Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_5Co-216-2018.pdf
PDF · 84.21 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/216/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, zapísanou v obchodnom registri Paríž pod č. 542 097 902 RCS Paris, so sídlom 1 Boulevard Haussmann 75009, Paríž, Francúzsko, konajúcou na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, proti žalovaným: 1/ P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.. S. C. XXXX/X, N., 2/ Ing. G. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.. S. C. XXXX/X, Žilina, obe právne zastúpené: STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca, o zaplatenie 8.981,85 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 4C/32/2016-104 zo dňa 06.10.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd uznesenie okresného súdu v celom rozsahu potvrdzuje.
Žalovaným v 1/ a 2/ rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd ako súd prvej inštancie konanie zastavil. Zmenu žaloby nepripustil a žalovaným v 1/ a 2/ rade priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 62,24%. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukazom na ust. § 144 - § 146 Civilného sporového poriadku a dispozitívny úkon žalobcu, ktorým je späťvzatie žaloby čo do istiny 8.981,85 Eur (v celom rozsahu) a tiež v časti úrokov z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 8.981,85 Eur od 30.07.2014 do zaplatenia (tiež v celom rozsahu) a s poukazom na to, že súhlas žalovaných 1/ a 2/ so späťvzatím žaloby sa nevyžaduje, nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo pred prvým pojednávaním, súd konanie zastavil. Podanie žalobcu doručené súdu dňa 31.10.2016 v spojení s podaním doručeným súdu dňa 21.09.2017, v ktorom uviedol žalobca, že žiada, aby súd žalovaných 1/ a 2/ zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania v podaní špecifikovanej výške, posúdil ako zmenu žaloby. Uvedené podanie posúdil v súlade s ust. § 139 Civilného sporového poriadku s poukazom na ust. § 290 CSP a § 294 CSP. Konštatoval, že pri posudzovaní konkrétneho prípadu vychádzal z obsahu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, v zmysle ktorej právny predchodca žalobcu ako veriteľ pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a právny predchodca žalovaných 1/ a 2/ ako dlžník pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Súd preto predmetnú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú podľa § 52 OZ, pričom spotrebiteľský charakter sporu je zachovaný, aj keď zmluvu uzatváral právny predchodca žalovaných 1/ a 2/. Uvedené konanie je tak v zmysle § 290 CSP ako spotrebiteľský spor, v rámci ktorého zmena žaloby, ak je žalovaným spotrebiteľ, je neprípustná. Z uvedených dôvodov o návrhu žalobcu na zmenu žaloby v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol tak, že zmenu žaloby nepripustil. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd aplikoval ust. § 256 ods. 1 CSP. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 8.981,85 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 8.981,85 Eur od 30.07.2014 do zaplatenia, čo ku dňu vyhlásenia rozsudku v súčte predstavuje 10.458,25 Eur. Žalobca zobral žalobu späť s odôvodnením, že žalované uhradili sumu 1.774,96 Eur po podaní žaloby, v tomto rozsahu preto treba konštatovať, že k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie sa žalovaných 1/ a 2/, a teda v tomto rozsahu procesné zavinenie na zastavení konania nesú žalované 1/ a 2/. Vždy platí, že kto procesne zavinil zastavenie konania, ten má v danom rozsahu neúspech a úspech sa pričíta protistrane, teda v tomto prípade žalobcovi, pričom suma 1.774,96 Eur predstavuje úspech žalobcu v rozsahu 18,88%. Vo zvyšku žalobca zobral žalobu späť bez toho, aby bolo preukázané, že by k späťvzatiu zvyšku žaloby došlo tiež pre správanie sa žalovaných 1/ a 2/ (teda tiež pre zaplatenie i zvyšku dlžnej sumy po podaní žaloby). S poukazom na to treba konštatovať, že čo do zvyšku procesné zavinenie na zastavení konania nesie žalobca, a teda v tejto časti je povinný žalobca nahradiť trovy žalovaným 1/ a 2/. Žalované 1/ a 2/ sú tak úspešné v tomto zvyšku, ktorý predstavuje 81,12%. Čistý úspech žalovaných 1/ a 2/ (úspech - neúspech) predstavuje 62,24%, a preto súd priznal žalovaným 1/ a 2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 62,24%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia podľa § 262 ods. 2 CSP.
2. V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a to v rozsahu, v ktorom súd konanie zastavil v časti uplatnených úrokov z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 1.028,68 Eur od 30.07.2014 do 20.01.2015, 5,15% ročne zo sumy 642,32 Eur od 21.01.2015 do 22.06.2016, 5,15 % ročne zo sumy 1.240,77 Eur od 30.07.2014 do 25.03.2015, 5,15 % ročne zo sumy 1.132,64 Eur od 26.03.2015 do 22.06.2016. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Svojim návrhom zo dňa 29.01.2016 sa domáhal voči žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia 8.981,85 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 8.981,85 Eur od 30.07.2014 do zaplatenia a súčasne požadoval náhradu trov konania. Žalovaní uhradili po podaní žalobného návrhu na účet žalobcu 1.774,96 Eur. Podaním zo dňa 03.10.2016 v súlade s ust. § 144 CSP vzal návrh späť v časti istiny v celom rozsahu a v časti úrokov z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 8.981,85 Eur od 30.07.2014 do zaplatenia. Po čiastočnom späťvzatí návrhu žiadal, aby súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ uhradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne úrok z omeškania špecifikovaný v podaní zo dňa 03.10.2016. Okresný súd na základe dokazovania dospel k záveru, že žalobca vzal svoj návrh späť v celom rozsahu, z ktorého dôvodu konanie zastavil. Súčasne poukázal aj na § 294 CSP, podľa ktorého zmena žaloby v spotrebiteľských sporoch sa nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ a z toho dôvodu zmenu žaloby nepripustil. S takýmto posúdením veci nesúhlasil s poukazom na § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. Pokiaľ ide o právne posúdenie zmeny žaloby súdom v zmysle ust. § 140 ods. 1 CSP, zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje právo alebo sa uplatňuje iné právo. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2011 č.k. 5Obo96/2011. V predmetnom prípade nerozširoval svoje právo, nežiadal od žalovaných 1/ a 2/ viac ako v pôvodnej žalobe. Po čiastočnom späťvzatí návrhu zo dňa 03.10.2016 žiadal od žalovaných 1/ a 2/ už len dlžné úroky z omeškania, ktoré boli vyčíslené ku dňu 22.06.2016, kedy žalovaní 1/ a 2/ uhradili rozdiel medzi odfinancovanými peňažnými prostriedkami a prijatými splátkami v celom rozsahu. Nešlo o späťvzatie úrokov z omeškania v celom rozsahu, aj po čiastočnom späťvzatí sa žalobca ďalej domáhal úrokov z omeškania tak ako to vyplýva z obsahu petitu čiastočného späťvzatia zo dňa 03.10.2016. Uplatnené úroky z omeškania nepredstavovali nový nárok, išlo o nárok, ktorý bol obsahom žaloby od počiatku. Má za to, že na čiastočné späťvzatie žalobcu súd nemal prihliadať ako na zmenu žaloby. Mal po čiastočnom späťvzatí ďalej konať o uplatnených úrokoch z omeškania, takto uplatnený nárok žalobcu priznať v celom rozsahu. Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
3. Žalovaní v 1/ a 2/ rade sa k odvolaniu žalobcu proti uzneseniu okresného súdu písomne nevyjadrili.
4. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalobca, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 389 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti.
5. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotením toho, čo uviedol odvolateľ v rámci odvolacieho konania, konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vysporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie okresného súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd.
8. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za nevyhnutné uviesť, že správne okresný súd vychádzal z obsahu žaloby a petitu žaloby pri hodnotení úkonu žalobcu spočívajúceho v späťvzatí žaloby. Správne posúdil podanie žalobcu zo dňa 31.10.2016 ako zmenu žaloby, ktorá vo veciach spotrebiteľských nie je prípustná.
9. S poukazom na vyššie uvedené závery, odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne.
10. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalovaných, a preto odvolací súd priznal žalovaným v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.
11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)