Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-127-2016.pdf
PDF · 122 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/127/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: Y. Š., K.. XX.XX.XXXX, O. O. XXX, občan SR, o zaplatenie 5. 442,14 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.175,72 Eur s poplatkom vo výške 48,80 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 4.175,72 Eur od 23.02.2013 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.104,78 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1.104,78 Eur od 23.02.2013 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 94,33 %.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu Sberbank Slovensko, a.s. sa žalobou doručenou súdu dňa 26.04.2016 domáhal zaplatenia sumy 4.175,72 Eur spolu s úrokom vo výške 14,98% ročne zo sumy 4.175,72 Eur od 05.03.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 4.175,72 Eur od 05.03.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 3.047,81 Eur, s úrokom vo výške 259,09 Eur, s poplatkom vo výške 48,80 Eur a sumy 1.266,42 Eur spolu s úrokom vo výške 17,90 % ročne zo sumy 1.266,42 Eur od 05.03.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1.266,42 Eur od 05.03.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 947,53 Eur, s úrokom vo výške 73,90 Eur z titulu neuhradených zostatkov z uzatvorených úverov.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 5.000 Eur s úrokovou sadzbou vo výške 14,98 % ročne na základe zmluvy o spotrebnom úvere č. XXX XXX G. P. XX.XX.XXXX. Odporca mal vyčerpaný úver splácať v 60 mesačných splátkach po 118,90 Eur. V zmysle čl. 4 ds.1 sa žalovaný zaviazal splatiť úver do 20.07.2016 formou bankového inkasa z bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX. Nakoľko žalovaný porušil povinnosť splácať uvedený úver riadne a včas, žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 25. 2. 2013 v zmysle čl. 8.2 písm. f) v nadväznosti na čl. 8.1 písm. a) Obchodných podmienok pre poskytovanie spotrebiteľských úverov a vyzval odporcu na úhradu celého zostatku úveru. Zostatok pohľadávky navrhovateľa ku dňu vyčíslenia pohľadávky ku dňu 04.03.2016 predstavoval celkovú výšku 7.531,42 Eur pozostávajúcu z istiny vo výške 4.175,72 Eur, úrokov vo výške 259,09 Eur, úrokov z omeškania vo výške 3.047,81 Eur, poplatkov vo výške 48,80 Eur. Nárok na zaplatenie poplatku vyplýva z prehľadu poplatkov a pozostáva z neuhradených poplatkov za upomienky vo výške 40,- Eur (2x 20,- Eur) a z poplatkov za vedenie úverového účtu vo výške 8,80 Eur (4x 2,20 Eur).
3. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že uzavrel dňa 06.10.2012 so žalovaným zmluvu o bežnom účte služieb č. XXXXXXXXXX/XXXX, na základe ktorej žalobca pre žalovaného viedol účet. Obsah zmluvy bol modifikovaný dodatkom zo dňa 06.10.2010 o programe služieb Active, na základe ktorého bol žalovanému poskytnutý na bežnom účte spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania s úverovým rámcom vo výške 1.600,- Eur. Vzhľadom na porušenie zmluvnej povinnosti splácať poskytnuté peňažné prostriedky riadne a včas, žalobca v zmysle č.l. 10.1 písm. c) Obchodných podmienok pre poskytovanie spotrebiteľských úverov formou povoleného prečerpania vypovedal zmluvu o úvere písomnou výpoveďou dňa 04.02.2013 a zároveň určil lehotu na splnenie všetkých peňažných záväzkov z uvedenej zmluvy na deň 22.02.2013, žalovaný v uvedenej lehote pohľadávku neuhradil. Zostatok pohľadávky navrhovateľa ku dňu vyčíslenia pohľadávky k 04.03.2016 predstavoval celkovú sumu vo výške 2.287,85 Eura pozostávajúcu z istiny vo výške 1.266,42 Eura, úrokov vo výške 73,90 Eura, úrokov z omeškania vo výške 949,53 Eur.
4. Žalovanému bola žaloba s prílohami, poučenie o procesných právach a povinnostiach doručená v zmysle § 106 ods. 3 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") dňa 11.08.2017 zverejnením oznámenia na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, k tejto sa písomne nevyjadril, v konaní zostal nečinný, nezúčastňoval sa nariadených ústnych pojednávaní.
5. V priebehu konania došlo k zániku pôvodného žalobcu zlúčením so žalobcom dňa 24.05.2017. Súd uznesením zo dňa 23.08.2017 rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom žalobcu.
6. Súd vec prejednal v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní, konanom dňa 22.10.2018 a 03.12.2018. Vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, ktorý bol v zmysle § 178 ods. 2 Civilného sporového poriadku na pojednávanie riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a to: zmluva o spotrebnom úvere č. XXX XXX zo dňa 12.07.2011, amortizačná tabuľka spotrebiteľského úveru, výpis z účtu žalovaného, vyhlásenie o predčasnej splatnosti úveru zo dňa 04.02.2013, Obchodné podmienky pre poskytovanie spotrebiteľských úverov, upomienky o prekročení povoleného prečerpania zo dňa 30.10.2012 a 29.11.2012, zmluva o bežnom účte č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX s dodatkom o programe služieb Active zo dňa 06.10.2010 o poskytnutí spotrebiteľského úveru formou povoleného prečerpania s úverovým rámcom vo výške 1.600,- Eur, výpoveď zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.02. 2013, prepočty úrokov a úrokov z omeškania. Z dokazovania súd ustálil nasledujúci skutkový stav:
8. Na základe Zmluvy o úvere č. XXX XXX zo dňa 12.07.2011 právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 5.000,- Eur. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť v 60-tich splátkach vždy splatných v 20.deň kalendárneho mesiaca. Výška splátky bola 118,90 Eur mesačne, dátum prvej splátky 20.08.2011, konečná splatnosť úveru 20.07.2016, úroková sadzba 14,98% ročne, RPMN 17,55 %, celkové náklady 7.316,00 Eur, priemerná RPMN 20,56%.
9. Žalobca oznámil žalovanému predčasné zosplatnenie úveru ku dňu 25.02.2013 listom zo dňa 04.02.2013 a zároveň vyzval žalovaného na zaplatenie aktuálnej dlžnej sumy vo výške 4.175,72 Eur. Žalovanému poskytol dodatočnú lehotu na úhradu uvedenej nesplatenej istiny, a to do 22.02.2013.
10. Na základe zmluvy o bežnom účte služieb č. XXXXXXXXXX/XXXX, spolu s dodatkom zo dňa 06.10.2010 o programe služieb Active, bol žalovanému poskytnutý na bežnom účte spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania s úverovým rámcom vo výške 1.600,- Eur.
11. Listom zo dňa 04.02.2013 žalobca vypovedal zmluvu o kontokorentnom úvere č. 3370084006 ku dňu 31.01.2013, nakoľko voči žalovanému evidoval na bežnom účte povolené prečerpanie spolu a nepovoleným debetným zostatkom v celkovej výške 1.104,78 Eur. Žalovanému poskytol dodatočnú lehotu na úhradu záväzku vzniknutého z uvedeného nepovoleného prečerpania, a to do 22.02.2013.
12. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 22.10.2018 uviedol, že žalovaný čerpal spotrebný úver dňa 13.07.2011 vo výške 5.000,- Eur, následne uhradil 14 splátok úveru, neuhradil 15.splátku úveru, pripadajúcu na deň 20.10.2012, čím sa dostal do omeškania so splácaním, v dôsledku čoho žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť tohto úveru ku dňu 25.02.2013. Potom, ako sa dostal žalovaný do omeškania so splácaním, už nerealizoval žiadnu ďalšiu splátku úveru. Žalobca sa žalobou zároveň sa domáha zaplatenia pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o bežnom účte, žalovaný bežný účet prečerpal, dostal sa do mínusu, tento mínus predstavoval ku dňu 30.09.2014 istinu vo výške 1.266,42 Eur, tento mínus sa iba zväčšoval, túto zvyšujúcu sa časť si žalobca nateraz neuplatňuje. Žalovaný uhradil celkovo 14 splátok, t.j. sumu 1.664,60 Eur (14 x 118,90). Z toho žalobca započítal na istinu 824,28 Eur a na úroky 840,32 Eur (na riadne úroky). Poslednú splátku neuhradil do 20.10.2012; od 21.10.2012 sa dostáva do omeškania. Suma označená v žalobe ako úrok z omeškania vo výške 3.047,81 Eur pozostáva z riadnych úrokov po zosplatnení vo výške 1.923,99 Eur a z úrokov z omeškania vo výške 1.123,83 Eur. Uvedené označenie v žalobe je spôsobené technickou limitáciou úverového systému, ktorý po tom, čo sa dlžník dostane do omeškania, nedokáže rozlíšiť medzi riadnym úrokom a úrokom z omeškania a všetky výstupy eviduje už iba ako úrok z omeškania.
13. Ohľadne druhej zmluvy zástupca žalobcu rovnako uviedol, že príslušenstvo pohľadávky je preúčtovávané na technický účet, z toho dôvodu netvorí istinu; istina, ktorú žalobca uvádza v žalobe, je tvorená kreditnými a debetnými obratmi žalovaného, pričom jej legitímnou súčasťou je aj poplatok za vedenie účtu, keďže žalovaný sa zaviazal bežný účet vyrovnať a v tomto prípade nie je rozhodujúce, akým spôsobom sa účet dostal do mínusu. Keď sa odpočítajú všetky vklady od výberov na účte, vznikne uvedená suma 1.266,42 Eur. Príslušenstvo pohľadávky zo zmluvy o bežnom účte predstavuje spolu 1.023,43 Eur, z čoho 73,90 Eur tvoria riadne úroky do zosplatnenia, 636,20 Eur predstavujú úroky po zosplatnení. Zvyšok je úrok z omeškania 311,39 Eur. Výpoveďou sa vypovedá iba kontokorentná časť zmluvy, to znamená, že dlžník už nemôže účet prečerpať do mínusu. Vo výpovedi je určená lehota na plnenie neuhradenej splatnej pohľadávky do 22.02.2013, nasledujúci deň už nemôže čerpať účet do mínusu. Doručenie v tomto prípade sa neviaže s právnymi následkami, a to z dôvodu, že banka dlžníkovi poskytuje dodatočnú lehotu na uhradenie dlžnej pohľadávky. Ide v podstate o 18 dňovú lehotu od odoslania.
14. Právny zástupca uvádza, že úroky po zosplatnení patria veriteľovi až do úplného vrátenia úveru, keďže úrok je cena peňazí a musí veriteľovi patriť až do skutočného vrátenia poskytnutého úveru. V opačnom prípade dochádza k motivácii dlžníka, aby prestal úver splácať čím skôr, v dôsledku čoho by splácal iba úroky z omeškania, rádovo nižšie, v tomto prípade cca 2 krát, právna doktrína v SR aj ČR vychádza z toho, že úroky patria až do úplného splatenia, rovnako to nevylučuje ani žiadny právny predpis. V tomto smere neexistuje nateraz rozhodnutie najvyššej súdnej inštancie a prax všeobecných súdov je naďalej rozdielna.
15. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že doručovanie je štandardne medzi zmluvnými stranami upravené vo VOP, písomnosti sa považujú za doručené tretím dňom nasledujúcim od podania zásielky na poštovú prepravu, a to aj v prípade, ak sa s nimi klient neoboznámi, resp. ich neprevezme, alebo ich odmietne prevziať. Žalobca v konaní preukázal, že daná výpoveď bola žalovanému zasielaná prostredníctvom pošty, a teda došlo k riadnemu zaslaniu výpovede a jej právne účinky nastali tretím dňom od podania. Zároveň poukazuje aj na to, že v záverečných ustanoveniach príslušných zmlúv žalovaný svojím podpisom potvrdil, že sa s danými obchodnými podmienkami aj VOP oboznámil a prevzal ich pri podpise zmluvy, pričom tieto dokumenty sú neoddeliteľnou súčasnosťou zmluvy. Navyše tieto dokumenty banka povinne zverejňuje na všetkých svojich pobočkách, ako aj na internetovej stránke, pokiaľ by klient s nimi nesúhlasil, je v zmysle záverečných ustanovení VOP písomne vyjadriť svoj nesúhlas s ich znením.
16. Ohľadne sumy rozdielu istiny 1.104,78 Eur vo výpovedi zo dňa 04.02.2013 oproti sume istiny v žalobnom návrhu 1.266,42 Eur uvádza, že predstavuje zvyšok prečerpaných fin. prostriedkov žalovaným vrátane príslušných poplatkov. Žalobca poukazuje, že v celom konaní je žalovaný pasívny a v zmysle CSP účinne nepoprel žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu, nepredložil žiadne dôkazné prostriedky, v dôsledku čoho celý žalobcom uplatnený nárok, ktorý zrozumiteľne a určito špecifikoval, je teda nesporný a nemožno ho účinne spochybniť. Napriek tomu, že sa jedná o spotrebiteľský spor, iba strana môže účinne poprieť skutkové tvrdenia, resp. dôkazy protistrany.
17. V rámci záverečnej reči žalobca uviedol, že uplatnený nárok je v celom rozsahu dôvodný a legitímny a v konaní zo strany žalovaného nebol spochybnený. Pokiaľ ide o údajne nepreukázanú časť rozdielu uplatnenej istiny zo zmluvy o bežnom účte, a to rozdiel medzi istinou uvedenou vo výpovedi zo dňa 04.02.2013 a istinou uvedenou v žalobe, žalobca poukazuje na vyčíslenie pohľadávky ku dňu 04.03.2016. Pokiaľ ide o uplatnenie riadnych úrokov po zosplatnení úverov, ich zamietnutie nie je v súlade so žiadnym ustanovením právneho poriadku SR, nakoľko takéto zamietnutie zákonodarca nepripúšťa. Rozhodovacia prax KS je preto v otázke rozdielna, doposiaľ neexistuje rozhodnutie NS, ktoré by ho malo zjednotiť, hoci v ČR už existuje stabilná judikatúra posledných 5 rokov, kde sa takýto nárok veriteľovi priznáva. V tomto smere nemožno ani prihliadať na dané rozhodnutie ÚS, ktoré spomenul súd na tomto pojednávaní, ktoré daný prípad skúmal iba cez prizmu ústavnej udržateľnosti, resp. akceptácie právnych záverov v danom konaní. Priznanie riadnych úrokov po zosplatnení úveru je v súlade s takmer 20 ročnou doktrínou SR a ČR. Pokiaľ ide o ekonomický aspekt takéhoto zamietnutia, a to na daný prípad, zdôrazňuje, že v zmluve o spotrebnom úvere si strany dohodli riadny úrok 14,98 % p.a., jeho zamietnutím po zosplatnení úveru, ktorým nedochádza k zániku úverovej zmluvy, ale len k zmene obsahu práv a povinností, by súd nepatrične zvýhodnil žalovaného ako dlžníka , keď by ho zaviazal iba na zákonný úrok z omeškania vo výške 5%, čo je takmer 3-násobné zníženie predpokladaného zisku žalobcu. Takýmto právnym názorom, resp. postupom by súdy poskytli návod dlžníkom, ako zlepšiť svoju pozíciu v úverových vzťahoch voči veriteľovi, keď by po uzavretí úverovej zmluvy okamžite prestali so splácaním úveru, v dôsledku čoho by bol veriteľ nútený zosplatniť tento úver, a následne by v konaní mohol vymáhať iba zákonný úrok z omeškania vo výške 5%.
18. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia, upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 9 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 710 z č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
Podľa ust. § 711 ods. 1 ObZ, za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka, Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523565'&ucin-k-dni='30.12.9999'> najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov, účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., účinného ku dňu 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 23.02.2013 bola vo výške 0,75%.
19. Zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetných zmlúv o úveroch spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali.
20. Súd posúdil jednotlivé obsahové náležitosti zmlúv, pričom zistil, že predmetné Zmluvy o úveroch obsahujú všetky zákonom požadované náležitosti uvedené v § 9 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z. Súd vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré v konaní osvedčil priložením relevantných listinných dôkazov, žalovaný nevzniesol voči uplatnenému nároku žiadne dôvodné a osvedčené námietky, a to ani skutkové ani právne. Súd dospel k záveru, že uplatnený nárok je čiastočne dôvodný, a to v prípade prvého zmluvného vzťahu zo zmluvy o spotrebnom úvere č. XXX XXX zo dňa 12.07.2011 v časti nesplatenej istiny 4.175,72 Eur spolu s poplatkom za upomienky 48,80 Eur. Žalovaný uhradil celkovo 14 splátok (14 x 118,90), t.j. celkovo sumu 1.664,60 Eur. Z uvedenej sumy na istinu žalobca započítal 824,28 Eur a na úroky z úveru 840,32 Eur (na riadne úroky). Rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru a uhradenou istinou predstavuje práve žalobcom požadovanú istinu 4.175,72 Eur (5.000- 824,28). Nakoľko žalovaný neuhradil ďalšie splátky úveru, a to ani napriek výzvam žalobcu, žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 25. 2. 2013 v zmysle čl. 8.2 písm. f) a čl. 8.1 písm. a) Obchodných podmienok pre poskytovanie spotrebiteľských úverov a vyzval odporcu na úhradu celého zostatku úveru. Zostatok pohľadávky navrhovateľa ku dňu doručovania oznámenia o vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavoval celkovú výšku 4.175,72 Eur, ktorú sumu súd žalobcovi priznal tak, ako si ju uplatnil.
21. Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania, a to od 23.02.2013 vo výške 8,75 % ročne z istiny 4.175,72 Eur do zaplatenia z dôvodu, že v liste zo dňa 04.02.2013, ktorým bolo žalovanému oznámené vyhlásenie o predčasnej splatnosti tohto úveru ku dňu 25.02.2013, bola žalovanému dodatočne poskytnutá 18-dňová lehote do 22.02.2013 na plnenie bez následku omeškania a od nasledujúceho dňa, t.j. od 23.02.2013 sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou celej istiny. Súd má za to, že v od uvedeného dátumu patria žalobcovi úroky z omeškania.
22. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 14,98% ročne z dlžnej sumy za obdobie odo dňa nasledujúceho po predčasnom zosplatnení úveru do zaplatenia (ide o v žalobnom návrhu vyčíslený úrok v sume 259,09 Eur a úrok vo výške 14,98% ročne zo sumy 4.175,72 Eur od 05.03.2016 do zaplatenia), súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na zmluvný úrok len do času účinkov vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (ktorej zmysel spočíva v predčasnom zosplatnení záväzku dlžníka z dôvodu porušovania zmluvných povinností dlžníkom), pretože týmto jednostranným právnym úkonom sa pohľadávka veriteľa predčasne stáva splatnou v celom rozsahu. Vzhľadom aj na účel zmluvného úroku, ktorým je odplata za poskytnuté peňažné prostriedky, vyhlásením splatnosti úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, stratil žalobca právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej. Podľa názoru súdu dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj z úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. V danej veci žalobca pristúpil k vyhláseniu splatnosti úveru a tým treba považovať celý dlh za splatný a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. V tejto súvislosti súd poukazuje i na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo žalovaného k plateniu zmluvných úrokov aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršilo jeho postavenie. S poukazom na uvedené súd žalobu v časti uplatneného zmluvného úroku za obdobie odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru do zaplatenia zamietol. Súd dopĺňa, že v žiadnom prípade nejde o poskytovanie nepatričnej ochrany nepoctivým dlžníkom, ale jeho záver vyplýva z výkladu vyššie citovaných ustanovení právnych predpisov a na podporu svojej právnej argumentácie súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.09.2012, sp. zn. IV. ÚS 476/2012-14, kde ústavný súd považuje za ústavne akceptovateľný výklad rozhodnutia krajského súdu, keď po zosplatnení úveru nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie úrokov z úveru.
23. Súd poukazuje aj na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13Co/138/2017-67 zo dňa 23. 05. 2017, v ktorom uviedol, že ak nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nejaké obmedzenie užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše odvolací súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav, v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potencionálnej nečinnosti, resp. stavu nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú sumu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však nemá v Slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titul na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa súd dostáva aj k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradné sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchýlená od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 OZ, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 OZ robí absolútne neplatnou.
24. V prípade druhého zmluvného vzťahu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania s úverovým rámcom vo výške 1.600,- Eur, súd posúdil nárok uplatňovaný žalobcom za dôvodný v časti nepovoleného debetného zostatku vo výške 1.104,78 Eur uvedeného vo výpovedi zo dňa 04.02.2013. Uvedená zmluva bola zo strany žalobcu vypovedaná v súlade s č.l. 10.1 písm. c) Obchodných podmienok pre poskytovanie spotrebiteľských úverov formou povoleného prečerpania z dôvodu porušenia zmluvnej povinností žalovaným splácať poskytnuté peňažné prostriedky riadne a včas, žalobca zároveň určil lehotu na splnenie všetkých peňažných záväzkov z uvedenej zmluvy na deň 22.02.2013, žalovaný v uvedenej lehote pohľadávku neuhradil. Nakoľko istina pohľadávky ku dňu vyčíslenia pohľadávky k 04.03.2016 predstavovala sumu navýšenú, a to vo výške 1.266,42 Eur, podľa vyjadrení žalobcu išlo o navýšenie predstavujúce zvyšok prečerpaných finančných prostriedkov žalovaným vrátane príslušných poplatkov. Nakoľko súd má za to, že nie je zrejmé, z čoho navýšenie istiny v čase od doručovania výpovede do dátumu vyčíslenia v žalobnom návrhu pozostáva, zrejme sú v navýšení započítané okrem úrokov z omeškania aj riadne úroky za úver, ktoré žalobcovi podľa názoru súdu už nepatria, súd priznal žalobcovi uplatnenú istinu iba v sume 1.104,78 Eur, tak ako bola uvedená vo výpovedi zo dňa 04.02.2013.
25. Rovnako pri druhom zmluvnom vzťahu súd priznal žalobcovi úrok z omeškania od 23.02.2013 vo výške 8,75 % ročne z istiny 1.104,78 Eur do zaplatenia z dôvodu, že vo výpovedi zo dňa 04.02.2013, bola žalovanému dodatočne poskytnutá 18-dňová lehote do 22.02.2013 na plnenie bez následku omeškania a od nasledujúceho dňa, t.j. od 23.02.2013 sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou celej istiny. Súd má za to, že aj v tomto prípade patria žalobcovi úroky z omeškania od uvedeného dátumu.
26. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 17,90% ročne z dlžnej sumy za obdobie odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru do zaplatenia ( ide o v žalobnom návrhu vyčíslený úrok v sume 73,90 Eur a úrok vo výške 17,90% ročne zo sumy 1.266,42 Eur od 05.03.2016 do zaplatenia) súd dospel k záveru, že tento žalobcovi neprináleží, nakoľko nárok na zmluvný úrok má len do času účinkov vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, resp. výpovede uvedeného zmluvného vzťahu s poukazom na horeuvedenú argumentáciu.
27. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo skutočnosti, že žalobcovi bola z celkovo z uplatňovanej istiny vo výške 5.442,14 Eur priznaná istina vo výške 5.280,50 Eur ( 4.175,72 Eur+ 1.104,78 Eur) spolu s príslušným úrokom z omeškania. Z uvedeného potom úspech žalobcu predstavuje 97,3% z uplatnenej sumy 5,442,14 Eur. Žalobca bol v konaní tak čiastočne úspešný v rozsahu 97,30% a žalovaný v rozsahu 2,97 %. Vzhľadom na pomer úspechu v konaní súd priznal prevažne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94,33% (81,69%- 2,97 %). Pri vyčíslení konečného úspechu žalobcu súd nezohľadňoval úroky z omeškania, nakoľko tieto neboli samostatným predmetom konania, ale sú len príslušenstvom, a teda pri posudzovaní miery úspechu nie je dôvod na nich prihliadať. Súd o výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
29. Súd podľa § 257 CSP, výnimočne neprizná úspešnej strane náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad hodný osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za úspech v konaní. Je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane strán konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej veci. Týmito okolnosťami môžu byť dôvody osobné, majetkové a sociálne pomery strán konania, dôvody uplatnenia nároku na súde, či postup strany v konaní.
30. Nakoľko súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol výnimočne postupovať v zmysle § 257 CSP, a nepriznať náhradu trov konania žalobcovi, pričom ani žalovaný takéto dôvody neuviedol, rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vyššie.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.