Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-9C/5/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudcom Mgr. Petrom Gučkom v právnej veci žalobkyne: U. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z., U. Z. X, právne zastúpená: JUDr. Marek Hraška, advokát so sídlom Bratislava, Valachovej 3, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, o určenie, že žalovaný nemá právo vykonávať zrážky zo mzdy takto

rozhodol:

I. Žalovaný nemá právo vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.10.2006 uzavretej medzi žalovaným a žalobkyňou.

II. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v bode 7 Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 25.10.2006 v znení: „Podpisom Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere uzatvára Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 a Veriteľ v súlade s § C551 Občianskeho zákonníka Dohodu o zrážkach zo mzdy (ďalej len dohoda). Pohľadávka Veriteľa je tvorená úverom vo výške uvedenej podľa bodu 6 Zmluvy o revolvingovom úvere vyššie, ďalej prípadnými revolvingami a príslušenstvom, ako plynie zo znenia zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere. Súčasťou pohľadávky sú aj zmluvné pokuty (ak boli uplatnené) a náklady súdneho / rozhodcovského, príp. iného konania, ak vznikli preukázateľne. Na základe predloženia tejto Dohody je zamestnávateľ Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 povinný vykonávať v prospech Veriteľa mesačné zrážky zo mzdy Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2, a to minimálne vo výške mesačnej splátky uvedenej v bode 6 Zmluvy o revolvingovom úvere vyššie, vždy v riadnom výplatnom termíne na účet Veriteľa č. XXXXXXXXXX/ XXXX pod variabilným symbolom (viď vyššie - číslo zmluvy (VS)). Strany Dohody výslovne súhlasia s tým, že pokiaľ nebude zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, ale v nižšej, aby bola - za účelom čo najrýchlejšieho dorovnania dlhu - v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zrážka zo mzdy zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady pohľadávok v omeškaní. Strany Dohody sa dohodli, že zrážky zo mzdy budú vykonávané zamestnávateľom až do doby, kým PROFIREAL SLOVAKIA spol. s r.o. zamestnávateľovi písomne oznámi, že všetky jeho pohľadávky, vzniknuté na základe alebo v súvislosti so Zmluvou o revolvingovom úvere, sú splatené. Dlžník výslovne a neodvolateľne súhlasí s tým, že Veriteľ je oprávnený túto Dohodu predložiť zamestnávateľovi/platcovi mzdy Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 kedykoľvek v priebehu platnosti tejto Zmluvy o revolvingovom úvere.“, je neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky.

III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa 5.6.2018 domáhala, aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 25.10.2006 je neplatná, nakoľko predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Na základe návrhu žalobkyne zo dňa 13.7.2018 súd uznesením č. k. 9C/5/2018-60 zo dňa 20.7.2018 pripustil zmenu žaloby tak, že žalobkyňa sa domáha určenia, že žalovaný nemá právo vykonávať zrážky zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 25.10.2006.

2. Súd podľa § 180 prejednal vec v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 25.10.2006, uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Co/353/2012 zo dňa 31.12.2012, rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 8Co/329/2015 zo dňa 27.10.2016, výpisom z obchodného registra žalovaného, písomným vyjadrením žalovaného, rozhodcovským rozsudkom č. k. 132/06/11, spisom Okresného súdu Skalica sp. zn. 3Csp/50/2018, z neho najmä uznesením zo dňa 11.5.2018, replikou žalobkyne, rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 13Co/80/2016 zo dňa 20.3.2018, rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 7Co/350/2015 zo dňa 31.3.2016, žiadosťou žalovaného o vykonanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov, výplatnými páskami žalobkyne za mesiace marec 2018 a apríl 2018, duplikou žalovaného a zistil tento stav veci:

3. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3Csp/50/2018 súd zistil, že uznesením č. k. 3Csp/50/2018-77 zo dňa 11.5.2018 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu svojich práv z Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 25.10.2006, a zamestnávateľovi žalobkyne povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne realizovaných na základe predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy. Zároveň bola žalovanej uložená povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať žalobu na súd o splnenie povinnosti. Predmetné uznesenie nadobudlo vykonateľnosť dňa 14.5.2018 a právoplatnosť dňa 30.5.2018.

4. Z rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom v Bratislave zo dňa 5.9.2011 súd zistil, že žalobkyni bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 2.222,93 € s príslušenstvom a trovy konania vo výške 49,79 €, pričom v prevyšujúcej výške úroku z omeškania bola žaloba zamietnutá.

5. Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX dňa 25.10.2006 (ďalej len Zmluva) vyplýva, že žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 60.012,-Sk /1.992,03 €/, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach po dobu 36 mesiacov v sume 3.334,- Sk /110,67 €/. Zmluvné strany si zároveň dohodli RPMN vo výške 72,47 % a poplatok za uzatvorenie zmluvy 1.500,- Sk /49,79 €/, ako aj Dohodu o zrážkach zo mzdy, v zmysle ktorej v prípade omeškania s úhradou pohľadávok je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech veriteľa (t.j. žalovaného) mesačné zrážky zo mzdy dlžníka (t.j. žalobkyne).

6. Zo žiadosti žalovaného o vykonanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 28.2.2018 mal súd preukázané, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne obchodnú spoločnosť Z. Z., Z. o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej podľa § 551 Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu neuhradenej splatnej pohľadávky ku dňu 19.6.2017 vo výške 2.881,38 €.

7. Z výplatných pások žalobkyne vyplýva, že zo mzdy za mesiac marec 2018 bola v prospech žalovaného vykonaná zrážka zo mzdy vo výške 448,05 € a za mesiac apríl 2018 vo výške 354,20 €.

8. Z písomných vyjadrení žalovaného vyplýva, že s nárokom žalobkyne nesúhlasí a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že predformulované znenia spotrebiteľských dokumentov nie sú protiprávnou skutočnosťou, porušením zákona a ani dôvodom ich neplatnosti. Argumentoval, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonným inštitútom, nebola zákonodarcom vylúčená zo spotrebiteľského práva, pričom žalobkyňa neoznačila žiadny zákonný dôvod, pre ktorý by mala byť neplatná. Zároveň uviedol, že žalobkyňa nespochybnila, že by nebola oboznámená s obsahom dohody. Poukázal tiež na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Co/142/2016-86, podľa ktorého dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poznamenal, že nároky žalobkyne mohli byť uplatnené už v rozhodcovskom konaní, z ktorej argumentácie možno usudzovať, že žalovaný chcel poukázať na skutočnosť, že v danom prípade ide o prekážku res iudicata. Odmietol postup podľa ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z. z dôvodu, že uvedená právna úprava nadobudla účinnosť dňa 1.5.2014, pričom Zmluva bola uzatvorená dňa 25.10.2006, t.j. jednalo by sa o porušenie zákazu retroaktivity. Na záver nesúhlasil ani s nárokom žalobkyne na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, nakoľko neuniesla dôkazné bremeno, pričom zároveň je toho názoru, že nie sú naplnené predpoklady na jeho priznanie.

9. Z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že si nepamätá na to, že by zo strany žalovaného bola poriadne poučená o obsahu a význame jednotlivých ustanovení Zmluvy. Podľa nej úver riadne splácala, s odstupom času si však nepamätá akým spôsobom, resp. koľko. Keď jej začal zamestnávateľ vykonávať zrážky zo mzdy, bol to pre ňu šok, keďže dostala len polovicu výplaty. Z tohto dôvodu si musela požičať peniaze od rodiny, a to či už z dôvodu svadby dcéry alebo z dôvodu naplánovanej dovolenky. Od momentu, keď sa dozvedela o vykonávaní zrážok, t.j. od začiatku mesiaca apríl 2018, prežívala stresujúce obdobie, nemohla dobre spávať, pričom stav sa začal postupne zlepšovať po vydaní neodkladného opatrenia, ktorým bola uložená povinnosť žalovanému a zamestnávateľovi žalobkyne zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy. Z uvedených dôvod požiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle petitu žaloby.

10. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len zákon č. 258/2001 Z. z.) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

11. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

12. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len Občiansky zákonník) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

14. Podľa § 551 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

15. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne len čiastočne. Súd mal preukázané, že predmetná Zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom žalobkyňa mala v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka postavenie spotrebiteľa, nakoľko pri uzatváraní a plnení Zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a z uvedeného dôvodu je na daný vzťah potrebné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Zároveň súd Zmluvu posúdil podľa príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z povahy spotrebiteľských zmlúv vyplýva, že nesmú obsahovať neprimerané podmienky, t. j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

16. Súd zistil, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z., ktorej súčasťou bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy v súlade s § 551 Občianskeho zákonníka. Súd mal preukázané, že na jej základe požiadal žalovaný zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy, nakoľko ku dňu 19.6.2017 mal voči žalobkyni pohľadávku vyplývajúcu z predmetnej Zmluvy vo výške 2.881,38 €. Zrážky zo mzdy boli žalobkyni vykonané vo výplate za mesiace marec 2018 a apríl 2018, a to v celkovej sume 802,25 €. Na základe uvedených skutočností Okresný súd Skalica na návrh žalobkyne nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne. Žalobkyňa sa teda domáha svojho práva žalobou podľa § 137 písm. c/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len . Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že v prejednávanom prípade je naliehavý právny záujem daný, a to s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého sa môže spotrebiteľ domáhať ochrany svojho práva proti porušeniu práv a povinností s cieľom ochrany proti porušovateľovi na súde. Zároveň sa môže odstrániť stav právnej neistoty, v ktorej sa žalobkyňa nachádza.

17. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly a na túto skutočnosť musí súd brať zreteľ. V zmysle uvedeného je v súvislosti s navrhovaným petitom žaloby potrebné ako predbežnú otázku posúdiť platnosť zmluvnej podmienky upravujúcej Dohodu o zrážkach zo mzdy. Súd v danom prípade vyhodnotil uvedenú Dohodu o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Predstavuje totiž formulárovú dohodu, ktorá so žalobkyňou ako spotrebiteľkou nebola individuálne dojednaná, ale je súčasťou formulára a žalobkyňa ako spotrebiteľka tak nemala možnosť ovplyvniť jej obsah. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je preto uvedená zmluvná podmienka neplatná, z ktorého dôvodu súd žalobe v tejto časti vyhovel a určil, že žalovaný nemá právo vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy zo dňa 25.10.2006. Súd zároveň v súlade s ustanovením § 298 ods. 2 vo výroku rozsudku uviedol znenie zmluvnej podmienky uvedenej v bode 7 Zmluvy, nakoľko ju určil za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Súd dodáva, že pri posudzovaní platnosti Dohody o zrážkach zo mzdy postupoval v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy upravujúcich spotrebiteľské zmluvy (t.j. § 52 a nasl.), ktoré mu umožňujú vyhlásiť zmluvnú podmienku za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti, t.j. nepostupoval podľa ustanovenia § 5a zákona č. 250/2007 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť až 1.5.2014.

18. K argumentácii žalovaného, že v danom prípade sa jedná o prekážku res iudicata, súd poznamenáva, že z ustálenej judikatúry všeobecných súdov vyplýva, že rozhodcovský rozsudok o povinnosti žalobkyne (ktorá v v rozhodcovskom konaní vystupovala v pozícii žalovanej strany) zaplatiť určenú peňažnú sumu z titulu zmluvy o úvere nemožno považovať za prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre dané konanie. Posúdenie platnosti Dohody o zrážkach zo mzdy totiž nebolo (a ani nemuselo byť) prejudiciálnou otázkou pri rozhodovaní rozhodcovského súdu v súvislosti so žalobou žalovaného o plnenie zo zmluvy o úvere (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 5Co/833/2015).

19. Žalovaný tiež poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Co/142/2016, z ktorého vyplýva, že dojednanie o zrážkach zo mzdy nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd však konštatuje, že v danom prípade sa jednalo o zmluvu s inými formálnymi a obsahovými náležitosťami, aké sú obsiahnuté v Zmluve uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným. Dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou formulára, pričom žalobkyňa nemala možnosť akokoľvek zmeniť jej obsah (t.j. bola nútená uzatvoriť v rámci Zmluvy aj Dohodu o zrážkach zo mzdy), nemohla teda uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy odmietnuť, keďže jej uzavretím bolo podmienené poskytnutie úveru. Aj keby bola žalobkyňa s obsahom Zmluvy žalovaným riadne oboznámená a upozornená na následky jednotlivých zmluvných dojednaní (čo žalobkyňa poprela a žalovaný nepreukázal opak), nemala by inú možnosť ako Zmluvu ako celok akceptovať (t.j. aj s Dohodou o zrážkach zo mzdy) alebo ju odmietnuť. Z uvedeného dôvodu ju súd považuje za zmluvnú podmienku spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne.

20. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Žalobkyňa sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v sume 802,25 €, t.j. vo výške finančnej ujmy, ktorú jej žalovaný spôsobil tým, že zamestnávateľ jej na základe žiadosti žalovaného vykonal zrážky zo mzdy v uvedenej sume, a to na základe predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy, t.j. neprijateľnej zmluvnej podmienky. Žalobkyňa uviedla, že keď sa dozvedela o vykonávaní zrážok zo mzdy, spôsobilo jej to stres, napätie a úzkosť, nemohla dobre spávať. Na plánované výdavky si bola nútená požičať peniaze od rodiny. Stav neistoty a obavy o budúcnosť u nej pretrvával od začiatku mesiaca apríl 2018, kedy jej bola vyplatená výplata za mesiac marec 2018 a postupne sa zlepšoval po vydaní neodkladného opatrenia, ktorým bola uložená povinnosť žalovanému a jej zamestnávateľovi zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy. Uvedenú argumentáciu žalobkyne však súd posúdil ako nedostatočnú, pričom konštatuje, že žalovaná nepreukázala, že by jej vznikla ujma v nemajetkovej sfére. Je pochopiteľné, že vykonanie zrážok u žalobkyne spôsobilo nepríjemnosti a psychické napätie, nakoľko jej nebola vyplatená mzda v takej výške, akú očakávala. Na druhej strane však súd poznamenáva, že si musela byť vedomá svojho dlhu voči žalovanému, nakoľko si svoje povinnosti z predmetnej Zmluvy riadne neplnila, pričom podstatnú časť dlžnej sumy (vo výške 1.991,64 €) zaplatila s omeškaním až dňa 22.5.2008, resp. dňa 27.5.2018. Zároveň súd konštatuje, že žalobkyňa nedoložila žiadne listinné dôkazy, ktoré by preukazovali, kedy a v akej výške žalovanému plnila, súd mohol vychádzať len z obsahu rozhodcovského rozhodnutia, a uvedené skutočnosti súdu neozrejmila ani na pojednávaní. Súd preto zlé psychické rozpoloženie žalobkyne vzhľadom na uvedené skutočnosti nepovažoval za dôvod na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle citovaného ustanovenia, nakoľko žalobkyňa si musela byť vedomá, že žalovaný sa bude domáhať svojich práv. Súd teda s poukazom na intenzitu zásahu do práv žalobkyne, dĺžky trvania závadného stavu a objektívnej spôsobilosti tohto konania žalovaného vyvolať negatívne dôsledky v súkromnom živote žalobkyne uzatvára, že nárok žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie nie je dôvodný, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že žalovaná doteraz svoj záväzok voči žalovanému aj napriek vykonaným zrážkam riadne nesplnila, resp. uvedenú skutočnosť nepreukázala. Súd navyše dodáva, že vychádzajúc z judikatúry nárok na primerané finančné zadosťučinenie je možné voči porušovateľovi uplatňovať až po právoplatnom rozhodnutí súdu o porušení práv alebo povinností porušovateľa, t.j. v tejto časti považuje súd žalobu za podanú predčasne.

21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, ods. 2 a žiadnej zo strán nepriznal ich náhradu, nakoľko pomer úspechu strán sporu je rovnaký, keďže žalobkyňa si žalobou uplatnila dva nároky, pričom v prvom nároku bola úspešná a v druhom nároku bol úspešný žalovaný. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne, že by výrok o finančnom zadosťučinení predstavoval závislý výrok od prvého výroku o určení, či tu právo je alebo nie je. V prípade primeraného finančného zadosťučinenia ide o samostatný nárok spotrebiteľa, ktoré právo si môže uplatniť v prípade splnenia predpokladov uvedených v ustanovení § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, resp. inak povedané je na rozhodnutí spotrebiteľa, či si toto právo uplatní alebo nie.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 362 ods. 1 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z.. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).