Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1S-269-2021.pdf
PDF · 95.83 KB
Case nature
Subarea
1S/269/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: FCC Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislavská 18, 900 51 Zohor, IČO: 31 318 762, zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava, so sídlom Jeséniova 17, 831 01 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 5636/37/2021-23118/2021 zo dňa 19.07.2021, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 01.10.2021 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) dňa 01.10.2021, doplnenou dňa 04.10.2021, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 5636/37/2021-23118/2021 zo dňa 19.07.2021 (ďalej ako ,,napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný, podľa ust. § 114c ods. 8 písm. a) bod 5 zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon o odpadoch“) v znení zákona č. 312/2018 Z. z., v súlade s ust. § 3, § 4, § 5 a § 7 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 382/2018 Z. z. o skládkovaní odpadov a uskladnení odpadovej ortuti, vydal konečné rozhodnutie o ukončení činnosti prevádzkovania skládky odpadov „Skládka odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný - Dolný Bar“ ku skládke odpadov ako celku, pre prevádzkovateľa FCC Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislavská 18, 900 51 Zohor, IČO: 31 318 762 a určil podmienky rozhodnutia. Žalobným návrhom sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného a priznania nároku na náhradu trov konania voči žalovanému.
2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa ust. § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca odôvodňoval hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej, finančnej škody, ako aj vážneho nenapraviteľného následku spočívajúceho najmä v uzavretí skládky. Argumentoval tým, že napadnuté rozhodnutie má naňho podstatný nepriaznivý vplyv, nakoľko podmienky rozhodnutia mu ukladajú do 60 dní po dni právoplatnosti rozhodnutia podať Inšpekcii žiadosť o udelenie súhlasu podľa ust. § 97 ods. 1 písm. j) zákona o odpadoch na uzavretie skládky odpadov a následne po získaní súhlasu Inšpekcie vykonať faktické kroky smerujúce k uzavretiu skládky a jej následnej rekultivácii, čo pre žalobcu predstavuje finančne a aj časovo náročný proces. Okrem toho žalobca namietal, že napadnutým rozhodnutím mu boli uložené povinnosti, za nesplnenie ktorých mu hrozí uloženie pokuty až do výšky 200 000 eur. Žalobca zastáva názor, že ak by sa dodatočne ukázalo, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné a z toho dôvodu je potrebné ho zrušiť, znamenalo by to preňho, že uzavrel skládku i napriek tomu, že boli splnené podmienky na jej ďalšie prevádzkovanie, vynaložil náklady na uzavretie a rekultiváciu skládky zbytočne a neefektívne, pretože neexistoval dôvod na jej uzavretie, pričom preňho proces uzavretia a rekultivácie skládky bude predstavovať nezvratný proces vo vzťahu k ďalšiemu znovuotvoreniu, čím by mu vznikli dodatočné
náklady na opätovné otvorenie a získanie príslušných povolení na prevádzkovanie. Ďalej by mu bolo nezákonne zabránené pokračovať v rozširovaní skládky v rozpore s vydanými rozhodnutiami, ktoré povolili realizáciu II. etapy, čím by mu vznikol ušlý zisk v dôsledku nemožnosti realizácie povolenej investičnej akcie, t.j. rozšírenie skládky o povolené kapacity v objeme 109 000 m3 odpadu (škoda vo forme ušlých tržieb v predpokladanej výške cca XX L. eur), po vyčerpaní kapacít II. etapy, 1 fázy, by bol nútený vynaložiť zvýšené náklady za zneškodnenie odpadu a dopravu do vzdialenejšieho zariadenia na zneškodňovanie odpadu (rozdiel v nákladoch v sume 61 520 eur mesačne za zvýšené zneškodnenie a 21 000 eur mesačne za dopravu), pričom by oblasť južného Slovenska zbytočne uhrádzala zvýšené náklady za zneškodňovanie odpadu do vzdialenejšieho zariadenia na zneškodňovanie odpadu. Žalobca upozornil aj na skutočnosť, že je zároveň v súčasnosti v situácii, kedy musí riadne plniť zmluvné záväzky vyplývajúce zo zmlúv uzavretých s mestami a obcami južného Slovenska týkajúcich sa zneškodňovania odpadu a v dôsledku napadnutého rozhodnutia musí znášať zvýšené náklady na prevoz odpadu do vzdialenejšieho zariadenia na zneškodňovanie odpadu, pričom tieto skutočnosti značným spôsobom narúšajú jeho peňažné toky (tzv. cashflow) a obmedzujú riadny chod jeho spoločnosti. Zdôraznil, že proces uzatvárania skládky a jej následnej rekultivácie je po určitom bode realizácie v zásade nezvratný a vzhľadom na ust. § 114c ods. 11 zákona o odpadoch, sa voči napadnutému rozhodnutiu nemohol nijako brániť, nakoľko nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť doručením žalobcovi. Žalobca si je vedomý toho, že nemožnosť podania riadneho opravného prostriedku je v konaniach tohto druhu odôvodnená najmä záujmom na efektívnej ochrane životného prostredia, v tomto prípade však možno uvedené podľa žalobcu hodnotiť ako odňatie možnosti konať a brániť sa voči nezákonnosti. Táto situácia tak predstavuje mimoriadne zásadný zásah do práv žalobcu, keďže mu neposkytuje žiadnu inú okamžitú a efektívnu možnosť obrany svojich práv, ako priznanie odkladného účinku správnej žalobe na základe tohto návrhu. Žalobca v súvislosti s uvedeným súd upozornil, že formalizmus a akási rigidnosť napadnutého rozhodovania, ktorá nie je odôvodnená potrebou ochrany životného prostredia, nemôže predstavovať primeraný zásah do jeho práv a legitímny prostriedok ochrany životného prostredia. Tento záver zdôraznil aj tým, že monitoring starej časti skládky jednoznačne preukazuje, že skladba tesnenia dna plne rešpektuje fyzikálne požiadavky na tesnenia dna skládky a z hľadiska ochrany životného prostredia nepredstavuje žiadnu hrozbu pre životné prostredie. Žalobca na dôkaz tohto tvrdenia súdu predložil výsledky monitoringu rekultivovanej starej časti skládky, ktoré pre žalobcu vypracovala spoločnosť Aqua - Geo s. r. o., IČO: 44 156 537, všetky posudky pritom podľa žalobcu v rámci svojich záverov zhodne konštatovali, že nebol preukázaný vplyv skládky na podzemné vody v lokalite, použitý systém spĺňa stanovené limity, je účinný a dostatočný (Dôkaz: Záznam z monitorovania vplyvu skládky na kvalitu podzemných vôd, monitorovanie skládkových plynov za rok 2018, Záznam z monitorovania vplyvu skládky na kvalitu podzemných vôd, monitorovanie skládkových plynov za rok 2019, Záznam z monitorovania vplyvu skládky na kvalitu podzemných vôd, monitorovanie skládkových plynov za rok 2020, Podložie starej časti Skládky spĺňa všetky parametre priepustnosti, ba dokonca ich v prospech lepšieho výsledku aj prekračuje). Podotkol, že priznaním odkladného účinku žalobe, sa tak riziko z hľadiska ochrany životného prostredia v zásade nijako nezvýši, a zároveň sa eliminuje hrozba vzniku škôd, ktoré by nezákonné rozhodnutie Inšpekcie mohlo žalobcovi a okolitým obciam spôsobiť. Naopak žalobca predpokladá, že rozhodnutie Inšpekcie bude životnému prostrediu na ujmu, keďže sa v dôsledku neho zvýši frekvencia nákladnej prepravy odpadov na iné, vzdialenejšie skládky, pričom narastú celkové náklady na likvidáciu odpadu, nakoľko sa zvýšené prepravné náklady prirodzene odzrkadlia na konečnej cene, ktorú budú musieť znášať obce a teda aj ich obyvatelia. Na záver uviedol, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, ale naopak, priznaním odkladného účinku sa hrozba všetkých vyššie uvedených škôd eliminuje a zároveň sa posilní právna istota obcí, ktoré sa v dobrej viere spoliehajú na skládku odpadov.
3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 10.02.2022, doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.02.2022. Predložil správnemu súdu administratívny spis a zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe uviedol, že žalobca v zmysle napadnutého rozhodnutia podal v lehote 60-tich dní žiadosť na uzavretie skládky, aj napriek tomu, že napadol konečné rozhodnutie podaním správnej žaloby. Z tohto dôvodu považuje žalovaný priznanie odkladného účinku za neúčelné. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby správny súd uznesením odkladný účinok podanej správnej žalobe nepriznal.
4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).
6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.
9. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 185 SSP skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie podľa ust. § 185 písm. a) SSP.
10. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon (SSP) súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné uviesť, že okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, podanom so správnou žalobou - ako jej súčasť, ako dôvod pre vyhovenie jeho žiadosti uviedol ohrozenie následkom závažnej ujmy, značnej hospodárskej, finančnej škody, ako aj vážneho nenapraviteľného následku spočívajúceho najmä v uzavretí skládky. Hrozbu takéhoto následku videl v tom, že podmienky napadnutého rozhodnutia mu ukladajú do 60 dní po dni právoplatnosti rozhodnutia podať žalovanému žiadosť o udelenie súhlasu podľa ust. § 97 ods. 1 písm. j) zákona o odpadoch na uzavretie skládky odpadov a následne po získaní predmetného súhlasu vykonať faktické kroky smerujúce k uzavretiu skládky a jej následnej rekultivácii, čo pre žalobcu predstavuje finančne a aj časovo náročný proces, pričom boli napadnutým rozhodnutím žalobcovi uložené povinnosti, za nesplnenie ktorých mu hrozí uloženie pokuty až do výšky 200 000 eur. Hrozbu nenapraviteľného následku videl i vtom, že by mu bolo nezákonne zabránené pokračovať v rozširovaní skládky v rozpore s vydanými rozhodnutiami, ktoré povolili realizáciu II. etapy, čím by mu vznikol ušlý zisk v dôsledku nemožnosti realizácie povolenej investičnej akcie, t.j. rozšírenie skládky o povolené kapacity v objeme 109 000 m3 odpadu, čím by mu vznikla finančná škoda v podobe ušlých tržieb v predpokladanej výške cca XX L. eur a po vyčerpaní kapacít II. etapy, 1 fázy, by bol nútený vynaložiť zvýšené náklady za zneškodnenie odpadu a dopravu do vzdialenejšieho zariadenia na zneškodňovanie odpadu (rozdiel v nákladoch v sume 61 520 eur mesačne za zvýšené zneškodnenie a 21 000 eur mesačne za dopravu), pričom by oblasť južného Slovenska zbytočne uhrádzala zvýšené náklady za zneškodňovanie odpadu do vzdialenejšieho zariadenia na zneškodňovanie odpadu. Tvrdil, že priznaním odkladného účinku žalobe, sa tak riziko z hľadiska ochrany životného prostredia v zásade nijako nezvýši, a zároveň sa eliminuje hrozba vzniku škôd, ktoré by nezákonné rozhodnutie Inšpekcie mohlo žalobcovi a okolitým obciam spôsobiť. Naopak žalobca predpokladá, že rozhodnutie Inšpekcie bude životnému prostrediu na ujmu, keďže sa v dôsledku neho zvýši frekvencia nákladnej prepravy odpadov na iné, vzdialenejšie skládky, pričom narastú celkové náklady na likvidáciu odpadu, nakoľko sa zvýšené prepravné náklady prirodzene odzrkadlia na konečnej cene, ktorú budú musieť znášať obce a teda aj ich obyvatelia. Na záver uviedol, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, ale naopak, priznaním odkladného účinku sa hrozba všetkých vyššie uvedených škôd eliminuje a zároveň sa posilní právna istota obcí, ktoré sa v dobrej viere spoliehajú na skládku odpadov.
11. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, s vyjadrením žalovaného k žalobe, s návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a administratívnym spisom žalovaného, nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. Správny súd dospel k záveru, že žalobca vo svojom návrhu neosvedčil žiaden zo zákonných dôvodov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 SSP. Žalobca svoje tvrdenia uvedené v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol len všeobecne ako hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej, finančnej škody, ako aj vážneho nenapraviteľného následku spočívajúceho najmä v uzavretí skládky, ktoré však bližšie nešpecifikoval a žiadnym spôsobom neosvedčil. V návrhu len všeobecne argumentoval hrozbou dopadu na jeho podnikanie a zvýšené náklady s tým súvisiace, pričom podľa tvrdení žalobcu napadnuté rozhodnutie bude životnému prostrediu na ujmu, keďže sa v dôsledku neho zvýši frekvencia nákladnej prepravy odpadov na iné, vzdialenejšie skládky a taktiež narastú celkové náklady na likvidáciu odpadu, nakoľko sa zvýšené prepravné náklady prirodzene odzrkadlia na konečnej cene, ktorú budú musieť znášať obce a teda aj ich obyvatelia. Žalobca neuviedol, aká závažná ujma na životnom prostredí výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí, v čom táto závažná ujma spočíva, aké dopady bude mať na životné prostredie a nepredložil žiadne dôkazy osvedčujúce žalobcom tvrdenú hrozbu závažnej ujmy na životnom prostredí. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné zdôrazniť, že ust. § 185 SSP predpokladá hrozbu závažného poškodenia životného prostredia. Nie každá hrozba poškodenia životného prostredia je teda dôvodom pre odklad opatrení, ktoré majú poškodeniu zabrániť. Závažnosť hrozby poškodenia životného prostredia je náležitosťou návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, kde povinnosťou tvrdenia, ako aj povinnosťou osvedčiť túto hrozbu, je zaťažený žalobca, ktorý priznanie odkladného účinku správnej žalobe navrhuje. Žalobca v návrhu neuviedol ani skutočnosti preukazujúce, že odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia nebude v rozpore s verejným záujmom. Inými slovami dôvodom pre priznanie je iba hrozba závažnej ujmy, značnej hospodárskej, finančnej škody, ako aj vážneho nenapraviteľného následku spočívajúceho najmä v uzavretí skládky, tie však žalobca neosvedčil. Žalobca má povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby tvrdiť, ale tieto dôvody musí správnemu súdu aj osvedčiť. Pokiaľ žalobca dôvody, pre ktoré by mal súd priznať správnej žalobe odkladný účinok konkrétne nešpecifikoval a súdu neosvedčil, správny súd je toho názoru, že žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma, značná hospodárska, finančná škoda, ako aj vážny nenapraviteľný následok či ujma na životnom prostredí v zmysle vyššie citovaného
zákonného ustanovenia. Tvrdenia o hrozbe závažnej ujmy, značnej hospodárskej, finančnej škody, ako aj vážneho nenapraviteľného následku spočívajúceho najmä v uzavretí skládky s nepriaznivým dopadom na životné prostredie v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorými žalobca odôvodňoval svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, vyhodnotil správny súd ako nedôvodné, a to s poukazom na účel sledovaný napadnutým rozhodnutím žalovaného, nakoľko účelom napadnutého rozhodnutia je práve ochrana životného prostredia, pretože primárnym cieľom jeho vydania bola minimalizácia vplyvu skládky odpadu na životné prostredie (jej uzavretie a rekultivácia), keďže prekročením kapacity maximálneho množstva odpadu, ktoré sa na skládke môže uložiť, dochádza k ohrozeniu životného prostredia. Správny súd sa taktiež stotožnil s vyjadrením žalovaného, ktorý k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe uviedol, že žalobca v zmysle napadnutého rozhodnutia podal v lehote 60-tich dní žiadosť na uzavretie skládky, aj napriek tomu, že napadol konečné rozhodnutie podaním správnej žaloby, preto považuje priznanie odkladného účinku za neúčelné.
12. Pre úplnosť považuje správny za potrebné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v ust. § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch a má mimoriadny charakter, pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. V zmysle uvedeného je potom akákoľvek argumentácia žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP.
13. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, tunajší súd zastal názor, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej ujmy v podobe značnej hospodárskej škody ako aj finančnej škody, závažnú ujmu na životnom prostredí, ako aj iný vážny nenapraviteľný následok na strane žalobcu v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 SSP, správny súd v súlade s ust. § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e/ SSP.