Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4CoE-86-2018.pdf
PDF · 82.52 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoE/86/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu JUDr. Zity Matyóovej a JUDr. Jána Vanka, v exekučnej veci oprávneného Union zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom Bajkalská 29/A, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: Adriana Kovács, Ul. priateľstva 1381/27, Komárno, IČO: 40 532 496, o vymoženie 170,11 eur a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č.k. 12Er/2002/2012-17 zo dňa 26. 04. 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č.k. 12Er/2002/2012-17 zo dňa 26. 04. 2018 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a rozhodol, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekučného konania voči oprávnenému.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h), § 196, § 197, § 200 ods. 1, § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok alebo EP).
3. Súd prvej inštancie uviedol, že dňa 13.07.2017 súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekútorskej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31.marca 2017 (ďalej len „EP“) z dôvodu, že povinný nemá majetok, ktorý nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Z tohto dôvodu by ďalšie pokračovanie v exekúcii bolo nehospodárne. Súdny exekútor v podaní, ktoré bolo doručené súdu 13.07.2017 zároveň uviedol, že žiada priznať nárok na náhradu trov exekučného konania. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bol postihnuteľný exekúciou. Na základe zistení súdneho exekútora o majetkových pomeroch povinného súd prvým výrokom tohto uznesenia exekúciu zastavil v súlade s § 57 ods. 1 písm. h/ EP v znení účinnom do 31.marca 2017 z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie s poukazom na zákonné ustanovenie § 196 EP v znení účinnom do 31.marca 2017 mal za to, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov za výkon exekučnej činnosti. Uvedené trovy exekučného konania je povinný znášať buď oprávnený alebo povinný. V zmysle ustanovenia § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.marca 2017, ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Z vyššie uvedených dôvodov súd druhým výrokom rozhodnutia súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie a zároveň zaviazal oprávneného k ich náhrade.
4. Proti uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Oprávnený podotkol, že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie
predmetnej pohľadávky. Oprávnený mal za to, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné. Zdravotné poistenie je povinné na vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v SR
- výnimky umožňuje len zákon. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine a dobrovoľne nesplnila. Exekučný súd musí preto postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii, ak zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť z exekučného titulu neplnením povinnosti, alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo. Opačným postupom by exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe. Oprávnený žiadal uznesenie súdu zmeniť tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie sa zamietne, alebo napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. K podanému odvolaniu sa dňa 22. 06. 2018 vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že sa nestotožňuje s právnou argumentáciou oprávneného, najmä však s odopretím práva na súdnu ochranu. V predmetnej veci bola vylustrovaná negatívna majetková podstata, ktorá je okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcii. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinného je možné konštatovať jeho nemajetnosť, pričom ďalšie vedenie exekučného konania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Právne relevantnou skutočnosťou je aj to, že rozhodnutie súdu o zastavení exekučného konania pre namajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata). Žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.
6. Oprávnený sa k podaniu súdneho exekútora vyjadril dňa 31. 07. 2018. Mal za to, že hoci zákon výslovne neupravuje situácie, keď v súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by nejaký majetok mohol získať. Takéto situácie však rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípade trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. V danom prípade povinný je fyzická osoba v produktívnom veku, čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. V súvislosti s vykonanou lustráciou v registri CRE považuje oprávnený za nevyhnutné podotknúť, že počet súdnych exekučných konaní evidovaných v registri CRE nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu vo vzťahu ku skutočnosti, akým majetkom povinný disponuje, a teda či povinný je alebo nie je nemajetný. Oprávnený si vybral súdneho exekútora, ktorý má sledovať zmenu majetkových pomerov povinného počas celej doby trvania exekúcie, čím preniesol túto povinnosť svojou voľbou na súdneho exekútora. Mimo prebiehajúcej exekúcie oprávnený nemá inú možnosť zistiť, že povinný nadobudol majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku. Úspešné uplatnenie práva oprávneného na vymoženie dlžnej sumy prípadným novým návrhom je limitované premlčacou dobou v zmysle platných právnych predpisov. Oprávnený zotrval na svojom odvolaní.
7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie oprávneného je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.
8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom podaným súdnemu exekútorovi dňa 04. 12. 2012 domáhal vykonania exekúcie voči povinnému na základe exekučného titulu - výkazu nedoplatkov číslo 1200184422 zo dňa 30. 05. 2012, pre vymoženie sumy 170,11 eura. Súdny exekútor požiadal na základe návrhu a exekučného titulu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu Okresný súd Komárno udelil dňa 19. 12. 2012. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.
9. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
10. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
11. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
12. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné ( Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská.
13. Odvolací súd preskúmavajúc odvolanie oprávneného dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie je nedostatočné a predčasné, pričom nedostatok riadneho odôvodnenia má za následok jeho nepreskúmateľnosť. Týmto postupom súdu bola účastníkom exekučného konania odňatá možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, a tým aj možnosť efektívneho využitia procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolaním. Ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie neodôvodnené, účastník exekučného konania nemá možnosť vyjadriť sa v odvolaní ku skutočnostiam, ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol. Nedostatok riadneho a náležitého odôvodnenia bráni odvolaciemu súdu vôbec posúdiť jeho správnosť.
14. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal a zistil, že nie je vo výroku vecne správne. Účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného. Je však nevyhnutné, aby exekučné právo zabezpečovalo aj ochranu povinného i práva tretích osôb pred nadmernými a neopodstatnenými zásahmi vykonanými prostriedkami núteného výkonu rozhodnutí. Zastavenie exekúcie je preto jedným zo spôsobov skončenia exekučného konania, ktoré porušuje ktorýkoľvek z princípov uplatňujúcich sa v exekučnom práve. Zároveň ide o jediný spôsob, kedy sa exekúcia končí vydaním rozhodnutia exekučného súdu. Zastaviť exekúciu však možno iba z dôvodov výslovne uvedených v zákone, ktorých existenciu musí súd skúmať na návrh alebo aj bez návrhu. Predmetom konania o zastavenie exekúcie je teda skúmanie, resp. zistenie, či sú dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať. Tieto dôvody sú taxatívne vymenované v ustanovení § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. V prípade, ak súd zistí existenciu niektorého z nich musí exekúciu zastaviť a to bez zreteľa na to, či ich účastník konania navrhol.
15. Odvolací súd konštatuje, že právna úprava výslovne nerieši situáciu, kedy oprávnený má záujem, aby exekúcia napriek nemajetnosti povinného nebola zastavená. Jedná sa najmä o prípady, kedy oprávnený očakáva, že povinný nadobudne určitý majetok v budúcnosti (napr. dedením, darovaním, reštitúciou alebo pracovným pomerom). V tomto smere je potrebné poukázať najmä na zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale predovšetkým uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje. Preto je potrebné zabrániť nedôvodnému nárastu trov exekúcie, ktoré by v konečnom dôsledku aj tak zaplatil oprávnený. Právny záujem na vymožení pohľadávky oprávneného totiž prevyšuje záujem na súdneho exekútora na vymožení trov exekúcie. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že práve nemajetnosť povinného je jedným z dôvodov zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Jedná sa o osobitný spôsob, kedy sa exekúcia končí vydaním rozhodnutia exekučného súdu, ktorý existenciu dôvodov na jej zastavenie skúma na návrh alebo aj bez návrhu a predmetom tejto prieskumnej činnosti súdu je zistenie, či existujú dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať. V prípade zistenia niektorého dôvodu na zastavenie exekúcie, je súd povinný exekúciu zastaviť a to aj bez zreteľa na návrh účastníka konania.
16. V predmetnom exekučnom konaní súd prvej inštancie exekúciu zastavil z dôvodu, že mal za preukázané, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bol postihnuteľný exekúciou. V tomto smere súd prvej inštancie poukázal na to, že vychádzal z vyjadrenia súdneho exekútora. V podnete na zastavenie exekúcie zo dňa 12. 06. 2017 súdny exekútor konštatoval, že lustráciou majetkovej podstaty povinného
nebol zistený žiadny majetok a preto navrhol exekučné konanie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastaviť.
17. Odvolací súd však po preskúmaní súdneho spisu konštatuje, že vyššie uvedené závery súdu prvej inštancie sú predčasné, nakoľko z obsahu súdneho spisu vyplýva, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nemal k dispozícii exekútorov spis č. EX 5232/2012, na základe ktorého by si mohol vykonané šetrenie súdneho exekútora overiť a urobiť si prehľad o majetkových pomeroch povinného. V súdnom spise sa nenachádza žiadna zmienka o jeho pripojení a ani počas odvolacieho konania exekútorov spis pripojený nie je. Bez preskúmania tohto spisu súd nemôže posúdiť dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda či úkony smerujúce k zisteniu majetkových pomerov povinného súdny exekútor skutočne vykonal a či zároveň odôvodňujú zastavenie exekúcie podľa citovaného ustanovenia. Odvolací súd tak zistil, že napadnuté uznesenie nie je dostatočne presvedčivé a bolo vydané predčasne, čím je daný dôvod na jeho zrušenie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, nakoľko sa oprávnenému týmto postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a to zabezpečením riadne odôvodneného a presvedčivého rozhodnutia súdu. Je síce správne v prípade zistenia nemajetnosti v súlade s vyššie uvedenými právnymi závermi exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, avšak táto musí byť riadne preukázaná, čo v tomto prípade splnené nebolo.
18. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní vo veci bude pripojiť si exekučný spis EX 5232/2012, z ktorého následne posúdi, či nemajetnosť povinného je skutočne preukázaná tak ako uvádza súdny exekútor v podanom podnete.
19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.