Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_12Cb-5-2015.pdf
PDF · 129.75 KB
Case nature
Area
Subarea
12Cb/5/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu Coca-Cola HBC Česko a Slovensko, s.r.o., so sídlom Česká republika, Praha 9 - Kyje, Českobrodská 1329, IČ: 411 89 698, práv. zast. Advokátska kancelária Erasmus Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Justičná 9, IČO. 36 789 615, proti žalovanému Ing. Július Lapdavský Deštrukprojekt, miesto podnikania Rožňava, Zakarpatská 1901/6, IČO: 32 996 187, práv. zast. JUDr. Mária Ďurajová, advokátka, so sídlom Rožňava, Nám. 1 mája 11, v konaní o zaplatenie 4.824,94 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.824,94 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy 4.824,94 eur, za čas od 01.01.2011 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú bude povinný zaplatiť žalovaný. O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 4.824,94 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z uvedenej dlžnej sumy, za čas od 01.01.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2.Žalobu odôvodnil tým, že dňa 31.12.2007 uzavrel žalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci Dohodu o podpore predaja - nadštandardnú dohodu (ďalej len „Dohoda“), za účelom podpory predaja nealkoholických nápojov vyrábaných a dovážaných predávajúcim a ktoré podľa Rámcovej zmluvy o dodávkach nealkoholických nápojov zo dňa 09.08.2007 predáva kupujúcemu. Žalobca sa v Dohode (čl. II. bod 1 a 2) zaviazal poskytnúť kupujúcemu dodatočnú zľavu so zálohovou platbou, za účelom podpory predaja v zmysle Dohody, ak si kupujúci splní všetky povinnosti z Dohody. Žalobca sa zaviazal zľavu poskytnúť za obdobie kalendárneho štvrťroka spätne, v závislosti od odobratého množstva produktov. V zmysle čl. IV. bod 3.4 sa zaviazal žalobca poskytnúť vopred zálohovú platbu na zľavu vo výške 150.000,- Sk (4.979,09 eur). Dohoda bola uzavretá na dobu určitú, do 31.12.2010. V zmysle čl. IV. bod 3.7 sa zmluvné strany dohodli, že po uplynutí 12 po sebe idúcich kalendárnych štvrťrokov, musí byť záloha na zľavu úplne zúčtovaná na nulu (krytá dobropismi). V opačnom prípade musí kupujúci - žalovaný, vrátiť žalobcovi rozdiel medzi celkovou hodnotou zliav, na ktoré vznikol nárok žalovanému, a zálohovou platbou na zľavu, a to na požiadanie žalobcu, bez zbytočného meškania. Počas platnosti Dohody, žalobca na poskytnutú zálohovú platbu na zľavu zaúčtoval Dobropisom dňa 01.08.2008 sumu 154,15 eur, nie však v súvislosti s Dohodou, ale ako jednorazovú mimoriadnu zľavu. Dobropisom sa znížila suma na sumu 4.824,94 eur. Žalovaný rozdiel žalobcovi nezaplatil, ani po doručení výzvy na plnenie zo dňa 28.01.2014, prevzatej žalovaným dňa 30.01.2014. Žalovaný sa týmto správaním dostal do omeškania, čo bolo dôvodom na uplatnenie zákonného úroku z omeškania, vo výške 9 %, v zmysle ust. § 3 ods. 1 a ust. § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
3.Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom sp. zn.: 12Cb/5/2015 zo dňa 20.02.2017, proti ktorému podal žalovaný odvolanie. Počas odvolacieho konania bolo na podnet súdu druhej inštancie vydané dňa 29.03.2018 opravné uznesenie sp. zn.: 12Cb/5/2015 - 299 zo dňa 29.03.2018, pre výskyt zrejmej nesprávnosti v záhlaví rozsudku.
4.Pred rozhodnutím súdu prvej inštancie bolo zistené z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I., z Oddielu: Sro, Vložka č.: 4201/B, že došlo k zmene obchodného mena s nezmeneným sídlom. Z právnych skutočností vyplynulo, že zmena nastala v dôsledku cezhraničného zlúčenia so spoločnosťou Coca - Cola HBC Česká republika, s.r.o., a to tak, že nástupníckou spoločnosťou bude spoločnosť Coca-Cola HBC Česká republika, s.r.o., ktorá bude mať podľa návrhu zmluvy o cezhraničnom zlúčení sídlo v Českej republike. V súlade s ust. § 69a Obchodného zákonníka, k cezhraničnému zlúčeniu dôjde až okamihom cezhraničného zlúčenia a výmazu pôvodného žalobcu z Obchodného registra, podľa ust. § 69aa ods. 8 Obchodného zákonníka. Účinky cezhraničnej fúzie podľa slovenského právneho poriadku nastávajú ku dňu zápisu cezhraničného splynutia alebo zlúčenia do obchodného registra (konštitutívny účinok zápisu). Po vykonaní oznámenia žalobcom, súd Uznesením sp. zn.: 12Cb/5/2015 - 306 zo dňa 19. 04. 2018 rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom žalobcu, pretože už po rozhodnutí súdu prvej inštancie došlo, s účinnosťou od 01. 04. 2017, k univerzálnej sukcesii v dôsledku zániku žalobcu zlúčením so spoločnosťou Coca-Cola HBC Česko a Slovensko, s.r.o. Súd naďalej konal so spoločnosťou Coca-Cola HBC Česko a Slovensko, s.r.o., so sídlom Česká republika, Praha 9 - Kyje, Českobrodská 1329, IČ: 411 89 698.
5.Súd druhej inštancie uznesením sp. zn.: 2Cob/97/2018 - 319 zo dňa 28.08.2018 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko súd prvej inštancie pri rozhodovaní sporu vychádzal z dohody o podpore predaja zo dňa 31.12.2007, bez toho, aby posúdil platnosť uvedenej dohody. Za žalobcu uvedenú dohodu podpísal O. I., splnomocnený konateľom spoločnosti. V spise splnomocnenie nie je založené. Pokiaľ O. I. nebol konateľom a nebol riadne splnomocnený na podpísanie horeuvedenej dohody, jedná sa o absolútne neplatný právny úkon. Na túto neplatnosť musí súd prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu (ex officio) z úradnej povinnosti. Úlohou súdu prvej inštancie bolo v novom konaní doplniť dokazovanie ohľadom platnosti Dohody o podpore predaja zo dňa 31.12.2007.
6.V súlade s vysloveným právnym názorom súdu druhej inštancie, ktorým je súd prvej inštancie viazaný, bolo doplnené dokazovanie týkajúce sa platnosti/neplatnosti Dohody o podpore predaja zo dňa 31.12.2007.
7.Žalobca na výzvu súdu predložil doklad osvedčujúci oprávnenie O. I. na uzavretie Dohody, a to Pracovnú zmluvu zo dňa 10. 02. 2006, uzavretú medzi Coca-Cola Beverages Slovakia, s.r.o. (právny predchodca pôvodného žalobcu) a O. I., ktorý vykonával v zmysle pracovnej zmluvy funkciu národného obchodného riaditeľa. Jeho úlohou bola koordinácia práce regionálnych riaditeľov pri dosahovaní ziskov a strát, pri budovaní vzťahov so zákazníkmi, pri tvorbe a dosahovaní obchodných cieľov spoločnosti. Miestom výkonu bola K..
8.Žalobca zdôraznil, že pán O. I.Í. bol v čase uzavretia Dohody o podpore predaja zo dňa 31.12.2007, zamestnancom právneho predchodcu žalobcu na pracovnej pozícii: národný obchodný riaditeľ, pričom k náplni jeho práce patrilo aj uzatváranie obchodných nadštandardných dohôd, ako bola aj predmetná Dohoda. Na uzatvorenie Dohody za právneho predchodcu žalobcu nie je potrebné, aby uvedený zamestnanec disponoval osobitným splnomocnením alebo poverením, nakoľko oprávnenie vyplýva jednak z pracovno-právneho vzťahu, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 10.02.2006, ako aj z ust. § 15 ods. 1 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len „ObZ“). V tej súvislosti poukázal na Uznesení Nejvyššího soudu ČR zo dňa 01. 09. 2008, sp. zn.: 32Cdo 2004/2008, z ktorého okrem iného vyplynulo, že podpisovanie zmluvy subjektom v pozícii finančného riaditeľa nevyžaduje osobitné poverenie, pretože funkcia riaditeľa je obvyklou činnosťou, pri ktorej dochádza k podpisu zmlúv za právny subjekt. Ide o oprávnenie priamo zo zákona. Žalobca trval na tom, že pán O. I. bol oprávnený podpísať Dohodu a teda Dohoda je platná.
Podľa ust. § 15 ods. 1 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka§ 15 9.Podľa ust. § 15 ods. 1 ObZ, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. 10.Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť. 11.Pri posudzovaní oprávnenia pána O. I. podpísať Dohodu o podpore predaja, súd konštatuje, že v čase podpísania Dohody bol O. I. v pracovnom právnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu, pôsobil ako národný obchodný riaditeľ. Oprávnenie konať za podnikateľa je podmienené tým, že musí ísť o osobu, ktorá je poverená určitou činnosťou. Zákon neobsahuje žiadne ďalšie obmedzenia týkajúce sa pomeru týchto osôb k podnikateľovi (nemusí ísť ani o zamestnanca podnikateľa) a neurčuje ani obsah a formu poverenia. Druhou podmienkou vzniku oprávnenia poverenej osoby zastupovať podnikateľa priamo zo zákona bez zvláštnej plnej moci je to, že činnosť, ktorou bola táto osoba poverená, je činnosť pri prevádzke podniku. Z postavenia národného riaditeľa nepochybne vyplýva splnomocnenie robiť v mene podnikateľa právne úkony aj v obchodnom styku pri tejto činnosti obvyklé. Uzatváranie zmlúv, slúži na podnikanie podnikateľa, a patrí medzi takéto úkony (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6 Obo 158/97, zo dňa 8. 10. 1977). 12.Zastupovanie na základe zákona je oprávnenie konať v mene podnikateľa bez udelenia osobitného plnomocenstva, pretože sa viaže na určité v zákone vymedzené skutočnosti, pričom rozsah tohto splnomocnenia určuje taktiež priamo zákon. Môže ísť o konanie vedúceho organizačnej zložky podniku zapísaného do obchodného registra, prokuristu, osoby poverenej pri prevádzkovaní podniku určitou činnosťou a taktiež konanie inej osoby v prevádzkarni podnikateľa za účelom ochrany spotrebiteľa. Poverenie fyzickej osoby na konanie v mene podnikateľa vyplývajúce z jej funkčného zaradenia v podniku upravuje ustanovenie § 15 Obchodného zákonníka, ktoré je špecifickou úpravou konania vo vzťahu k ustanoveniu § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Úprava je daná pre právnické osoby všeobecne, pričom jej základným kritériom sú vnútorné predpisy a následne obvyklosť podľa pracovného zaradenia. Obchodný zákonník vychádza z kritéria obvyklosti ako kritéria rozhodujúceho, zaradeného v jeho prvej časti, v ktorej nie je prípustná možnosť odchylnej úpravy v stanovách, resp. iných vnútorných predpisoch, a teda kogentnej. To znamená, že vnútornými predpismi nie je možné obmedziť oprávnenie na konanie oproti rozsahu oprávnenia konať, ktoré je obvykle spojené v obchodných vzťahoch s určitou pracovnou činnosťou, s určitou funkciou v podniku, a to s účinnosťou voči tretím osobám (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 Obo 17/2000, zo dňa 1. 12. 2000 ).
13.Konanie národného obchodného riaditeľa, vyplýva z obvyklosti jeho funkcie a s ňou spojenou pracovnou činnosťou. To , že išlo o osobu oprávnenú Dohodu podpísať je zrejmé aj s následného správania sa právneho predchodcu žalobcu, ktorý konal v zmysle dojednaných podmienok v Dohode, pričom jeho prejav vôle bol jednoznačný, o čom svedčí skutočnosť, že právny predchodca žalobcu dodal žalovanému produkty, vyplatil mu zálohu na podporu predaja, za podmienok stanovených v Dohode. V zmysle uvedeného bola zrozumiteľne a určito prejavená vôľa právneho predchodcu žalobcu. Za týchto okolností nemožno vyvodiť absolútnu neplatnosť právneho úkonu vykonaného osobou, k tomu oprávnenou na základe zákonného splnomocnenia v zmysle ust. § 15 ods. 1 ObZ. Súd dospel k záveru, že Dohoda o podpore predaja zo dňa 31. 12. 2007 je platná.
14.Keďže súd konštatoval platnosť Dohody o podpore Predaja a žalovaný v ďalšom konaní zotrval naďalej na svojich pôvodných tvrdeniach, súd odkazuje na vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie v celom rozsahu .
15.Žalovaný namietol premlčanie nároku v podanom odpore s poukazom na skutočnosť, že žalobca si neplnil povinnosť zúčtovať zľavy priebežne podľa Dohody.
16.Žalobca trval na tom, že žaloba nebola podaná po uplynutí premlčacej lehoty, s poukazom na to, že premlčacia lehota je štvorročná. Dohoda bola uzavretá na dobu určitú, do 31.12.2010, tzn. že premlčacia lehota by uplynula dňom 31.12.2014, pričom žaloba bola podaná pred uvedeným obdobím, dňa 25.08.2014. Súčasne žalobca poukázal na znenie čl. IV. bod. 3 a 4 Dohody, s tým, že zálohová platba vo výške 150.000,- Sk bola vyplatená žalovanému, dňa 17.03.2008. Žalobca trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Zdôraznil čl. IV. bod 3.1 písm. a.), b.) Dohody, z ktorých vyplynulo, že zľavu prizná predávajúci kupujúcemu, ak splní množstvo odobratých produktov v jednotlivých skupinách dodávaných produktov. V bode a.) bol určený počet 60 phc6 (phc = 1 fyzická prepravka), v bode b.) 230 phc. Z textu Dohody vyplynulo, že prvú skupinu tvoria sýtené kolové produkty, tzn. všetky produkty, ktoré majú v názve Coca- Cola a druhú skupinu tvoria všetky ostatné dodávané nealkoholické nápoje. Aby vznikol žalovanému nárok na 9 % -nú zľavu, musel v priebehu štvrťroka odkúpiť od žalobcu 60 phc produktov prvej skupiny alebo 230 phc produktov druhej skupiny. Za celé dané obdobie, tak ako to vyplýva aj z predložených faktúr, žalovaný nesplnil podmienky na uplatnenie zľavy ani v jednom štvrťroku, počas platnosti Dohody. Dobropis na sumu 154,15 Eur (4.644,- Sk) zo dňa 01.08.2008 bol realizovaný na základe „Mimoriadnej dohody o podpore predaja - poskytnutie mimoriadnej zľavy a Dohody o mimoriadnom zúčtovaní zálohy zo dňa 30.07.2008“. Keďže žalovaný nesplnil ani v jednom kalendárnom štvrťroku počet odobratých prepraviek, žalobca považoval nárok za opodstatnený. K faktúram, ktoré boli predložené oboma stranami sporu, predložil žalobca aj celkový prehľad odobratých prepraviek za celé obdobie, od 1. kvartálu 2008 až do 4. kvartálu 2010, s tým, že rozlišoval v jednotlivých kvartáloch počet odobratých prepraviek pre prvú a druhú skupinu produktov:
- za 1. kvartál 2008 odobral žalovaný 28 phc kolových produktov a 190 phc ostatných produktov,
- za 2. kvartál 2008 odobral žalovaný 13 phc kolových produktov a 77 ostatných produktov, - za 3. kvartál 2008 odobral žalovaný 13 phc kolových produktov a 91 ostatných produktov, - za 4. kvartál 2008 odobral žalovaný 28 phc kolových produktov a 156 ostatných produktov, - za 1. kvartál 2009 odobral žalovaný 10 phc kolových produktov a 24 ostatných produktov, - za 2. kvartál 2009 odobral žalovaný 14 phc kolových produktov a 75 ostatných produktov, - za 3. kvartál 2009 odobral žalovaný 12 phc kolových produktov a 63 ostatných produktov, - za 4. kvartál 2009 odobral žalovaný 15 phc kolových produktov a 51 ostatných produktov, - za 1. kvartál 2010 odobral žalovaný 5 phc kolových produktov a 40 ostatných produktov,
- za 2. kvartál 2010 odobral žalovaný 2 phc kolových produktov a 6 ostatných produktov,
- za 3. kvartál 2010 odobral žalovaný 8 phc kolových produktov a 27 ostatných produktov,
- za 4. kvartál 2010 odobral žalovaný 3 phc kolových produktov a 14 ostatných produktov.
17.Žalovaný trval na námietke premlčania nároku s poukazom na to, že nárok vyvodzuje z uzavretej zmluvy - Dohody o podpore predaja nealkoholických nápojov zo dňa 09.08.2007, z Dohody o podpore predaja zo dňa 29.09.2007, platnej do 30.09.2008 a z Dohody o podpore predaja zo dňa 31.12.2007, platnej do 31.12.2010. V zmysle uvedeného, záloha bola poskytnutá dňa 17.03.2008 a z toho dôvodu žalovaný považuje nárok za premlčaný. Žalovaný zdôraznil, že od roku 2007 predáva produkty žalobcu vo svojej prevádzke, čím súčasne realizuje reklamu žalobcom dodávaných výrobkov vo svojom zariadení. Žalobca požaduje vrátenie zálohy bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom zaslal žalovanému riadne vyúčtovanie zálohovej platby, pričom svoj nárok nepreukazuje listinnými dôkazmi, ktorých opodstatnenosť by bola zrejmá. Žalovaný neeviduje zálohovú faktúru - dobropis z roku 2008 na sumu 154,15 eur. Z dobropisu nevyplýva, z akého obdobia žalobca dobropisuje uvedenú sumu a naviac po uplynutí platnosti zmluvy, neobdržal žalovaný konečné zúčtovanie. Z uvedeného dôvodu považoval nároky vyplývajúce zo zmluvy za vysporiadané. Žalovaný teda nič neporušil, nakoľko žalobca nedobropisoval ďalšie štvrťroky a teda nie je dôvod na vrátenie zálohy. Žalovaný popieral existenciu podmienky súvisiacej s dodatočnou zľavou so zálohovou platbou, pretože podľa názoru žalovaného, čl. IV. bod 3. Dohody nerozlišuje a nepodmieňuje nárok na zľavu odberom podľa bodu 1 písm. a.) alebo b.). Podmienka, akú prezentuje žalobca pri odbere týchto skupín, neexistuje. Za podstatnú skutočnosť pre zamietnutie žaloby, žalovaný považoval nesplnenie podmienky žalobcom podľa čl. IV. bod 3.7, kde sa uvádza, že kupujúci musí vrátiť predávajúcemu rozdiel medzi celkovou hodnotou zliav, na ktoré vznikol nárok a poskytnutou zľavou, na požiadanie - výzvu predávajúceho, bez zbytočného odkladu. Podľa žalovaného z toho vyplynulo, že žalobca mal adresovať výzvu žalovanému na vrátenie zálohy, bez zbytočného odkladu. Pod pojmom zbytočný odklad sa posudzuje pár dní, rozhodne nie rok, alebo roky v posudzovanom prípade /uznesenie NS SR č.k. 5Tdo/32/2012). Žalovaný neevidoval ani výzvu žalobcu, s čím sú spojené významné právne dôsledky zániku práva a jeho vymáhateľnosti. Tým, že žalobca mal zľavu vyúčtovať v každom kalendárnom štvrťroku, čo neurobil, nárok na vrátenie zálohy sa premlčal. Takýto postup žalobcu nie je okrem toho ani v súlade s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku, aby žalovaný odoberal a predával produkty žalobcu a po rokoch ho takýmto postupom žalobca sankcionuje.
18.Žalobca zdôraznil, že dobropis vo výške 154,15 eur bol realizovaný na základe osobitnej dohody a išlo o jednorazový mimoriadny dobropis, bez ohľadu na uzavretú Dohodu. K pojmu „bez zbytočného odkladu“ uviedol, že zo žiadneho ustanovenia Dohody, ani zákona nevyplýva, že nedodržanie tohto času by spôsobovalo oslabenie žalobcovho nároku. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že neeviduje výzvu žalobcu, žalobca poukázal na vykonané dokazovanie, z ktorého je zrejmé, že výzva žalobcu bola prevzatá žalovaným dňa 30. 01.2014, doručenka je založená v spise.
19.Žalovaný zotrval na tom, že bolo povinnosťou žalobcu dodržiavať obchodné zvyklosti, kde výkon práva je v súlade s poctivým obchodným stykom. Opakovane namietal uvedené porušenie práva z dôvodu, že v čl. III. bod 1. písm. d.) je uvedené, že raz polročne má dôjsť k zhrnutiu spolupráce s predávajúcim, čo sa rozhodne nestalo, pretože pokiaľ by sa to realizovalo, bolo by možné odstrániť prípadné nedostatky, alebo dojednať iné podmienky. Ďalšie porušenie žalobcu žalovaný videl aj v tom, že pokiaľ predávajúci zistí nedodržanie všeobecných podmienok, zašle kupujúcemu zápis o zistených nedostatkoch, s tým, že kupujúci ich musí odstrániť v lehote do 7 kalendárnych dní. Za celé obdobie sa tak nestalo. Okrem toho z čl. III. bod 3 vyplynulo aj to, že predávajúci sa môže rozhodnúť, že pokiaľ nesplní kupujúci niektorú zo všeobecných podmienok, prizná kupujúcemu len časť dojednanej zľavy. Žalovaný na výzvu súdu predložil prehľad nákupu produktov Coca-Cola za rok 2008, z ktorého prehľadu a faktúr vyplynulo, že za uvedené obdobie žalovaný prevzal, resp. kúpil za prvý štvrťrok 199 prepraviek v hodnote 2.630,36 eur, za druhý štvrťrok 82 prepraviek v hodnote 997,87 eur, za tretí štvrťrok 156 prepraviek v sume 2.129,11 eur a za štvrtý štvrťrok 75 prepraviek v sume 1.092,29 eur. Spolu za dané obdobie sa jednalo o 512 prepraviek v hodnote 6.849,63 eur. Uvedené údaje vyplynuli z faktúr, ktorými fakturoval žalobca žalovanému do prevádzky - Hotel Hunter dodávku produktov v prepravkách, jednalo sa o f.č. 1900006418 zo dňa 08.01.2008, f.č. 1900018176 zo dňa 22.01.2008, f.č.1900034096 zo dňa 05.02.2008, f.č. 1900041394 zo dňa 12.02.2008, f.č. 1900058077 zo dňa 26.02.2008, f.č. 1900074354 zo dňa 11.03.2008, f.č. 1900088104 zo dňa 19.03.2008, f.č. 1900133917 zo dňa 05.05.2008, f.č. 1900151345 zo dňa 19.05.2008, f.č. 1900168827 zo dňa 02.06.2008, f.č. 1900177814 zo dňa 09.06.2008, f.č. 1900195481 zo dňa 23.06.2008, f.č. 1900205566 zo dňa 30.06.2008, f.č. 1900225310 zo dňa 14.07.2008, f.č. 1900242951 zo dňa 29.07.2008, f.č. 1900252130 zo dňa 05.08.2008, f.č. 1900261239 zo dňa 12.08.2008, f.č. 1900269825 zo dňa 19.08.2008, f.č. 1900279381 zo dňa 26.08.2008, f.č. 1900286130 zo dňa 03.09.2008, f.č. 1900293910 zo dňa 09.09.2008, f.č. 1900302255 zo dňa 17.09.2008, f.č. 1900309159 zo dňa 23.09.2008, f.č. 1900324343 zo dňa 07.10.2008, f.č. 1900331325 zo dňa 04.10.2008, f.č. 1900338629 zo dňa 21.10.2008, f.č. 1900366433 zo dňa 19.11.2008.
20.S poukazom na predložené faktúry žalobca konštatoval, že došlo k minimálnemu rozdielu v počte odobratých prepraviek, ktoré evidoval žalobca a žalovaný. Napriek tomuto minimálnemu rozdielu, sa obe strany v zásade zhodujú v počte odobratých prepraviek, takže tento nie je sporný. Pokiaľ žalovaný vo svojom výpočte nerozlišoval produkty prvej a druhej skupiny, dopúšťal sa zásadného omylu, ktorý viedol k nesprávnemu posúdeniu počtu odobratých prepraviek a k splneniu zmluvných podmienok.
21.Žalovaný navrhol v priebehu konania výsluch ekonómky, T.. Z. L.. Strany sporu však zhodne navrhli, aby súd upustil od uvedeného výsluchu, vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania.
22.Z predloženej Dohody o podpore predaja (nadštandardná dohoda - ND) uzavretej medzi žalobcom, ktorý v tom čase mal obchodné meno Coca- Cola BEVERAGES SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 313 406 28, bolo zistené, že Dohoda bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 31.12.2007, na dobu určitú, do 31.12.2010 (čl. VI. bod 2). Predmetom Dohody bolo poskytnutie zľavy na produkty, za účelom podpory predaja produktov predávajúceho. Jednalo sa o produkty rozdelené do dvoch skupín, v prvej skupine išlo o produkty- sýtené kolové produkty a v druhej skupine - všetky ostatné produkty. V rámci Všeobecných podmienok poskytnutia podpory predaja boli upravené záväzky účinné po dobu platnosti a účinnosti Dohody, s tým, že kupujúci mal uplatňovať pri predajnej činnosti odbornú starostlivosť, za účelom zvyšovania predaja tovaru. Tovar mal predávať vo svojej prevádzke, v Hoteli Hunter Revúca, odberné číslo: 1904223789. V prípade zmien a prekážok, bol žalovaný ako kupujúci povinný informovať predávajúceho a raz za pol roka malo dôjsť k zhrnutiu spolupráce. V rámci toho bol stanovený polročný plán predaja a kontroly. Z časti IV. bod 3 Osobitných podmienok vyplynulo, že predávajúci prizná kupujúcemu zľavu za obdobie kalendárneho štvrťroka spätne, v závislosti od odobratého množstva produktov podľa skupín produktov: 60 phc6 (1 phc = 1 balenie) z nákupov produktov prvej skupiny v dohodnutom období vo výške 9 %, 230 phc z nákupov produktov druhej skupiny v dohodnutom období vo výške 9 %. Podľa bodu 2 uvedeného článku, v prípade, že kupujúci splní dohodnuté podmienky, vznikne mu nárok na zľavu. Zľava bude zúčtovaná na účet kupujúceho do 30 dní po skončení obdobia, za ktoré sa vypláca. Podkladom pre výpočet zľavy sú údaje zo systému predávajúceho na základe faktúr, dodacích listov, a údaje o realizovaných platbách. Zľava mala byť poskytnutá na základe dobropisu predávajúceho, prvým dňom kalendárneho štvrťroka, nasledujúceho po podpise Dohody. Podľa bodu 4 uvedeného článku, predávajúci poskytol kupujúcemu zálohovú platbu na zľavu vo výške 150.000,- Sk (4.979,09 eur), maximálne na obdobie 12 po sebe idúcich kalendárnych štvrťrokov vopred. Podľa bodu 6 uvedeného článku, v prípade, že kupujúcemu vznikne nárok na zľavu alebo splní dohodnuté podmienky, zo strany predávajúceho bude poskytnutá záloha postupne zúčtovaná na účet kupujúceho, v lehote do 30 dní po skončení obdobia, za ktoré sa vypláca. Podľa bodu 7 uvedeného článku, ak sa tak nestane, musí kupujúci vrátiť predávajúcemu rozdiel medzi celkovou hodnotou zliav, na ktoré vznikol kupujúcemu nárok a poskytnutou zálohou, na požiadanie predávajúceho, bez zbytočného meškania. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ predávajúci poskytne kupujúcemu zálohu na zľavu, po uplynutí 12 po sebe idúcich kalendárnych štvrťrokov musí byť záloha na zľavu úplne zúčtovaná na nulu. V prípade, že sa tak nestane, mal predávajúci nárok aj na zmluvnú pokutu rovnajúcej sa výške celkovej poskytnutej zálohy kupujúcemu.
23.Listom zo dňa 28.01.2014 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 6.160,97 eur vrátane príslušenstva, najneskôr do 15.02.2014. Uvedenú výzvu prevzal žalovaný dňa 30.01.2014.
24.Z predloženej faktúry č. 1900250985 zo dňa 01.08.2008 vyplynulo, že žalobca dobropisoval žalovanému na základe mimoriadnej dohody sumu 154,15 eur.
25.Dňa 30.07.2008 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá Mimoriadna dohoda o podpore predaja
- poskytnutie mimoriadnej zľavy a Dohoda o mimoriadnom zúčtovaní zálohy. Z bodu 2 uvedenej Mimoriadnej dohody vyplynulo, že táto dohoda nenahrádza ani nemodifikuje Dohodu o podpore predaja, Rámcovú zmluvu o dodávkach nealkoholických nápojov. Z čl. I. bod 1 vyplynulo, že na základe tejto dohody predávajúci poskytol kupujúcemu jednorazovú mimoriadnu zľavu v hodnote 4.644,- Sk a v tejto hodnote poskytne kupujúcemu dobropis. Na základe dohody sa poskytnutá zľava zúčtuje na účet kupujúceho, a to po skončení dohodnutého obdobia, podľa ND zo dňa 31.12.2007, a to aj napriek tomu, že podľa ND nedošlo zo strany kupujúceho k splneniu osobitných podmienok.
26.Žalobca tiež predložil faktúry, ktoré boli zaznamenané vyššie, pre porovnanie údajov a preukázanie tvrdení žalobcu a žalovaného.
27.Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd sa najskôr vysporiadal so vznesenou námietkou a skúmal, či žalobcovi v danom prípade uplynula lehota na uplatnenie nároku.
28.Podľa ust. § 387 ods. 1 ObZ, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. 29.Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
30.Podľa ust. § 390 ObZ, ak sa premlčí právo uskutočniť právny úkon, účinky tohto právneho úkonu nenastanú voči osobe, ktorá namietne premlčanie.
31.Podľa ust. § 391 ods. 1 ObZ, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
32.Podľa ust. § 392 ods. 1 ObZ, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.
33.Podľa ust. § 397 ObZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
34.V zmysle ust. § 387 ObZ sa právo premlčí uplynutím premlčacej doby, ktorá je štvorročná. V prípade vznesenia námietky premlčania nároku, námietka má účinky zániku práva až na základe vznesenia námietky dlžníkom. Pokiaľ úspešne účastník vznesie námietku premlčania, má to za následok, že súd nemôže priznať nárok, pokiaľ bol uplatnený po premlčacej lehote. Začiatok doby sa riadi ust. § 391 ods. 1 ObZ tak, že v prípade vymáhateľných práv súdnou cestou, sa začiatok premlčacej doby viaže na moment splatnosti záväzku, kedy sa stáva vynútiteľným. Uvedené právo sa posudzuje objektívne, neviaže sa na subjektívnu možnosť, právo uplatniť oprávnenou osobou. V tomto prípade právo na zúčtovanie poskytnutej zľavy na nulu, alebo na vrátenie rozdielu medzi celkovou hodnotou zliav, na ktoré vznikol nárok a poskytnutou zálohou, nastalo až po uplynutí 12 po sebe idúcich kalendárnych štvrťrokov. Jednalo sa o splnenie záväzku najneskôr ku dňu 31.12.2010. To znamená, že žalobca mohol svoj nárok uplatniť najneskôr do 31.12.2014. Žaloba bola podaná na tunajší súd dňa 27.08.2014, tzn. v lehote pred uplynutím premlčacej doby. Žalovaný namietal, že je potrebné posudzovať premlčanie s ohľadom na plynutie jednotlivých kalendárnych štvrťrokov, kedy mala byť záloha zaúčtovaná. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že z Dohody, z čl. IV. bod 3.7. je zrejmé, že v prípade poskytnutia zálohy na zľavu, túto zálohu je potrebné zúčtovať na nulu, po uplynutí 12 po sebe idúcich kalendárnych štvrťrokov, tzn. že pokiaľ by za celý ten čas nebola zúčtovaná žiadna zľava, posledným dňom na zúčtovanie je uplynutie 12 kalendárnych štvrťrokov. Od uvedeného obdobia plynie lehota na zaplatenie prípadného rozdielu, ktorý nebol zúčtovaný a krytý dobropismi v súvislosti s poskytnutou zálohou. Súd teda konštatuje, že nárok žalobcu nebol premlčaný.
35.Podľa ust. § 269 ods. 2 ObZ, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
36.Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi stranami sporu existoval záväzkový zmluvný vzťah, na základe ktorého žalovaný odoberal od žalobcu určité produkty. V rámci tohto záväzkového vzťahu, žalobca a žalovaný uzavreli Dohodu o podpore predaja ako nadštandardnú dohodu, ktorá nie je ako typovo upravená v ObZ. V zmysle predmetnej Dohody, žalobca poskytol žalovanému zálohovú platbu na zľavu ( čl. IV. bod 3 a 4 ) vo výške 150.000,- Sk, maximálne na obdobie 12 po sebe idúcich kalendárnych štvrťrokov. Zľavu poskytol vopred, avšak za podmienok vyplývajúcich z bodu 3.1. písm. a.), b.). Z tohto dojednania bez akýchkoľvek pochybností vyplynulo, že žalobca môže kupujúcemu - žalovanému priznať zľavu v dohodnutom období, ale v závislosti od odobratého množstva produktov, podľa vymedzenej skupiny produktov. Množstvo bolo súčasťou dojednania v Dohode. Odobraté množstvá boli zaradené podľa typu produktov - nealkoholických nápojov, ktoré odoberal žalovaný. Do 1. skupiny patrili produkty kolové a do 2. skupiny všetky ostatné produkty. Je nutné zdôrazniť, že z textu Dohody nevyplynulo, že by tieto množstvá produktov 1. a 2. skupiny boli len množstvami orientačnými a že by bolo možné poskytnúť zľavu bez ohľadu na to, či sa tieto množstvá naplnia. Z predložených faktúr - dodacích listov, z prehľadu odobratého množstvá produktov za obdobie od 1. kvartálu 2008 do 4. kvartálu 2010 vrátane, ani v jednom prípade nebolo žalovaným odobraté množstvo produktov týchto skupín v dohodnutom množstve, z čoho plynie, že žalovaný nesplnil zmluvné podmienky vyplývajúce z tejto Dohody. Bolo jeho povinnosťou rozdiel medzi poskytnutou zálohou a nezúčtovanými zľavami vrátiť. V tejto súvislosti nemení nič na posúdení nároku ani dobropis na základe faktúry č.1900250985 zo dňa 01.08.2008 na sumu 154,15 eur. Suma bola dobropisovaná na základe jednorazovej mimoriadnej zľavy, ktorá nemala žiadny vplyv na plnenie Osobitných podmienok Dohody zo dňa 31.12.2007. Išlo mimoriadnu zľavu, čo vyplynulo zo znenia Mimoriadnej dohody uzavretej dňa 30.07.2008, z bodu 2 Preambuly. žalovaný nesplnil počas obdobia platnosti Dohody dojednaný počet odobratých produktov, tak aby mu bolo možné zúčtovať zálohu na zľavu.
37.Podľa ust. § 265 ObZ, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
38.Žalovaný namietal porušenie zásady poctivého obchodného styku žalobcom, ktoré spočívali v tom, že žalobca mal vyzvať žalovaného na vrátenie zálohy bez zbytočného odkladu a nie po troch rokoch od zániku zmluvy, čím sám spôsobil, že žalovaný predpokladal, že nároky zo zmluvy boli vysporiadané. V tomto smere súd konštatuje, že z textu Dohody, z bodu 7, nevyplýva povinnosť žalobcu vyzvať bez zbytočného odkladu žalovaného na vrátenie predávajúceho rozdielu, ale podľa názoru súdu, z daného bodu vyplýva povinnosť kupujúceho/žalovaného vrátiť predávajúcemu/žalobcovi rozdiel medzi cenou zliav a poskytnutou zálohou, na požiadanie predávajúceho, bez zbytočného meškania. To znamená, že táto lehota predstavovala lehotu pre kupujúceho, ktorý mal vrátiť príslušnú sumu bez meškania, na výzvu žalobcu. To, že žalobca požiadal o vrátenie tohto predmetného rozdielu s určitým časovým odstupom, neznamená zánik práva žalobcu domáhať sa uspokojenia nároku v súdnom konaní. Dokazovaním bolo preukázané že najneskôr dňom doručenia Výzvy, dňa 30. 01. 2014, bol žalovaný vyzvaný na vrátenie rozdielu. Aj keď Výzva obsahovala inú dlžnú sumu, už zo samotného textu vyplýva, že sa jednalo o celkovú sumu vrátane príslušenstva. Z obsahu Výzvy vyplynulo, o akú pohľadávku sa jedná, že ide o pohľadávku z Nadštandardnej dohody. Žalovaný bol vo Výzve vyzvaný, aby v záujme zistenia aktuálnej výšky dlhu kontaktoval žalobcu. Keďže z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by medzi stranami sporu existovalo viacero nadštandardných dohôd o podpore predaja, z toho mohol žalovaný vyvodiť bez akýchkoľvek pochybností, o aký nárok sa jedná.
39.Zásady poctivého obchodného styku sú výrazom konkretizácie všeobecnejších morálnych zásad či noriem vyjadrených v pojme dobré mravy. Ide o konkretizáciu noriem morálky na oblasť aplikácie konkrétnych spoločenských vzťahov, ktorými sú obchodné záväzkové vzťahy. Zákon subjektívne práva nielen priznáva, ale poskytuje aj ochranu ich výkonu. Nechráni však taký výkon práva, ktorý sa prieči zásadám poctivého obchodného styku. Takýmto výkonom práva sa prekračujú medze zmluvnej voľnosti, ktorú zákon poskytuje v obchodných záväzkových vzťahoch. Za porušovanie zásad by bolo možné postihovať zneužitie práva, keď účelom výkonu práva nie je realizácia vlastných oprávnených hospodárskych záujmov a hospodárskeho cieľa určeného obchodným záväzkom, ale ide o snahu výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu. Šikanózny výkon práva sa musí vždy preukázať a dôkazné bremeno zaťažuje toho, kto je takýmto výkonom práva poškodený. Podľa názoru súdu, v danom prípade nebolo preukázané, že by žalobca zneužil svoje právo, pretože si v konaní uplatňoval len nárok vyplývajúci zo záväzkového vzťahu založeného Dohodou. Týmto postupom nijako neznevýhodňoval žalovaného, ktorý musel počas celého obdobia platnosti Dohody počítať s tým, že pokiaľ nesplní zmluvné podmienky, bude musieť vrátiť rozdiel medzi poskytnutou zálohou a nezúčtovanými zľavami. Z uvedeného hľadiska sa žalovaný bezdôvodne spoliehal na to, že vzájomné nároky medzi zmluvnými partnermi je potrebné považovať za vysporiadané, nakoľko nedošlo k zúčtovaniu podľa Dohody. Je potrebné zdôrazniť, že zúčtovanie nárokov bolo záležitosťou oboch zmluvných partnerov. To znamená, že pokiaľ nedošlo k zúčtovaniu, prípadne k polročnému odsúhlasovaniu stavu plnenia Dohody, mal možnosť ktorýkoľvek zo zmluvných partnerov zjednať nápravu, teda aj žalovaný. Súd považuje nárok žalobcu na zaplatenie uplatnenej istiny za dôvodný.
40.Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením rozdielu medzi poskytnutou zálohou a nezúčtovanými zľavami prvým dňom nasledujúcim po ukončení lehoty na zúčtovanie zliav, alebo na vrátenie rozdielu. Týmto dňom bol deň 01.01.2011.
41.Podľa ust. § 365 ObZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
42.Podľa ust. § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
43.Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB ) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
44.Úroky v Dohode neboli dojednané, z toho dôvodu súd priznal zákonný úrok z omeškania v zmysle ust. § 369 ods. 1 ObZ. K prvému dňu omeškania predstavovala základná sadzba ECB 1 %, ku ktorému bolo pripočítaných 8 percentuálnych bodov, súd priznal úrok z omeškania vo výške 9 %.
45.Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca sa dôvodne domáhal vrátenia rozdielu medzi poskytnutou zálohou a nezúčtovanými zľavami, vrátane príslušenstva, preto súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.
46.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
47.Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 100 %, z toho dôvodu súd priznal náhradu trov konania v tomto rozsahu, ktorú bude povinný zaplatiť žalovaný žalobcovi po rozhodnutí o výške náhrady trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. §§ 355 a 356 CSP. Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Rožňava. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).