školy s p. P., teda práve tieto dve osoby mali v kritický deň pripraviť a zabezpečiť každé jedno stanovište a to aj prostredníctvom zábran a nenechávať ich použitie na jeho úvahu, keď ani nie je telocvikár. Z hľadiska miery zavinenie je podľa jeho názoru irelevantné, či došlo k úrazu počas olympiády alebo po jej skončení, keď žiaci hádzali guľou nesúťažne.
Z uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a oslobodil ho spod skutku obžaloby, pretože nebolo dokázané, že ho spáchal aj on.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie aj obžalovaný E.. D. H.. Podľa jeho názoru sa okresný súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami súvisiacimi so splnením podmienok, či tento skutok je trestným činom v zmysle § 8 Tr. zák., pretože neskúmal, či vykazuje všetky znaky trestného činu po stránke objektívnej, aj subjektívnej a či je protiprávnym činom. Porušenie ustanovenia § 278 ods. 1 Tr. por. vidí v tom, že súd v napadnutom rozsudku neprípustným spôsobom zmenil totožnosť skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba. Skutok obžaloby bol podstatným spôsobom zmenený tak, že do skutkovej vety bolo vsunuté "na úseku, ktorý aj pripravoval, vzhľadom na zvýšené riziko úrazu nezabezpečil zvýšený dozor a zábrany", čím bola pozmenená podstata skutku a bola zásadným spôsobom narušená jeho totožnosť. Zmenu podstaty skutku vidí v tom, že bol zmenený podstatný popis konania páchateľa, ako jeho účasti na určitej udalosti a následku, ktorý bol týmto spôsobený. Podľa jeho názoru ide o nezákonný postup v rozpore s ustanovením § 2 ods. 1 Tr. por., keďže boli porušené základné princípy a právne inštitúty Trestného poriadku. Uviedol, že pred konaním športovej olympiády zvolal pracovnú poradu, na ktorej sa dohodli, že za bezpečnosť na jednotlivých stanovištiach súťažných disciplín zodpovedajú poverení pedagogickí zamestnanci. Preto aj za bezpečnosť v sektore vrh guľou zodpovedal poverený učiteľ. Výsluchom svedkov - žiakov 6.B triedy bolo preukázané, že boli poučení o bezpečnostných opatreniach v súvislosti s konaním olympiády tak, že sa majú zdržiavať mimo športovísk a sektorov, kde sa súťažilo, čo majú robiť a ako sa správať. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že k úrazu poškodenej došlo po skončení súťažnej disciplíny vrh guľou, pričom dozor na tomto športovisku zabezpečoval E.. J. M. v zmysle organizačného zabezpečenia olympiády. Zo svedeckých výpovedí je tiež zrejmé, že po skončení súťažnej disciplíny vrh guľou spoluobžalovaný M. povolil I. R. hádzať guľou a keď tento hodil guľou tretíkrát, do sektoru dopadu vbehla poškodená a došlo k jej zasiahnutiu guľou. Uviedol, že nemal možnosť predvídať, že po skončení súťažnej disciplíny učiteľ poverený dozorom na konkrétnom športovisku nezabezpečí súťažné náradie a dokonca povolí nesúťažiacim žiakom hádzať minimálne 3- krát guľou mimo súťaže. Namietal, že v priebehu konania nebolo preverované, v ktorej časti sektora došlo k nešťastnej udalosti, ani to, odkiaľ poškodená vbehla do súťažného sektora. Za tohto dôkazného stavu nie je možné prijať taký záver, že zvýšený dozor v počte dvoch, prípadne viacerých učiteľov alebo osadenie zábran by zabránili spôsobenému následku. Tiež je ničím nepodloženým predpokladom, že aj po skončení súťažnej disciplíny vrhu guľou by sa na tomto športovisku zdržiaval aj ďalší učiteľ vykonávajúci dozor. Možno dokonca reálne predpokladať, že po skončení súťažnej disciplíny vrh guľou mohli byť inštalované zábrany už odpratávané do telocvične na pôvodné miesto ich uloženia. Počet súťažiacich detí (6 chlapcov a 6 dievčat) nezdôvodňoval potrebu zvýšeného dozoru na stanovišti. Taktiež počet žiakov nesúťažiacich v počte 9 z triedy 6.B., ktorých mal na starosti spoluobžalovaný M. nezdôvodňoval zvýšený dozor poverením ďalšieho učiteľa. K úrazu, ktorý je predmetom tohto trestného konania došlo po skončení súťažnej disciplíny za okolností, ktoré nebolo možné za žiadnych okolností predvídať ani pri vynaložení všetkého úsilia a všetkej potrebnej starostlivosti zo strany organizátora s cieľom zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia detí a žiakov. Uviedol, že nebolo možné v organizačnom zabezpečení, či už písomným rozdelením úloh a ich konkretizáciou na pracovnej porade prijať také opatrenia, ktoré by vylúčili každú možnú náhodilú událost, prípadne kombináciu náhodilých udalostí. Zo žiadnych okolností nemohol predvídať, že po skončení súťaže učiteľ vykonávajúci dozor povolí alebo umožní nesúťažiacim hádzať guľou a zároveň nevykoná dozor nad žiakmi, ktorí nesúťažili. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že už v minulosti došlo na školskej olympiáde k úrazu aj pri osadení kovových zábran na športovisku disciplíny vrh guľou, pričom ani tieto zábrany nezabránili inej zhode náhodilých udalostí, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia inému žiakovi. Dodal, že ak by spoluobžalovaný M. nedovolil žiakom po skončení súťaže hádzať guľou k úrazu by nebolo vôbec došlo, pretože by nenastal taký dej udalosti, ktoré mali za následok ublíženie na zdraví poškodenej. Z uvedených dôvodov rozhodnutie o vine spoluobžalovaného M. v skutku 1 obžaloby tvorí prekážku rozhodnutia o jeho vine v skutku 2.
Z uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a aby sám rozhodol tak, že ho spod obžaloby oslobodí, pretože skutok v bode 2 rozsudku nie je trestný čin.
Proti výroku o treste u obžalovaného E.. H. podal odvolanie prokurátor okresnej prokuratúry, pretože okresný súd mu mal okrem podmienečného trestu odňatia slobody uložiť aj trest zákazu činnosti vykonávania funkcie verejného činiteľa na dobu najmenej 5 rokov. Trest uložený okresným súdom napadnutým rozsudkom, vzhľadom na závažnosť spáchaného skutku, postoj obžalovaného Mgr. H., ktorý počas celého konania svoje konanie popieral, neoľutoval ho a poškodeným sa neospravedlnil, je nepostačujúci z hľadiska splnenia účelu trestu. Nemožno opomenúť skutočnosť, že obžalovaný má aj ďalšiu trestnú vec na Okresnom súde Michalovce vedenú pod sp. zn. 3T/16/2017, v ktorej vystupuje v postavení obžalovaného a ďalšie veci zatiaľ v štádiu prípravného konania, v ktorých vystupuje ako podozrivá osoba. Poukázal na konanie obžalovaného ako riaditeľa priamo potom, ako mu spoluobžalovaný E.. M. oznámil, čo sa stalo, pričom obžalovaný E.. H. nevykonal žiadne ďalšie opatrenia, aby nedošlo k ďalšiemu ohrozeniu života a zdravia poškodenej, vznik úrazu nenahlásil bezpečnostnému technikovi, nezabezpečil na škole zdravotníka na poskytnutie prvej pomoci a po vzniku úrazu upravil školský poriadok, ktorý bol antidatovaný napriek tomu, že nebol prerokovaný v pedagogickej rade, aby sa tak aspoň čiastočne zbavil akejkoľvek zodpovednosti. Tak, ako na uvedené poukázal aj súd, opätovne poukázal na konanie obžalovaného E.. H., ktoré je z ľudského hľadiska nepochopiteľné a práve preto by nemal zastávať funkciu riaditeľa základnej školy, kde je ako štatutár zodpovedný za množstvo maloletých detí. Je ťažko pochopiteľné správanie Mgr. H., keď po oznámení úrazu neprejavil žiadny záujem o stav maloletej poškodenej, po udalosti nevyhľadal maloletú, nezaujímal sa v akom je stave, nekontaktoval rodičov a neprivoval zdravotnú pomoc.
Z uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý výrok o treste a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie, alternatívne, aby o treste zákazu činnosti rozhodol sám v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por.
Na verejnom zasadnutí krajského súdu bola prečítaná smernica č. 27 z roku 2011, smernica č. 44 z roku 2011 - organizované športové súťaže z roku 2015 zo dňa 13. 4. 2018, oznámenie poškodeného C. H., stanovislo k oznámeniu C. H. E.. H., vyjadrenie podpory riaditeľovi školy E.. H..
Prokurátor krajskej prokuratúry zotrval na podanom odvolaní prokurátora okresnej prokuratúry čo do výroku o treste obžalovaného E.. H. a navrhol zamietnuť odvolania ožalovaných ako nedôvodné.
Ohajca obžalovaného M. v plnom rozsahu zotrval na písomných dôvodoch odvolania a navrhol, aby krajský súd zrušil jeho odsudzujúci výrok a oslobodil ho spod obžaloby prokurátora, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal.
Obhajca obžalovaného H. tiež zotrval na podanom odvolaní a dodal, že dodržal všetku mieru potrebnej opatrnosti pri zabezpečení športovej oplympiády. Pokiaľ ide o trest zákazu činnosti, ktorý navrhuje uložiť prokuratúra uviedol, že obžalovaný H. ako riaditeľ školy koná ako verejný činiteľ iba pri výkone štátnej správy v školstve, kde koná a postupuje podľa Zákona o správnom konaní. Konanie do vnútornej samosprávy, prípadne organizácie v rámci školy nie je výkonom právomoci verejného činiteľa a tu koná ako vedúci organizácie. Dodal, že vyjadril ľútosť nad touto udalosťou.
Po vyhlásení napadnutého rozsudku bola do spisu doručená odpoveď Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej organizovanie športových súťaží v roku 2015 upravovali tieto smernice - smernica č. 27/2011 v znení smernice č. 6/2013 (športové súťaže pre osobitné skupiny detí a žiakov), smernica č. 44/2011 (športové súťaže detí a žiakov materských škôl, základných škôl, gymnázií a stredných odborných škôl). Obidve smernice upravujú bezpečnosť a ochranu zdravia účastníkov súťaží rovnako. Počas organizovania súťaže musí byť dodržaná bezpečnosť a ochrana zdravia všetkých účastníkov súťaže a sprievodných podujatí. Za dodržiavanie bezpečnosti počas súťaže zodpovedajú organizátori a pedagógovia poverení riaditeľmi príslušných škôl. Organizátori súťaže zabezpečia počas súťaže a s ňou súvisiacich podujatí dodržiavanie príslušných bezpečnostných predpisov, ktoré sú platné pre daný druh činnosti. Pripomenuli, že podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní obsahujú štátne vzdelávacie programy a aj škola by si ich mala ustanoviť vo svojom školskom poriadku.
Na podklade takto podaných odvolaní odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.
V predmetnej veci už krajský súd konal, keď uznesením sp. zn. 8To/61/2017 zo dňa 18. 9. 2017 zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie, pretože starostlivo neuvážil všetky okolnosti prípadu a pri hodnotení veci sa zameral prevažne len na tie dôkazy, ktoré zodpovedali oslobodzujúcemu výroku u obžalovaného E.. H.. Krajský súd v tejto súvislosti skonštatoval, že bolo potrebné dôslednejšie skúmať a hodnotiť, čo je riadne rozdelenie kompetencií a riadna príprava olympiády, ktorú obžalovaný E.. H. zabezpečoval s ohľadom na rizikovosť jednotlivých úsekov. Okresný súd mal v tomto smere vyhovieť návrhu obžalovaného M. a vypočuť vo veci technika BOZP R., pretože by sa mal vedieť odbornejšie vyjadriť k zaisteniu bezpečnosti na olympiáde. Krajský súd dospel k záveru, že spoliehanie sa obžalovaného E.. H. na to, že v prípade potreby si dozorujúci učiteľ - popri ďalších svojich povinnostiach zabezpečí zábrany sám a že deti na stupni 5-9 sú dostatočne veľké na to, aby sa dozorovali samé a prenášanie zodpovednosti na spoluobžalovaného E.. M. nebolo postačujúce najmä s ohľadom na predchádzajúci úraz, ktorý sa v minulosti stal na rovnakom stanovišti, za podobných podmienok. Takýmto konaním sa obžalovaný H. podieľal na vzniku úrazu u mal. žiačky H.. Krajský súd dodal, že olympiádu zabezpečuje riaditeľ školy a ten je aj zodpovedný za zaistenie bezpečnosti žiakov. Z jeho strany sa vyžaduje aktívne zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia a pokiaľ riaditeľ nezabezpečil za vyššie popísaných okolností ráno pred začatím oplympiády zábrany na evidentne rizikovom úseku, ani zvýšený dozor, hoci vedel o predchádzajúcom úraze, aj o tom, že tam okrem súťažiacich bude viac nesúťažiacich detí, porušil tým svoje povinnosti vyplývajúce z § 152 písm. c/ zák. č. 245/2008 Z. z. Krajský súd záverom uviedol, že bude tiež povinnosťou okresného súdu zistiť, prečo sa neuplatnili opatrenia z minulých rokov (zábrany).
Okresný súd po doplnení dokazovania vychádzal pri rozhodovaní z výpovede obžalovaných, poškodeného C. H. a poškodenej O.. T. H., svedkyne E.. C. R., Bc. I. E., E.. I. C., E.. I. H., E.. Q. J., E.. W. T., E.. C. P., Q. C., E.. I. M., Mgr. E. U., maloletej F. H., maloletej E. T., maloletého I. T., maloletého I. R., maloletého J. M., svedka E.. O. R., H. R., zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, zo záspisnice o školskej športovej olympiáde, zo správy Mestského úradu mesta Michalovce, zo školského poriadku základnej školy z 1. 2. 2015, zo správy Štátnej školskej inšpekcie Košice zo 14. 12. 2015, zo správy základnej školy k úrazu, zo správy metodicko-pedagogického centra, na podklade ktorých dospel k záveru, že skutky sa stali, sú trestnými činmi a spáchali ich obaja obžalovaní, nakoľko v dôsledku závažných porušení povinností pri organizovaní športovej oplympiády, nedostatočnom zabezpečení stanoviska vrhu guľou po bezpečnostnej stránke (obžalovaný Mgr. H.) a v dôsledku závažných porušení povinností pri dozore na stanovišti vo vrhu guľou a nad svojimi žiakmi ako triedneho učiteľa (obžalovaný E.. M.) došlo k ťažkej ujme na zdraví na maloletej osobe - žiačke základnej školy. Pokiaľ ide o obžalovaného E.. M. okresný súd ustálil, že po skončení súťaže mal zabezpečiť náradie takým spôsobom, aby nedošlo k porušeniu bezpečnostných opatrení, resp. k vzniku nejakého úrazu. Ak obžalovaný po skončení súťaže po vrhu guľou povolil svojím žiakom, ktorí predtým nesúťažili hodiť guľou na jeho stanovišti, bol povinný zabezpečiť, aby sa nikomu nič nestalo, čo však neurobil a jeden zo žiakov jeho triedy hodil guľou do hlavy spolužiačke. Keďže medzi konaním obžalovaného E.. M. - zanedbaním dozoru nad žiakmi na stanovišti vrhu guľou a následkom - spôsobením ťažkej ujmy na zdraví maloletej žiačke jednoznačne došlo k príčinnej súvislosti, tak týmto nedbanlivostným konaním obžalovaný naplnil všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Pokiaľ ide o obžalovaného E.. H. okresný súd poukázal na to, že bol v kritickom čase riaditeľom školy. V prvom rade to bol on, ktorý bol zodpovedný aj za zaistenie bezpečnosti žiakov počas športovej oplympiády a jeho povinnosťou bolo pripraviť ju tak, aby počas jej priebehu nebola ohrozená bezpečnosť žiakov. Z výsluchu svedkyne E.. J. je zrejmé, že súťažiace sektory pripravoval na olympiádu práve riaditeľ školy s telocvikármi, čím aj prevzal osobnú zodpovednosť za ich bezpečnosť, vrátane bezpečnosti sektoru vo vrhu guľou. Vzhľadom na rovnaký úraz v minulosti, keď bol riaditeľom tiež obžalovaný E.. H. a teda vzhľadom na zvýšené riziko úrazu v sektore vo vrhu guľou mal riaditeľ aj počas kritickej športovej olympiády zabezpečiť bezpečnostné opatrenia formou zábran, aj zvýšeného dozoru. Nevyhnutnosť zabezpečenia zábran a zvýšeného dozoru v počte dvoch osôb v sektore vrhu guľou vyplýva aj z výpovede svedka E.. R. po vrátení veci na doplnenie dokazovania. Keďže medzi konaním obžalovaného E.. H. - nedostatočným zabezpečením športovej olympiády po bezpečnostnej stránke, najmä nezabezpečením zábran v sektore vrhu guľou a nezabezpečením zvýšeného dozoru učiteľom nad žiakmi v rovnakom sektore a následkom
- spôsobením ťažkej ujmy na zdraví maloletej žiačke, jednoznačne došlo k príčinnej súvislosti, tak týmto nedbanlivostným konaním obžalovaný E.. H. taktiež naplnil všetky znaky žalovaného trestného činu. V súvislosti s tým, že úraz sa mal stať po skončení súťaže okresný súd poukázal na to, že riaditeľ školy je zodpovedný za bezpečnosť žiakov počas celej športovej olympiády a nielen počas jednotlivých súťaží, pričom je zrejmé z vykonaného dokazovania, že úraz sa stal v čase, kedy ešte prebiehali niektoré súťaže a olympiáda nebola ukončená. Okresný súd na záver poukázal na viaceré porušenia povinností, ktorých sa obžalovaný E.. H. dopustil ako riaditeľ školy, avšak tieto neboli príčinnej súvislosti s následkom, ku ktorému došlo. Uviedol, že riaditeľ školy po nahlásení úrazu obžalovaným E.. M., v rozpore so smernicou na určenie postupov pri vzniku úrazu a nebezpečnej udalosti z 23. 1. 2012 a školským poriadkom z 1. 9. 2012 nenahlásil jeho vznik bezpečnostnému technikovi, neurčil žiadneho vyučujúceho ako zdravotníka a po vzniku úrazu upravoval školský poriadok, antidatoval ho a zverejnil so spätným dátumom napriek tomu, že nebol prerokovaný v pedagogickej rade ani s orgánmi samosprávy a neboli s ním oboznámení zamestnanci, ani žiaci školy. Počas olympiády nebola zabezpečená lékárnička a to ani niekoľko mesiacov po vzniku úrazu. Obžalovaný E.. H. tak porušil aj ďalšie povinnosti, ktoré mu vyplývajú z jeho zamestnania a funkcie vyplývajúce z ustanovení zákona č. 245/2008 Z. z. Okresný súd považuje z ľudského hľadiska za nepochopiteľné, že obžalovaný E.. H. po oznámení úrazovej udalosti neprejavil absolútne žiadny záujem o stav maloletej, nešiel za ňou, neprivolal jej pomoc v snahe predísť závažným následkom, ktoré v danom prípade žiačke hrozili.
V konaní, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo okresný súd vzal do úvahy všetky rozhodné skutočnosti a nepochybil, keď na ich podklade uznal oboch obžalovaných vinnými z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zák.
V odôvodnení napadnutého rozsudku sa okresný súd starostlivo zaoberal obhajobou obžalovaných a následne presvedčivo vysvetlil, prečo jej neuveril.
Krajský súd po dôkladom preštudovaní spisového materiálu dospel k totožnému záveru ako okresný súd, že žalované skutky sa stali, sú prečinmi tak, ako ich kvalifikoval prokurátor okresnej prokuratúry a spáchali ich obžalovaní.
Krajský súd nemohol akceptovať obhajobu obžalovaného E.. M., že v danej veci došlo k nepredvídateľnému príčinnému priebehu a preto nebola naplnená subjektívna stránka žalovaného prečinu. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že k veľmi obdobnému úrazu už na rovnakom stanovišti na škole došlo v čase, keď ju tiež riadil spoluobžalovaný E.. H. a učiteľom bol už aj E.. M. a navyše potom, čo boli na tomto stanovišti umiestnené aj zábrany.
Podľa § 17 Tr. zák. pre trestnosť činu spáchaného fyzickou osobou treba úmyselné zavinenie, ak tento zákon výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti.
Podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zák. kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na 6 mesiacov až 2 roky, Odňatím slobody na 1 rok až 5 rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania alebo na chránenej osobe.
Pre naplnenie subjektívnej stránky prečinu ublíženia na zdraví v zmysle dikcie § 157 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zák. a § 17 Tr. zák. postačuje zavinenie z nedbanlivosti.
Podľa § 16 písm. a/ Tr. zák. trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí alebo podľa písm. b/ nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.
Za takejto situácie obžalovaný E.. M. mal a mohol vedieť, že v prípade, ak povolí nesúťažiacim žiakom hodiť guľou po skončení súťaže do priestoru, ktorý nebol zabezpečený ani zábranami, ani iným dozorom, môže dôjsť k vbehnutiu žiaka do priestoru dopadu gule a následne k úrazu znovu. Týmto spôsobom sa obžalovaný E.. M. bez primeraných dôvodov spoliehal, že úraz sa nebude opakovať, resp. že k vážnej ujme na zdraví už nedôjde.
Aj keď obžalovaný deti poučil, určil im odstup a deti vedeli, kde sa nachádza "vržište", tieto opatrenia a forma dozoru neboli vzhľadom na vek, počet mal. detí a tiež predchádzajúci úraz na rovnakom stanovišti a na rovnakej škole vôbec dostatočné a vhodne zvolené.
Na tomto závere nič nemení to, že z pozície vedenia školy neboli dodržané bezpečnostné opatrenia, pretože obžalovaný E.. M. vzhľadom na svoju osobnú erudovanosť ako učiteľa a vzhľadom na predchádzajúci úraz na rovnakom stanovišti aj po osadení zábran, o ktorom vedel, nemal deťom vôbec povoliť hádzať po skončení súťaže na ich stanovišti. Pokiaľ obžalovaný vedel - už z akýchkoľvek dôvodov, že objektívne nemôže zabrániť žiakom vbehnúť po skončení súťaže do priestoru tzv. vržišťa, nemal žiakom vôbec dovoliť hádzať a miesto toho mal zabezpečiť náradie tak, aby si s ním žiaci nemohli ublížiť.
Aj pokiaľ ide o obžalovaného E.. H. krajský súd dospel ku záveru, že aj jeho konanie, resp. nekonanie tak, ako bolo konkretizované v skutkovej vete rozsudku napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zák.
Obžalovaný E.. H. v odvolaní namieta, že okresný súd v napadnutom rozsudku neprípustným spôsobom zmenil totožnosť skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba, keď do skutkovej vety vsunul časť vety "na úseku, ktorý aj pripravoval, vzhľadom na zvýšené riziko úrazu nezabezpečil zvýšený dozor a zábrany". Podľa jeho názoru okresný súd týmto spôsobom pozmenil podstatu žalovaného skutku a zásadným spôsobom narušil jeho totožnosť. Zmenu podstaty skutku vidí v tom, že bol zmenený popis jeho konania a teda aj jeho účasť na skutku a následok, ktorý bol tým spôsobený.
Krajský súd sa s touto argumentáciou nestotožnil a v tejto súvislosti poukazuje na nasledovné.
Podľa § 278 Tr. por. súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu a zároveň nie je viazaný právnym posúdením skutku v obžalobe.
Zo skutočnosti, že súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu nemožno vyvodiť záver, že medzi obžalobným návrhom a skutkovým výrokom rozsudku musí byť vždy úplná zhoda. Súd musí skutok uvedený v obžalobe vždy prejednať v celom rozsahu, pričom má právo a povinnosť do rozhodnutia premietnuť výsledky hlavného pojednávania, ktoré prípadne údaje uvedené v obžalobe modifikujú, pokiaľ sa neporuší totožnosť skutku. Totožnosť skutku je zachovaná, keď je zachovaná jeho podstata. Podstata skutku spočíva v konaní páchateľa a v následku, ktorý bol týmto konaním spôsobený a ktorý je relevantný z hľadiska trestného práva. Podstata skutku nebude porušená, ak sa zmenia okolnosti týkajúce sa miesta a času spáchania činu, rozsahu následkov, spôsobu vykonania činu, pohnútky činu alebo formy zavinenia. Z hľadiska tohto ustanovenia podstata skutku spočíva v účasti obžalovaného na určitej udalosti vo vonkajšom svete, ktorá je uvedená v obžalobnom návrhu a z ktorej vznikol následok uvedený v obžalobe. Pritom však ani účasť obžalovaného a ani následok, ktorý tým bol spôsobený nemusia byť úplne zhodné stačí, ak sú aspoň sčasti zachované v rozhodnutí súdu (na základe výsledkov vykonaného dokazovania) v porovnaní s obžalobou.
K zachovaniu totožnosti skutku stačí, ak v skutku tak, ako je popísaný v obžalobe a ako bol zistený na hlavnom pojednávaní, bude zachovaná totožnosť konania. V takomto prípade sa totožnosti skutku nedotknú nielen zmeny v mieste, čase spáchania činu, spôsobe zavinenia, ale ani zmeny v následku. Ďalej je možné, že v obžalobe bude tvrdené, že konanie spôsobilo len jeden následok, ale na hlavnom pojednávaní sa preukáže, že bolo spôsobených niekoľko následkov.
Z obžaloby prokurátora okresnej prokuratúry č. Pv 642/15/8807-38 je zrejmé, že obžalovaného E.. H. žaloval za skutok, keď ako riaditeľ Základnej školy na ulici Krymskej v Michalovciach porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu mu z jeho zamesntania a funkcie vyplývajúcu mu z ustanovenia § 152 písm. c/ zák. č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (Školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s poukazom na § 5 ods. 1 zák. č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ďalších interných predpisov tým, že nezaistil bezpečnosť a ochranu zdravia detí a žiakov počas športovej olympiády konanej dňa 8. 6. 2015 v disciplíne "vrh guľou", následkom čoho došlo v čase okolo 10.20 hod. k úrazu žiačky 6.B triedy mal. N.P., nar. 25. 5. 2003, ktorá podľa vypracovaného znaleckého posudku utrpela zranenia a to impresívnu zlomeninu ľavej temennej kosti, otras mozgu ľahkého stupňa a tržnú ranu hlavy v ľavej temennej oblasti s dobou liečenia 8 týždnov.
Zo skutkovej vety napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd uznal obžalovaného Mgr. H. za vinného, pretože ako riaditeľ Základnej školy na ulici Krymskej v Michalovciach porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu mu z jeho zamestnania a funkcir vyplývajúcej mu z ustanovenia § 152 písm. c/ Zák. č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (Školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s poukazom na § 5 ods. 1 zák. č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ďalších interných predpisov tým, že nezaistil bezpečnosť a ochranu zdravia detí a žiakov počas športovej olympiády konanej dňa 8. 6. 2015 v disciplíne "vrh guľou" - na úseku, ktorý aj pripravoval, vzhľadom na zvýšené riziko úrazu nezabezpečil zvýšený dozor a zábrany, následkom čoho došlo v čase okolo 10.20 hod. k úrazu žiačky 6.B triedy mal. N.P., nar. 25. 5. 2003, ktorá podľa vypracovaného znaleckého posudku utrpela zranenia a to impresívnu zlomeninu ľavej temennej kosti, otras mozgu ľahkého stupňa a tržnú ranu hlavy v ľavej temennej oblasti s dobou liečenia 8 týždnov.
Samotná skutočnosť, že okresný súd po vykonaní dokazovania a jeho doplnení v zmysle pokynu krajského súdu, konkretizoval, akým spôsobom obžalovaný E.. H. porušil svoje povinnosti, nedošlo k zmene podstaty skutku a tým ani k nenarušeniu jeho totožnosti.
Ako už bolo vyššie spomenuté podstata skutku nebude porušená, ak sa zmenia okolnosti týkajúce sa spôsobu vykonania činu. V danej veci ani nedošlo k zmene spôsobu vykonania činu, len ku konkretizácii konania, ktorým obžalovaný E.. H. porušil svoje povinnosti ako riaditeľa školy pri zabezpečovaní bezpečnosti športovej olympiády. Dokonca ani účasť obžalovaného na spáchaní skutku nemusí byť úplne zhodná, stačí, ak je aspoň sčasti zachovaná v rozhodnutí súdu (na základe výsledkov vykonaného dokazovania) v porovnaní s obžalobou.
K zmene popisu následku, ktorý bol spôsobený konaním obžalovaného E.. H. nedošlo, ako sa nesprávne domnieval v odvolaní obžalovaný.
Pokiaľ ide o subjektívnu stránku žalovaného prečinu krajský súd dospel k totožnému právnemu záveru ako okresný súd, že obžalovaný E.. H. vedel o tom, že porušením svojích povinností (nezabezpečením zábran a zvýšeného dozoru) môže dôjsť k poškodeniu zdravia detí.
Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na úraz, ktorý sa stal na rovnakej škole pod vedením rovnakého riaditeľa - obžalovaného E.. H., na rovnakom úseku pre vrh guľou v minulosti a to aj keď boli zabezpečené zábrany.
Už vtedy si riaditeľ školy Mgr. Porvaz mal a musel uvedomiť vysokú rizikovosť tohto sektoru, ako aj to, že v budúcnosti pokiaľ nebudú vhodne zvolené bezpečnostné prvky, môže dôjsť k opakovanému poškodeniu zdravia detí.
Olympiádu zabezpečuje riaditeľ školy a ten je aj zodpovedný za zaistenie bezpečnosti žiakov. Z jeho strany sa vyžaduje aktívne zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia a pokiaľ riaditeľ nezabezpečil, resp. sa neuistil - za vyššie popísaných okolností ráno pred začatím oplympiády, že vysoko rizikový úsek je riadne a bezpečne pripravený pre športovú olympiádu detí (spôsobom, aký je zrejmý z výpovede bezpečnostného technika aj z interných smerníc), hoci vedel o predchádzajúcom úraze, aj o tom, že tam okrem súťažiacich bude viac nesúťažiacich detí, porušil tým svoje povinnosti vyplývajúce z § 152 písm. c/ zák. č. 245/2008 Z. z. a zo smernice č. 27/2011 a tým sa podieľal na vzniku úrazu u mal. žiačky H. Krajský súd uvádza, že obžalovaný sa nemôže zbaviť svojej zodpovednosti tým, že svoje povinnosti vyplývajúce pre neho z § 152 písm. c/ zák. č. 245/2008 Z. z. a zo smernice č. 27/2011 prenesie na jednotlivých učiteľov. Za výsledok dodržiavania týchto povinností je vždy zodpovedný ten, komu sú tieto povinnosti uložené zákonom a interným predpisom a nielen ten, na koho boli delegované interným spôsobom ad hoc.
V danej veci sa obžalovaný E.. H. spoliehal, že v prípade potreby si dozorujúci učiteľ, spoluobžalovaný E.. M. - popri ďalších svojich povinnostiach zabezpečí zábrany sám a že deti na stupni 5-9 sú dostatočne veľké na to, aby sa dozorovali samé. Tento postup nebol vôbec postačujúci, už z predchádzajúcich ročníkov športových olympiád a udalosti v rovnakom sektore muselo byť riaditeľovi školy - obžalovanému Mgr. H. jasné, že nie je v objektívnej možnosti a schopnosti spoluobžalovaného Mgr. M. aj zodpovedne viesť súťaž na svojom športovisku, aj riadne dozerať na súťažiacich, aj nesúťažiacich žiakov a ešte aj priebežne počas súťaže vyhodnocovať, či je vhodne zaistená bezpečnosť detí počas olympiády.
Pokiaľ sa bezpečnostný technik jednoznačne vyjadril, čo si organizácia stanovištia pre vrh guľou vyžaduje z hľadiska zabezpečenia zdravia a povinnosti má riaditeľ školy aj výslovne uvedené v príslušných zákonoch a interných smerniciach, má to svoje dôvody a pokiaľ si tieto dôvody a potrebu riadneho zabezpečenia stanovíšť obžalovaný Mgr. H. vykladal podľa svojej ľubovôle, potom je možné jednoznačne konštatovať, že sa bez primeraných dôvodov a zabezpečenia spoliehal, že úraz sa nebude opakovať, resp. keby aj, tak za neho nebude zodpovedný so zreteľom na to, že všetky svoje povinnosti delegoval na spoluobžalovaného E.. M..
Obžalovaný E.. H. síce nemohol predvídať, že obžalovaný E.. M. nezaistí náradie a povolí po skončení súťažnej disciplíny hádzať guľou nesúťažiacim žiakom, ale mohol so zreteľom na rovnaký úraz v minulosti predpokladať, že na tomto úseku môže dôjsť k ublíženiu na zdraví v prípade, ak nebude riadne zabezpečený. Ak by v súlade so svojimi povinnosťami včas zabezpečil (buď sám alebo prostredníctvom niekoho iného) okrem vhodného osadenia zábran, aj zvýšený dozor v zmysle výpovede bezpečnostného technika a interných smerníc pre športové podujatia, k úrazu by vôbec nemuselo dôjsť.
Akékoľvek špekulácie obžalovaného E.. H. sú v tomto smere irelevantné, krajský súd v danej veci vychádza z preukázaných skutkových okolností a to, že obžalovaný jednoznačne porušil svoje povinnosti pri zaistení bezpečnosti športovej olympiády a toto porušenie povinností je v príčinnej súvislosti so vznikom úrazu. Zavinenie by obžalovanému nebolo možné pričítať len za situácie, ak by si svoje povinnosti splnil, zabezpečil by včas osadenie zábran a zvýšeného dozoru a k úrazu by došlo aj napriek tomu.
Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že k ublíženiu na zdraví došlo po skončení súťaže pre vrh guľou, pretože z vykonaného dokazovania je zrejmé, že športová olympiáda ešte v čase vzniku úrazu nebola ukončená. Športová olympiáda sa považuje za ukončenú až vyhlásením výsledkov a rozdaním cien a z výpovede obžalovaného H. je zrejmé, že v čase vzniku úrazu len zapisoval výsledky na jednotlivých stanovištiach.
K ďalším námietkam obžalovaného E.. H. krajský súd uvádza, že uznanie viny obžalovaného E.. M. netvorí prekážku rozhodnutia o vine obžalovaného E.. H.. Ako už bolo vyššie konštatované, na vzniku ťažkej ujmy u mal. žiačky sa podieľalo nielen porušenie povinností v rámci dozoru nad žiakmi počas školskej olympiády (obžalovaný E.. M.), ale aj porušenie povinností pri zabezpečení olympiády po bezpečnostnej stránke (obžalovaný E.. H.).
Pokiaľ ide o uložené tresty, z obsahu napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd pri ich ukladaní vychádzal z hodnotenia obžalovaných z miesta bydliska, z odpisu registra ich trestov, prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, na spôsob spáchania činu, následok, zavinenie, pohnútku, osoby páchateľov, ich pomery a možnosti ich nápravy, ich spoluzavinenie. Obžalovanému E.. M. uložil trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov a obžalovanému E.. H. trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov, prihliadajúc na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností, na to, že neboli súdne trestaní a že sú veľmi kladne hodnotení zamestnávateľom. Na druhej strane prihliadol na to, že došlo k závažnym porušeniam povinností v rámci dozoru nad žiakmi počas školskej olympiády (obžalovaný E.. M.), resp. pri zabezpečení olympiády po bezpečnostnej stránke (obžalovaný E.. H.), v dôsledku čoho došlo k ťažkej ujme na zdraví na maloletej osobe. U obžalovaného E.. H. prihliadol aj na ďalšie porušenie jeho povinností a na jeho správanie po nahlásení úrazu triednym učiteľom. Takto uložené tresty sú podľa názoru okresného súdu primerané a zákonné, plnia svoj účel z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie.
Krajský súd sa s takto uloženými trestami stotožnil, okresný súd pri ich ukladaní zohľadnil všetky relevantné okolnosti a nepochybil, keď obom obžalovaným uložil trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby a skúšobnú dobu individualizoval podľa jednotlivých osôb spoluobžalovaných.
Z hľadiska individuálnej, aj generálnej prevencie však podľa názoru krajského súdu samotným uložením podmienečného trestu odňatia slobody s určením skúšobnej doby nebol naplnený účel trestu u obžalovaného Mgr. H. tak, ako správne namietal prokurátor okresnej prokuratúry v podanom odvolaní.
Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis. Podľa odseku 2/ tohto zákonného ustanovenia trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až 10 rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.
Účelom tohto trestu je páchateľa trestného činu dočasne vyradiť z možnosti vykonávať určité zamestnanie, povolanie alebo funkciu, prípadne vykonávať činnosť, aby sa predišlo možnému opakovaniu v páchaní obdobnej trestnej činnosti.
V danej veci sa obžalovaný Mgr. H. dopustil trestného činu v súvislosti s výkonom svojej funkcie riaditeľa základnej školy, keď porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu z ustanovenia § 152 písm. c/ zák. č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (Školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s poukazom na § 5 ods. 1 zák. č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zo smernice č. 27/2011, v dôsledku čoho došlo k vážnej ujme na zdraví u maloletej žiačky.
Z vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že riaditeľ obžalovaný Mgr. H. po oznámení úrazu odišiel do budovy školy a o ďalší vývoj vážnej udalosti sa nezaujímal, nezavolal maloletej záchranku, nezavolal ani jej rodičom, nenahlásil vznik úrazu bezpečnostnému technikovi, neurčil žiadneho vyučujúceho ako zdravotníka a po vzniku úrazu upravoval školský poriadok, antidatoval ho a zverejnil so spätným dátumom napriek tomu, že nebol prerokovaný v pedagogickej rade, ani s orgánmi samosprávy a neboli s ním oboznámení zamestnanci, ani žiaci školy. Počas olympiády nebola zabezpečená lekárnička a to ani niekoľko mesiacov po vzniku úrazu. Obžalovaný E.. H. tak porušil aj ďalšie povinnosti, ktoré mu vyplývajú z jeho zamestnania a funkcie vyplývajúce z ustanovení zákona č. 245/2008 Z. z.
Tieto okolnosti týkajúce sa osoby obžalovaného sú podľa názoru krajského súdu tak pozoruhodné, že popri dlhšej skúšobnej dobe opodstatňujú aj uloženie trestu zákazu činnosti vykonávať funkciu riaditeľa školy podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák.
Samotná skúšobná doba v trvaní 24 mesiacov podľa názoru krajského súdu nepostačuje pre naplnenie účelu trestu a nedáva dostatočnú záruku, že obžalovaný E.. H. už z pozície riaditeľa školy nebude pokračovať v porušovaní svojich povinností, resp. v páchaní obdobných trestných činov, najmä vzhľadom na jeho správanie po vzniku úrazu a na jeho postoj ku predmetnej veci.
Argumentácia obžalovaného E.. H. prezentovaná na verejnom zasadnutí krajského súdu prostredníctvom jeho obhajcu, že u neho nešlo o činnosť pri výkone štátnej správy v školstve, ale o činnosť do vnútornej samosprávy, kde koná len ako vedúci organizácie nemá vplyv na možnosť uloženia tohto druhu trestu, pretože nič nemení na závere, že obžalovaný sa dopustil žalovaného trestného činu práve pri výkone svojho zamestnania, keď porušil povinnosti riaditeľa školy, ktoré mu ukladá zákon, aj interné predpisy. Forma výkonu správy riaditeľa školy nie je pre tento druh konania a pre uloženie tohto druhu trestu právne relevantná.
To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.