Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Csp/133/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom v právnej veci žalobkyne Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, zast.: Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom v Bardejove, Nám. sv. Egídia 93, IČO: 44 250 029, proti žalovanej: N. M. U.. X. X. XXXX, F. D.: T.-T. XXX, F. Č. U. K.: R. Č.. XXX, o zaplatenie 754,19 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 260 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. zo sumy 260 € od 21. 5. 2018 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žalobou, doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) 26. 6. 2018, domáhala uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť jej sumu 754,19 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 21. 2. 2018 do zaplatenia a trovy konania.

2. Svoj nárok žalobkyňa odvodzuje od zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a. s., ktorú uzavrela so žalovanou 7. 10. 2014 (ďalej len „zmluva“). Na základe uvedenej zmluvy bol žalovanej poskytnutý úverový rámec vo výške 300 € s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Žalovanej bola zároveň poskytnutá kreditná karta, ku ktorej sa viedol účet č. XXXXXXXXXX. Dlžný zostatok na účte je celkový debetný zostatok po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci je kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou a úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou, pripadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. Žalovaná si nesplnila povinnosť splatiť svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy ani napriek viacerým výzvam, preto sa dostala do omeškania. Žalobkyňa vystavila výpis z účtu k 17. 5. 2018 s konečným stavom k 30. 4. 2018. Pohľadávka sa stala splatnou 20. 5. 2018, preto si žalobkyňa uplatňuje úrok z omeškania z dlžnej sumy od nasledujúceho dňa po splatnosti, t. j. od 21. 5. 2018.

3. K žalobe bola pripojená zmluva spolu s obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou a. s., v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance holding, a. s. účinných od 15. 7. 2014 (ďalej len „VOP“), výpis z účtu vedeného ku kreditnej karte za obdobie od 19. 10. 2014 do 30. 4. 2018.

4. Žalovanej bola doručená žaloba spolu s prílohami a výzvou okresného súdu, aby sa vyjadrila k podanej žalobe v stanovenej lehote, avšak žalovaná bola v konaní pasívna a k žalobe a jej prílohám sa nevyjadrila.

5. Pri posúdení skutkového a právneho stavu okresný súd vychádzal z žalobkyňou predložených listinných dôkazov, z ktorých zistil nasledovný skutkový a právny stav.

6. Žalobkyňa uzavrela zo žalovanou zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 300 € s úrokom 22,80 % p. a., resp. 1,90 % mesačne. Schválením žiadosti žalovanej o aktiváciu Bankomatky Quatro, stanovením úverového rámca a štandardnej splátky zo strany veriteľa, bolo podmienkou pre vydanie karty žalovanej (II. časť bod. 4. VOP). Veriteľ zaznamenáva jednotlivé transakcie uskutočnené kartou a raz mesačne vyčísli dlžný zostatok a úroky na kartovom účte prostredníctvom výpisu z tohto účtu (V. časť bod. 27. VOP). Žalovanej bol schválený úverový rámec vo výške 300 € a štandardná splátka 10 € mesačne. Súčasťou zmluvy sú aj VOP, cenník a potvrdzujúci list (XIII. časť zmluvy), ktorým je žalobkyňa povinná bez zbytočného odkladu informovať žalovanú o uzavretí zmluvy a ktorý je súčasťou zmluvy (II. časť bod 2. VOP).

7. Z výpisu z úverového účtu vyplýva, že žalovaná využila úverový rámec a vyčerpala prostredníctvom platobnej karty sumu 300 €. Žalovaná doposiaľ uhradila 40 €.

8. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

11. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZSU“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Podľa § 2 písm. a), b) a d) ZSU, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

14. Okresný súd na základe vykonaných dôkazov považoval za preukázané, že žalobkyňa uzavrela so žalovanou zmluvu o úvere, ktorá je súčasne spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi dodávateľom

- bankou poskytujúcou úvery a žalovanou ako spotrebiteľom. Zároveň sa na predmetnú zmluvu vzťahujú aj ustanovenia ZSU, pretože predmetná zmluva spĺňa všetky zákonné definičné znaky, ktorými zákonodarca vymedzil, ktoré zmluvy sa budú spravovať uvedeným zákonom, pričom v predmetnom prípade ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú na dobu neurčitú podľa § 14 ZSU.

15. Po posúdení obsahu zmluvy dospel súd k záveru, že žalobkyňa v rozpore s ust. § 121 ods. 3 OZ, účtovala žalovanej opakovane náklady za vymáhanie do okamžitej splatnosti, a to celkovo vo výške 49,80 € bez toho, aby aj napriek výzve súdu žalobkyňa preukázala reálne vynaložené náklady spojené s vymáhaním pohľadávky pred podaním žaloby na súd. Okresný súd nárok žalobkyne v tejto časti zamietol, pretože v danom konaní neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala existenciu reálnych nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o stranu sporu, ktorá existenciu takýchto skutočností tvrdí (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 38/2015, z 21. 1. 2015). Náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ, predstavujú reálne vynaložené náklady, ktorých účelnosť vynaloženia a ich skutočnú výšku je žalobkyňa povinná preukázať. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že žalobkyňa do vopred naformulovanej zmluvy v časti V. zahrnula spôsob výpočtu týchto nákladov, ktorý nezávisí od skutočne vynaložených výdavkov, ale od výšky vymáhanej pohľadávky, pričom ak dôjde k vyhláseniu okamžitej splatnosti, tak podľa týchto ustanovení zmluvy má žalobkyňa nárok na paušálnu náhradu nákladov vo výške 14 % z vymoženej sumy + DPH. Takto stanovené náklady vo forme paušálne sumy bez preukázania ich reálneho vynaloženia považuje súd za dojednania v rozpore s ust. § 121 ods. 3 OZ. Navyše, z výpisu z úverového účtu je zrejmé, že si z týchto nákladov účtovala žalobkyňa aj úrok a sankčný úrok, čo považuje súd za absolútne neprípustné a v rozpore s ust. § 517 ods. 2 OZ, ktorý neumožňuje uplatňovať príslušenstvo z príslušenstva.

16. Okrem toho je potrebné uviesť, že v danom prípade nedošlo, resp. nebolo preukázané, že by žalobkyňa vyhlásila poskytnutý úver za predčasne splatný, preto nie je zrejmé, na základe čoho žalobkyňa určila, že došlo k predčasnej splatnosti celého úveru a uplatnila si tak náklady vo vyššej sume.

17. Žalobkyňa navyše neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, ani napriek písomnej výzve súdu, z čoho pozostávajú zvyšné nároky, ktoré boli žalobou uplatnené nad rozsah istiny úveru, t. j. z akej sumy boli počítané úroky, sankčné úroky a za aké obdobie boli uplatnené. Žalobkyňa nepredložila cenník ani potvrdzovací list, ktoré sú súčasťou zmluvy (časť XIII. zmluvy), resp. preukazujú jej platné uzavretie. Ak niektorá zo strán niečo tvrdí (povinnosť tvrdenia), je povinná svoje tvrdenia aj preukázať, resp. označiť dôkazy na ich preukázanie (dôkazná povinnosť), preto dôkazné bremeno v prípade preukázania skutočností uvedených v žalobe je na strane žalobkyne, ktorá v prípade príslušenstva pohľadávky jeho existenciu nepreukázala žiadnym dôkazom, pričom tzv. kumulatívny výpis z účtu nie je možné považovať za dôkaz, ktorý by preukazoval tieto skutočnosti, resp. ide o nedostatočný dôkaz, pretože vo výpise z účtu sú uvedené iba konkrétne sumy bez bližšej špecifikácie, z čoho pozostávajú a na základe čoho si ich žalobkyňa uplatňuje. Aj z tohto dôvodu považoval súd žalobu v časti 494,19 € za nedôvodnú, a preto ju zamietol.

18. Okresný súd vzhľadom na uvedené skutočnosti vychádzal zo sumy 300 €, ktorá žalovanej bola preukázateľne poskytnutá na základe predmetnej zmluvy, prostredníctvom výberu hotovosti kartou alebo platbou u obchodníka. Žalovaná bola povinná vrátiť vyčerpanú sumu úveru v pravidelných mesačných splátkach vo výške 10 €. Okresný súd mal preukázané, že žalovaná doposiaľ uhradila iba 40 €, preto žalobkyni priznal nárok na vrátenie zvyšnej časti istiny vo výške 260 €.

19. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

20. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie“), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania žalovanej so zaplatením žalovanej sumy, t. j. od 21. 5. 2018. Žalobkyni vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % (5 + 0 %), pretože základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie podľa § 17 ods. 1 z. č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike) k prvému dňu omeškania bola 0 %. Súd jej preto priznal nárok na zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy v rozsahu, ako si ho uplatnila v žalobnom návrhu.

22. Podľa § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. Žalobkyňa bola v konaní úspešná iba v rozsahu 34 % (neúspešná bola v časti, 494,19 € s prísl.), úspech žalovanej v konaní predstavuje 66 %. Žalovaná teda vo veci dosiahla celkový pomerný úspech vo výške 32 % (66 % - 34 %). Vzhľadom na to, že žalovanej podľa obsahu spisu žiadne trovy nevznikli, okresný súd jej nepriznal ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, ktoré je potrebné doručiť Okresnému súdu Žiar nad Hronom v dostatočnom počte rovnopisov s prílohami, v prípade jeho doručenia iným spôsobom ako do elektronickej schránky súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.