Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-26-2018.pdf
PDF · 100.97 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-1T/26/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudkyňou Mgr. Ľubomírou Podmaníkovou v trestnej veci obžalovaného J. D. a spol. pre spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona spáchaný prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona a iné na hlavnom pojednávaní konanom v Topoľčanoch dňa 03.12.2018, takto
rozhodol:
obžalovaný
J. D. narodený XX.XX.XXXX v W., trvale bytom F. K., časť K. č. XX
obžalovaný
J. X. narodený XX.XX.XXXX v W., trvale bytom F. K., časť K. č. XX
s ú v i n n í , ž e :
obžalovaní J. D. a J. X. spoločne dňa 09.04.2017 v čase približne o 02.16 hodine na I. R. X. v obci W. na parkovisku pri reštaurácii O. O. Y., po predchádzajúcom konflikte fyzicky napadli poškodeného A. E. a to tak, že ho opakovane udierali a kopali do rôznych častí tela v dôsledku čoho spadol poškodený A. E. na zem, kde pokračovali v úderoch a kopoch, čím mu spôsobili zranenia zlomeninu pravej ramennej kosti v hornej časti, v oblasti tzv. chirurgického krčka s posunom úlomkov, vyžadujúce si liečenie spojené s práceneschopnosťou 4 - 5 týždňov, t e d a :
- spoločným konaním sa dopustili fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadli iného,
- spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví,
t ý m s p á c h a l i :
spolupáchateľstvom prečin výtržníctva podľa § 20 k § 364 odsek 1 Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona.
Z a t o s a i m u k l a d á :
Obžalovanému J. D.
Podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona, za nezistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a nezistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.
Obžalovanému J. X.
Podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona, za nezistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a nezistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovaným spoločne a nerozdielne uhradiť škodu poškodenej: D. zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom P. XX, XXX XX U., IČO: XX XXX XXX vo výške 2 219, 49 Eur (dvetisícdvestodevätnásť eur a štyridsaťdeväť centov).
odôvodnenie:
Okresný súd Topoľčany na základe obžaloby prejednal trestnú vec obžalovaného J. D. a J. X. a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, svedka - poškodeného A. E., svedkov W. J., Z.. H. U., J. R., X. R., T. U., H. E., H. I., znalca J.. J. R. a prečítaním listinných dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní. Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný J. D. urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku že „je nevinný“. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný J. X. urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku že „je nevinný“.
Obžalovaný J. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že oslavoval narodeniny, niečo popili, poškodený mal už vnútri reči ako keby sa chcel pobiť. Keď čakali na taxík vyskočili na neho 3-4 krát ho fyzicky napadli, bol tam poškodený E. a ešte J., dostal 2-3 údery, celé to trvalo 30-40 sekúnd, bol tam zmätok. Ustupoval dozadu, okríkol svoju partiu. X. odsotil E.. R. a E. sa zaháňali na J.. E. padol na zem, na zemi ho už nebili. Nepamätá si, či ho kopol, poškodený stále na zemi niečo kričal, vypadol mu aj telefón. V ten večer vypil 8 pív 10 stupňových a asi pol litra vína, cítil, že je pod vplyvom alkoholu.
Obžalovaný J. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodený a J. mali už vnútri pripomienky, keď boli na diskotéke. Po skončení keď boli vonku na parkovisku, obžalovaný D. bol za rohom a vykríkol, že potrebuje pomoc. Poškodeného E. odhodil, potom ako tento napadol D. spolu s J. a ešte tam bol nejaký tretí. Oni udierali D. do hrude, do hlavy, sácali ho. Pochytili sa, mixovali, on, E. a D.. X. E. ležal na zemi, povedal, aby ho nechali. Pri bitke ho tiež E. udrel na slychy, udrel do nohy tiež bil aj D.. Myslí, že on ho nekopal, skôr ho udieral. V ten večer požil alkohol, vypil asi 1-2 litre červeného vína. Bol tam iba jeden konflikt ktorý trval asi minútu a nebol žiaden predchádzajúci. Konflikt začal napadnutím obžalovaného D..
Na otázku prokurátora, aby obžalovaný X. vysvetlil rozpor vo svojej výpovedi z prípravného konania v tom, že v prípravnom konaní vypovedal, že obžalovaný D. ešte kopol poškodeného, keď tento už ležal na zemi a na hlavnom pojednávaní túto skutočnosť neuviedol obžalovaný X. uviedol, že zabudol uviesť túto skutočnosť.
Svedok - poškodený A. E. uviedol, že mali s obžalovaným slovný konflikt v podniku Y., keď sa ho pri bare pýtal, či má problém, odpovedal mu, že nemá. Na parkovisku tiež vykrikoval obžalovaný D. na nich, keď nastupoval do auta kričal „kokoti....“. On D. neudrel, ocitol sa zrazu na zemi, pričom ho udierali aj kopali. Mal v ten večer vypité, vypil asi 2 litre vína, dostal päsťami aj kopance, ale nevie, ktorí z nich ho kam udrel. Sedel na zemi a aj vtedy ho udierali, potom prestali. Odišiel z parkoviska preč, u lekára bol s rukou až na druhý deň. Bol na okresnom úrade v priestupkovom konaní uznaný za vinného z priestupku a bola mu uložená pokuta vo výške 30 €. Myslí, že asi 2 krát padol na zem počas toho konfliktu, ale nepamätá si, kedy utrpel zranenie ruky. Utrpel zlomeninu chirurgického krčka ramena, bol PN 2 mesiace.
Svedok Z.. H. U. uviedol, že ako sa presne strhla tá bitka nevidel. Vozidlo mal odparkované 20 - 30 metrov odtiaľ, videl ako sa W. J. a A. E. rozbehli smerom k Y.. Videl už iba, že sa tam bijú, konkrétne videl W. J. a myslí, že to bol pán E., že vzájomne zápasili. Kto bitku vyvolal, to nevedel uviesť. Do auta mu prvý nastúpil W. J. s tým, že idú preč a že A. E. išiel niekde smerom k parku. Keď mu však volal na mobil, tak už to zdvihol, myslí si, že obžalovaný D., ktorý povedal, že idú na políciu. Myslí, že na ulici K. naložil A. E. do auta. Sťažoval sa, že ho bolí ruka a mal aj krvavý nos a išli tiež na políciu.
Svedok J. R. uviedol, že si všimol slovný konflikt v podniku Y., kde napádali tu prítomní poškodený a svedok J. a U. obžalovaného D., aj z neho si robili srandu, pozerali sa na neho a smiali sa. Podľa neho chceli vyprovokovať konflikt. Vonku na parkovisku fyzické napadnutie obžalovaného D. nevidel, iba bežal smerom k nim a kričal, že ho bijú. On sa rozbehol za J., myslí, že ho raz kopol do brucha, bitku medzi obžalovaným D., poškodeným E. a obžalovaným X. nevidel. Nevidel tam ani žiadny kopanec. Poškodeného videl, že spadol na zem. Nepamätám si, či som videl údery, ktoré mali dať obžalovaní poškodenému. K obsahu slovného konfliktu, ktorý mal byť medzi obžalovanými a poškodeným ako aj svedkom J. a svedkom U. ešte vnútri v podniku Y., sa vyjadriť nevedel, niečo si tam nadávali.
Svedkyňa X. R. uviedla, že D. kričal niečo také ako „idú ma biť, pomoc“, presne si to už nepamätá. Jej manžel sa rozbehol za tým jedným chlapcom holohlavým a kopol ho, na čo mu ona dohovárala, aby to nechal tak. Nevie, čo konfliktu predchádzalo a vnútri podniku si žiadny slovný konflikt nevšimla.
Svedkyňa T. U. uviedla, že už chceli z baru odísť, myslí, že poškodený podložil nohu obžalovanému J. D.. Priebeh bitky si nepamätá, vie, že vybehol poškodený, dokonca mu vypadol pri tom mobil, strkali sa tam, oni chalanov rozbraňovali. V podniku Y. sa bavili a nedošlo tam k žiadnemu konfliktu počas zábavy, až pri tom akoz podniku odchádzali.
Svedok H. E. uviedol, že sa s partiou obžalovaných stretol u Y. náhodne, vie, že obžalovaný D. mu spomínal, že tam do neho rýpu, on mu povedal, aby si to nevšímal. Mal dosť vypité ako aj všetci ostatní. Začiatok konfliktu nevidel, on išiel potom na toho druhého chalana holohlavého, no on potom ušiel.
Svedok H. I. uviedol, že počul iba ako J. D. kričal, že ho bijú, napadli ho traja, začali ho mixovať, chceli ho stiahnuť tam do tmavého kúta, pretože nevedeli, že všetci ostatní sú vonku. Oháňali sa na neho päsťami. Myslí, že aj dostal zopár rán, on sa do ničoho nezapájal. Videl, že E. a R. sa bili s tým holohlavým chlapcom a obžalovaný X. odstrčil poškodeného E..
Svedok W. J. uviedol, že pri prvom slovnom konflikte nebol prítomný, vonku si spolu s obžalovanými vymenili nejaké nadávky, obžalovaný D. im niečo zakričal, tiež mu odpovedali nadávkou, dali mu facku, myslí, že obaja, no nevie, či poškodený trafil. Svedok E. išiel potom do neho, oni sa tam navzájom strkali, myslí, že údery si ani nedali. Ustupoval dozadu, potom ho ešte kopol R. a on som ušiel, sadol si U. do auta. J., že A. E. ušiel cez park, keď mu volali, zdvihli im to oni. Povedali, že idú na políciu, tak tam išli aj oni. Keď si poškodený sadol do auta, bol trochu od krvi, nevie či mal nos rozbitý, povedal, že ho bolí ruka. Podľa neho konflikt začal obžalovaný D. a keby verbálne do nich stále nerýpal, tak by k tomu nedošlo. Oni ich neprovokovali nijako, sedeli pri bare, nerobili si žiadne posmešky z nich. Nikomu nepodkladali nohu. Fyzický konflikt tam bol iba jeden, vnútri žiadny fyzický konflikt medzi nimi nebol. V podniku boli dve hodiny a prišiel za nimi obžalovaný D. 3 - 4 krát, taktiež vonku začal s nadávkami a povedal im, aby išli za ním, tak išli.
Súd vypočul znalca MUDr. J. R. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia, ktorý sa pridržiaval záverov znaleckého posudku č. XXX/XX a uviedol, že vplyv alkoholu u poškodeného môže potenciálne zvýšiť možnosť pádu. V znaleckom posudku uviedol, že k pádu mohlo dôjsť aj samovoľne, ale tiež aj cudzím zavinením. Poškodený neuvádzal zranenia na iných miestach na tele, môže vylúčiť, že bolo zranenie spôsobené úderom päsťou, no nevie vylúčiť to, že by mohlo byť spôsobené napríklad sotením. Zranenie vzniklo nepriamym mechanizmom, pretože nebolo popisované iné ako odrenina, ak by pôsobil úder na rameno, vznikol by krvný výron, v tomto prípade však bol opisovaný opuch. Prikláňa sa k tomu, že zranenie vzniklo pri páde poškodeného buď na dlaň alebo lakeť.
Skutkový stav zistený vo výroku rozsudku bol preukázaný aj ďalšími listinnými dôkazmi, predovšetkým lekárskymi správami poškodeného, kamerovým záznamom, záznamy o dychovej skúške, fotokópiou priestupkového spisu.
Pokiaľ ide o osobu obžalovaného J. D. je ženatý, v odpise z registra trestov má jeden záznam, hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR na obžalovaného vyplýva sedem záznamov, pričom prevažne ide o priestupky spáchané na úseku dopravy, v roku 2014 sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, pričom išlo o fyzické napadnutie inej osoby, ktorej spôsobil tržnú ranu pod pravým okom a opuch pravého líca, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 10 eur.
Pokiaľ ide o osobu obžalovaného J. X. je slobodný, v odpise z registra trestov doposiaľ nemá žiaden záznam. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR na obžalovaného vyplýva päť záznamov, pričom ide o priestupky spáchané na úseku dopravy.
Po vykonanom dokazovaní súd zhodnotil dôkazy týkajúce sa skutku, nezávisle podľa vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či tento obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Súd mal za jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v skutkovej vete tohto rozsudku a spáchali ho obžalovaní v spolupáchateľstve. Skutok vykazuje znaky prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona, pretože obžalovaní sa dopustili fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadli iného - poškodeného a zároveň znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, pretože poškodenému úmyselne ublížili na zdraví.
Na základe uvedeného je potrebné konštatovať, že obžalovaní konali v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, pretože chceli spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom.
Z takéhoto konania sú obžalovaní priamo usvedčovaní výpoveďou poškodeného, ktorý jednoznačne opísal skutkový dej a uviedol, že obžalovaný D. na nich na parkovisku vykrikoval, pričom im vulgárne nadával, on sa na obžalovaného D. iba zahnal, ani ho neudrel, no potom ho už obžalovaní bili a kopali, a to aj keď už bol na zemi. Obžalovaných usvedčuje aj výpoveď svedka W. J., ktorý rovnako uviedol, že už vnútri v podniku prišiel obžalovaný D. opakovane za nimi, hoci sa predtým nepoznali. Taktiež vonku začal s nadávkami a povedal im, aby išli za ním, tak išli, pričom on dal obžalovanému D. facku. O výpovedi poškodeného ako i svedka nemal súd dôvod pochybovať. V zhode s týmito výpoveďami je aj obrazový záznam, ktorý bol vykonaný ako dôkaz na hlavnom pojednávaní prehratím. Obžalovaný J. D. sa bránil tým, že poškodený mal už vnútri reči ako keby sa chcel pobiť. Keď čakali na taxík vyskočili na neho a 3-4 krát ho fyzicky napadli, ustupoval dozadu, okríkol svoju partiu. X. odsotil E.. X. E. padol na zem už ho nebili. Nepamätá si, či poškodeného kopol. Obžalovaný J. X. sa bránil tým, že poškodeného E. odhodil, potom ako tento napadol D. spolu s J. a ešte tam bol nejaký tretí. Oni udierali D. do hrude, do hlavy, sácali ho.
Táto obhajoba obžalovaných bola spoľahlivo vyvrátená vyššie uvedenými dôkazmi. Súd poukazuje na skutočnosť, že z prehratého kamerového záznamu vyplýva, že obžalovaný X. poškodeného neodsotil, ale v behu ho schytil a hodil ho o múr, pričom ho obaja kopali, konkrétne obžalovaný D. ho kopol dvakrát a obžalovaný X. jedenkrát. Obaja ho opakovane udierali päsťami a to aj počas toho ako už poškodený ležal na zemi. Navyše žiaden tretí, o ktorom hovoril obžalovaný X., že mal ísť na obžalovaného D. tam nebol, pretože sedel v aute a pri samotnom konflikte nebol, čo je napokon aj v zhode s jeho výpoveďou, nakoľko išlo o svedka Z.. H. U..
Nepriamo bola vina obžalovaných preukázaná aj lekárskou správou k zraneniu poškodeného, znaleckým posudkom MUDr. J. R., ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že zranenie poškodeného vzniklo nepriamym mechanizmom, teda pri páde poškodeného buď na dlaň alebo lakeť. Celková doba liečenia je v rozsahu 4-5 týždňov, kedy aj došlo k závažnému obmedzeniu v obvyklom spôsobe života poškodeného, celkové obmedzenie pre dané zranenie trvá po dobu približne 6 týždňov. Poškodený bol hospitalizovaný od 12.04.2017 do 16.04.2017, absolvoval operáciu, z ktorej nemusí mať trvalý následok, kozmetickým následkom je operačná jazva na ramene. Súd nemal dôvod pochybovať, že zranenie bolo poškodenému spôsobené pri bitke, pretože obaja svedkovia (W. J. a Z.. H. U.) zhodne vypovedali, že keď poškodený nastúpil za nimi do auta, bol krvavý a sťažoval si na bolesť ruky. Vyšetrenie u lekára absolvoval hneď na druhý deň.
Obžalovaní na svoju obranu neuviedli žiaden taký dôkaz, ktorý by ich tvrdenie, že poškodeného fyzicky nenapadli a úmyselne mu neublížili na zdraví, preukázalo a ani takýto dôkaz na hlavnom pojednávaní produkovaný nebol. Vzhľadom k tomu súd pokiaľ ide o obhajobu obžalovaných dospel k záveru, že táto bola len tendenčná a účelová a nie je spôsobilá zbaviť ich trestnej zodpovednosti, navyše bola vyvrátená výpoveďou poškodeného ako i svedka W. J., Z.. H. U., znaleckým posudkom i listinnými dôkazmi, pričom súbor týchto priamych i nepriamych dôkazov vytvára ucelený celok a preukazuje vinu obžalovaných. Pokiaľ obhajoba poukazovala na to, že tam nebol žiadny predchádzajúci konflikt, len ten, že poškodený a svedok J. napadli obžalovaného D., toto tvrdenie je spochybnené výpoveďou svedka J., ktorý uviedol, že obžalovaný D. vo vnútri v podniku opakovane za nimi chodil a rýpal do nich, k čomu ho zrejme viedlo presvedčenie, že si z neho robia srandu, ako sa sám vyjadril, čo však svedkovia popreli. Ďalej obhajoba poukazovala na dĺžku trvania konfliktu, kde súd dáva do pozornosti, že doba trvania nie je podstatná, ale intenzita útoku na poškodeného zo strany obžalovaného X. a následne aj obžalovaného D. dosahovala vysokú intenzitu až brutálnu bitku, kedy poškodený nič nerobil, no dostával opakované údery päsťami a kopance a to aj počas toho, ako ležal poškodený na zemi. Samotný útok obžalovaného X. na poškodeného sa vyznačoval vysokou intenzitou, kedy ho v rozbehu chytil a hodil o múr. Obhajoba sa zoberala tým, že poškodený ako aj svedok J. išli na obžalovaného D. prví, svedkovia nepopierali, že za ním išli, no vypovedali, že prvý obžalovaný D. začal na nich vonku vulgárne vykrikovať a dokonca ich volal za ním. Svedok J. nepopieral, že dal obžalovanému aj facku, že spolu s poškodeným na neho išli ( no poškodený ani netrafil), pričom boli za toto svoje konanie aj potrestaní v priestupkovom konaní a bola im uložená pokuta. Následný útok obžalovaných na poškodeného a jeho miera však dosiahla taký stupeň spoločenskej nebezpečnosti, že ich konanie napĺňa skutkovú podstatu trestných činov im kladených za vinu spáchaných v jednočinnom súbehu v spolupáchateľstve.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 ods. 1 -4 Trestného zákona a bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaných ako aj možnosť ich nápravy.
V prejednávanom prípade je trestná sadzba trestu odňatia slobody za spáchaný prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona 0 - 3 roky, za prečin ublíženia na zdraví 6 mesiacov - 2 roky. Obžalovaní sa dopustili dvoch trestných činov, preto súd ukladal trest úhrnný podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona, a teda ukladal trest podľa prísnejšej trestnej sadzby. Keďže dolné hranice trestných sadzieb sú v danom prípade rôzne, dolnou hranicou je prísnejšia z nich, t.j. 6 mesiacov - 3 roky. Z poľahčujúcich okolností podľa § 36 súd nezistil u obžalovaného J. D. žiadnu a nezistil ani priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Súd postupom podľa § 38 odsek 2 a § 41 odsek 1 Trestného zákona ukladal trest v sadzbe 6 mesiacov až 3 roky. Súd dospel k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 Trestného zákona tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov. S poukazom na osobu obžalovaného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije, ako aj okolnosti prípadu, súd dospel k záveru, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, preto podmienečne odložil výkonu trestu odňatia slobody a zároveň určil skúšobnú dobu na 18 mesiacov. Z poľahčujúcich okolností podľa § 36 súd nezistil u obžalovaného J. X. žiadnu a nezistil ani priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Súd postupom podľa § 38 odsek 2 a § 41 odsek 1 Trestného zákona ukladal trest rovnako v takto upravenej trestnej sadzbe 6 mesiacov až 3 roky. Súd dospel k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 Trestného zákona tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov. S poukazom na osobu obžalovaného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije, ako aj okolnosti prípadu, súd dospel k záveru, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, preto podmienečne odložil výkonu trestu odňatia slobody a zároveň určil skúšobnú dobu na 18 mesiacov.
Takto uložený trest podľa názoru súdu zodpovedá všetkým okolnostiam prípadu i osobe páchateľov, je primeraný a schopný splniť funkciu ochrany spoločnosti i prevencie (individuálne i generálnej) a zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľov spoločnosťou.
Keďže poškodená spoločnosť D. zdravotná poisťovňa si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody v sume 2 219,49 eur, súd uložil obžalovaným, aby ju spoločne a nerozdielne nahradili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Topoľčany), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje odvolací súd. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.