Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8To-61-2018.pdf
PDF · 190.23 KB
Case nature
Area
Subarea
8To/61/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského, sudcov JUDr. Karola Kučeru a JUDr. Daniely Mitterpákovej v trestnej veci proti obžalovanému V. B. pre pokračovací zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 3 Tr. zák. v znení účinnom do 1. 1. 2017 a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4T/130/2014 zo dňa 5. 4. 2018 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 3. decembra 2018 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
Obžalovanému V. B., nar. 9. 1. XXXX v B., trvale bytom Y. č. XXX, okres D. L. E.
u k l a d á
podľa § 213 ods.3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák., § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. ustanovuje skúšobnú dobu probačného dohľadu v trvaní 1 (jedného) roka.
Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Tr. zák. ukladá obžalovanému povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený.
odôvodnenie:
Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom sp. zn. 4T/130/2014 zo dňa 5. 4. 2018 uznal obžalovaného vinným v bode 1/ z pokračovacieho zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 3 Tr. zákona v znení účinnom do 1.1.2017, v bode 2/ z pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zákona, v
bode 3/ z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona, a v bode 4/ z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
v bode 1/
1a/ dňa 23.11.2011 v Spišskej Novej Vsi, neoprávnene predal S. G., S. 6, D. L. E., osobné motorové vozidlo zn. Hyundai i-30, VIN č. P ktorým ako predajca vozidiel disponoval, no vo vzťahu k nemu v tom čase dočasne svedčalo vlastnícke právo v prospech spol. Credium Slovakia, a.s. ako forma zabezpečenia úveru poskytnutého spol. TESKO, s.r.o. na kúpu uvedeného vozidla od importéra, pričom tak konal napriek tomu, že v zmysle uzatvorenej Zmluvy o úvere, zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva a výpožičke č. 1/2011 zo dňa 20.04.2011, potreboval súhlas spol. Credium Slovakia, a.s. a tento udelený nebol, čím spol. Credium Slovakia, a.s. so sídlom Einsteinova č. 21, Bratislava, IČO: 35845490, spôsobil škodu vo výške 9.008,06 eur,
1b/ dňa 28.12.2011 v Spišskej Novej Vsi, neoprávnene predal C. D., D. E. XX, okres T., osobné motorové vozidlo zn. Mitsubishi ASX 1,8 VIN I ktorým ako predajca vozidiel disponoval, no vo vzťahu ku k nemu v tom čase dočasne svedčalo vlastnícke právo v prospech spol. Credium Slovakia, a.s. ako forma zabezpečenia úveru poskytnutého spol. TESKO, s.r.o. na kúpu uvedeného vozidla od importéra, pričom tak konal napriek tomu, že v zmysle uzatvorenej Zmluvy o úvere, zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva a výpožičke č. 1/2011 zo dňa 20.04.2011 potreboval súhlas spol. Credium Slovakia, a.s a tento udelený nebol, čím spol. Credium Slovakia, a.s. so sídlom Einsteinova č. 21, Bratislava IČO: 35845490, spôsobil škodu vo výške 23.170,83 eur,
1c/ dňa 30.03.2012 v Spišskej Novej Vsi, neoprávnene predal S. T., B. XXX/XX, M., okres D. L. E., osobné motorové vozidlo zn. Hyundai i-20 VIN L ktorým ako predajca vozidiel disponoval, no vo vzťahu k nemu v tom čase dočasne svedčalo vlastnícke právo v prospech spol. Credium Slovakia, a.s. ako forma zabezpečenia úveru poskytnutého spol. TESKO, s.r.o. na kúpu uvedeného vozidla od importéra, pričom konal napriek tomu, že v zmysle uzatvorenej Zmluvy o úvere, zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva a výpožičke č. 1/2011 zo dňa 20.04.2011 potreboval súhlas spol. Credium Slovakia, a.s. a tento udelený nebol, čím pošk. spol. Credium Slovakia, a.s. so sídlom Einsteinova č. 21, Bratislava, IČO: 35845490, spôsobil škodu vo výške 8.490,37 eur,
1d/ dňa 20.06.2012 v Spišskej Novej Vsi, neoprávnene predal W.. C. J., D. cesta XX/XX, L., okres N., osobné motorové vozidlo zn. Hyundai i-20 VIN L ktorým v tom čase ako predajca disponoval, no vo vzťahu k nemu v tom čase dočasne svedčalo vlastnícke právo v prospech spol. Credium Slovakia, a.s. ako forma zabezpečenia úveru poskytnutého spol. TESKO, s.r.o. na kúpu uvedeného vozidla od importéra, pričom konal napriek tomu, že v zmysle uzatvorenej Zmluvy o úvere, zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva a výpožičke č. 1/2011 zo dňa 20.04.2011 potreboval súhlas spol. Credium Slovakia, a.s. a tento udelený nebol, čím pošk. spol. Credium Slovakia, a.s. so sídlom Einsteinova č. 21, Bratislava, IČO: 35845490, spôsobil škodu vo výške 8.807,17 eur,
1e/ dňa 15.05.2012 v Spišskej Novej Vsi, neoprávnene predal W. O., T. XXX/XX, D. E., okres D. L. E. osobné motorové vozidlo zn. Hyundai I-30, 1,4l Classic BOE DOH MAT, VIN: P ktorým ako predajca vozidiel disponoval, no vo vzťahu k nemu v tom čase spol. TESKO, s.r.o. nesvedčalo vlastnícke právo, pričom konal napriek tomu, že v zmysle uzatvorenej Zmluvy o financovaní č. 10/12/02/12/305/FAK zo dňa 01.02.2012, potreboval na také konanie súhlas spol. ČSOB Leasing, a.s. a tento udelený nebol, čím pošk. spol. ČSOB Leasing, a.s. so sídlom ul. Panónska cesta č.11, Bratislava, spôsobil škodu vo výške 11.490,10 eur,
1f/ dňa 14.06.2012 v Spišskej Novej Vsi, neoprávnene predal I. B., I. XX, D., okres D. L. E., osobné motorové vozidlo zn. Hyundai I-30, 1,4l Classic BOE DOH MAT, VIN: P ktorým ako predajca vozidiel disponoval, no vo vzťahu ku ktorému v tom čase spol. TESKO, s.r.o. nesvedčalo vlastnícke právo, pričom konal napriek tomu, že v zmysle uzatvorenej Zmluvy o financovaní č. 10/12/02/12/305/FAK zo dňa 01.02.2012, potreboval na také konanie súhlas spol. ČSOB Leasing, a.s. a tento udelený nebol, čím pošk. spol. ČSOB Leasing, a.s. so sídlom ul. Panónska cesta č.11, Bratislava, spôsobil škodu vo výške 11.490,10 eur,
1g/ dňa 20.06.2012 v Spišskej Novej Vsi neoprávnene predal D. B., Y. XXXX/X, D. L. E., osobné motorové vozidlo zn. Hyundai IX-20, 1,4l 5 M/T COMFORT SK, VIN: P ktorým ako predajca vozidiel
disponoval, no vo vzťahu ku ktorému v tom čase spol. TESKO, s.r.o. nesvedčalo vlastnícke právo, pričom konal napriek tomu, že v zmysle uzatvorenej Zmluvy o financovaní č. 10/12/02/12/305/FAK zo dňa 01.02.2012, potreboval na také konanie súhlas spol. ČSOB Leasing, a.s. a tento udelený nebol, čím pošk. spol. ČSOB Leasing, a.s. so sídlom ul. Panónska cesta č. 11, Bratislava, spôsobil škodu vo výške 11.947,36 eur,
1h/ dňa 21.06.2012 v Spišskej Novej Vsi neoprávnene predal spol. Účtovná a poradenská spol. s r.o., Zimná 39, Spišská Nová Ves, osobné motorové vozidlo zn. Hyundai I-30, 1,4l Classic BOE DOH MAT, VIN: P ktorým ako predajca vozidiel disponoval, no vo vzťahu ku ktorému v tom čase spol. TESKO, s.r.o. nesvedčalo vlastnícke právo, pričom konal napriek tomu, že v zmysle uzatvorenej Zmluvy o financovaní č.10/12/02/12/305/FAK zo dňa 01.02.2012, potreboval na také konanie súhlas spol. ČSOB Leasing, a.s. so sídlom ul. Panónska cesta č. 11 Bratislava a tento udelený nebol, čím pošk. spol. ČSOB Leasing, a.s. so sídlom ul. Panónska cesta č. 11, Bratislava, spôsobil škodu vo výške 11.898,59 eur,
1i/ dňa 29.06.2012 v Spišskej Novej Vsi, neoprávnene predal spol. TK Mobil, s.r.o., Muránska 15, Spišská Nová Ves, motorové vozidlo zn. Hyundai I-40, 1,7l CRDI HP PREMIUM, VIN: T ktorým ako predajca vozidiel disponoval, no vo vzťahu ku ktorému v tom čase spol. TESKO, s.r.o. nesvedčalo vlastnícke právo, pričom konal napriek tomu, že v zmysle uzatvorenej Zmluvy o financovaní č. 10/12/02/12/305/ FAK zo dňa 01.02.2012, potreboval na také konanie súhlas spol. ČSOB Leasing, a.s. a tento udelený nebol, čím pošk. spol. ČSOB Leasing, a.s. so sídlom ul. Panónska cesta č. 11, Bratislava, spôsobil škodu vo výške 25.433,99 eur, čím pre poškodené spoločnosti Credium Slovakia a.s. a ČSOB Leasing, a.s. spôsobil celkovú škodu vo výške 121.736,57 eur,
v bode 2/
na základe Zmluvy o úvere, zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva a výpožičke č. 1/2011 zo dňa 20.04.2011, v Spišskej Novej Vsi 2a/ dňa 07.12.2011 požiadal písomným Oznámením o čerpaní, por. č. 19/31673597, spol. Credium Slovakia, a.s. o financovanie nového osobného motorového vozidla zn. HYUNDAI i-20, VIN č. L., vo výške 8.807,17 eur, pričom tieto finančné prostriedky boli následne zaslané na účet spol. TESKO, s.r.o., a zároveň dňa 16.12.2011 uzatvoril s touto spoločnosťou Dohodu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k uvedenému vozidlu, hoci vedel, že zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k vozidlu v prospech spol. Credium Slovakia, a.s., ako zmluvnú podmienku poskytnutia úveru nebude schopný splniť, pretože v čase akceptovania Dohody o zabezpečovacom prevode vlastníckeho zo strany spol. Credium Slovakia, a.s., už spol. TESKO s.r.o. s uvedeným osobným motorovým vozidlom fyzicky nedisponovala, keďže už dňa 08.12.2011 došlo k jeho predaju, čím spol. Credium Slovakia a.s. so sídlom Einsteinova č. 21, Bratislava, spôsobil škodu vo výške 8.807,17 eur,
2b/ dňa 07.12.2011 požiadal písomným Oznámením o čerpaní, por. č. 19/31673597, spol. Credium Slovakia, a.s. o financovanie nového osobného motorového vozidla zn. HYUNDAI IX-35, VIN č. P., vo výške 18.579,30 eur, pričom tieto finančné prostriedky boli následne zaslané na účet spol. TESKO, s.r.o., a zároveň dňa 16.12.2011 uzatvoril s touto spoločnosťou Dohodu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k uvedenému vozidlu, hoci vedel, že zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k vozidlu v prospech spol. Credium Slovakia, a.s., ako zmluvnú podmienku poskytnutia úveru nebude schopný splniť, pretože v čase akceptovania Dohody o zabezpečovacom prevode vlastníckeho zo strany spol. Credium Slovakia, a.s., už spol. TESKO s.r.o. s uvedeným osobným motorovým vozidlom fyzicky nedisponovala, keďže už dňa 15.12.2011 došlo k jeho predaju, čím spol. Credium Slovakia a.s. so sídlom Einsteinova č. 21, Bratislava, spôsobil škodu vo výške 18.579,30 eur,
2c/ dňa 07.03.2012 požiadal písomným Oznámením o čerpaní, por. č. 23/31673597, spol. Credium Slovakia, a.s. o financovanie nového osobného motorového vozidla zn. Mitsubishi ASX, VIN č. I vo výške 17.124,61 eur, pričom tieto finančné prostriedky boli následne zaslané na účet spol. TESKO, s.r.o., a zároveň dňa 12.03.2012 uzatvoril s touto spoločnosťou Dohodu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k uvedenému vozidlu, hoci vedel, že zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k vozidlu v prospech spol. Credium Slovakia, a.s., ako zmluvnú podmienku poskytnutia úveru nebude schopný splniť, pretože v čase akceptovania Dohody o zabezpečovacom prevode vlastníckeho zo strany spol. Credium Slovakia, a.s., už spol. TESKO s.r.o. s uvedeným osobným motorovým vozidlom fyzicky
nedisponovala, keďže už dňa 07.03.2012 došlo k jeho predaju, čím spol. Credium Slovakia a.s. so sídlom Einsteinova č. 21, Bratislava, spôsobil škodu vo výške 17.124,61 eur,
2d/ dňa 07.03.2012 požiadal písomným Oznámením o čerpaní, por. č. 23/31673597, spol. Credium Slovakia, a.s. o financovanie nového osobného motorového vozidla zn. Mitsubishi Pajero, VIN č. I vo výške 29.000,63 eur, pričom tieto finančné prostriedky boli následne zaslané na účet spol. TESKO, s.r.o., a zároveň dňa 12.03.2012 uzatvoril s touto spoločnosťou Dohodu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k uvedenému vozidlu, hoci vedel, že zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k vozidlu v prospech spol. Credium Slovakia, a.s., ako zmluvnú podmienku poskytnutia úveru nebude schopný splniť, pretože v čase akceptovania Dohody o zabezpečovacom prevode vlastníckeho zo strany spol. Credium Slovakia, a.s., už spol. TESKO s.r.o. s uvedeným osobným motorovým vozidlom fyzicky nedisponovala, keďže už dňa 17.01.2012 už došlo k jeho predaju, čím spol. Credium Slovakia a.s. so sídlom Einsteinova č. 21, Bratislava, spôsobil škodu vo výške 29.000,63 eur,
2e/ dňa 07.03.2012 požiadal písomným Oznámením o čerpaní, por. č. 23/31673597, spol. Credium Slovakia, a.s. o financovanie nového osobného motorového vozidla zn. Mitsubishi ASX, VIN č. I vo výške 23.704,57 eur, pričom tieto finančné prostriedky boli následne zaslané na účet spol. TESKO, s.r.o., a zároveň dňa 12.03.2012 uzatvoril s touto spoločnosťou Dohodu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k uvedenému vozidlu, hoci vedel, že zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k vozidlu v prospech spol. Credium Slovakia, a.s., ako zmluvnú podmienku poskytnutia úveru nebude schopný splniť, pretože v čase akceptovania Dohody o zabezpečovacom prevode vlastníckeho zo strany spol. Credium Slovakia, a.s., už spol. TESKO s.r.o. s uvedeným osobným motorovým vozidlom fyzicky nedisponovala, keďže už predtým došlo k jeho predaju, čím spol. Credium Slovakia a.s. so sídlom Einsteinova č. 21, Bratislava, spôsobil škodu vo výške 23.704,57 eur, čím poškodenej spoločnosti Credium Slovakia a.s. spôsobil celkovo škodu vo výške 97.216,28 eur,
v bode 3/
v presne nezistenom čase v období od 26.01.2012 do 04.07.2012 dal pokyn zamestnancom spoločnosti, aby z motorových vozidiel zn. Mitsubishi, ktorými disponoval ako výhradný predajca uvedenej značky na základe uzatvorenej dílerskej kúpnej zmluvy so spol. M Motors SK, s.r.o., vymontovali jednotlivé diely, a to z vozidla Mitsubishi L200, VIN: C kompletnú prevodovku riadenia a tiahla s príslušenstvom, z vozidla Mitsubishi Outlander, VIN: JMBXMCW7WCF006027, 2 ks vzpier predného odpruženia, 4 ks vstrekovačov, kompletnú nádrž na aditíva do paliva, snímač výšky zadného odpruženia, snímač uhlovej rýchlosti, kompletný ovládač kúrenia, tranzistor ovládania kúrenia, 2 ks tyčiek riadenia a z vozidla Mitsubishi Lancer, VIN: JMBSNCY1ACU001500, zadný pravý bezpečnostný pás, čo viedlo k zníženiu kvality vozidiel tak, že tieto nemohli plniť určený účel, pričom takto konal napriek vedomosti o tom, že uvedené vozidla nie sú vo vlastníctve spol. TESKO, s.r.o. a že na základe zmluvy o financovaní č. 14/07/03/07/120/FAK uzatvorenej dňa 05.12.2007 so spol. M Motoros SK s.r.o. a spol. ČSOB Leasing, a.s., nebol oprávnený na uvedených vozidlách vykonávať žiadne úpravy, ktoré by mali za následok znehodnotenie vozidla, čím spol. ČSOB Leasing, a.s., Bratislava, Panónska cesta č. 11, IČO: 35704713, spôsobil škodu vo výške 5.401,59 eur bez DPH,
v bode 4/
ako konateľ spoločnosti TESCAR, s.r.o., Duklianska 36/A, Spišská Nová Ves (od 31.12.2012 spol. Tesko náradie s.r.o., Štefánikovo nám. 15, Spišská Nová Ves), IČO: 36 600 083, potom, ako došlo dňa 21.11.2012 k ukončeniu nájomného vzťahu spol. TESCAR, s.r.o. k priestorom na ul. Duklianskej č. 36, vlastnícky patriacich spol. ESENEX, s.r.o., Spišská Nová Ves, požiadal viaceré osoby o pomoc pri sťahovaní veci, pričom tieto osoby v období od 04.12.2012 do 14.12.2012 na jeho príkaz odniesli z uvedených priestorov poplachový systém, elektroinštaláciu haly, drevené nástupnice schodov vedúcich na galériu, drevenú podlahu galérie, drevené zábradlie galérie a stropný podhľad, pričom tak konal aj napriek tomu, že k týmto veciam nemala spol. TESCAR, s.r.o. vlastnícky vzťah, čím vtedajšiemu vlastníkovi priestorov spol. ESENEX, s.r.o., Duklianska 36, Spišská Nová Ves, IČO: 31 653 821, spôsobil škodu vo výške 8.212 eur.
Súd mu za to uložil podľa § 213 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j/ Tr. zákona, § 37 písm. h/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 41 ods. 2 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň mu uložil probačný dohľad nad jeho správaním
v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona ustanovil skúšobnú dobu probačného dohľadu v trvaní 5 (päť) rokov. Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Tr. zákona uložil obžalovanému povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona uložil obžalovanému trest zákazu činnosti vykonávať akúkoľvek podnikateľskú činnosť v trvaní 5 (päť) rokov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil obžalovanému aj povinnosť zaplatiť poškodenej spoločnosti ČSOB Leasing, a.s. Panónska cesta 11, Bratislava, IČO: 35 704 713 škodu vo výške 5.401,59, eur a poškodenej spoločnosti ESENEX, s.r.o., Duklianska 36, Spišská Nová Ves, IČO: 31 653 821 škodu vo výške 8.212 eur.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. Poukázal nato, že v konaní po zrušení veci krajským súdom si okresný súd vyžiadal operatívny spis č. ORPZ-SN- KP-989/2012, v ktorom sa napriek záznamu o USB kľúči tento nenachádzal. K uvedenej veci bolo riaditeľom OKP PZ v Spišskej Novej Vsi oznámené, že dňa 9. 8. 2012 bola pracovníkom odboru kriminálnej polície vyhotovená kópia účtovníctva firmy TESKO s.r.o. a TESCAR, s.r.o. a to nahratím na USB kľúč v zmysle § 29a ods. 1 písm. c/ zákona č. 171/1993 Z. z.. Vyhotovením kópie nedošlo k jej zaisteniu v zmysle § 21 ods. 1 citovaného zákona a preto nevyvstala potreba vrátenia účtovníctva podľa § 21 ods. 3 citovaného zákona, ani vydania potvrdenia o zaistení veci, keďže sa jednalo len o kópiu. Zároveň súdu bol doložený úradný záznam vyšetrovateľa PZ mjr. V., podľa ktorého bol v rámci podne- tu na začatie trestného stíhania kpt. J. predložený USB kľúč, na ktorom mala byť kópia účtovníctva TESKO, s. r. o., pričom bolo zistené, že sa tam nenachádza kópia účtovníctva, ale len ikonka odkazu na účtovníctvo, čiže došlo ku skopírovaniu len samotnej ikonky z plochy počítača, preto účtovníctvo nebolo k dispozícii v ďalšom konaní, a keďže išlo len o kópiu a nie zaistenie účtovníctva podľa § 21 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z. z. nebolo potrebné prevziať ho do trestného konania v zmysle § 92 Trestného poriadku. Navyše vzhľadom k povahe vyšetrovaného skutku nebolo pre účel trestného konania toto účtovníctvo ani potrebné. Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súhrne podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, pričom skutkový stav zistil a ustálil tak, ako je popí- saný v odsudzujúcej časti výroku napadnutého rozsudku.
Obžalovaný poukázal ďalej na to, že mu bolo odmietnuté právo upravené v článku 6 ods. 3 písm. c/ a písm. d/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a to právo obvineného vypočúvať alebo dať vypočúvať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie na vypočúvanie svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako v prípade svedkov proti nemu. Predvolanie a vypočúvanie svedkov musí byť rovnaké pre obžalobu, aj pre obhajobu za dodržania princípu rovností zbraní. Pokiaľ prvé trestné oznámenie spoločnosti Credium Slovakia, a.s. bolo podané dňa 27. 7. 2012 a dňa 9. 8. 2012 v sídle spoločnosti TESKO, s. r. o. bolo elektronicky zaistené účtovníctvo spoločnosti a to za prítomnosti príslušníka PZ kpt. Bc. J. a vyšetrovateľa PZ mjr. C.. Q., ktorému bolo trestné oznámenie zo dňa 27. 7. 2012 pridelené, a ktorý telefonicky hovoril po príchode do sídla spoločnosti TESKO, s. r. o. s konateľom - obžalovaným, s ktorým sa dohodol, že počítač spoločnosť potrebuje a preto mjr. C.. V. súhlasil s elektronickým stiahnutím účtovníctva spoločností TESKO a TESCAR. Práve neustále tvrdenia vyšetrovateľa PZ mjr. C.. R. V. o tom, že elektronicky stiahnuté účtovníctvo spoločnosti P., s. r. o. reálne existuje, avšak nemá ho k dispozícii, pretože sa nachádza na IT odbore Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach bolo zavádzajúce a zo strany obhajoby znemožnilo získať účtovníctvo k vypracovaniu znaleckého posudku alebo požiadať súd, aby takýto znalecký posudok dal vypracovať. Bolo to aj preto, lebo dňa 9. 8. 2012 obžalovaný podľa § 132 ods. l Obchodného zákonníka rozhodnutím jediného spoločníka pri výkone valného zhromaždenia spoločnosti TESKO s. r. o. rozhodol o prevode obchodného podielu spoločníka a o odvolaní a menovaní konateľa, dňa 10. 8. 2012 vypracoval zmluvu o prevode obchodného podielu a dňa 11. 8. 2012 úplným znením zakladacej listiny pripravil všetky podklady na zápis zmien do obchodného registra, čo aj zrealizoval. Novému jedinému spoločníkov a konateľovi písomne odovzdal všetky doklady k spoločnosti TESKO, s. r. o. a táto skutočnosť bola podpísaná na mestskom úrade formou osvedčenia podpisov a tvrdenia o fiktívnom odovzdaní dokladov spoločnosti sú vyvrátené tým, že nový konateľ predal nehnuteľnosť spoločnosti TESKO, s. r. o. a tým aj znížil záväzok spoločnosti a riešil s garančným fondom ÚPSVaR v Spišskej Novej Vsi čiastočné nedoplatky na mzdách bývalých zamestnancov spoločnosti TESKO, s. r. o. Tieto úkony nemohol robiť nikto iný, len nový konateľ spoločnosti. Tu obžalovaný zdôrazňuje, že neexistoval nijaký dôvod, aby ako majiteľ a vlastník obchodného podielu v spoločnosti TESKO, s. r. o. tento nemohol komukoľvek predať a tak urobil podľa § 123 Občianskeho zákonníka v platnom znení. Po predaji svojho obchodného podielu v spoločnosti
TESKO, s. r. o. už nemohol žiadať peňažné ústavy o vydanie výpisov z účtov spoločnosti, nový majiteľ bol pod vplyvom Ing. P. E., bývalého spoločníka a konateľa, a odmietol spolupracovať vo veci získania dokladov z peňažných ústavov pre obžalovaného. Tvrdenie vyšetrovateľa PZ, že elektronicky stiahnuté účtovníctvo existuje, ale nemá ho k dispozícii pre skutočnosti, ktoré už uviedol dávalo obžalovanému možnosť vec riešiť návrhom na vypracovanie znaleckého posudku, ktoré nakoniec súd odmietol.
Ďalej poukázal na skutočnosť, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva podľa § 553 Občianskeho zákonníka (znenie účinné od 31.12.2007) musí byť písomná, musí jednoznačne určovať zmluvné strany, záväzok, ktorý je zabezpečovaný, majetkové práva dlžníka, ktoré sa prevádza, úprava zmluvy o tom, že zmluvu uzatvárajú účastníci ako zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, t. j. že tu ide iba o podmienený prevod práva z dlžníka na veriteľa za účelom zabezpečenia splnenia pohľadávky veriteľa s rozväzovacou podmienkou, ktorá sa uplatní pri uspokojení zabezpečenej pohľadávky plnením tak, že právny úkon, ktorým bolo prevedené právo stráca účinnosť a právo v rozsahu, v akom bolo prevedené prechádza späť na dlžníka (z rozsudku NS SR z 25. 6. 2009 sp. zn. 1Cdo 58/2-008). Obžalovaný tvrdil, čo poškodený nevyvrátil, že zmluva ktorá upravovala práva a povinnosti zmluvných strán, rozhodne bežnou nemala byť. Zmluva o zabezpečovacom prevode práva, na ktorú poukazuje poškodený je simulovaný právny úkon - pripravené tlačivá, ktoré mala podpísať bez elektronicky overeného podpisu druhá strana, či v skutočnosti aj podpísala, to obžalovaný nevie, pretože takýto text zmluvy sa mu už nevrátil e-mailom a takáto zmluva nebola nikdy vypracovaná a stranami podpísaná písomne. Podľa obžalovaného to takto fungovalo mnoho rokov, pri spokojnosti importéra, predajcu i leasingových spoločnosti. Obžalovaný poukazuje na neplatnosť takto uzatvorenej zmluvy, ako aj na tú skutočnosť, že z nej nemôže byť vyvádzaná právna zodpovednosť. Nebol vlastníkom osobných motorových vozidiel. Ako predajca mal právo ich predávať a takto ich predával bez akejkoľvek zmeny právnej úpravy niekoľko rokov, čo vyhovovalo každému, teda importérovi, leasingovým spoločnostiam aj predajcovi. Spoločnosť TESKO, s.r.o. mala spolu tri peňažné účty, dva v Slovenskej sporiteľni, a. s. pobočka Spišská Nová Ves a jeden v Tatra banke, a. s. Obžalovaný má spracovaný pohyb finančných prostriedkov pri žiadosti o financovanie až po úhradu osobných motorových vozidiel spoločnosťou Credium Slovakia, a.s., pri ktorej v čase od 3. 11. 2011 do 11. 6. 2012 obžalovaný žiadal o financovanie spolu 36 krát.
Poukázal na to, že na základe vykonaného dokazovania súd vyvodil záver, že skutky, pre ktoré boli podané obžaloby sa stali, majú znaky trestných činov a že tieto skutky spáchal. K uvedeným záverom a konštatovaniam súdu prvého stupňa uviedol, že konštatovanie súdu prvého stupňa po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu v rámci dokazovania bolo vyhodnotené tak, že podstata hodnotenia dôkazov je v podstate zhodná s odôvodnením, ktoré obsahoval už prvý vynesený odsudzujúci rozsudok a súd o tom, že vykonané dôkazy svedčia o jeho vine pri všetkých štyroch skutkoch podanej obžaloby považuje v celom rozsahu za nesprávne. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním nepreukázal v bode 1/ rozsudku, že spáchal pokračovací zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 3 Tr. zákona - objektom tohto trestného činu je predovšetkým vlastníctvo veci. Nemusí ísť len o vec individuálne určenú, ale môže ísť aj o veci určené druhovo v prípade, že držiteľ má povinnosť ich vrátiť. Skutková podstata tohto trestného činu nevyžaduje, aby osoba, ktorá vec zverila bola jej vlastníkom. Vec je zverená vtedy, ak je odovzdaná do faktickej moci s tým, aby s vecou bolo nakladané určitým spôsobom. Osoba si prisvojí vec, ktorá mu bola zverená, ak s vecou naloží v rozpore s účelom, pre ktorý mu bola zverená do dispozície, a to spôsobom, ktorý marí základný účel zverenia a pritom sebe alebo inému zadováži z veci prospech. Po subjektívnej stránke u tohto trestného činu sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Ako štatutárny zástupca spoločnosti TESKO, s. r. o. bol výhradným predajcom osobných motorových vozidiel zn. Hyundai a Mitsubishi s uzavretými obchodnými zmluvami s importérom a financujúcimi spoločnosťami, prostredníctvom ktorých si zabezpečoval nákup a predaj vozidiel. Vozidlá na základe objednávky prichádzali od importéra so všetkými dokladmi a ČSOB Leasing, a.s. a Credium Slovakia, a.s. boli spoločnosti, ktoré tento nákup (tovar) financovali, na základe žiadosti predajcu spoločnosti TESKO, s. r. o. Bežná prax pri predaji automobilov bola taká, že ak mal predajca automobil na sklade, zákazník po úhrade kúpnej ceny v hotovosti alebo na faktúru si preberacím protokolom auto prevzal na prepravných značkách a občan
- zákazník sa riadil pri kúpe tovaru ustanoveniami Občianskeho zákonníka a teda nebolo z hľadiska právnej istoty občana, aby po úhrade kúpnej ceny si neprevzal ním zakúpený tovar - automobil a čakal, kým prebehne platba a uvoľní sa technický preukaz, pričom tovar od importu musel ísť fakturačne a finančne cez financujúce spoločnosti, preto stále dochádzalo k časovému posunu medzi odovzdaním auta a vysporiadaním auta u predajcov. Tento mechanizmus predaja osobných motorových vozidiel platil od samého začiatku zmluvného vzťahu a do času odstúpenia od leasingových zmlúv sa nemenil, čo
potvrdil aj splnomocnenec poškodeného ČSOB Leasing. I.. O. Y., ktorý uviedol, že v SR už ich spoločnosť takto financovala asi 10000 vozidiel. Pokiaľ teda zmluvné vzťahy upravovali právne pravidlá, pri ktorých sa nedal zabezpečovať predaj vozidiel, predajca síce na základe žiadosti o financovanie dostal finančné prostriedky na konkrétne auto, ale auto mohol predaj až po vrátení financovania na kúpu tohto vozidla, pričom vozidlo musel mať na sklade a čakať až na súhlas o povolenie predaja leasingovej spoločnosti. Takto upravené zmluvné podmienky strácajú možnosť reálneho uplatnenia v podnikateľskej činnosti a sú rozhodne diskriminačné. Preto je úplne jasné, aj keď poškodené leasingové spoločnosti teraz striktne tvrdia, že vždy postupovali podľa podpísaných obchodných zmlúv, že s ich tichým súhlasom to nebolo tak a že táto prax je platná v celej republike tak, ako to tvrdí. Obidve financujúce leasingové spoločnosti tvrdili, že financovanie kúpy osobných motorových vozidiel na základe žiadosti spoločnosti TESKO, s. r. o. mali istené zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva, ktoré sa realizovalo medzi zmluvnými stranami iba elektronicky a teda od samého začiatku boli neplatné a z neplatne uzavretých zmlúv nemôže byť vyvodzovaná právna zodpovednosť. Navrhoval, aby zákonným spôsobom bola preukázaná výška škody, teda pohľadávky leasingových spoločnosti, ktoré boli spracované zákonným spôsobom. Navrhoval som, aby v zmysle § 8 ods. 4 Zákona o účtovníctve č. 431/2002 Z. z. v platnom znení s poukazom na ustanovenie § 32 citovaného zákona bolo preukázané vykonanie účtovnej inventarizácie za obdobie rokov 2011 a 2012 medzi spoločnosťami Credium Slovakia, a.s. a TESKO, s. r. o., vyjadrenie k účtovnej inventarizácii spoločnosti TESKO, s. r. o. s podpismi štatutárnych zástupcov a to k celej výške uplatňovaného nároku na náhradu škody, prípadne, aby preukázali leasingové spoločnosti, že sa nejedná o spornú pohľadávku a nárok poškodeného uplatnený v prípravnom konaní na náhradu škody podľa § 46 ods. 3 Tr. poriadku bol základom pohľadávky v zmysle citovaného rozhodnutia NS SR sp. zn. 1 Obdo V 13/2005. Nebolo mu vyhovené a vec nebola riešená ani po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, pričom súd opäť odmietol všetky jeho návrhy na vykonanie dôkazov, ktoré písomne predložil, pričom sa jednalo o zistenie dôležitých skutočnosti, na ktoré je potrebné mať odborné vedomosti z oblasti ekonómie a účtovníctva. Pokiaľ v účtovníctve nebola vykonaná inventarizácia záväzkov a pohľadávok ku 31. 12. každého roka a táto nebola odsúhlasená štatutárnymi zástupcami, tak podľa praxe daňových úradov, ako keby tieto pohľadávky a záväzky neexistovali a teda spoločnosť sa nemôže o ne opierať.
K bodu 1 g/ rozsudku uviedol, že bolo neoprávnene predané W.. D. B. osobné motorové vozidlo zn. Hyundai IX-20 a tým spôsobená škoda spoločnosti ČSOB Leasing, a. s. vo výške 11.947,36 €, tak Okresný súd Bratislava V sp. zn. 56C/200/2016 rozhodol uznesením o pripustení zmeny účastníka konania na strane žalobcu ČSOB Leasing, a. s. a do konania namiesto žalobcu vstúpila spoločnosť EKOAUTO s. r. o., Bardejov, IČO : 36 444 481 a dňa 12. 4. 2018 nový žalobca podal na Okresný súd Bratislava V návrh na späťvzatie žaloby z dôvodu zániku právneho dôvodu podanej žaloby. K bodu lf/ rozsudku uviedol, že bolo neoprávnene predané I. osobné motorové vozidlo zn. Hyundai 1-30 a tým spôsobená škoda spoločnosti ČSOB Leasing, a. s. vo výške 11.490,10 €, tak Okresný súd Spišská Nová Ves sp. zn. 1- 3-Cb/41/2017 rozhodol uznesením o pripustení zmeny účastníka konania na strane žalobcu ČSOB Leasing, a. s. a do konania namiesto žalobcu vstúpila spoločnosť EKOAUTO s. r. o. Bardejov, IČO : 36 444 481. Čo sa týka právnej kvalifikácie jeho konania ako trestného činu sprenevery uviedol, že zverenou vecou boli peniaze od poškodených leasingových spoločnosti na kúpu konkrétnych osobných motorových vozidiel. Tieto finančné prostriedky ako podnikateľ po zrealizovaní predaja osobného motorového vozidla bol oprávnený zahrnúť do finančných prostriedkov vedených na účte v banke za účelom uhrádzania platieb súvisiacich s jeho podnikateľskou činnosťou. Použitie finančných prostriedkov na iné účely, na aké mu boli ako podnikateľovi poskytnuté z dôvodu, že ich nemožno oddeliť od ostatných finančných prostriedkov konateľa, nemôže byť právne kvalifikované ako trestný čin sprenevery. Má za to, že súd prvého stupňa nevzal do úvahy okolnosti svedčiace v jeho prospech a taktiež nesprávne vyhodnotil dôkazy, čo je v rozpore s ustanovením § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. poriadku, v zmysle ktorých má súd povinnosť hodnotiť dôkazy síce podľa svojho vnútorného presvedčenia, ale založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, a zároveň s rovnakou starostlivosťou má objasňovať okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. Opakovane poukázal, že sa jednalo iba o obchodný vzťah, ktorý bol medzi všetkými jeho účastníkmi upravený zmluvným vzťahom, ktorý vo vzťahu ku nemu bol zabezpečovaný vo vzťahu ku všetkým účastníkom zmenkovým ručením. Konštatovanie súdu prvého stupňa o tom, že vykonané dôkazy svedčia o jeho vine preto považuje v celom rozsahu za nesprávne. K bodu 2/ rozsudku uviedol tiež,
že niekedy bol tovar - auto už na sklade spoločnosti TESKO, s.r.o., ale doklady od importéra k nemu prišli o dva alebo tri dni neskôr, doklady k vozidlu sa dali do súladu vždy podľa podpísaných zmlúv, mohol byť ale dátumový posun, lebo všetky písomnosti sa sústredili a podpisovali sa raz za dva týždne alebo vždy na konci mesiaca a nikdy nikomu to nevadilo. To isté bola aj na strane spoločnosti Credium Slovakia, a. s. Vzhľadom k tomu, že medzi trestným činom sprenevery a trestným činom podvodu je veľmi tenká hranica, poukázal nato, že k tomuto bodu platia aj jeho vyjadrenie uvedené v bode 1/ rozsudku. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia neriešil zložku vedomostnú a zložku vôľovú a teda nemohol mať z prípravného konania, ako aj konania pred súdom dostatočne preukázané, že bola naplnená subjektívna stránka trestného činu žalovaného podvodu. Opiera sa teda o všeobecne známu a v súdnej praxi zaužívanú právnu úvahu, v ktorej sa konštatuje, že „ zavinenie je vnútorný, psychický vzťah k podstatným zložkám trestného činu, pričom zavinenie je vybudované na zložke vedomostnej, ktorá zahŕňa vnímanie páchateľa a na zložke vôľovej, ktorá zahŕňa predovšetkým chcenie alebo uzrozumenie, teda v podstate rozhodnutie konať určitým spôsobom so znalosťou podstaty veci. V tejto súvislosti ešte poukázal na tú skutočnosť, že nie vždy sa podarí docieliť realizáciu podnikateľského zámeru, pričom dôsledok z toho vyplývajúci dopadá na majetkovú sféru podnikateľského subjektu a hlavne na osobu podnikateľa . Táto okolnosť nemôže byť sama o sebe postihovaná podľa ustanovení Trestného zákona. Iný prístup by viedol ku kriminalizácii všetkých krokov, ktoré podnikatelia každý deň vykonávajú pri svojej podnikateľskej činnosti.
Poukázal aj na tú skutočnosť, že na základe uzatvorených zmlúv so spoločnosťou ČSOB Leasing, a.s. bola táto spoločnosť prvofinancovateľ vo vzťahu k spoločnosti TESKO, s. r. o. a v prípade, že mu malo skončiť bezúročné financovanie, tak svojím rozhodnutím previedol toto financovanie na spoločnosť Credium Slovakia, a.s., kde mu pokračovalo bezúročné financovanie a spoločnosť Credium Slovakia, a.s. bola takto vo všetkých obchodných prípadoch iba ako druhofinancovateľ, preto vo vzťahu ku spoločnosti TESKO, s. r.o. nemohla vystupovať ako veriteľ, lebo uhradila iba financovanie spoločnosti ČSOB Leasing, a.s. a teda vystupovala iba vo finančnom plnení k tejto spoločnosti a nie k spoločnosti TESKO, s.r.o. Vzhľadom na objem výkonov pri podnikateľskej činnosti spoločnosti TESKO, s. r. o. nemohol mať okamžitý prehľad. Tu poukázal nato, že chýbajúca vôľová zložka nemôže napĺňať subjektívnu stránku trestného činu podvodu. Konštatovanie súdu prvého stupňa o tom, že vykonané dôkazy svedčia o jeho vine preto považuje v celom rozsahu za nesprávne. Má za to, že súd prvého stupňa nevzal do úvahy okolnosti svedčiace v jeho prospech a taktiež nesprávne vyhodnotil dôkazy, čo je v rozpore s ust. § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. poriadku tak, ako to už vyššie uviedol.
K bodu 3/ rozsudku uviedol, že v skutočnosti dal svojím zamestnancom pokyn, aby zo skladových vozidiel typu Mitsubishi vymontovali jednotlivé diely, ktoré prišli reklamovať užívatelia týchto osobných motorových vozidiel a pre vady materiálu ich nemohli užívať. Je verejne známe a netreba to ani dokazovať, že výrobcovia áut v konkurenčnom boji pri ochrane svojej obchodnej značky, používajú rôzne aj nepísané metódy, len aby boli konkurencieschopní a jedným z nich je aj v prípade reklamácie zákazníka a nemožnosti jeho vybavenia, tichý súhlas importéra na vymontovanie poškodenej alebo vadnej súčiastky z iného rovnakého typu uloženého na sklade áut, aby z neho bola súčiastka vymontovaná a namontovaná do reklamovaného vozidla zákazníkovi tak, aby bol zákazník spokojný. Je samozrejmé, že paralelne prebieha aj reklamačný proces s dodaním poškodenej súčiastky, preto nemohla vzniknúť škoda a ani nemohla byť znížená kvalita osobného motorového vozidla tak, ako to je tvrdené splnomocneným zástupcom spoločnosti ČSOB Leasing, a.s., tieto vozidla síce boli spoločnosti TESKO, s.r.o. odňaté, ale u nového predajcu boli skompletizované, reklamačné konania ukončené a súčiastky namontované. Preto spoločnosti ČSOB Leasing, a.s. nemohla vzniknúť žiadna škoda. Zástupca spoločnosti M Motors SK, s.r.o. síce tvrdil, že nedal súhlas na vymontovanie reklamovaných súčiastok, ale jeho vyjadrenie nekorešponduje so zmluvnými povinnosťami predajcu, ktorý je povinný za každých okolností chrániť dobré meno obchodnej značky a nespôsobovať, aby vznikali nevybavené reklamácie, ktoré by mohli vplývať na verejnú mienku o kvalite áut. Pre tieto dôvody na vozidlách Mitsubishi L 200, Mitsubishi Outlander a Mitsubishi Lancer po vymontovaní reklamovaných súčiastok nemohla vzniknúť škoda, táto bola už u iného predajcu reklamačným konaním v 100% rozsahu ukončená. Domontovanie vymontovaných súčiastok opäť uviedlo automobil do stavu, v ktorom sa ponúka zákazníkom. Tvrdenie o spôsobenej škode vo výške 5.401,59 € bez DPH je úplne zavádzajúce. Aj v tomto prípade má za to, že súd prvého stupňa nevzal do úvahy okolnosti svedčiace v jeho prospech. Konštatovanie súdu prvého stupňa o tom, že vykonané dôkazy svedčia o jeho vine preto považuje v celom rozsahu za nesprávne.
Pri bode 4/ rozsudku poukázal na tú skutočnosť, že po ukončení nájmu si odniesol z predmetu nájmu iba svoje hnuteľné veci, ku ktorým mal vlastnícke právo a podľa § 123 Občianskeho zákonníka ako vlastník bol oprávnený v medziach zákona svoje vlastníctvo držať, užívať, využívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, preto pokiaľ odmontoval z budovy veci, konal ako vlastník týchto vecí a teda nemohlo sa stať, aby ich odcudzil. Preto po subjektívnej a objektívnej stránke nemohol naplniť skutko- vú podstatu prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona. Spoločnosť TESKO, s. r. o. pri rozširovaní predmetu svojho podnikania potrebovala ďalšie podnikateľské priestory, z ktorých najbližšie bola nehnuteľnosť na LV uvedená ako sklad, ktorá bola postavená v roku 1936, a bola používaná ako sklad uhlia za celé obdobie až do jej predaja v privatizácii spoločnosti ESENEX, s. r. o. Pretože v nej boli uložené aj agresívne látky, došlo k jej väčšiemu znehodnoteniu. V čase prejavenia záujmu spoločnosťou TESKO, s. r. o. predmetný sklad nebol spôsobilý na prenájom, bol v dezolátnom stave, bol bez elektroinštalácie, kanalizácie, vodovodu, bez omietok, bez dverí, podlaha bola hlinená strecha zlomená a deravá a spoločnosť ESENEX, s. r. o. podľa vyjadrenia konateľa Ing. I. K. využívala tieto priestory ako sklad upotrebeného odpadu. Dňa 1. 4. 2005 bola podpísaná nájomná zmluva v týchto priestoroch skladu s tým, že prenajímateľ súhlasil, aby nájomca spoločnosť TESKO, s. r. o. v týchto prenajatých priestoroch vykonala rekonštrukčné práce. Z takto podpísanej nájomnej zmluvy bolo v článku 5 bod 6 uvedené, že nájomné nájomcom sa bude splácať formou odpočtu investícií jednorázovo investovaných do rekonštrukcie nebytových priestorov až do vyčerpania celej hodnoty. Výška investície dosiahla sumu 1.878 164,50 Sk (62.343,64 €). V čase podpísania nájomnej zmluvy nebol vyhotovený preberací protokol, ktorý by zachytil skutočný stav prenajatej nehnuteľnosti. Už počas vykonávania rekonštrukcie vznikol rozpor o spôsobe zaúčtovania preinvestovaných finančných prostriedkov z dôvodu, že spoločnosť TESKO, s. r. o. nebola vlastníkom týchto priestorov a preto účtovný konzultant spoločnosti TESKO, s. r. o. z dôvodu nemožnosti podľa Zákona o účtovníctve tieto prostriedky zaúčtovať do odpisov, preto vznikol návrh, aby spoločnosti TESKO, s. r. o. bola v plnom rozsahu zaúčtovaná spoločnosťou ESENEX, s. r. o. Problém ale nebol vyriešený, pretože spoločnosť ESENEX, s. r. o. nevedela v tom čase preukázať dostatok finančných prostriedkov na realizáciu rekonštrukcie skladu, tak bolo spoločne dohodnuté, že spoločnosť TESKO, s.r.o. poskytne spoločnosti ESENEX, s. r. o. finančnú pôžičku vo výške 867. 000.- Sk z dôvodu, že takto na ňu smerovali faktúry za vykonané rekonštrukčné práce v objekte skladu a tieto mohla uhradiť. Zápočet bol vykonaný k mesiacu december 2008, pričom nájomcovi vznikla povinnosť uhradiť sumu vo výške 325.000.-Sk. Spoločnosť TESKO, s. r. o. previedla zmluvou o postúpení pohľadávky na V. a ten na spoločnosť TESKO náradie, s. r. o. sumu vo výške 29.091,73 €. Spoločnosť TESKO náradie, s.r.o. podala na spoločnosť ESENEX, s. r.o. návrh o zaplatenie 29.091,73 € na Okresný súd Spišská Nová Ves tam vedený pod sp. zn. 2C/7/2015, ktorý v súčasnosti je prerušený. V uvedenej veci účtovníctvo bolo vedené neprehľadne, spomínaný zápočet spoločnosti ESENEX, s. r. o. nebol vykonaný podľa Zákona o účtovníctve, príjmové a výdajové doklady vystavovali zamestnanci obidvoch spoločnosti, bez oprávnení a konzultácií so štatutárnym zástupcom. Takto zistený skutkový stav nie je presvedčivý, je nepresný a je prejavom snahy spoločnosti ESENEX, s. r. o. získať majetkový prospech na úkor iného. Po odovzdaní predmetu nájmu spoločnosť TESKO, s. r. o. odovzdala prenajímateľovi exkluzívne zrekonštruovanú a vybavenú predajňu. Ani v tejto etape nebol urobený protokol o stave predmetu nájmu pri jeho odovzdávaní. Tvrdí, že spoločnosť ESENEX, s.r.o. sa snaží privlastniť sumu 29.091,73 € a na hlavných pojednávaniach tento stav nebol vyvrátený. Aj tu má za to, že súd prvého stupňa nevzal do úvahy okolnosti svedčiace v jeho prospech a taktiež nesprávne vyhodnotil dôkazy, čo je v rozpore s ustanovením § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. poriadku. Konštatovanie súdu prvého stupňa o tom, že vykonané dôkazy svedčia o jeho vine preto považuje v celom rozsahu za nesprávne. Vychádzajúc zo zásady prezumpcie neviny in dubio pro reo platí pravidlo, že nedokázaná vina sa posudzuje ako dokázaná nevina a v dôsledku pochybností o správnosti skutkových zistení, uvedených v rozsudku a pochybností o správnom preskúmaní a vyhodnotení dôkazov súdom prvého stupňa má za to, že jeho vina zo spáchania skutkov podľa obžaloby nemohla byť prvostupňovým súdom legitímne preukázaná a preto považuje výrok súdu prvého stupňa v rozsudku za nezákonný, za nezákonný pova- žuje aj výrok o uloženom treste spolu s výrokom o náhrade škody a rovnako považuje za nezákonné konanie, ktoré rozsudku predchádzalo. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 321 ods. 1 písmena a/ a b/ Trestného poriadku v celom rozsahu zrušil a v súlade s ustanovením § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci sám rozhodol a oslobodil ho spod obžaloby a to z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je stíhaný, ako aj z dôvodu, že nebolo dokázané, že tieto skutky spáchal. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
K odvolaniu obžalovaného sa vyjadrila poškodená strana spoločnosť ESENEX, s.r.o., so sídlom Spišská Nová Ves, Duklianska ulica č. 51, ktorá poukázala nato, že dňa 1.4.2005 bola podpísaná nájomná zmluva medzi spoločnosťou ESENEX, s.r.o. Spišská Nová Ves ako prenajímateľom a TESKO, s.r.o. Spišská Nová Ves ako nájomcom. Predmetom nájmu boli nebytové priestory o veľkosti 200 m2. Nakoľko bola budova v havarijnom stave, prenajímateľ sa dohodol s nájomcom, že uvedené priestory na vlastné náklady zrekonštruuje, pričom náklady spojené s rekonštrukciou budovy odsúhlasené prenajímateľom formou faktúr sa mu budú odpočítavať z nájmu. Obe strany sa dohodli, že náklady vo výške 867.000,- Sk, preplatí firma ESENEX, s.r.o. Spišská Nová Ves. Pretože spoločnosť ESENEX, s.r.o. Spišská Nová Ves v tom čase (rok 2005) nemala voľné finančné prostriedky, poskytla spoločnosť TESKO, s.r.o. Spišská Nová Ves prenajímateľovi pôžičku vo výške 867.000,- Sk na úhradu týchto nákladov s tým, že aj tieto finančné prostriedky budú postupne odpočítané z vyfakturovaného nájmu. Ostatné náklady spojené s rekonštrukciou predmetnej budovy vo výšky 961.173.- Sk (31 905,00 €), hradila spoločnosť TESKO, s.r.o. Spišská Nová Ves zo svojich prostriedkov a boli neskôr predmetom zápočtu. Tvrdenia obžalovaného v odvolaní na strane 14 k bodu 4/ rozsudku a to, čo sa týka tvrdení o zápočtoch sú právne irelevantné a zavádzajúce. Zápočty medzi spoločnosťou ESENEX, s.r.o. Spišská Nová Ves ako prenajímateľom a spoločnosťou TESKO, s.r.o. Spišská Nová Ves ako nájomcom sa v rokoch 2005
- 2008 vykonávali raz za štvrťrok, pričom na strane prenajímateľa bol vyfakturovaný nájom a na strane nájomcu boli faktúry za rekonštrukciu budovy, resp. odpočet z poskytnutej pôžičky z roku 2005. Zápočty sa vykonávali na základe vystavených pokladničných príjmových a výdajových dokladov vypísaných ekonómkami obidvoch spoločností, pričom na zadnej strane pokladničného dokladu bol sumár faktúr a jednotlivé čiastky z faktúr. V rámci trestného konania prebiehalo znalecké dokazovanie, kde znalecký posudok ohľadom ekonomiky a účtovania spoločnosti ESENEX, s.r.o. vypracovala Ing. X. C. - znalecký posudok č.2/2014. Znalkyňa vypovedala i na hlavnom pojednávaní, kde uviedla okrem iného, akým spôsobom prebiehali zápočty, uviedla, že z výstupov účtovníctva spoločnosti ESENEX, s.r.o. je preukázané, že táto mala pohľadávky voči spoločnosti TESKO, s.r.o. ku dňu 14.12.2012 vo výške 1 328,60 eur za nájom nebytových priestorov a voči spoločnosti TESCAR vo výške 1 327,76 eur za prenájom nebytových priestorov. Taktiež uviedla, že spoločnosť TESKO a ESENEX mali vzájomné záväzky a pohľadávky a vyrovnali si ich prostredníctvom pokladničných dokladov. Z predložených listinných dôkazov, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise a taktiež i zo znaleckého posudku vyššie uvádzaného jednoznačne vyplýva a je nespochybniteľné, aké boli pohľadávky a záväzky, ktoré boli vzájomne vysporiadané a že existujú len záväzky na nezaplatenom nájomnom vo vzťahu k spoločnosti ESENEX zo strany spoločností TESKO a TESCAR. Čo sa týka pôžičky v sume 867.000,- Sk spoločnosti ESENEX ako dlžníka vo vzťahu k veriteľovi TESKO, s.r.o. táto bola v celom rozsahu vysporiadaná, uvedené je presne rozpísané a uvádzané v pokladničných dokladoch, ktoré sa nachádzajú v spise a i zo znaleckého dokazovania vyplýva, že spoločnosť ESENEX s.r.o. nič nedlhovala spoločnosti TESKO s.r.o. z titulu pôžičky. Čo sa týka tvrdenia obžalovaného v odvolaní o nejakej pohľadávke 29.091,73 eur a vzájomnom postupovaní pohľadávok, uvedené nemá žiadnu súvislosť so spoločnosťou ESENEX s.r.o. a s vecou nesúvisí.
Opätovne poškodená strana zdôraznila, že jediná pôžička medzi spoločnosťou ESENEX, s.r.o. Spišská Nová Ves a firmou TESKO, s.r.o. Spišská Nová Ves bola v roku 2005 vo výške 867.000,- Sk za účelom úhrady nákladov spojených s rekonštrukciou budovy. Táto však v priebehu rokov 2005 - 2008 bola započítaná s vyfakturovaným nájmom z piatich nájomných zmlúv. V septembri 2008 boli vzájomné zápočty ukončené, nakoľko pôžička a fakturácie za rekonštrukciu budovy boli na nule. Od októbra 2008 spoločnosť TESKO, s.r.o. Spišská Nová Ves platila za prenájmy až do konca roku 2011 bezhotovostným prevodom na účet spoločnosti ESENEX, s.r.o. Spišská Nová Ves alebo hotovosťou do pokladne spoločnosti oproti podpísanému príjmovému pokladničnému dokladu a to aj za prenájom predmetnej budovy uvedenej v nájomnej zmluve zo dňa 1. 4. 2005. Preto je pre nich nepochopiteľné a nelogické, že spoločnosť TESKO, s.r.o. Spišská Nová Ves im platila za uvedené prenajaté nehnuteľnosti finančné prostriedky, keď podľa tvrdenia obžalovaného bola spoločnosť ESENEX, s.r.o. Spišská Nová Ves údajne dlžná spoločnosti TESKO, s.r.o. Spišská Nová Ves a to v sume 29.091,73 €. Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný zavádza a uvádza ničím nepotvrdené skutočnosti. V roku 2013 bol vypracovaný na podnet vyšetrovateľa PZ SR v Spišskej Novej Vsi znalecký posudok znalcom z oblasti stavebníctva Ing. D. Y.. Celková škoda, ktorá vznikla našej spoločnosti bola znalcom vyčíslená na sumu 8 212 €. Uvedená suma nie je sporná, bola riadne preukázaná a tvrdenia obžalovaného vo svojom odvolaní vo vzťahu k bodu 4/ rozsudku sú nepravdivé a zavádzajúce. Z uvedených dôvodov poškodená strana navrhla, aby odvolací súd v celom rozsahu potvrdil rozsudok okresného súdu.
Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.
V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a vo vzťahu k výroku o vine dospel ku správnym skutkovým a právnym záverom.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou obžalovaného, ktorá je súčasťou dôvodov podaného odvolania.
Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne, zákonné, kvalifikované a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje tak, na ne ako na zákonné a správne v podrobnostiach poukazuje.
Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že v predmetnej trestnej veci už krajský súd konal. Uznesením sp. zn. 8To/68/2017 zo dňa 9. októbra 2017 podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/, ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok zo dňa 23. 2. 2017 a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Podstatou dôvodov zrušujúceho uznesenia bolo na podklade skutočností v ňom podrobne rozvedených dôsledne sa vysporiadať so zákonnosťou zaistenia účtovníctva a preskúmať postup policajta v zmysle § 29a ods. 2 a nasl. a § 21 Zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore s tým, že aj v prípade vyhodnotenia zaistenia účtovníctva procesne neúčinným spôsobom okresnému súdu, resp. už aj orgánom prípravného konania nič nebránilo účtovníctvo obžalovanému vrátiť a umožniť mu vykonať znalecké dokazovanie podľa jeho obhajobných návrhov, keďže podľa názoru krajského súdu by bolo v rozpore s právom na obhajobu obžalovaného a s právom na spravodlivý proces odoprieť mu možnosť vykonania dokazovania v jeho prospech z dôvodu nezákonného postupu orgánov činných v trestnom konaní. Inak vyjadrené, krajský súd sa vo svojej podstate síce stotožňoval s názorom, že z pohľadu okresného súdu pre objasnenie skutkového stavu veci ani nie je potrebné skúmať účtovníctvo obžalovaného, avšak z hľadiska zachovania práva na obhajobu obžalovaného a práva na spravodlivý proces tak orgánom prípravného konania, ako aj súdu nič nebránilo zaistené účtovníctvo obžalovanému vrátiť.
Okresný súd následne po zrušení a vrátení veci vykonal úkony potrebné k zisteniu uvedených skutočností (č.l. 2094, 2095), čo v konečnom dôsledku podrobne rozviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku a z jeho zistení, o ktorých krajský súd nemal dôvod pochybovať je zrejmé, že v danom prípade nešlo o zaistenie účtovníctva podľa § 21 ods. l zák. č. 171/1993 Z. z., ale o vyhotovenie jeho kópie podľa § 29a ods. 1 písm. c/ citovaného zákona a preto ani nedošlo k jeho vráteniu postupom podľa § 21 ods. 3 citovaného zákona, resp. vydaniu potvrdenia o zaistení veci, keďže sa jednalo len o jeho kópiu. Navyše, ako to vyplýva z doloženého úradného záznamu k skopírovaniu účtovníctva ani nedošlo, nakoľko bola skopírovaná len ikona odkazu na účtovníctvo, resp. došlo k skopírovaniu len samotnej ikony z plochy počítača, preto ani nebolo potrebné prevziať ho do trestného konania v zmysle § 92 Tr. por. Záverom vyšetrovateľ v úradnom zázname uviedol, že vzhľadom k povahe vyšetrovaného skutku nebolo pre účel vedeného trestného konania toto účtovníctvo ani potrebné.
Vo vzťahu k skutkom v bode 1/ okresný súd správne skonštatoval, že obžalovaný V. poprel spáchanie skutkov a jeho obhajoba spočívala v poukázaní na bežnú prax pri predaji vozidiel, ktorú podrobne popísal.
Z výpovedí svedkov v skutkoch 1a/ až 1i/ tak, ako na to správne poukázal okresný súd, bolo preukázané, že vozidlá si jednotliví svedkovia zakúpili, a riadne zaplatili celú kúpnu cenu, niektorí sčasti na leasing, čo potvrdzujú aj vystavené faktúry, príjmové pokladničné doklady, dodacie listy a odovzdávacie protokoly.
V konaní zároveň nebolo sporné, že obžalovaný bol jedinou osobou, ktorá v žalovanom období rozhodovala o celej obchodnej činnosti spoločnosti TESKO, ani že obžalovaný popísal zmluvy s poškodenými spoločnosťami, ktoré upravovali podmienky ich obchodno-právneho vzťahu, vrátane prevodu vlastníckeho práva k vozidlám, čo v konečnom dôsledku obžalovaný sám potvrdil.
Z výpovede splnomocnenej zástupkyne poškodenej spoločnosti Credium Mgr. J. mal aj krajský súd preukázané, že predmetné vozidlá v bode 1/ rozsudku boli predmetom úverovania ich spoločnosťou, na základe čoho došlo k zabezpečovaciemu prevodu vlastníckeho práva vozidiel na ich spoločnosť a na základe čoho tieto vozidlá nebolo možné zaťažiť, či previesť vlastnícke právo k nim pred okamihom ako boli vrátené poskytnuté finančné prostriedky ich spoločnosti, k čomu preukázateľne v prípade predmetných vozidiel nedošlo. Súhlas spoločnosti Credium potrebný na akúkoľvek dispozíciu s vozidlami ani v jednom prípade udelený nebol a napriek tomu obžalovaný jednotlivé vozidlá predal svedkom G., D., T. a W.. J. (1a až 1d).
Rovnako tak zástupca poškodenej spoločnosti ČSOBL I.. Y. podrobne popísal spôsob financovania. Potvrdil, že vozidlá (1e až 1i) boli dodané importérom spoločnosti TESKO a ich spoločnosti boli postúpené pohľadávky, na základe čoho mala spoločnosť TESKO zaplatiť ich spoločnosti. Do zaplatenia vozidiel bol ich vlastníkom importér, ktorý vystavil faktúru s uvedením, že pohľadávky boli postúpené spoločnosti ČSOBL a predajca sa mohol stať ich vlastníkom po zaplatení. K vozidlám tak nadobudla vlastnícke právo spoločnosť ČSOBL z titulu postúpenia vlastníckeho práva importérom. Ako to ďalej splnomocnenec ČSOBL uviedol kontrolu vykonali na základe indícií, že vozidlá sú predávané blízkym osobám a dochádza k ich rozoberaniu a bol daný aj priestor na vysporiadanie, keďže napriek zmluvným záväzkom obžalovaný vozidlá predal osobám uvedeným v skutkoch 1e/ až 1i/, k čomu však nebol oprávnený, keďže za uvedené vozidlá ich spoločnosti nezaplatil a ani v jednom prípade mu nebol daný súhlas z ich strany na akúkoľvek dispozíciu s vozidlami.
Z jednotlivých zmlúv týkajúcich sa predaja vozidiel bolo, aj podľa názoru krajského súdu preukázané, že obžalovaný vozidlá, ktorých sa jednotlivé skutky týkajú nikdy nevlastnil, disponoval s nimi len ako predajca a zároveň s nimi v rozpore s uzavretými zmluvami nakladal, keď ich predal a ich cenu poškodeným subjektom neuhradil. Výšku spôsobenej škody preukazujú jednotlivé listinné dôkazy o čerpaní finančných prostriedkov od leasingových spoločností, na čo okresný súd podrobne poukázal.
Obhajoba obžalovaného tak bola, aj podľa názoru krajského súdu vykonaným dokazovaním vyvrátená, keďže obžalovaný bol oboznámený so zmluvnými podmienkami vyplývajúcimi zo zmlúv s poškodenými spoločnosťami, ktoré sám podpísal a na základe uvedeného tak nebolo povinnosťou poškodenej spoločnosti upozorňovať ho na súhlas financujúcej spoločnosti k nakladaniu s vozidlami, čo okresný súd taktiež v odôvodnení napadnutého rozsudku rozviedol.
Krajský súd síce nevylučuje, že bežná prax pri predaji vozidiel, na ktorú sa odvolával bola reálne iná, čo zrejme financujúcim spoločnostiam neprekážalo do okamihu, kým obžalovaný predané vozidlá riadne uhrádzal. V danom prípade však obžalovaný vozidlá, ktoré sú predmetom jednotlivých skutkov neuhradil, čo následne logicky viedlo financujúce spoločnosti k ochrane v zmysle uzavretých zmlúv. Na základe uvedených skutočností je tak irelevantným aj poukaz obžalovaného na časové posuny pri uhrádzaní vozidiel.
V zmysle vyššie uvedeného tak aj podľa názoru krajského súdu obžalovaný V. B. v bode 1/ rozsudku tak po subjektívnej, ako aj objektívnej stránke naplnil pojmové znaky skutkovej podstaty pokračovacieho zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 3 Tr. zák., pretože neoprávnene v období od 23. 11. 2011 do 29. 6. 2012 predal v deviatich prípadoch osobné motorové vozidlá, ktoré neboli jeho vlastníctvom, ktorými ako predajca iba disponoval, čím si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil na cudzom majetku značnú škodu.
Skutkové okolnosti vo vzťahu k bodom 2a/ až 2e/ rozsudku podrobne vyplývajú tak z výpovede svedkyne C.. S. J., ako aj z výpovedí svedkov G. G. E. E., K. B., P. P. a C. O..
Svedkyňa C.. J. podrobne popísala okolnosti poukázania finančných prostriedkov za jednotlivé vozidlá, vrátane časových súvislostí a zároveň potvrdila, že sumy za jednotlivé vozidlá doposiaľ neboli zo strany obžalovaného uhradené. Svedkyňa tiež uviedla, že ak by im bolo známe, že spoločnosť TESKO
vozidlami, ktorých vlastnícke právo malo byť dočasne prevedené na nich nedisponuje, tak by úver neposkytli. Išlo teda o podstatnú skutočnosť, ktorá ovplyvnila poskytnutie úveru obžalovanému.
Z výpovedí vyššie uvedených svedkov a listinných dôkazov týkajúcich sa jednotlivých vozidiel boli preukázané časové súvislosti prevzatia vozidiel jednotlivými svedkami a zaplatenia kúpnej ceny, na čo okresný súd podrobne poukázal so správne zisteným záverom, že obžalovaný v čase keď uzatváral dohody o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, týmito vozidlami už nedisponoval.
V tejto súvislosti okresný súd správne poukázal aj na obsah zmluvy o úvere, zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva a výpožičke č. 1/2011, z ktorého je zrejmé, že jednou z podmienok pre prevod vlastníckeho práva na úverované vozidlá v prospech spoločnosti Credium bolo, že v deň uzatvorenia jednotlivej zmluvy sa vozidlo nachádza v držbe dlžníka, teda obžalovaného, ktoré bez výslovného písomného súhlasu veriteľa neprenechá do užívania tretej osobe a v prípade, ak by tretia osoba požadovala kúpu vozidla za hotovosť, bol obžalovaný povinný túto skutočnosť oznámiť s tým, že zmluva zaniká okamihom, keď bude na ich účet pripísaná čiastka zodpovedajúca čiastke poskytnutej v jeho prospech.
Podstatou protiprávneho konania obžalovaného, ako to správne vyhodnotil okresný súd bolo to, že obžalovaný napriek tomu, že vozidlá uvedené v bode 2/ už odpredal koncovým zákazníkom, až následne uzavrel zmluvu o úvere, vrátane zabezpečovacieho prevodu práva k týmto vozidlám. Inak vyjadrené, napriek tomu, že už vozidlá predal, nechal si ich cenu vyplatiť aj spoločnosťou Credium, k čomu, ako to už vyššie krajský súd uviedol, svedkyňa Mgr. J. jednoznačne uviedla, že ak by mali vedomosť, že obžalovaný už vozidlami nedisponuje (čo bolo zmluvnou podmienkou), neposkytli by mu úver. Zároveň v týchto prípadoch nevzal žiadosť o čerpanie úveru späť a žiaden súhlas ich spoločnosti na prenechanie vozidiel tretím osobám nebol daný.
Obhajoba obžalovaného aj v tomto prípade, že mechanizmus predaja fungoval inak, ako to bolo zmluvne určené a že vozidlo bolo nakoniec vždy uhradené je irelevantná, keďže pri vozidlách, ktoré sú predmetom skutkov 2a/ až 2e/ k úhrade nedošlo. K obhajobe obžalovaného ďalej okresný súd správne uviedol, že obžalovanému sa v danom prípade nekládlo za vinu, že finančné prostriedky použil iným spôsobom, ale skutočnosť, že vedel, že zabezpečovací prevod práva k vozidlám nebude schopný plniť, keďže vozidlá preukázateľne už vopred predal tretím osobám a napriek tomu požiadal o úver, ktorý mu bol poskytnutý, čím uviedol poškodenú spoločnosť do omylu v otázke dočasného prevodu vlastníckeho práva a týmto spôsobom sa na škodu spoločnosti Credium obohatil, keďže k úhrade motorových vozidiel spoločnosti Credium z jeho strany nedošlo. Finančné prostriedky aj napriek tomu, že boli kupujúcimi zaplatené, tieto v rozpore so zmluvnými podmienkami nepoužil na úhradu voči spoločnosti Credium, ktorá mu ich na základe jeho žiadosti úverovala. To, že došlo k odobratiu vozidiel, čím bol odstavený od vytvárania zisku a financovania skladových zásob bolo dôsledkom jeho zavineného konania porušujúce zmluvné záväzky, ku ktorým sa zaviazal.
Podrobným a vyčerpávajúcim spôsobom sa okresný súd vysporiadal aj s písomným vyjadrením obžalovaného k čiastočným úhradám vo vzťahu k spoločnosti Credium, ktoré sa mali týkať žalovaných vozidiel z bodu 1/ aj 2/, ktoré však bolo vykonaným dokazovaním vyvrátené s tým, že k argumentácii okresného súdu, ani k uvedenej skutočnosti nemá krajský súd čo dodať a doplniť.
V bode 2/ tak okresný súd dospel k ustáleniu správnej a zákonnej kvalifikácii pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 22l ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zák., pretože svojím konaním sa obžalovaný na škodu cudzieho majetku obohatil tým, že v čase od 7. 12. 2012 do 7. 3. 2012 požiadal v piatich prípadoch o čerpanie finančných prostriedkov na financovanie vozidiel, ktoré mu boli poskytnuté a zároveň uzavrel dohodu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k vozidlu v prospech financujúcej spoločnosti, pričom v tom čase už vozidlom fyzicky nedisponoval a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu.
V bode 3/ napadnutého rozsudku okresný súd správne a v zmysle vykonaného dokazovania uviedol, že nebolo sporné, že obžalovaný v rozhodnej dobe ako predajca disponoval novými vozidlami Mitsubishi L200, Mitsubishi Outlander a Mitsubishi Lancer presne vyšpecifikovanými VIN číslami sporné nebolo ani to, že pokyn vymontovať jednotlivé diely presne špecifikované v skutku z uvedených vozidiel dal práve obžalovaný, čo potvrdili jednotliví svedkovia. Sporná nebola podľa názoru krajského súdu ani hodnota
nových vymontovaných dielov, predstavujúca vo svojej podstate rozsah poškodenia vozidiel ustálená podľa nákupných cien importéra.
Okresný súd po vykonaní dokazovania vo vzťahu k tomuto skutku správne a vyčerpávajúcim spôsobom vyhodnotil tak vykonané dokazovanie, ako aj obhajobu obžalovaného. V tejto súvislosti logickým a presvedčivým spôsobom zdôvodnil prečo uvedené vozidlá nemohli byť majetkom spoločnosti TESKO, ako to obžalovaný v rámci svojej obhajoby uvádzal, keďže za tieto vozidlá nikomu nezaplatil a o čom musel mať vedomosť vzhľadom nato, že zmluvné vzťahy na základe zmlúv, ktoré uzatváral určovali, že vlastníkom mohol byť až uhradením kúpnej ceny v prospech spoločnosti ČSOBL. Zároveň z uzavretej zmluvy vyplýva, že vozidlá nesmeli byť upravované, či menená ich konštrukcia, čo bolo potvrdené aj splnomocnencom poškodenej strany JUDr. Y.. Neobstojí tak ani podľa názoru krajského súdu tvrdenie obžalovaného, že zákaz demontovať diely výslovne upravený nebol.
Rovnako tak jeho obhajoba spočívajúca v tvrdení, že takto riešil garančné opravy, ku ktorým bol povinný a konal tak s tichým súhlasom importéra je bez akýchkoľvek pochybností vyvrátená výpoveďou svedka Ing. Y., vrátane emailovej komunikácie, na základe ktorej mu bolo odporúčané, aby neprijímali do servisu zákazníkov, lebo nie sú schopní zrealizovať garančnú opravu. Okresný súd v tejto súvislosti správne uviedol, že obžalovanému nič nebránilo odmietnuť vykonať garančnú opravu a odkázať klienta na inú spoločnosť, zvlášť za situácie, keď mal vedomosť o tom, že má pozastavené dodávky náhradných dielov z dôvodu neplnenia platobnej disciplíny, čo taktiež vyplýva z výpovede svedka W.. Y..
Tak, ako to správne vyhodnotil okresný súd, na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že konaním vyplývajúcim zo skutku boli predmetné vozidlá nepoužiteľné, keďže ani jedno z vozidiel pri chýbajúcich dieloch nemohlo byť predané koncovému zákazníkovi. Obhajoba obžalovaného, že vymontované súčiastky boli vyreklamované a škoda poškodenej ČSOBL už neexistovala, prípadne nevznikla a to v čase, keď uvedenými vozidlami disponoval (nevlastnil ich) je aj podľa názoru krajského súdu neadekvátna a právne irelevantná. To, že si spoločnosť ČSOBL dala následne vozidlá skompletizovať dodaním originálnych dielov a odstránili tak následok protiprávneho konania obžalovaného je logickým riešením, keďže vozidlá mohli byť uvedením do pôvodného stavu predmetom ďalšieho odpredaja a je nelogické, aj podľa názoru krajského súdu tvrdiť, že im v dôsledku takéhoto postupu konaním obžalovaného škoda ani nevznikla.
Nemal tak krajský súd ani v tomto prípade pochybnosti o ustálení právnej kvalifikácie konania obžalovaného ako prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák., keďže preukázateľne urobil neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu konkrétne tým, že z troch motorových vozidiel, ktoré nevlastnil, ale ktorými ako predajca disponoval, dal neoprávnene pokyn vymontovať jednotlivé špecifikované diely v dôsledku čoho došlo k zníženiu kvality vozidiel tak, že nemohli plniť určený účel.
Podrobne sa okresný súd vysporiadal aj s preukázanými skutkovými okolnosťami vo vzťahu k bodu 4/ napadnutého rozsudku a to na základe dôkazov, ktoré okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne rozviedol a vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por.
Z výpovede splnomocnenca poškodenej spoločnosti ESENEX Ing. I. K. vyplýva, že so spoločnosťou TESKO mali uzavretú nájomnú zmluvu zo dňa 1. 4. 2005 na halu, do ktorej vložil obžalovaný investície vo výške cca 2 milióny Sk, ktoré boli následne predmetom zápočtu s tým, že k úplnému zápočtu investícií došlo v októbri 2008 a po zápočte spoločnosť TESKO platila nájom v hotovosti alebo prevodom na účet. V novembri 2011 z dôvodu zmeny nájomcu bola na halu uzavretá nová nájomná zmluva (spoločnosť TESCAR), pričom nájom sa ďalej platil a nikto nenamietal zápočet ani následné platby nájomného. V roku 2012 došlo k vypovedaniu nájomnej zmluvy spoločnosti TESCAR s dohodou o vysťahovaní do 14. 12. 2012 s tým, že celé vnútorné zariadenie, ktoré bolo vlastníctvom spoločnosti ESENEX bolo zdevastované.
O tom, že sa uvedená investícia započítavala so všetkými nájmami a započítavali sa všetky vzájomné pohľadávky medzi spoločnosťou TESKO a ESENEX bolo preukázané aj výpoveďami svedkov W.. P. E., D. E. a W. C.. Skutočnosť, že k zápočtu investície došlo v roku 2008 vyplýva z výpovedí W.. K., D. E. a W.. E..
Na základe účtovníctva spoločnosti ESENEX potvrdila znalkyňa Ing. C., že ku dňu 14. 12. 2012 evidovala spoločnosť ESENEX pohľadávky voči spoločnosť TESKO, aj TESCAR z titulu nezaplateného nájomného. Z vykonaného dokazovania je aj podľa názoru krajského súdu zrejmé, že obžalovaný vedel o tom, že investície boli započítané so všetkými nájmami a následne dochádzalo k platbám nájomného a to aj vtedy, keď následne sám uzavrel na predmetný priestor nájomnú zmluvu na spoločnosť TESCAR v roku 2011, v ktorej sa zaviazal platiť dohodnutý nájom formou platieb, ku ktorým aj dochádzalo. Nešlo teda o žiadny zápočet ako zostatok obžalovaným tvrdených nevysporiadaných pohľadávok. Aj podľa názoru krajského súdu sa v tej dobe obžalovaný nebránil tým, že investície nie sú započítané, pretože si bol vedomý toho, že k ich úplnému zápočtu, na základe všetkých vzájomných záväzkov, ktoré mala jeho obchodná spoločnosť TESKO so spoločnosťou ESENEX už došlo.
Obhajoba obžalovaného, že si odniesol len veci, ktoré mu podľa neho patrili bola takto vykonaným dokazovaním vyvrátená, pretože vedel, že všetky jeho investície boli započítané, keďže obe spoločnosti si s jeho vedomím započítavali všetky vzájomné záväzky a pohľadávky. Preto obžalovaný vzájomný zápočet pohľadávok nikdy nenamietal a aj podľa názoru krajského súdu sa snaží predmetné skutočnosti poprieť až v súvislosti s jeho trestným konaním s odstupom niekoľkých rokov. Aj podľa názoru krajského súdu pre právne posúdenie konania obžalovaného nemá vplyv skutočnosť, že nešlo o klasický zápočet na základe dohody o zápočte pohľadávok, ale prebiehal formu výmeny pokladničných blokov, či následné po odcudzení vecí konštatovanie obžalovaného o prípadnej neplatnosti nájomnej zmluvy.
Ani v bode 4/ rozsudku tak krajský súd nemal žiadne pochybnosti o správnosti a zákonnosti ustálenia právnej kvalifikácie konania obžalovaného ako prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zák., pretože aj podľa názoru krajského súdu po dostatočne preukázanom zápočte jeho investície si obžalovaný vynesením vecí, ku ktorým nemal vlastnícky vzťah, z priestorov poškodenej spoločnosti prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak väčšiu škodu objektívne preukázanú znaleckým posudkom Ing. D. Y..
Pokiaľ ide o návrhy obžalovaného na vykonávanie ďalšieho dokazovania, ktoré okresný súd odmietol, poukazuje krajský súd na vyčerpávajúce odôvodnenie okresného súdu, ku ktorému nemá čo dodať a doplniť.
Oproti názoru okresného súdu však krajský súd dospel k záveru, že uložený trest je neprimerane prísny. Popri použití zákonných ustanovení podľa § 31, 34 Tr. zák. o účele trestu stotožniac sa aj s ustálením poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. a priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., zohľadnil krajský súd aj dĺžku doby, ktorá od spáchania skutkov uplynula a je toho názoru, že úhrnný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka spĺňa za daných okolností kritériá účelu trestu z hľadiska tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie. Zároveň krajský súd zohľadniac dĺžku doby, ktorá od spáchania skutkov uplynula, skutočnosť, že obžalovaný viedol riadny život a zohľadniac aj zrejmú snahu obžalovaného zachrániť dlhoročnú podnikateľskú činnosť (čo ho však nezbavuje trestnoprávnej zodpovednosti) dospel k záveru, že uloženie trestu zákazu činnosti by nesplnilo svoj účel.
Preto krajský súd postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok len vo výroku o treste a sám rozhodol o uložení trestu vyššie uvedeným spôsobom, vrátane uloženia primeranej povinnosti podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Tr. zák.
Uvedeným zrušením výroku o treste a samostatným rozhodnutím o tomto výroku krajským súdom však zostali výroky vine a náhrade spôsobenej škody nedotknuté.
To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.