Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Csp-26-2018.pdf
PDF · 86.67 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/26/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou v právnej veci žalobcu: Z.. G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, XXX XX Y., právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Igor Šafranko, so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448 proti žalovanému: EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.288,90 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 300,- eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .
III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že súd rozhodne o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 16.8.2018, doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.9.2018 domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 1.288,90 eur, titulom primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania.
Svoj nárok odôvodnila tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. XXC/XXX/ XXXX o zaplatenie sumy 2.577,81 eur, bola v postavení spotrebiteľky v celom rozsahu úspešná a to vo vzájomnej súvislosti s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co/94/2017 zo dňa 27.3.2018, ktoré sa stali právoplatnými dňa 7.5.2018. Poukázala na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, v pôvodnom konaní, že s ohľadom na citovanú právu úpravu a vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že v zmysle úverovej zmluvy boli Slovenskou sporiteľňou a.s. žalovaným v 1./ a 2./ rade poskytnuté finančné prostriedky, ktoré v dohodnutej dobe nevrátili. Je nepochybné, že medzi žalobcom a spoločnosťou Slovenská sporiteľňa a.s. došlo k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok, avšak s poukazom na citované ustanovenie § 92 ods. 8 Zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách sa nemohlo jednať o živý úver, nakoľko žalobca nie je držiteľom bankovej licencie. Ako spotrebiteľka si uplatňuje satisfakciu za porušenie spotrebiteľských práv. Svoje práva musela brániť v pôvodnom konaní ako žalovaná v 3. rade a primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Keďže ako spotrebiteľka, ktorá úspešne uplatnila porušenie svojho práva na súde a bola tým splnená hypotéza vyššie citovanej právnej normy o finančnom zadosťučinení, požaduje sumu 1.288,90 eur, čo zodpovedá polovici sumy, o ktorú sa chcel žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatiť.
Právny zástupca žalovaného sa k žalobe vyjadril tak, že žaloba bola zamietnutá v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 20C/223/2013, ktorá bola vedená voči žalovaným
T. Y. a U. Y.. Má za to, že žalobkyňa nie je osobou, ktorá by úspešne uplatnila v pôvodnom konaní porušenie spotrebiteľského práva, keďže žaloba bola zamietnutá pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu v pôvodnom konaní, z dôvodu neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Navyše zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvoril T. Y., U. Y. so Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalobkyňa v tejto zmluve vystupovala, ako ručiteľ. V pôvodnom rozsudku boli preukázané podmienky pred postúpením pohľadávky, avšak v súdnom konaní nebolo preukázané, že by postupca disponoval doručenkami k výzvam pred postúpením pohľadávky. Žaloba bola v pôvodnom konaní de facto zamietnutá pre neunesenie dôkazného bremena, že postupca uvedené podmienky naplnil a nie pre porušenie spotrebiteľských práv žalobcu. Primerané finančné zadosťučinenie je na mieste, ako osobitná kompenzácia nemajetkovej ujmy vzniknutej spotrebiteľovi v konkrétnej situácii, pričom takáto ujma musí byť nielen tvrdená, ale aj preukázaná. Žalovanými v tomto konaní bol priznaný voči žalovanému, v pôvodnom konaní plný nárok na náhradu trov konania, ktoré jej v súvislosti s konaním vznikli. Žalobkyňa ako ručiteľka, resp. T. Y. a U. Y. ako spoludlžníci si neplnia naďalej svoje zmluvné povinnosti voči postupcovi, t.j. sú úverovými dlžníkmi, ktorí opakovane porušujú povinnosti, na plnenie ktorých sa zmluvne zaviazali. Iniciovaním predmetného konania sa žalobkyňa snaží svoje postavenie spotrebiteľa zneužiť a získať tak neoprávnene majetkový prospech. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia za takéhoto skutkového stavu, podľa názoru žalovaného, vedie k narušeniu proporcionality a zneužitiu ochrany, ktorá sa slabšej strane poskytuje, pričom súd by uvedenému nemal priznať súdnu ochranu. Žalovaný nikdy neporušil spotrebiteľské právo žalobcu, resp. v žiadnom prípade ho nemožno považovať za osobu, ktorá za porušenie spotrebiteľských práv žalobkyne zodpovedá. Žalovaný nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný. Žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu.
Súd vykonaným dokazovaním a to listinnými dôkazmi: rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 20C/223/2013 - 165 zo dňa 26.8.2016, rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 21Co/94/2017 - 212 zo dňa 27.3.2018, zistil nasledovný skutkový a právny stav:
V pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 20C/223/2013 bol žalobca EOS KSI Slovensko s.r.o. a žalovaní T. Y., U. Y. a Z.. G. J.. Rozsudkom bola žaloba zamietnutá a žalovanej v 3./ rade priznané právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. So žalovanou v 3./ rade v pôvodnom konaní žalobca uzavrel dohodu o ručení, ktorou sa žalovaná v 3./ rade zaviazala uspokojiť pohľadávky veriteľa, vzniknuté z úverovej zmluvy vrátane príslušenstva, nákladov podľa úverovej zmluvy, ako aj ďalšie prípadné nároky. Keďže žalovaní v 1./ a 2./ rade si neplnili svoje povinnosti splácať splátky riadne a včas, došlo k zosplatneniu úveru a právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s. zosplatnil celý úver. Dňa 15.12.2011 Slovenská sporiteľňa a.s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok nárok voči žalovaným postúpila žalobcovi EOS KSI Slovensko s.r.o.. Dôvodom zamietnutia žaloby bolo neplatné postúpenie pohľadávky z uzavretej zmluvy o úvere pred zaslaním písomnej výzvy, resp. zosplatnením pohľadávky. Odvolací súd rozsudkom sp. zn. 21Co/94/2017 potvrdil rozsudok súdu I. inštancie, žalovaným v 1./ a 2./ rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a žalovanej v 3./ rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. V pôvodnom konaní teda bolo preukázané, že pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky medzi pôvodným veriteľom Slovenskou sporiteľňou a.s., t.j. bankou ako postupcom a žalobcom ako postupníkom (v tomto konaní žalovaným), došlo k zosplatneniu celého dlhu žalovaných, resp. k predčasnému ukončeniu zmluvy o úvere pôvodným veriteľom. Teda postúpená pohľadávka nebola splatná, čo bolo v rozpore s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách a postúpenie pohľadávky nebolo možné považovať za platné.
Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, predávajúci nesmie a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu,
b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3, c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách
Podľa § 4 ods. 10 citovaného zákona, ak predávajúci porušuje povinnosť uloženú súdom alebo osobitným predpisom zdržať sa používania neprijateľnej zmluvnej podmienky, považuje sa také konanie za osobitne závažné porušenie povinnosti predávajúceho.
Podľa § 9 písm. e) citovaného zákona, pri určení, či sa v agresívnej obchodnej praktike používa obťažovanie, nátlak vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraný vplyv, berú sa do úvahy hrozba podniknúť kroky, ktoré nemožno podniknúť legálne.
Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej citovaným zákonom alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.
Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória ako aj aplikačná prax spájajú inštitút náhrady škody výlučne, so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu. Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a ktorým žalobcovi spôsobil škodu a odradiť žalovaného alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne.
A tak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie a preventívne účinky pred diskrimináciou. V zmysle už citovanej judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie za diskriminačné správanie „účinné, primerané a odradzujúce“.
Žalobkyňa voči žalovanému úspešne uplatnila porušenie práva osobitným predpisom na Okresnom súde Poprad, ktorý rozsudkom zo dňa 26.8.2016, č.k. 20C/223/2013 - 165 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.3.2018. č.k. 21Co/94/2017 - 212 zamietol žalobu aj voči žalovanej v 3./ rade, teda v tomto konaní žalobkyni.
Súd nepriznal požadovaný nárok v požadovanom rozsahu, výške 1.288,90 eur, ako polovicu z požadovaného nároku v pôvodnom konaní, zo sumy 2.577,81 eur. Súd priznal sumu 500,- eur žalobkyni, ako dostatočné primerané finančné zadosťučinenie. Súd prihliadol na skutočnosť, že žalobkyňa v pôvodnom konaní vystupovala ako ručiteľka, avšak jej povinnosť pri plnení by sa prejavila až vtedy, ak by si svoje povinnosti neplnili žalovaní v 1./ a 2./ rade, ako spoludlžníci voči veriteľovi. Preto súd mal za to, že suma 300,- eur je adekvátna pre žalobkyňu, ako primerané finančné zadosťučinenie. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Za daného stavu s ohľadom na porušenie práva žalobkyne zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobkyňa úspešne domáhala na súde, je priznanie finančného zadosťučinenia dôvodné. Pri určení výšky priznaného zadosťučinenia súd je toho názoru, že primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne je suma 300,- eur, ktorá zodpovedá svojmu účelu. Teda poskytuje žalobkyni ako spotrebiteľke satisfakciu a odradí dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Trovy konania súd priznal žalobkyni v celom rozsahu z dôvodu, že ide o rozhodnutie na základe úvahy súdu o výške priznaného nároku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.