Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cbi/2/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Róbertom Zsigom v právnej veci žalobcu: Správcovská a poradenská, k.s., správca konkurznej podstaty úpadcu J.P.-STAV spol. s r.o., v konkurze, Šafárikova 125, 048 01 Rožňava, IČO: 36 183 792, so sídlom kancelárie správcu Garbiarska 5, 040 01 Košice

- Staré Mesto, zn. správcu S1767, zast. JUDr. Timeou Schwarcovou, advokátkou, Pražská 4, 040 11 Košice, proti žalovaným: 1. O.. S. H., F.. XX.XX.XXXX, Š.S. XXX/XX, XXX XX S., 2. O.. H. D., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX S. XX, zastúp. JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom, Cyrila a Metoda 4, 048 01 Rožňava v konaní o určenie neúčinnosti právnych úkonov takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému v 1. rade p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

Žalovanému v 2. rade p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobou doručenou súdu dňa 05.04.2018 sa žalobca domáhal určenia, že právne úkony dlžníka J.P.- STAV spol. s r.o., Šafárikova 125, 048 01 Rožňava, IČO: 36 183 792, a to výber hotovosti z účtu úpadcu vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s. O. J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX dňa 09.10.2014 vo výške 3 990 EUR, dňa 03.12.2014 vo výške 15 000 EUR, dňa 09.12.2014 vo výške 20 000 EUR, dňa 10.12.2014 vo výške 5 000 EUR, dňa 11.12.2014 vo výške 19 950 EUR, dňa 23.01.2015 vo výške 800 EUR, dňa 29.01.2015 vo výške 250 EUR vykonané v prospech žalovaných sú voči konkurzným veriteľom úpadcu J.P.-STAV spol. s r.o., Šafárikova 125, 048 01 Rožňava, IČO: 36 183 792 v konkurze vyhlásenom na jeho majetok Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 31K/66/2016 právne neúčinné. Žiadal tiež, aby súd uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť k rukám žalobcu v prospech všeobecnej podstaty úpadcu J.P.-STAV spol. s r.o., Šafárikova 125, 048 01 Rožňava, IČO: 36 183 792 sumu 64 990 EUR. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.

2.Žalobca uviedol, že Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 31K/66/2016 zo dňa 28.03.2017, ktoré bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. 67/2017 dňa 05.04.2017 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka J.P.-STAV spol. s r.o., Šafárikova 125, 048 01 Rožňava, IČO: 36 183 792. Uznesením sp. zn. 31K/66/2016 zo dňa 13.07.2017 zverejneným v obchodnom vestníku č. 137/2017 zo dňa 19.07.2017 Okresný súd Košice I ustanovil do funkcie správcu spoločnosť Správcovská a poradenská, k.s., Garbiarska 5, 040 01 Košice - Staré Mesto, zn. správcu S1767. Pred vyhlásením konkurzu spoločnosť J.P.-STAV spol. s r.o., Šafárikova 125, 048 01 Rožňava, IČO: 36 183 792, prešla procesom „súdnej“ reštrukturalizácie, o ktorej konal Okresný súd Košice I pod sp. zn. 31R/1/2014. Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 31R/1/2014 zo dňa 03.09.2014 zverejneným v obchodnom vestníku č. 174/2014 zo dňa 11.09.2014 potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka schválený na schvaľovacej schôdzi konanej dňa 08.08.2014 a ukončil reštrukturalizáciu dlžníka. Na plnenie reštrukturalizačného plánu dohliadal dozorný správca JUDr. František Lukáč, so sídlom kancelárie Košická 53, 048 01 Rožňava, zn. správcu S1653. Spoločníkmi a konateľmi úpadcu od jeho vzniku až doposiaľ sú žalovaní v 1. a 2. rade. Každý zo spoločníkov má obchodný podiel vo výške po 50% a každý z konateľov koná samostatne. Mal teda za to, že sú spriaznenými osobami úpadcu v zmysle ust. § 9 ods. 1 písm. a) a b) v spojení s ods. 3 ZKR. Tvrdil, že konatelia mu ako správcovi neposkytli požadovanú súčinnosť. Žalovaní v 1. a 2. rade nepredložili účtovníctvo spoločnosti, a to ani po opakovaných výzvach správcov konkurznej podstaty. Predložili len zoznam pohľadávok a zoznam záväzkov k decembru 2015. Žalobca žiadal o poskytnutie súčinnosti žalovaných v 1. a 2. rade aj prostredníctvom konkurzného súdu, ale vzhľadom na to, že súd zaslal výzvy žalovaným na neaktuálne adresy, tieto sa vrátili nedoručené. Keďže konatelia úpadcu maria konkurzné konanie tým, že zadržiavajú zaznamenané informácie o majetku alebo finančných aktivitách úpadcu a je dôvodné sa domnievať, že porušením povinnosti viesť účtovníctvo v zmysle zákona o účtovníctve a porušením povinnosti poskytnúť správcovi súčinnosť v zmysle spôsobili veriteľom úpadcu škodu, žalobca zváži aj podanie trestného oznámenia. Žalobca súčinnosťou tretích osôb, a to z výpisu z účtu úpadcu vedeného v spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s., IBAN J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX zistil, že od ukončenia reštrukturalizácie bolo z účtu úpadcu urobených viacero výberov hotovosti, a to dňa 09.10.2014 vo výške 3 990 EUR, dňa 03.12.2014 vo výške 15 000 EUR, dňa 09.12.2014 vo výške 20 000 EUR, dňa 10.12.2014 vo výške 5 000 EUR, dňa 11.12.2014 vo výške 19 950 EUR, dňa 23.01.2015 vo výške 800 EUR, dňa 29.01.2015 vo výške 250 EUR. Pri absencii účtovníctva úpadcu, nesúčinnosti konateľov úpadcu a bez náležitej podpory zo strany konkurzného súdu pri snahe správcu o vynútenie si náležitej súčinnosti konateľov úpadcu, mal za to, že je dôvodné najmenej týmto úkonom úpadcu odporovať. Úkony boli vykonané v prospech spriaznených osôb úpadcu - jeho konateľov. Ako vyplýva z kusých dokladov úpadcu poskytnutých správcom v konkurze, oproti peňažnému plneniu úpadcu nebolo úpadcovi poskytnuté žiadne protiplnenie, preto je dôvodné ich hodnotiť ako právne úkony bez primeraného protiplnenia, príp. ukracujúce právne úkony, keďže je zrejmé, že došlo k ukráteniu veriteľov dlžníka. Nakoľko vyššie uvedené právne úkony boli urobené v prospech spriaznených osôb úpadcu, pre prípad posúdenia týchto právnych úkonov ako právnych úkonov bez primeraného protiplnenia sa úpadok dlžníka v čase ich vykonania predpokladá. Navyše je dôvodné sa domnievať, že dlžník bol najneskôr v roku 2015 v úpadku vo forme platobnej neschopnosti, keďže v tom čase prestal uhrádzať splátky pohľadávok veriteľov v zmysle reštrukturalizačného plánu - neuhradil tretiu splátku splatnú dňa 31.12.2015. Svoju platobnú schopnosť dlžník nevedel osvedčiť ani na výzvu súdu zo dňa 19.01.2017. Dlžník súdu uviedol, že nemá likvidný majetok, má však „vlastný“ majetok v hodnote 25 000 EUR (stavebnú techniku, stavebný materiál a počítačovú techniku) a nehnuteľnosti v hodnote minimálne 200 000 EUR, ktoré zabezpečujú jeho záväzky. Uvedené konštatoval konkurzný súd vo svojom uznesení vo vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka. Nehnuteľný majetok dlžník ale nikdy nešpecifikoval a z jeho vyjadrenia ani nie je zrejmé, či ide o majetok vo vlastníctve dlžníka, alebo tretích osôb. Dňa 24.05.2017 predložil úpadca správcovi na jeho výzvu po vyhlásení konkurzu zoznam majetku, v ktorom však nehnuteľnosti neuviedol. Nepochybne však bolo v úpadku vo forme platobnej neschopnosti, čo samotní konatelia úpadcu ani nepopierajú. Ak ide o právne úkony bez primeraného protiplnenia urobené v prospech spriaznených osôb dlžníka, možno odporovať právnym úkonom vykonaným až tri roky pred začatím konkurzného konania voči dlžníkovi. Konkurzné konanie voči dlžníkovi bolo začaté uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 31K/66/2016 zo dňa 11.01.2017, ktoré bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. 11/2017 zo dňa 17.01.2017. Táto podmienka je teda naplnená. Pre prípad posúdenia predmetných právnych úkonov ako ukracujúcich, keďže dlžník ukrátil svojich veriteľov tým, že urobil právne úkony v prospech osôb spriaznených s dlžníkom, sa úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany (konateľov dlžníka) o tomto úmysle predpokladá. Podmienka, že odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania, je aj v tomto prípade naplnená, pretože odporuje úkonom vykonaným v rokoch 2014 a 2015, pričom konkurzné konanie bolo začaté dňa 12.01.2017. Poukázal na ust. § 9, § 57, § 58, § 59, § 60, § 62 a § 63 ZKR. Mal za to, že na základe vyššie uvedeného možno prijať záver, že úpadca urobil v prospech svojich konateľov, ktorí sú jeho spriaznenými osobami, právne úkony bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené v čase jeho úpadku, resp. ho spôsobili, a ktorými navyše ukrátil svojich veriteľov.

3.Žalovaný v 1. rade sa k žalobe nevyjadril.

4.Žalovaný v 2. rade v podaní doručenom súdu dňa 31.05.2018 uviedol, že nesúhlasí so žalobou žalobcu a navrhuje ju ako nedôvodnú zamietnuť. Žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. Žalobu považuje za nedôvodnú a nepodloženú objektívnymi dôkazmi. Žalobca vychádza len z dohadov a nie z objektívnych podkladov, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že žalovaní v 1. a 2. rade vykonali úkony v prospech spriaznených osôb úpadcu - jeho konateľov, že za poskytnuté peňažné plnenie úpadcu, nebolo úpadcovi poskytnuté žiadne protiplnenie a preto je dôvodné ich hodnotiť ako právne úkony bez primeraného protiplnenia, príp. ukracujúce právne úkony, keďže je zrejmé, že došlo k ukráteniu veriteľov dlžníka tak, ako to tvrdí v žalobe žalobca. Žalobca v žalobe uvádza, že o takéto úkony má ísť v prípade úkonov a to hotovostných výberov z účtu úpadcu vedenom v Slovenskej sporiteľni. a.s. O. J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to dňa 09.10.2014 vo výške 3 990 EUR, dňa 03.12.2014 vo výške 15 000 EUR, dňa 09.12.2014 vo výške 20 000 EUR, dňa 10.12.2014 vo výške 5 000 EUR, dňa 11.12.2014 vo výške 19 950 EUR, dňa 23.01.2015 vo výške 800 EUER, dňa 29.01.2015 vo výške 250 EUR. Žalobca sa domáha neúčinnosti právnych úkonov z dôvodu, že ide o úkony bez primeraného protiplnenia, prípadne ukracujúce právne úkony, ktorými mal dlžník ukrátiť svojich veriteľov a vykonané v prospech spriaznených osôb úpadcu - jeho konateľov. Poukázal na ust. § 58 a 60 a uviedol, že úkony, ktorých určenia právnej neúčinnosti sa žalobca domáha, boli vykonané nie v prospech spriaznených osôb - konateľov úpadcu, nešlo o úkony bez primeraného protiplnenia a nešlo o úkony v úmysle ukrátiť svojich veriteľov. Žalobca na tieto skutočnosti nepredložil dôkazy preukazujúce naplnenie podmienok, na základe ktorých by bolo možné určiť právnu neúčinnosť napadnutých úkonov. Žalovaní v 1. a 2. rade výbery v hotovosti vykonali za účelom vyplatenia dlžných miezd zamestnancov za obdobie od júna 2014. Dňa 09.10.2014 bola úpadcovi vrátená časť pôžičky od Zariadenia pre seniorov J. Schoppera, toho istého dňa úpadca vykonal výber v hotovosti a uhradil časť miezd vo výške 3 990 EUR. Dňa 03.12.2014 bola uhradená faktúra úpadcu spoločnosťou J.P. STAV BETON s.r.o. vo výške 30 000 EUR a dňa 09.12.2014 došlo k vráteniu pôžičky od Zariadenia pre seniorov J. Schoppera vo výške 45 000 EUR. Z týchto finančných prostriedkov došlo k výberom v hotovosti na úhradu dlžných miezd, a to dňa 03.12.2014 vo výške 15 000 EUR, dňa 09.12.2014 vo výške 20 000 EUR, dňa 10.12.2014 vo výške 5 000 EUR a 11.12.2014 vo výške 19 950 EUR. Dňa 23.01.2015 došlo k výberu 800 EUR na úhradu doplatku časti mzdy a taktiež dňa 29.01.2015 vo výške 250 EUR. V prílohe predložil kópie listín - rekapitulácia miezd za obdobie od júna 2014 do januára 2015. Nesúhlasil s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania.

5.Na pojednávaní dňa 30.10.2018 právny zástupca žalovaného v 2. rade uviedol, že zo žaloby nevyplýva, prečo by žalovaní v 1. a 2. rade mali byť zaviazaní na plnenie spoločne a nerozdielne. Uviedol tiež, že dlžník nebol v žalobe správne označený, nakoľko pri obchodnom mene nebol uvedený dodatok „v konkurze“.

6.Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 30.10.2018 predložil prihlášky pohľadávok štyroch veriteľov na preukázanie ukrátenia veriteľov. K chýbajúcej doložke v obchodnom mene uviedol, že zamietnutie žaloby z uvedeného dôvodu by znamenalo prílišný formalizmus v posudzovaní tejto otázky.

7.Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutočný stav veci:

8.Žalobca na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné dôkazy: výpis z obchodného registra o registrácii spoločnosti J.P.-STAV spol. s r.o., uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 31K/66/2016-214 zo dňa 28.03.2017, uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 31K/66/2016 zo dňa 13.07.2017, zverejnenie uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn. 31K/66/2016 zo dňa 11.01.2017 o začatí konkurzného konania voči dlžníkovi J.P.-STAV spol. s r.o. v obchodnom vestníku, Vyjadrenie spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. k žiadosti žalobcu zo dňa 12.10.2017, výpis z účtu spoločnosti J.P.-STAV spol. s r.o. vedeného v spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s., prihláška pohľadávok veriteľov (Slovenská republika - Daňový úrad Košice, UND - FRISCHBETON s.r.o., Slovenská republika - Krajský súd v Bratislave, Mesto Rožňava) do konkurzného konania.

9.Žalovaný na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojej procesnej obrany tieto dôkazy: rekapituláciu miezd (za 1.2015, za 12.2014, za 11.2014, za 10.2014, za 9.2014, za 8.2014, za 7.2014, za 6.2014).

10.Medzi stranami nebolo sporné, že Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 31K/66/2016 zo dňa 11.01.2017, ktoré bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. 11/2017 dňa 17.01.2017, začal konkurzné konanie voči dlžníkovi J.P.-STAV spol. s r.o., že uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 31K/66/2016-214 zo dňa 28.03.2017 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka J.P.-STAV spol. s r.o.(Obchodný vestník č. 67/2017 zo dňa 05.04.2017), že uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 31K/66/2016 zo dňa 13.07.2017 bol za správcu podstaty dlžníka J.P.-STAV spol. s r.o. ustanovený žalobca, že konateľmi spoločnosti J.P.-STAV spol. s r.o. sú a v rozhodnom období boli žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí konajú samostatne, a že v dňoch 09.10.2014, 03.12.2014, 09.12.2014, 10.12.2014, 11.12.2014, 23.01.2015 a 29.01.2015 boli uskutočnené výbery z účtu dlžníka spoločnosti J.P.-STAV spol. s r.o..

11.Medzi stranami bolo sporné, či predmetné právne úkony - výbery peňazí z účtu dlžníka sú neúčinným právnym úkonom voči veriteľom v konkurze vedenom na majetok dlžníka (spoločnosti J.P.-STAV spol. s r.o.) a či sú žalovaní v1. a 2. rade povinní spoločne a nerozdielne uhradiť v prospech všeobecnej podstaty úpadcu sumu 64 990 EUR.

12.Výpisom z účtu spoločnosti J.P.-STAV spol. s r.o. v spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. mal súd preukázané, že z účtu boli uskutočnené výbery peňazí v hotovosti, a to dňa 09.10.2014 vo výške 3 990 EUR, dňa 03.12.2014 vo výške 15 000 EUR, dňa 09.12.2014 vo výške 20 000 EUR, dňa 10.12.2014 vo výške 5 000 EUR, dňa 11.12.2014 vo výške 19 950 EUR a dňa 29.01.2015 vo výške 250 EUR.

13.Na preukázanie použitia peňažných prostriedkov vybraných z účtu dlžníka žalovaný v 2. rade predložil súdu rekapituláciu miezd (za 1.2015, za 12.2014, za 11.2014, za 10.2014, za 9.2014, za 8.2014, za 7.2014, za 6.2014) a uviedol, že tieto peniaze boli použité na úhradu dlžných miezd.

14.Žalobca na preukázanie ukrátenia veriteľov predložil súdu prihlášky pohľadávok veriteľov (Slovenská republika - Daňový úrad Košice, UND - FRISCHBETON s.r.o., Slovenská republika - Krajský súd v Bratislave, Mesto Rožňava) do konkurzného konania, podľa ktorých v čase uskutočnenia výberov peňazí z účtu existovali aj pohľadávky uvedených veriteľov.

15.Podľa ust. § 3 ZKR: (1) Dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku. (2) Právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný. (3) Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, 1) má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, 1a) ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky. (4) Podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo").

16.Podľa ust. § 9 ZKR: (1) Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, 2) prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d) blízka osoba 3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c), e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť. (2) Spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka osoba fyzickej osoby, ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba alebo blízka osoba fyzickej osoby kvalifikovanú účasť. (3) Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5% na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť. (4) Ak je dlžníkom osoba zapísaná v registri partnerov verejného sektora alebo osoba, ktorá bola v tomto registri zapísaná v posledných piatich rokoch pred vyhlásením konkurzu alebo povolením reštrukturalizácie, predpokladá sa, že veriteľ, ktorý nie je subjektom verejnej správy a ktorý si prihlasuje pohľadávky v celkovej sume nad 1 000 000 eur, je osobou spriaznenou s dlžníkom, a to až do času, kým správcovi neosvedčí svoj zápis do registra partnerov verejného sektora.

17.Podľa ust. § 57 ZKR: (1) Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. (2) Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. (3) Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené. (4) Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. (5) Ak pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas ktorého bol vyhlásený konkurz, pre určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému možno odporovať podľa tohto zákona, je rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania.

18.Podľa ust. § 58 ZKR: (1) Právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať. (2) Právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. (3) Odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

19.Podľa ust. § 59 ZKR: (1) Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom. (2) Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov. (3) Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. (4) Odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

20.Podľa ust. § 60 ZKR: (1) Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. (2) Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. (3) Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

21.Podľa ust. § 62 ZKR: (1) Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech. (2) Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre koho na základe práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, ak a) v čase nadobudnutia tohto práva mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva, b) toto právo nadobudol na základe bezodplatného právneho úkonu alebo c) je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto práva, ibaže preukáže, že v čase nadobudnutia tohto práva ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva. (3) Ak možno odporovať právnemu úkonu proti poručiteľovi alebo právnemu predchodcovi zrušenému bez likvidácie, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti jeho dedičovi alebo právnemu nástupcovi; ak právnych nástupcov z dôvodu likvidácie niet, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti bývalým spoločníkom v rozsahu ich zodpovednosti podľa osobitného predpisu. 12) (4) Ak sa odporuje právnym úkonom podľa odseku 2, musí sa odporovacie právo uplatniť proti všetkým právnym predchodcom až ku predchodcovi, ktorý nadobudol právo priamo od dlžníka. (5) Právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu. (6) Právo odporovať právnemu úkonu proti prihlásenej pohľadávke alebo prihlásenému zabezpečovaciemu právu nadobudnutému na základe odporovateľného právneho úkonu môže správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky uplatniť tiež tak, že prihlásenú pohľadávku alebo prihlásené zabezpečovacie právo nadobudnuté na základe odporovateľného právneho úkonu poprie čo do právneho dôvodu, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečenia zabezpečovacím právom.

22.Podľa ust. § 63 ZKR: (1) Ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo. (2) Ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok, veriteľ je povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty. Ak veriteľ plnenie vráti, pohľadávka zaniknutá splnením sa obnoví v pôvodnom rozsahu. Nárok na uspokojenie obnovenej pohľadávky mož-no v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by obnovená pohľadávka bola uspokojená, ak by sa uplatnila prihláškou. (3) Ak ide o neú-činný právny úkon iný ako v odseku 1 alebo odseku 2, možno sa domáhať, aby povinná osoba niečo dala, konala, niečoho sa zdržala alebo aby niečo trpela tak, aby sa majetok podliehajúci konkurzu dostal do stavu, v akom by bol, ak by sa neúčinný právny úkon neurobil.

23.Naliehavý právny záujem na podanie tejto žaloby vyplýva priamo z ustanovení § 57 a nasl. zák. č. 7/2005 Z.z., ktoré za splnenia podmienok v nich stanovených umožňujú podať žalobcovi ako správcovi odporovaciu žalobu.

24.Žalobca podal žalobu v zákonom stanovenej lehote.

25.Odporovať podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

26.Nebolo sporné, že predmetné výbery hotovosti z účtu dlžníka boli uskutočnené. Sporné bolo medzi stranami, či tieto výbery sú neúčinnými právnymi úkonmi voči veriteľom dlžníka, a či sú konatelia povinní z tohto titulu zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty sumu 64 990 EUR.

27.Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že samotný výber hotovosti z účtu dlžníka štatutárnym zástupcom dlžníka, bez ďalšieho, nie je právnym úkonom, ktorý by ukracoval uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. To, že boli peniaze vybrané z účtu dlžníka, ešte neznamená, že boli aj vyplatené tretím osobám, resp. nejakým spôsobom použité spoločnosťou (dlžníkom). Nebolo súdu preukázané akým spôsobom boli použité predmetné finančné prostriedky vybrané z účtu v hotovosti, teda nebolo preukázané, či došlo, resp. mohlo vôbec dôjsť ich použitím k ukráteniu veriteľov dlžníka. Nebolo súdu preukázané, ani to, že by tieto peňažné prostriedky konatelia dlžníka - žalovaní v 1. a 2. rade použili vo svoj prospech. Iba v prípade použitia predmetných finančných prostriedkov vo svoj prospech by mohlo dôjsť k ukráteniu veriteľov dlžníka konaním žalovaných v 1. a 2. rade. Ak by peniaze nepoužili pre seba, ale by ich vyplatili iným osobám (tretím osobám), neúčinným by mohol byť ten právny úkon, ktorým by túto výplatu uskutočnili, ale v danom prípade by pasívne legitimovanými boli v konaní tieto tretie osoby a nie žalovaní v 1. a 2. rade ako konatelia dlžníka. Samotný výber peňazí (hotovosti) z účtu bez ďalšieho nemusí byť ukracujúcim právnym úkonom, nakoľko tieto prostriedky sa môžu nachádzať aj v „pokladni“ dlžníka. Nakoľko však nebolo žalobcovi, ani jeho právnym predchodcom predložené účtovníctvo dlžníka, nie je možné bez ďalšieho zistiť akým spôsobom bola použitá hotovosť vybraná z účtu dlžníka. Žalobca nepredložil ani nenavrhol iné dôkazy ako sú uvedené v bode 8. odôvodnenia tohto rozsudku na preukázanie svojich tvrdení.

28.Na základe uvedeného v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd mal za to, že žaloba je nedôvodná, preto ju v celom rozsahu zamietol.

29.Podľa ust. § 255 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30.Podľa ust. § 262 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

31.Nakoľko žalovaní v 1. a 2. rade mali v konaní plný úspech, súd im priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§365 ods. 3 .