Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/379/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Radkou Lacekovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava zastúpený: JUDr. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36613843, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanej: Z. G., nar. XX.XX.XXXX, Č. N. X, XXX XX A., zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., IČO: 47234466, Kuzmányho 29, 040 01 Košice o zaplatenie sumy 1.817,52 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 123,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 123,72 eur od 16.09.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100%. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31320155 ( ďalej len VÚB, a.s.) sa písomnou žalobou doručenou Okresnému súdu Levice dňa 23.10.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu žalovanú istinu vo výške 1.817,52 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 1817,52 eur od 16.09.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.01.2007 uzavrela VÚB, a.s. so žalovanou Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa VÚB, a.s. zaviazala poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej bol vedený účet č. XXXXXXXX. Žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 16,20 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaná schválený úverový rámec vo výške 900 eur a bola povinná platiť mesačnú splátku vo výške 30 eur. Žalovaná si neplnila povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy a jej platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po výzvach VÚB, a. s . VÚB, a.s. vystavila ku dňu 10.09.2015 výpis z bankovej knihy s konečným zostatkom ku dňu 31.08.2015, ktorý obsahoval súhrn debetných položiek vo výške 1.875,52 eur. Žalovaná si svoj peňažný záväzok zaplatiť v lehote splatnosti do 15.09.2015 nesplnila. Súd uznesením č.k. 16C/379/2015-29 zo dňa 16.02.2016 pripustil, aby do konania na strane žalobcu vstúpila spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. Súd konanie v časti o zaplatenie 1 693,80 eur v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom zastavil. Rozsudkom č.k. 16c/379/2015-82 zo dňa 24.10.2016 v spojení s opravným uznesením č.k. 16C/379/2015-118 zo dňa 05.04.2017 súd rozhodol tak, že žalobu zamietol a zároveň žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Krajský súd v Nitre, ako odvolací predmetný rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti a v časti týkajúcej sa trov konania zrušil a vec vrátil v týchto častiach súdu prvej inštancie na ďalšie konanie uznesením sp.zn. 6Co/139/2017 zo dňa 28.02.2018.

2. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 30.11.2018 na ktoré sa nedostavili právny zástupcovia strán sporu. Žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil cestou svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 26.11.2018 z ohľadom na princíp hospodárnosti a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť ospravedlnila podaním právneho zástupcu doručeného súdu dňa 19.11.2018, ktorý súhlasil, aby súd konal v ich nepritomnosti. Súd pojednával neprítomnosti žalobcu a žalovanej a ich právnych zástupcov za splnenia podmienok podľa § 180 CSP.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu najmä: žalobu, žiadosťou o aktiváciu karty T- Mobile, obchodnými podmienkami VÚB, a.s., výpis z Karty T-mobile, Zmluvou o postúpení pohľadávok, prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, uznesenie č.l. 29, platobným rozkazom, odporom proti platobnému rozkazu, čiastočné spätvzatie žaloby, vyhlásenie okamžitej splatnosti dlžného zostatku, výzva na úhradu, oznámenie o postúpení pohľadávky, podací hárok, rozsudkom č.l. 82, odvolaním žalobcu, vyjadrením žalovanej, opravným uznesením č.l. 118, uznesením KS v NR č.l. 124, písomným vyjadrením žalobcu a žalovanej, zápisnicou z pojednávania a z celým obsahom spisu pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

4. Žalovaná dňa 12.01.2007 podpísala pre pôvodnú žalobkyňu VÚB, a.s., za ktorú konala obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom v Kežmarku, žiadosť o aktiváciu Karty T-mobile, v ktorej požiadala o úverový rámec vo výške 18 000 Sk (597,49 eura) pri štandardnej mesačnej splátke 600 Sk ( 19,92 eura) mesačne. Žiadosť bola obsiahnutá v čl. II, predmetného zmluvného formulára. Čl. III, obsahoval heslo používania kreditnej karty, spôsob úhrady mesačných splátok poštovou poukážkou a číslo účtu, na ktorý mali byť finančné prostriedky prevedené. Základná časť zmluvného formulára obsahovala aj údaje o zmluvných stranách. V čl. V bolo riešené úverové poistenie a čl. VI obsahoval vyhlásenie klienta v súvislosti s ochranou osobných údajov a okrem iného v ods. 9 aj vyhlásenie, že žalovaná sa oboznámila s obchodnými podmienkami o vydaní a používaní platobnej karty VÚB, a.s. ktoré sú súčasťou tejto žiadosti ako aj s cenníkom, výškou štandardnej úrokovej sadzby a výškou sankčnej úrokovej sadzby. Základná časť zmluvného formulára neobsahovala žiadny údaj, ktorý by sa týkal vtedy platnej úrokovej sadzby a ročnej percentuálnej miery nákladov, čo sú náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úprave tak ako ju vtedy upravovalo ust. § 4, ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa žalobcom predložených výpisov z karty bola výška úverového rámca 900 eur a žalovaná čerpala z úverového rámca sumu v celkovej výške 1205 eur, pričom vykonala úhrady v celkovej výške 1071,28 eur a zároveň jej boli vyúčtované poplatky v celkovej výške 208,49 eur. Súčet debetných a kreditných operácií predstavoval dlžnú sumu 1 817,52 eur. Aj keď žalobca argumentoval skutočnosťou, že vzhľadom na revolvingový typ poskytovaného úveru nebolo možné určiť RPMN, podľa presvedčenia súdu pôvodnému veriteľovi nič nebránilo, aby uskutočnil výpočet RPMN, vzhľadom na schválený úverový rámec, výšku úroku (ktorá nebola známa) a výšku štandardnej splátky. Naviac aj odvolací súd v zrušujúcom uznesení vyslovil právny názor, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že v predmetnej zmluve absentuje uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a teda, že nastal následok, ktorý v tom čase platný zákon o spotrebiteľských úveroch predpokladal v ust. § 4 ods. 3 a totiž, že pri absencií vyššie uvedených skutočností uvedených v § 4 ods. 2 písm. g) sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd preto dospel k presvedčeniu, že žalovaná musí vrátiť len rozdiel medzi sumou, ktorú skutočne čerpala a sumami, ktoré pôvodnému veriteľovi vrátila. Uvedenú argumentáciu uznal aj žalobca v podanom odvolaní voči rozsudku zo dňa 21.12.2016, kde uviedol, že žalobca sa nebráni právnemu posúdeniu poskytnutého úveru ako bezúročného a bez poplatkov, preto uvedené mal súd za nesporné.

4. Súd zistil z výpisu z účtu, že žalovaná čerpala v priebehu trvania úverového vzťahu celkovo sumu 1205 eur výbermi a na úhradu svojho dlhu celkovo zaplatila sumu 1071,28 eur. Žalovaná teda dlhovala žalobcovi titulom úverovej istiny sumu 133,72 eur. Nakoľko II. výrok rozsudku 16C/379/2015-82 zo dňa 24.10.2016, ktorým súd konanie v časti o zaplatenie 1693,80 eur zastavil nebol napadnutý odvolaním a teda je dňom 27.12.2016 právoplatný, preto predmetom sporu zostalo zaplatenie sumy 123,72 eur. Súd preto žalovanú zaviazal k zaplateniu tejto sumy tzn. 123,72 eur. Úverová istina žalobcovi patrí vzhľadom na ust. § 497 Obchodného zákonníka. V ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka je upravený základný právny rámec pre úpravu úverovej zmluvy.

5. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

6. Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

7. Podľa § 53 ods. 1 - 3, 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

8. Nárok žalobcu na úroky z omeškania, nachádza právnu oporu v ustanovení § 517, ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom výška úroku z omeškania je vzhľadom na vznik úverového vzťahu o 8 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1 dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 Nariadenia vlády SR, č. 85/1997 Z.z.). Žalobca preukázal, že doručenku na č.l. 63, že žalovanej bolo doručené vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku dňa 08.11.2012 a zároveň bola vyzvaná aby vlehote 10 dní odo dňa doručenia uhradila dlžný zostatok vo výške 1079,68 eur. Teda žalovaná bola v omeškaní zo splatením svojho dlhu od 18.11.2012 a žalobca žiadal zákonný úrok od 16.09.2015 do zaplatenia, preto súd rozhodol v zmysle žalobného petitu.

9. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania, súd v skratke opätovne poukazuje na právny záver odvolacieho súdu, že podľa doručenky č.l. 63 bolo vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku žalovanej doručené dňa 08.11.2012 a bola vyzvaná k úhrade najneskôr do 10 dní od doručenia vyhlásenia, súd mal za to, že k splatnosti pohľadávky došlo k 18.11.2012. Žaloba bola podaná na súd dňa 23.10.2015, t.j. v zákonnej 3 ročnej premlčacej lehote, preto súd pohľadávku nepovažoval za premlčanú.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 tak , že ani jednej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože ani jedna zo strán v konaní nebola celkom úspešná. Keďže III. výrok rozsudku č.k. 16C/379/2015-82 zo dňa 24.10.2016 bol uznesením odvolacieho súdu zrušený, súd rozhodoval opätovne o trovách konania aj trovách odvolacieho konania. Nakoľko žalobca zobral v časti o zaplatenie 1693,80 eur žalobu späť bez uvedenia dôvodu, teda k zastaveniu konania nedošlo pre správanie žalovanej, naopak súd z odvolania žalobcu zistil, že ten nenamietal bezúročnosť a bez poplatkovosť zmluvy, bolo jednoznačné, že procesne zastavenie konania zavinil žalobca a teda súd by mal priznať trovy protistrane - žalovanej. Žalovanú súd zaviazal na zaplatenie istiny 123,72 eur s príslušenstvom a teda v tejto časti bol úspešný žalobca, preto súd rozhodol, že žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal. Súd rozhodol aj o trovách odvolacieho konania, tak, že nakoľko bol rozsudok prvoinštančného súdu, ktorý svojím odvolaním napadol žalobca, zrušený, žalobcovi súd priznal plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej.

11. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Leviciach písomne.

16C/379/2015

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návhr na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.