Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/19/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Magdalénou Boškovou v právnej veci žalobcu: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, XXX XX F., proti žalovanému: Slovenská republika - Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o náhradu spôsobenej škody 18.561,80 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 10.05.2017, sa žalobca v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy SR a § 16 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov domáhal náhrady spôsobenej škody proti Sociálnej poisťovni vo výške 18.561,89 eura. Škoda mu mala byť spôsobená nezákonným konaním a rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava, č. XXXXXXXXXXX zo dňa 03.12.2010, ktorým mu bol od 01.09.2010 priznaný starobný dôchodok v sume 183,80 eura mesačne, hoci od uvedeného dňa vznikol zákonný nárok žalobcovi na starobný dôchodok v sume 397,52 eura mesačne. Sociálna poisťovňa pred vydaním rozhodnutia zo dňa 03.12.2010 vedela o týchto skutočnostiach a to, že 1. zákonné podmienky nároku na starobný dôchodok žalobca splnil k 01.09.2003, 2. do vzniku nároku na starobný dôchodok získal 38 rokov doby zamestnania, pričom na účely určenia sumy starobného dôchodku je rozhodných 36 rokov. V dňoch vzniku nároku na starobný dôchodok mu vznikol nárok na starobný dôchodok v sume 92 % z priemerného mesačného platu, t. j. 145,99480 eura mesačne, pričom táto suma sa zvyšuje o 10,94025 eura na sumu 156,93505 eura mesačne a táto suma sa podľa zákona č. 306/2012 Z. z. zvyšuje o 218,08419 eura mesačne. Ďalej podľa zákona č. 222/2003 Z. z. sa zvyšuje o 22,50115 eura mesačne na sumu 397,52039 eura mesačne. Tieto rozhodujúce skutočnosti nespochybňuje ani Sociálna poisťovňa vo svojom rozhodnutí zo dňa 12.05.2014. Týmto rozhodnutím však Sociálna poisťovňa pre výpočet výšky starobného dôchodku už započítala aj službu, ale vzniknutú výšku starobného dôchodku 397,52 eura mesačne nezákonne skrátila na sumu 184,70 eura mesačne. Žalobca z titulu krátenia výšky starobného dôchodku poukázal na čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 a má za to, že ak vznikne nárok na starobný dôchodok a už poberá žalobca inú dávku za tú istú sociálnu udalosť, vtedy sa môže výška starobného dôchodku na ktorý vznikol nárok, krátiť za vopred určených zákonných podmienok. V danom prípade nárok na výsluhový príspevok nevznikol súbežne s nárokom na starobný dôchodok, a preto výsluhový dôchodok nedostával za tú istú sociálnu udalosť ako starobný dôchodok. Sociálna poisťovňa pred vydaním rozhodnutia zo dňa 12.05.20154 tiež vedela, a to v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, že výsluhový príspevok sa nedá považovať za inú dávku, čo dokazujú aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, pričom v danom prípade žalobca poukázal na Zbierku stanovísk č. 6/2006. Ďalej uviedol, že SP pred vydaním rozhodnutia zo dňa 12.05.2014 ako aj zo dňa 03.12.2010 vedela, že v zmysle § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z musí byť rozhodnutie v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a musí vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci. Aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam SP skrátila starobný dôchodok žalobcovi na sumu 183,80 eura mesačne. V zmysle týchto skutočností a najmä v zmysle ust. § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len zákon č. 514/2003 Z.Z.) požiadal žalobca žiadosťou zo dňa 04.01.2017 Sociálnu poisťovňu o náhradu spôsobnej škody od 01.09.2010 do 31.12.2016 v sume 18.561,89 eura. Zároveň poukázal na § 16 ako aj § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z., § 3 ods. 2, § 4 ods. 2 písm. i) tohto zákona a navrhol, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým zaviaže Sociálnu poisťovňu na úhradu vzniknutej škody.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení, doručenom Okresnému súdu Bratislava I dňa 07.06.2018, uviedol, že namieta preukázanie základných zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody, a to vznik škody, jej výšku, príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a konaním žalovaného, tak ako ju v žalobe určil žalobca. Z toho titulu navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

2.1. V podanom vyjadrení uviedol, že žalobca si zo dňa 05.05.2017 uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 18.561,89 eura, ktorá mu mala vzniknúť nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom žalovaného v konaní o jeho starobnom dôchodku. Žalobca žiadosťou zo dňa 03.09.2010 požiadal žalovaného o priznanie starobného dôchodku od 01.09.2010. Právoplatným rozhodnutím č. XXXXXXXXXXX zo dňa 03.12.2010 bol žalobcovi podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 01.09.2010 priznaný starobný dôchodok v sume 183,80 eura mesačne. Následne žiadosťou, doručenou Sociálnej poisťovni dňa 18.09.2013, žalobca požiadal žalovanú o prehodnotenie jeho starobného dôchodku. Právoplatným rozhodnutím zo dňa 12.05.2014 č. 4891760 bol žalobcovi od 16.06.2014 určený starobný dôchodok v sume 184,70 eura mesačne. Výpočet starobného dôchodku bol žalovaným vykonaný v súlade s rozhodnutím č. 55 Najvyššieho súdu SR uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR č. 5/2011. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca opravný prostriedok, ktorému Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 25Sd/188/2014-25 zo dňa 09.10.2014 vyhovel, napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Proti uvedenému rozhodnutiu podali odvolanie obe sporové strany a Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 9So/7/2015 zo dňa 28.09.2016 odvolanie žalobcu odmietol a rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 09.10.2014 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Následne Krajský súd v Žilne rozsudkom č. 25Sd/188/2014-83 zo dňa 08.12.2016 rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 12.05.2014 potvrdil v súlade so závermi vyslovenými Najvyšším súdom SR v uznesení sp. zn. 9So/7/2015 zo dňa 28.09.2016, ktorý uviedol, že žalobca má nárok na starobný dôchodok a súčasne na výsluhový príspevok, ktorý bol pretransformovaný na výsluhový dôchodok a ktorý plní funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia po dovŕšení dôchodkového veku podľa predpisov o sociálnom poistení. Žalobca tak poberá dve dávky, ktoré patria za tú istú udalosť, ktorou je staroba, čím sú splnené podmienky na krátenie podľa čl. 33 Dohovoru. S poukazom na § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody je možné uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom alebo súdom. Žalovaný rozhodol o starobnom dôchodku žalobcu v súlade so zákonom, pričom je rozhodnutie o starobnom dôchodku žalobcu neboli zrušené príslušným súdom, a preto ich nie je možné považovať za nezákonné.

3. V replike, doručenej Okresnému súdu Bratislava I dňa 20.08.2018, sa žalobca pridržiaval podanej žaloby a nad rámec už uvedeného uviedol, že žalovaný sa v zaslanom vyjadrení ani slovom alebo vetou nevyjadril k dôvodom a skutočnostiam, ktoré boli dôvodom podania jeho žaloby zo dňa 05.05.2017, a ktorou cestou si uplatnil vzniknutý nárok na náhradu spôsobnej škody uplatnenej v zmysle § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. Vyjadrenie žalovaného je založené len a len na dohadoch a názoroch, ktoré nemajú oporu v žiadnom zákone. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru sa môže výška starobného dôchodku krátiť iba vtedy, ak oprávnený už poberá inú peňažnú dávku za tú istú udalosť, čo v danej veci nie je pravda, nakoľko v čase požiadania o starobný dôchodok poberal výsluhový príspevok, na ktorý mu vznikol nárok už v roku 1991. Žalovaný sa zámerne a účelovo nevyjadruje k dôkazom, a to k dovolacím rozsudkom NS SR, ktoré majú všeobecnú platnosť, hoci aj tieto dovolacie konania sa uskutočnili na základe podania žalovaného. Z dovolacích rozsudkov jednoznačne vyplýva, že zo zákona č. 328/2002 Z. z. priamo nevyplýva, že výsluhový dôchodok je dávkou poskytovanou za prežitie určitého veku, t. j. za tú istú sociálnu udalosť, ako aj to, že výsluhový dôchodok nemožno považovať za starobný dôchodok, nakoľko to nezodpovedá jeho požiadavkám. Zároveň výsluhový dôchodok nie je starobným dôchodkom ani obdobným dôchodkom v zmysle Dohovoru. V rozhodnutí Krajského súdu v Žiline zo dňa 08.12.2016, ktorý len potvrdil rozhodnutie žalovaného, teda nerozhodol, že toto rozhodnutie je zákonné, ale hlavne spravodlivé, pričom žalobca poukázal na § 39 Občianskeho zákonníka a uviedol, že neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Navyše uviedol, že podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Mal za to, že z § 16, § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. taxatívne vyplýva, že náhrada za vzniknutú škodu, a to nevyplácaním starobného dôchodku v takej výške v akej vznikol zákonný nárok je nároková dávka.

4. V duplike žalovaného, doručenej Okresnému súdu Bratislava I dňa 22.10.2018, žalovaný uviedol, že sa v plnej miere pridržiava svojho vyjadrenia zo dňa 06.06.2018. Opätovne poukázal na § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a poukázal na skutočnosť, že o výške starobného dôchodku žalobcu bolo právávoplatne rozhodnuté, pričom zákonnosť a vecná správnosť predmetného rozhodnutia o starobnom dôchodku nemôže byť predmetom konania podľa zákona č. 514/2003 Z. z., nakoľko to nie je možné ani účelné. Argumenty žalobcu poukazujúce na nesprávnosť právoplatného rozhodnutia žalovaného, napr. nemožnosť aplikácie čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, nesúlad rozhodnutia žalovanej s judikatúrou, či rozhodnutie žalovaného je neplatným právnym úkonom a z toho titulu žalovaný považuje za irelevantné vo vzťahu k meritu veci.

5. Súd v danej veci nariadil pojednávanie na deň 03.12.2018, na ktorom predstúpili sporové strany a pridržiavali sa svojich doterajších vyjadrení založených v spise. Žalobca navyše uviedol, že mu zo strany žalovaného nebolo priznané to, čo mu zo zákona patrí, a preto starobný dôchodok v takej výške, v akej vznikol nárok, čo mu zo zákona patrí, teda starobný dôchodok v takej výške v akej vznikol nárok a ešte k tomu aj z jeho peňazí, ktoré odvádzal do starobného fondu a ktorý je jeho majetkom až do vyplatenia posledného centu.

6. Súd v danej veci vykonal dokazovanie, pričom zistil nasledujúci skutkový stav:

6.1. Rozhodnutím č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.12.2010 bolo žalobcovi priznané zvýšenie starobného dôchodku na sumu 187,20 eura mesačne s tým, že voči tomuto rozhodnutiu bolo možné podať v lehote 30 dní opravný prostriedok na preskúmanie tohto rozhodnutia.

6.2. Rozhodnutím č. XXXXXXXXXXX zo dňa 12.05.2014 bolo žalobcovi priznané zníženie starobného dôchodku na sumu 184,70 eura mesačne s tým, že voči tomuto rozhodnutiu bolo možné podať opravný prostriedok v lehote 30 dní na jeho preskúmanie súdom.

6.3. V zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. podal žalobca žalovanému žiadosť o predbežné prerokovanie náhrady škody, na ktorý Sociálna poisťovňa reagovala listom zo dňa 03.04.2017, a to tak, že nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 18.561,89 eura, ktorá mala vzniknúť žalobcovi nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom žalovaného podľa zákona č. 514/2003 Z. z. neuznáva.

6.4. Krajský súd v Žiline vo svojom rozhodnutí č. k. 25Sd/188/2014-25 zo dňa 09.10.2014 rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXXXXXX zo dňa 12.05.2014 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

6.5. O tomto rozhodnutí rozhodol Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 9So/7/2015 zo dňa 28.09.2016 tak, že Najvyšší súd SR odvolanie žalobcu odmietol a Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 09.10.2014 č. k. 25Sd/188/2014-25 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z obsahu tohto rozhodnutia vyplýva, že krajský súd vo svojom rozhodnutí konkrétne neuviedol, v čom vidí nesprávnosť rozhodnutia žalovaného a svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, čo je okolnosťou, ktorá bráni účastníkovi konania riadne konať pred súdom a namietať konkrétne dôvody, pre ktoré považuje právne posúdenie veci súdom za nesprávne.

6.6. Následne rozhodnutím Krajského súdu v Žiline č. k. 25Sd/188/2014-83 zo dňa 08.12.2016 krajský súd rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXXXXXX zo dňa 12.05.2014 potvrdil a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že úmyslom zákonodarcu bolo poskytnúť policajtom výsluhový dôchodok, resp. naďalej poskytovať dovtedy priznané výsluhové príspevky ako dávky, ktoré majú povahu starobného dôchodku z osobitného systému Sociálneho zabezpečenia až do dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení. Dohovor č. 128 má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok, a teda na jeho vykonanie nebolo potrebné prijímať osobitný zákon. Príslušné ustanovenia Dohovoru majú prednosť pred zákonom č. 100/1988 Zb. a sú priamo záväzné aj pre žalovaného. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto dohovore, a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená nepresahuje druhú dávku. Z čl. 33 ods. 2 Dohovoru podľa názoru súdu vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na dávky v starobe tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho zabezpečenia je v zmysle dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému krátiť a nemožno ho odňať, pokiaľ starobný dôchodok z osobitného systému svojou výškou neprevyšuje výšku starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Žalobcovi bol priznaný výsluhový príspevok. Pokiaľ žalovaný použil postup výpočtu teoretickej výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia, ktorá by žalobcovi patrila, ak by všetky doby poistenia žalobca získal vo všeobecnom systéme, a následne takto zistenú výšku krátila postupom podľa čl. 33 Dohovoru č. 128 postupovala podľa názoru súdu v súlade so zákonom. Samotný súd uviedol, že žalobca nemôže spravodlivo požadovať, aby mu bola vyplácaná suma starobného dôchodku, priznaného vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia aj za tie doby, ktoré mal hodnotené aj v osobitnom systéme pre nárok a výšku príspevku za službu, ktorý ako už bolo vyššie uvedené, má od dovŕšenia dôchodkového veku charakter dávky v starobe z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, a to bez ohľadu na to, že osobitný systém pojem starobného dôchodku neobsahuje. Najvyšší súd SR už prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti zdôraznil, že nielen správny orgán, ale aj prvostupňový správny súd pri súdnom prieskume je zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory už vyslovené Najvyšším súdom SR. K pochybnosti žalobcu o správnosti výpočtu sumy jeho starobného dôchodku vo vzťahu k uplatniteľnosti čl. 33 ods. 2 Dohovoru sú vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením a pocitmi, a teda nezakladajú dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní.

7. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, účinného ku dňu 03.12.2010, právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

7.1. Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, účinného ku dňu 03.12.2010, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

7.2. Podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, účinného ku dňu 12.05.2014, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

7.3. Podľa § 9 zákona 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, účinného ku dňu 12.05.2014, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a

d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

8. Zo súdneho spisu ako aj z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca sa domáhal náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a to z titulu nesprávneho úradného postupu a vydania nezákonného rozhodnutia zo strany žalovaného. Súd v danej veci vychádzal z účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z. ku dňu 03.12.2010, nakoľko žalobca v podanej žalobe uviedol, že rozhodnutím žalovaného č. XXXXXXXXXXX zo dňa 03.12.2010 mu bola spôsobená škoda. Zo súdneho spisu však nebola preukázaná tá skutočnosť, že by žalobca podal voči tomuto rozhodnutiu odvolanie teda riadny opravný prostriedok, tak ako ustanovujú § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.. Na to, aby súd priznal žalobcovi náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. musia byť kumulatívne splnené 3 podmienky: 1. nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup 2. škoda 3. kauzálny nexus medzi bodom 1. a 2. Nepodaním opravného prostriedku nebola splnená prvá podmienka a teda súd danej žalobe v časti nezákonného rozhodnutia nemohol vyhovieť, nakoľko všetky podmienky musia byť kumulatívne splnené. V prípade, ak žalobca sa domnieval, že rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXXXXXX zo dňa 12.05.2014 je taktiež nezákonne (voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca opravný prostriedok), súd sa s týmto názorom nestotožnil, nakoľko z obsahu uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9So/7/2015 zo dňa 28.09.2016 vyplýva, že rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 25Sd/188/2014 zo dňa 09.10.2014 bolo zrušené a vrátené z titulu jeho nedostatočného odôvodnenia svojho rozhodnutia. Najvyšší súd žiadne nezákonnosti krajskému súdu nevytkol.

8.1. Čo sa týka nesprávneho úradného postupu, súd nevzhliadol naplnenie podstaty ustanovenia o nesprávnom úradnom postupe ani v zákone účinnom v čase vydania rozhodnutia žalovaného v roku 2010 ani na neskôr žalobcom poukázané konanie žalovaného po vydaní rozhodnutia v roku 2014, nakoľko žalovaný sa nedopustil prieťahov, bol v konaní činný a reagoval aj na rozhodnutia krajského a najvyššieho súdu vezmúc ich pri svojom rozhodovaní o dávkach žalobcu do úvahy. Ani v tomto prípade na strane žalovaného nebola naplnená jedna z troch zákonných podmienok a to prvá - nesprávny úradný postup, preto aj v tejto časti podaná žaloba bola nedôvodná a súd ju zamietol.

8.2. K argumentu žalobcu, že súd nepotvrdil rozhodnutia žalovaného ako vecne a právne správne súd poukazuje na správny súdny poriadok (predtým OSP), podľa ktorých súd rozhodnutie len potvrdzuje, bez akýchkoľvek viacerých dodatkov o ich vecnej a právnej správnosti.

9. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 tak, že žalovanému, ktorý si ich náhradu neuplatnil, tieto nepriznal aj napriek tomu, že mal v konaní plný úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.