Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Vyd/1/2021

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves v konaní o návrhu navrhovateľky Z. Z., Q.. L., H.. XX.X.XXXX, R. C. P. XXX/XX, K., právne zastúpenej JUDr. Zuzanou Kollárovou, advokátkou, Zimná 59, Spišská Nová Ves, na začatie konania o potvrdení vydržania, takto

rozhodol:

I. Návrh z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.11.2021 sa navrhovateľka domáhala potvrdenia vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - pozemku CKN, parcelné číslo XXX/X o výmere 263 m2, druh pozemku záhrada, katastrálne územie K., obec K., zapísanom na Liste vlastníctva č. XXXX vedeným Okresným úradom K. H. N., katastrálny odbor (ďalej aj iba ako „vydržaná nehnuteľnosť“), a to ku dňu 7.2.2016. Ako výlučný vlastník vydržanej nehnuteľnosti je v katastri nehnuteľností uvedená Slovenská republika, ktorej majetok spravuje správca Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, Búdkova cesta 36, 817 15 Bratislava.

2.1. Navrhovateľka svoj návrh skutkovo odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou pozemku parcely CKN číslo XXX/X o výmere 158 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie K., obec K. a pozemku parcely CKN číslo XXX/X o výmere 211 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie K., obec K., zapísaná Okresným úradom K. H. N., odbor katastra, ktoré pozemky nadobudla na základe Osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnostiam podľa číslo N - 266/2009 zo dňa 09.09.2009.

2.2. Navrhovateľka je zároveň výlučnou vlastníčkou stavby súpisné číslo XXX - rodinného domu stojacom na pozemku parcele CKN číslo XXX/X, zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie K., obec K. (ďalej aj iba ako „rodinný dom“), ktorú stavbu nadobudla na základe Osvedčenia o dedičstve číslo zo dňa 20.6.2006 po smrti jej otca Z. L., zomr. 6.2.2006.

2.3. Vyššie uvedené pozemky užívali navrhovateľkini rodičia ako právni predchodcovia, ktorí v roku 1960 podľa súčasnej evidencie pozemkov na parcele č. XXX/X, na adrese P.X. L. XX, K. postavili rodinný dom, ktorý nadobudli do svojho vlastníctva. Pozemok pod domom nadobudli v tom čase od Miestneho národného výboru v K.. Vlastníctvo k pozemku parcelné č. XXX/X, XXX/X však nebolo zapísané do pozemkovej knihy. Pozemok, parcelné číslo XXX/X nachádzajúci sa v bezprostrednej blízkosti domu užívali ako dvor a záhradu. Pozemky užívali v dobrej viere, že sú ich vlastníci, bez prerušenia a bez toho, aby si k nim uplatňoval vlastnícke právo niekto iný.

2.4. Skutočnosť, že pozemky parcelné číslo XXX/X, XXX/X neboli vo vlastníctve rodičov navrhovateľky táto zistila až v dedičskom konaní po svojom otcovi. Na základe Osvedčenia o dedičstve číslo zo dňa 20.6.2006 navrhovateľka nadobudla len rodinný dom súpisné číslo XXX na pozemku číslo XXX/X. Parcelu CKN číslo XXX/X a parcelu CKN číslo XXX/X navrhovateľka nadobudla na základe Osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnostiam podľa číslo N - 266/2009 zo dňa 09.09.2009.

2.5. Rodičia navrhovateľky však okrem uvedených pozemkov parcelné číslo XXX/X B. XXX/X užívali podľa súčasnej evidencie pozemkov aj pozemok parcelu registra „C“, parcelné číslo XXX/X o výmere 263 m2, druh pozemku záhrada (t.j. vydržanú nehnuteľnosť), ako záhradu, ktorá sa bezprostredne nachádza pri parcele č. XXX/X, na ktorej je postavený rodinný dom vo vlastníctve navrhovateľky. Tento pozemok výlučne užíva a udržiava v dobrej viere navrhovateľka, tak ako ho užívali a udržiavali aj jej rodičia. Navrhovateľka po smrti svojho otca (odo dňa 6.2.2006) výlučne užíva vydržaný pozemok ako záhradu, ktorý je riadne oplotený. Vlastník vydržanej nehnuteľnosti zapísaný v katastri nehnuteľností žiadnym spôsobom nevyužíval svoje vlastníctvo k vydržanej nehnuteľnosti, nežiadal od navrhovateľky, aby sa zdržala užívania a udržiavania vydržanej nehnuteľnosti a teda ani nenamietal oprávnenosť držby navrhovateľky.

3. Po právnej stránke navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že vydržanie predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva na základe dlhodobej dobromyseľnej držby veci a následnou citáciou ustanovení a a v platnom znení (ďalej len „“).

4. Navrhovateľka následne v návrhu uviedla, že vydržanú nehnuteľnosť začala výlučne užívať po smrti svojho otca Z. L. (zomr. 6.2.2006) odo dňa 7.2.2006, kedy sa na základe Osvedčenia o dedičstve zo dňa 20.06.2006 stala výlučnou vlastníčkou rodinného domu súpisné číslo XXX na pozemku parcelné číslo XXX/X. Keďže pozemok parcely registra „C“, parcelné číslo XXX/X (vydržanú nehnuteľnosť) navrhovateľka užíva počas doby viac ako 10 rokov, má za to, že boli splnené zákonné predpoklady na vydržanie vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti. Vydržanie vlastníckeho práva navrhla potvrdiť ku dňu 7.2.2016.

5.1 Navrhovateľka na osvedčenie svojho návrhu predložila tieto listinné dôkazy:

- LV č. XXXX pre k.ú. K., na ktorom je okrem iného zapísaná aj vydržaná nehnuteľnosť, t.j. pozemok parcela registra C parcelné č. XXX/X o výmere 263 m2, druh pozemku záhrada, ktorej vlastníkom je Slovenská republika,

- LV č. XXXX pre k.ú. K., ktorý preukazuje výlučné vlastníctvo navrhovateľky k pozemkom - parcelám registra C parcelné č. XXX/X a parcelné č. XXX/X a tiež k stavbe - rodinnému domu súpisné č. XXX na pozemku parcelné č. XXX/X,

- Osvedčenie o dedičstve po poručiteľovi Z. L., zomr. 6.2.2006 sp. zn. zo dňa 20.6.2006 ako nadobúdací titul vlastníctva navrhovateľky k rodinnému domu súpisné č. XXX na pozemku parcelné č. XXX v k.ú P.,

- Odpis notárskej zápisnice o osvedčení vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa číslo N 266/2009 zo dňa 9.9.2009, osvedčujúci vyhlásenie navrhovateľky učinené dňa 9.9.2009 , že je vlastníčkou nehnuteľností v k. ú. K. , a to pozemku parcely registra C parc. č. XXX/X a pozemku parcely registra C parc. č. XXX/X (parcela zameraná GP č. 9/2007 overeným správou katastra 3.4.2007), ktoré parcely vznikli odčlenením od pôvodnej mpč. XXXX/ X zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. 2 k. ú. K. (pôvodný vlastník Slovenská republika) a že vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam nadobudla v celosti vydržaním podľa . Z Odpisu NZ tiež vyplýva vyhlásenie, že predmetné nehnuteľnosti nadobudli rodičia navrhovateľky (jej právny predchodcovia) v roku 1960 na základe kúpnej zmluvy od Miestneho národného výboru v K., ktorá kúpa nebola zapísaná v evidencii nehnuteľností. Od dovŕšenia plnoletosti navrhovateľky (od roku 1989) navrhovateľka tieto nehnuteľnosti užívala spoločne s rodičmi Z. L. B. B. L. a po roku 2006, v ktorom roku sa navrhovateľka stala aj vlastníčkou rodinného domu na pozemku parc. č. XXX/X, predmetné nehnuteľnosti v dobrej viere, že jej vlastníckym právom patria, nepretržite a nerušene užívala. Vydržacia doba skončila najneskôr k 1.1.2002.

- Čestné vyhlásenia A. K., H.. X.X.XXXX, trvale bytom K., P. XX a A. O., H.. XX.X.XXXX, trvale bytom K., P. XX, obe zo dňa 24.11.2021 so zhodným obsahom - vyhlásením, že rodičia navrhovateľky postavili rodinný dom súpisné č. XXX v roku 1960 a pozemok pod domom kúpili od miestneho národného výboru

v K.. Dom podľa súčasnej evidencie stojí na pozemku parcelné č. XXX/X. Pozemok XXX/X nachádzajúci sa v bezprostrednej blízkosti domu ako aj pozemok XXX/X užívali ako dvor a záhradu v dobrej viere, že sú ich vlastníkmi, bez prerušenia. Navrhovateľka je po smrti otca, ktorý zomrel 6.2.2006 nerušenou užívateľkou pozemku č. XXX/X, ktorý je oplotený až k S. ulici. 5.2. Ako dôkaz navrhovateľka v návrhu označila aj svoju výpoveď potvrdzujúcu užívanie nehnuteľností. 5.3. Pre zobrazenie umiestnenia vydržiavanej nehnuteľnosti si súd zabezpečil screenshot katastrálnej mapy k.ú. K. zobrazujúci vydržiavanú parcelu č. XXX/X, ako aj v návrhu uvádzané parcely vo vlastníctve navrhovateľky č. XXX/X B. XXX/X.

6. Podľa (ďalej aj iba ako „CMP“), konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

7. Podľa , návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.

8. Podľa , , súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa . O odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.

9. Podľa , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

10. Podľa , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

11. Podľa , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

12. Pod vlastníckym právom rozumieme právo určitého subjektu vo vzťahu ku konkrétnej veci, a to nezávisle vo vzťahu k iným osobám vykonávať vlastnícke právo, teda právo vec vlastniť, držať, užívať, nakladať s ňou a brať z nej plody. Vlastníctvo je možné nadobudnúť rôznymi spôsobmi, pričom v sú uvedené jednotlivé spôsoby jeho nadobudnutia. Na nadobudnutie vlastníckeho práva je nevyhnuté mať titul, z ktorého sa vlastníctvo odvodzuje.

13. Vydržanie patrí k všeobecným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou údržbou a užívaním oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. K zákonným predpokladom vydržania patrí nadobúdateľ, ktorý je oprávneným držiteľom vecí po celú vydržaciu dobu, nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom stanovenej doby (pri nehnuteľnostiach 10 rokov) a spôsobilý predmet vydržania. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k vydržaniu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. K posúdeniu toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, teda či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu a na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej

predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi zákonné okolnosti, ktoré budú svedčiť oprávnenosti držby patrí aj tá okolnosť, akým spôsobom vec nadobudol, teda či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa sám o sebe nemôže byť podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný aj okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci. Tento objektívny stav je v niektorých prípadoch doplnený aj subjektívnym presvedčením držiteľa, že vec s ktorou nakladá alebo právo, ktoré vykonáva, mu patrí. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby patrí aj okolnosť, ako bola vec nadobudnutá - či mu svedčí nejaký oprávnený (aj domnelý) nadobúdací titul. V takomto prípade ide o oprávnenú držbu. Oprávnená (chránená) držba je výlučne takým faktickým stavom, pri ktorom sú súčasne splnené obidva pojmové znaky, a to dobromyseľnosť držiteľa, že mu vec patrí, ktorá vychádza z presvedčenia o tom, že mu táto vec patrí a z toho, že toto presvedčenie má oporu aj v skutkových okolnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že vec mohla držiteľovi patriť. Taktiež subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby.

14. Podľa výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. K. je ako vlastník parcely registra C parcelné č. XXX/X zapísaná Slovenská republika s tým, že správu nehnuteľnosti vykonáva Slovenský pozemkový fond so sídlom v Bratislave. Okrem parcely č. XXX/X sú na predmetom LV zapísané aj viaceré ďalšie pozemky vo vlastníctve Slovenskej republiky, či už parcely registra C, ale aj parcely registra E, pričom výpis obsahuje aj viacero titulov nadobudnutia vlastníckeho práva.

15. Povinnosťou navrhovateľa je v podanom návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa d preukázať, že splnili predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. V návrhu je potrebné vierohodným spôsobom opísať splnenie jednotlivých hmotnoprávnych predpokladov vydržania, medzi ktoré zaraďujeme oprávnenosť držby (teda držiteľ musí byť v dobrej viere, že mu vec patrí); nepretržitosť držby počas zákonom ustanovenej dĺžky trvania (3 roky hnuteľné veci, 10 rokov nehnuteľnosti); oprávnenosť subjektu a predmetom vydržania musí byť oprávnený predmet držby. Jedným z atribútov nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním je dobromyseľnosť držiteľa, že mu vec patrí, vychádzajúca z jeho vnútorného presvedčenia, ktoré musí mať oporu v skutkových okolnostiach nasvedčujúcich tomu, žeby mu vec mohla vlastnícky patriť. Skutočnosť, či je držiteľ veci dobromyseľný alebo nedobromyseľný treba hodnotiť nielen z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa, ale najmä z objektívneho hľadiska, či držiteľ mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie alebo došlo k nadobudnutiu iným zákonným spôsobom.

16. Z tvrdení navrhovateľky, ktoré uviedla v návrhu vyplýva, že jej právni predchodcovia (rodičia) si v roku 1960 postavili rodinný dom, ktorý nadobudli do svojho vlastníctva. Pozemok pod domom nadobudli rodičia navrhovateľky v tom čase od Miestneho národného výboru v K.. Dom je postavený podľa súčasnej evidencie pozemkov na parcele č. XXX/X. Pozemok parcelné číslo XXX/X nachádzajúci sa v bezprostrednej blízkosti domu užívali rodičia navrhovateľky ako dvor a záhradu. Vlastníctvo k pozemkom parcelné č. XXX/X a parcelné č. XXX/X nebolo zapísané do pozemkovej knihy, avšak rodičia navrhovateľky tieto pozemky nerušene užívali v dobrej viere, že sú ich vlastníci. Predmetný rodinný dom nadobudla navrhovateľka do svojho vlastníctva v roku 2006 titulom dedenia po otcovi. V tom čase (v priebehu dedičského konania v roku 2006) navrhovateľka zistila, že pozemky parcelné číslo XXX/X, XXX/X neboli vo vlastníctve jej rodičov a vlastníctvo k ním navrhovateľka nadobudla až titulom osvedčenia o vyhlásení o vydržaní vlastníckeho práva zo dňa 9.9.2009. Navrhovateľka vtedy uviedla, že predmetné pozemky parc. č. XXX/X B. XXX/X nadobudli jej rodičia v roku 1960 na základe kúpnej zmluvy od Miestneho národného výboru v K., ktorá kúpa nebola zapísaná v evidencii nehnuteľností.

17. Žiadne z tvrdení navrhovateľky uvádzané v predchádzajúcom bode odôvodnenia tohto uznesenia sa však netýkajú pozemku registra C parcelné č. XXX/X, ktorého potvrdenia vydržania sa navrhovateľka v tomto konaní domáha. Vo vzťahu k vydržaniu pozemku parcelné č. XXX/X navrhovateľka v návrhu uviedla, že jej rodičia užívali aj tento pozemok (okrem pozemkov parcelné číslo XXX/X B. XXX/X), pričom ho užívali ako záhradu nachádzajúcu sa bezprostredne pri parcele č. XXX/X, na ktorej je postavený

rodinný dom. Navrhovateľka tento pozemok výlučne užíva a udržiava v dobrej viere tak, ako ho užívali a udržiavali aj jej rodičia, pričom tak robí od smrti svojho otca, t.j odo dňa 6.2.2006 a preto má za to, že ku dňu 7.2.2016 vlastnícke právo k nemu vydržala. Tvrdenie o užívaní pozemku parcelné č. XXX/X navrhovateľkou a jej právnymi predchodcami navrhovateľka preukazuje výlučne čestnými vyhláseniami dvoch obyvateľov obce, v ktorej je vydržiavaná nehnuteľnosť.

18. Tvrdenie držiteľa o tom, že vec mu patrí a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné, v opačnom prípade je to pre súd nepostačujúce. Navrhovateľ má povinnosť osvedčiť (preukázať relevantnými, zväčša listinnými dôkazmi) skutočnosti, z ktorých vyplýva, že splnil aj zákonom ustanovené hmotnoprávne podmienky vydržania, a teda, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti.

19. Navrhovateľka nepreukázala existenciu titulu (aspoň domnelého), na základe ktorého by ona alebo jej právni predchodcovia nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti a mohli byť dobromyseľní v tom, že im táto nehnuteľnosť patrí. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že rodičia navrhovateľky a aj navrhovateľka samotná vydržiavanú nehnuteľnosť dlhodobo užívali, nakoľko len dlhodobé (aj keď nerušené) užívanie nehnuteľností na vydržanie vlastníckeho práva k nej nepostačuje.

19. Existenciu nadobúdacieho titulu vo vzťahu k vydržanej nehnuteľnosti navrhovateľka nielenže nepreukázala, ale ho ani neuvádzala. Navrhovateľka tak urobila iba vo vzťahu k parcelám, ktoré nie sú predmetom tohto návrhu (č. XXX/X B. Č.. XXX/X), a ku ktorým už vlastnícke právo v minulosti vydržala, keď uviedla, že išlo o kúpnu zmluvu (bez jej predloženia) medzi rodičmi navrhovateľky a Miestnym národným výborom v K. z roku 1960, ktorá sa však mala týkať iba parcely pod domom.

20. Z tvrdení navrhovateľky je zrejmé, že táto odvodzuje vydržanie vlastníctva k parcele č. XXX/X od tej skutočnosti, že ju od smrti svojho otca (6.2.2006) nepretržite a nerušene užíva ako vlastnú po zákonom vyžadovanú dobu desiatich rokov a preto ku dňu 7.2.2016 nadobudla vlastnícke právo k nej vydržaním. Z vyjadrenia samotnej navrhovateľky je však zrejmé, že táto sa v roku 2006 (v rámci dedičského konania po svojom otcovi) dozvedela, že jej rodičia neboli zapísaní ako vlastníci pozemkov parc. č. XXX/X B. XXX/X. Navrhovateľka preto už najneskôr vtedy musela nadobudnúť vedomosť aj o tom, že jej rodičia neboli ako vlastníci zapísaní rovnako ani k vydržiavanej nehnuteľnosti - parcele č. XXX/X. Navrhovateľka tak logicky (aj s poukazom na neexistenciu nadobúdacieho titulu) nemohla byť v ňou uvádzanom období rokov 2006 až 2016 dobromyseľnou držiteľkou vo vzťahu k pozemku parc. č. XXX/X, ktorá susedí s parcelou XXX/ X (nie s parcelou pod domom č. XXX/X ako v návrhu uviedla navrhovateľka - viď katastrálna mapa). Dobromyseľnými držiteľmi tejto nehnuteľnosti nemohli byť v minulosti ani rodičia navrhovateľky ako jej právni predchodcovia, keďže ak aj parcelu č. XXX/X skutočne užívali, robili tak bez akéhokoľvek titulu. Podľa názoru súdu je pre prípad, že by rodičia navrhovateľky (a následne aj navrhovateľka) dlhodobo (od výstavby domu v roku 1960) skutočne užívali nielen parcely č. XXX/X B. Č.. XXX/X, ale aj parcelu č. XXX/X, nelogické, že by navrhovateľka v rámci Osvedčenia o vydržaní vlastníctva k parcelám č. XXX/X B. Č.. XXX/X v roku 2009 nepristúpila aj k vydržaniu parcely č. XXX/X.

21. Platí právna zásada, že nikto nemôže na iného previesť viac práv ako sám má. Takýto právny úkon by bol neplatný. Za situácie ak navrhovateľka neosvedčila, že jej právni predchodcovia nadobudli vlastnícke právo a kedy ho nadobudli, na základe akého právneho titulu, potom neosvedčila, že nadobudla vlastnícke právo vydržaním platným spôsobom od vlastníkov. Navrhovateľka neuviedla titul ani dátum nadobudnutia vlastníckeho práva právnych predchodcov, preto dátum 7.2.2016, t.j. 10 rokov od úmrtia otca navrhovateľky v tomto prípade nie je možné akceptovať, pretože v osvedčení o dedičstve po otcovi navrhovateľky sa vydržiavaná parcela nenachádza a preto od tohto rozhodnutia nie je možné odvádzať dobromyseľnosť navrhovateľky, dĺžku a podmienky plynutia a uplynutia vydržacej doby navrhovateľky.

22. Keďže v danom prípade nebola preukázaná existencia právneho titulu, z ktorého by navrhovateľka odvodzovala svoje vlastnícke právo k vydržiavanej nehnuteľnosti, neprichádza do úvahy možnosť vydržania podľa . Takýmto titulom by mohla byť napríklad kúpna zmluvy, doklad o zaplatení ceny za pozemok, rozhodnutia štátneho orgánu a podobne.

23. V súlade s ustanovením súd preskúmal, či navrhovateľka osvedčila, že nadobudla vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním a dospel k záveru, že navrhovateľka splnenie predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním neosvedčila a teda nie

sú v danom prípade splnené podmienky pre vydanie vyzývacieho uznesenia podľa . Podľa ustanovenia preto súd návrh navrhovateľky zamietol.

24. Súd o náhrade trov konania rozhodoval podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Zo zákona nevyplýva, že by o náhrade trov konania súd mal rozhodovať iným spôsobom, návrh ani uznesenie sa ostatným účastníkom konania nedoručuje, teda trovy konania im ani nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.