Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-1899-2008.pdf
PDF · 82.22 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-6Er/583/2007
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005 proti povinnému F. E., W.. X.X.XXXX, trvale bytom T., Č. U. F., U. XXX/XX, o vymoženie sumy 33,19 €, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Súd súdnej exekútorke JUDr. Beate Boncsekovej náhradu trov exekúcie nepriznáva.
III. Súd oprávnenému a povinnému náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa na základe návrhu na vykonanie exekúcie spísaného súdnym exekútorom 22.5.2007 s ešte jeho právnym predchodcom domáhal vykonania exekúcie proti povinnému za účelom vymoženia sumy 33,19 € na podklade exekučného titulu, ktorým je blok na pokutu nezaplatenú na mieste vydaný Okresným riaditeľstvom PZ v Topoľčanoch, Okresným dopravným inšpektorátom, sp. zn. AA1678324, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol vykonateľnosť 16.6.2006. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo udelené 12.7.2007 súdnej exekútorke JUDr. Beate Boncsekovej (ďalej len "súdny exekútor").
2. Oprávnený dňa 18.7.2018 súdu oznámil, že v predmetnej exekučnej veci existuje zákonný dôvod na zastavenie exekúcie z úradnej povinnosti, nakoľko počas exekúcie došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty, počas ktorej bolo možné vykonať rozhodnutie, na základe ktorého je vedené exekučné konanie.
3. Dňa 11.9.2018 súdny exekútor na výzvu súdu, aby oznámil, či si uplatňuje trovy exekúcie, nakoľko exekúcia bude zastavená z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu, doručil súdu vyjadrenie k podnetu oprávneného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP, podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP a vyúčtovanie trov exekúcie zo 6.9.2018. Súdny exekútor v tomto podaní vyjadril názor, že k preklúzii vymáhaného nároku nedošlo. Nie je možné aplikovať prekluzívnu lehotu na vymoženie uloženej pokuty za priestupok. V rozhodnem období, t.j. ku dňu uplynutia 3- ročnej prekluzívnej lehoty, nemožno už aplikovať právnu úpravu (ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení do 31.8.2008), pretože ide o právnu normu, ktorá už v tomto rozhodnom období nebola platná. Novela ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch zákonom č. 298/2008 Z. z. s účinnosťou od 1.9.2008 je príkladom nepriamej retroaktivity. Uvedená novela mení právnu pozíciu okresného dopravného inšpektorátu pri výkone rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok tak, že upúšťa od vykonania rozhodnutia v lehote do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie. Novela nerieši stav stretu rozdielnych úprav, a preto právne účinky novelizovaného ustanovenia § 88 sa od 1.9.2008 vzťahujú aj na právne vzťahy založené v minulosti. Trojročná prekluzívna lehota ustanovená podľa § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch účinného do 31.8.2008 na vymáhanie pohľadávky, uplynula pri tomto exekučnom titule po tomto dni. Z uvedeného dôvodu súdny exekútor nemal pochybnosti v zmysle § 57 ods. 4 EP a nemal povinnosť predložiť spis k zastaveniu exekúcie. Navyše súdny exekútor sa na oprávneného obrátil so žiadosťou zo 14.7.2016, aby oznámil, ktoré pohľadávky vymáhané exekútorským úradom podliehajú režimu preklúzie. Oprávnený tak však neučinil. Nemožno preto dať exekútorovi za vinu, že vymáhal pohľadávku na základe poverenia súdu, ktorý mohol ex offo, z úradnej moci exekúciu tiež zastaviť. Súdny exekútor ďalej skonštatoval, že v exekučnom konaní vykonal úkony za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného, ktoré sú opodstatnené a preukázateľné. Pretože vedením exekúcie vznikli exekútorskému úradu trovy exekúcie, súdny exekútor navrhol, aby súd ich úhradou zaviazal oprávneného v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, keďže majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si zároveň uplatnil náhradu trov exekúcie v celkovej výške 80,20 €.
4. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "EP") v znení neskorších predpisov exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
5. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.10.2013 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP v znení účinnom do 31.10.2013 exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
7. Podľa § 57 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013 exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
8. Podľa § 88 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len "zákon o priestupkoch") v znení účinnom do 31.8.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31.10.2013 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
10. Podľa § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
11. Podľa § 197 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.10.2013 náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
12. Podľa § 203 ods. 1, ods. 2 prvej vety EP v znení účinnom do 31.10.2013 ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
13. Súd po oboznámení sa s obsahom spisu, podnetu oprávneného na zastavenie exekúcie, vyjadrenia súdneho exekútora k podnetu oprávneného, podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a exekučného spisu zistil, že existuje dôvod zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP v znení účinnom do 31.10.2013.
14. Zo spisu vyplýva, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť 16.6.2006. Exekučným titulom bola uložená pokuta podľa zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008, t. j. za predchádzajúcej právnej úpravy, v zmysle ktorej bolo možné rozhodnutie o uložení pokuty vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie. Lehota na vykonanie exekúcie určená v uvedenom ustanovení zákona je lehotou prekluzívnou, čo znamená, že súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Uplynutím prekluzívnej lehoty zaniká právo, ktoré sa s touto lehotou spája. V posudzovanom prípade prekluzívna lehota do 31.8.2008 nestihla uplynúť. Zákonom č. 298/2008 Z. z. bolo s účinnosťou od 1.9.2008 zrušené ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch bez toho, aby bolo prechodnými ustanoveniami upravené posudzovanie prekluzívnej lehoty, ktorá začala plynúť pred uvedeným dňom. V novej právnej úprave pritom úplne absentuje /chýba/ úprava preklúzie pri výkone rozhodnutia o uložení pokuty.
15. V tejto právnej veci je potrebné postupovať podľa zásady zákazu retroaktivity právnych noriem, z ktorej vyplýva, že vznik, zmena a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, treba posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí pre oblasť práva verejného, ale aj pre právo súkromné, aj keď s určitými odchýlkami. Ak sa právna úprava preklúzie zmení v čase, kedy už prekluzívna lehota začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie prekluzívnych lehôt len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie (porov. Stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Snj 84/02).
16. Prekluzívna lehota začala teda v tomto prípade plynúť 16.6.2006 a do 31.8.2008 nestihla uplynúť. Keďže právna úprava zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008 je pre povinného výhodnejšia oproti právnej úprave v znení účinnom po 31.8.2008, súd postupoval v tomto prípade podľa § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008. Lehota na vykonanie exekúcie na podklade bloku na pokutu nezaplatenú na mieste vydaného Okresným riaditeľstvom PZ v Topoľčanoch, Okresným dopravným inšpektorátom, sp. zn. AA1678324, ktorý bol predložený ako exekučný titul, tak márne uplynula 16.6.2009. Exekučný titul sa uplynutím tohto dňa stal neúčinným. Z uvedeného dôvodu súd exekúciu zastavil.
17. Súd po oboznámení sa s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/12/2012 z 26.6.2013, na ktoré v obdobných veciach poukazujú súdni exekútori sa s týmto rozhodnutím nestotožňuje a preto rozhodol v súlade so stanoviskom správneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. Snj 84/02, ktoré považuje za ústavne konformné.
18. Súd nespochybňuje záver súdneho exekútora o nemajetnosti povinného. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu". Exekučný súd si preto nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Oznámenie súdneho exekútora o nemajetnosti povinného preto súd považuje sa dostatočný "dôkaz" o nemajetnosti povinného. Súdny exekútor nemajetnosť povinného, čo vo všeobecnosti tiež predstavuje iný zákonný dôvod na zastavenie exekúcie (okrem už existujúceho dôvodu podľa písm. b), zistil v septembri roku 2018, po tom, čo ho súd vyzval, aby oznámil, či si uplatňuje náhradu trov exekúcie, pretože exekúcia bude podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP zastavená.
19. Súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie vychádzal z toho, ktorý dôvod na zastavenie exekúcie je primárny, resp. nastal skôr. Súd za dôvod zastavenia exekúcie považoval preklúziu práva, stratu spôsobilosti exekučného titulu (jeho neúčinnosť), pretože táto skutočnosť nastala omnoho skôr, ako došlo k nemajetnosti povinného (september 2018). Súd preto exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. b), nie podľa písm. h) EP v znení účinnom do 31.10.2013.
20. V prípade, že súd zastaví exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP v znení účinnom do 31.10.2013, s poukazom na § 197 ods. 1 EP by mal k náhrade trov exekúcie súdneho exekútora zaviazať povinného. Avšak, zaviazať povinného k náhrade trov exekúcie súdneho exekútora za situácie, keď je nemajetný, by bolo nielen formálne, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti, nakoľko možnosť, že by došlo k úhrade trov exekúcie povinným, nie je v podstate žiadna. Súd pritom nemôže k náhrade trov exekúcie zaviazať ani oprávneného, keďže v danom prípade nejde ani o jednu zo situácií, s akými počíta § 203 ods. 1, resp. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013. Ide o špecifický prípad, kedy i keď možnosť uspokojenia pohľadávky oprávneného od povinného bola zmarená v dôsledku zániku práva priznaného exekučným titulom po vydaní exekučného titulu (uplynutím času - preklúziou judikovaného práva), nezanikla v spojitosti s tým automaticky aj možnosť súdneho exekútora uspokojiť sa na povinnom čo do trov tejto exekúcie. Nemajetnosť povinného súdny exekútor totiž zistil až v septembri roku 2018, pričom zákonný dôvod na zastavenie exekúcie vznikol už dňa 16.6.2009. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie súd musel prihliadnuť na to, že skutočnosti odôvodňujúce nemajetnosť povinného (s vplyvom na prípadnú aplikáciu právnej úpravy pripúšťajúcej výnimočne aby trovy znášal oprávnený) nastali až následne po vzniku zákonného dôvodu na zastavenie exekúcie, so značným časovým odstupom viac ako deviatich rokov.
21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora rozhodol tak, že ju súdnemu exekútorovi nepriznal, pretože nie je subjekt, ktorému by mohol uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie.
22. Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.10.2013 výslovne neobsahuje komplexnú úpravu náhrady trov exekúcie všetkých účastníkov konania. Aj keď je z § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 zrejmé, že zákonodarca v zásade predpokladal, že v konaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie predovšetkým oprávnenému a súdnemu exekútorovi, i rozhodnutie o trovách exekúcie musí zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej zo základných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Súd má preto za to, že aj povinný má nárok na náhradu trov exekúcie, ale výlučne vtedy, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, ktoré procesne zavinil oprávnený. Ak teda Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.10.2013 komplexne neupravuje náhradu trov exekúcie všetkých účastníkov konania, neupravuje možnosť nahradiť trovy exekúcie povinnému, avšak ani túto možnosť priamo nevylučuje. Je potrebné s poukazom na § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 primerane postupovať podľa § 256 ods. 1 CSP a o náhrade trov exekúcie oprávneného a povinného rozhodnúť podľa zásady procesného zavinenia zastavenia konania (exekúcie), resp. podľa § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne, ak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, náhradu trov exekúcie celkom alebo sčasti neprizná. O náhrade trov exekúcie oprávneného a povinného preto súd rozhodol tak, že oprávnenému a povinnému náhradu trov exekúcie nepriznal s poukazom § 256 ods. 1 CSP a contrario, keď dospel k záveru, že vzhľadom na oprávnenosť vedenia exekúcie a následný dôvod jej zastavenia nie je možné v neprospech žiadneho z týchto účastníkov konania zohľadniť skutočnosť, že exekúcia bola zastavená.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske písomne v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 58 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.10.2013). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Proti výroku II. a III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017 v spojení s § 355 ods. 2 CSP).