Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/176/2018

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci žalobcu: SIGNATURES s. r. o., so sídlom Sklenárova 40, 821 09 Bratislava, IČO: 46 636 587, proti žalovanému: MA ADVISORS s.r.o. (právny nástupca jobjob s.r.o.), so sídlom Moyzesova 50, 040 01 Košice, IČO: 47 467 304, o určenie vlastníctva bytu s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 35Cb/29/2018-88 zo dňa 19.04.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 35Cb/29/2018-88 zo dňa 19.04.2018, p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie a žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 26.03.2018 domáhal určenia vlastníctva bytu bližšie špecifikovaného v žalobe a výmazu poznámok a tiarch z čiastočného výpisu z katastra nehnuteľností na Okresnom úrade I. na liste vlastníctva č. XXXX. Súd prvej inštancie poukázal na § 161 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), § 61 a § 64 a uviedol, že už z podanej žaloby zistil výmaz žalovaného z obchodného registra dňa 19.10.2017, a to rozhodnutím Okresného súdu Košice I o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie podľa § 68 ods. 3 písm. c) Obchodného zákonníka z dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka, a teda stratil procesnú subjektivitu. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 a konštatoval, že konanie zastavil z dôvodu, že žalovaný zanikol výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu dňa 19.10.2017, teda ešte pred podaním žaloby. Z procesného hľadiska má teda súd za to, že zavinenie zastavenia konania z procesného hľadiska zavinil žalobca, preto by v zmysle § 256 ods. 1 priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému trovy konania, avšak nakoľko žalovaný zanikol výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu, neexistuje subjekt, ktorému by súd priznal nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý úvodom poukázal na čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 51 ods. 1, čl. 11 ods. 1 listiny, čl. 36 ods. 1 listiny, čl. 6 ods. 1 dohovoru, čl. 1 dodatkového protokolu, § 581 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len „ObZ“), § 583 ods. 1, § 585 ObZ, § 586 ObZ. Žalobca uviedol, že určovacou žalobou sa určuje len ne/existencia právneho vzťahu alebo subjektívneho práva vo vzťahu ku konkrétnemu žalovanému. Nemusí ísť vždy o právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným alebo o právo medzi žalobcom a žalovaným. Predmetom určenia môže byť len taký právny vzťah, o ktorom môže súd rozhodnúť v rámci právomoci vymedzenej v § 7 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), môže byť určené len jestvovanie práva, prípadne právneho vzťahu, existujúceho ku dňu

vyhlásenia rozsudku avšak obsahom žaloby nemôže byť určenie práva za dobu minulú a ani do budúcnosti. Judikatúra tu ale pripúšťa výnimky v podobe žaloby o určenie, že určitá osoba bola ku dňu smrti vlastníkom veci - súčasná súdna prax dáva prednosť žalobe, že určitá vec patrí do dedičstva. V takomto prípade to podľa názoru žalobcu per analógiám musí platiť aj pre neexistujúcu zaniknutú právnickú osobu, po ktorej zostal neistý právny vzťah, kde je nutné určiť, kto je vlastníkom nehnuteľnosti. Je preto irelevantné, či žalovaný subjekt má alebo nemá dostatok procesnej spôsobilosti v prípadoch ako je tento, keď osoba zapísaná v katastri nehnuteľností neexistuje - zanikla bez právneho nástupcu. Podľa názoru žalobcu je predpokladom úspešnosti určovacej žaloby to, že účastníci majú vecnú legitimáciu a na požadovanom určení je naliehavý právny záujem (ďalej len „npz“). Vecnú legitimáciu má zásadne ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Aktívne legitimovaný k žalobe na určenie môže byť aj subjekt, ktorý nie je účastníkom právneho vzťahu, ak sa žalovaný právny vzťah týka priamo jeho právnej sféry. Nie je určujúcim kritériom z hľadiska npz žalobcu na požadovanom určení. Žalobca sa vo svojom odvolaní ďalej zaoberal naliehavým právnym záujmom a jeho nevyhnutnosťou ako predpokladom úspešnosti žaloby, nutnosť jeho existencie v čase rozhodovania súdu ako aj skutočnosťou, že nedostatok npz a vecnej legitimácie je dôvodom na zamietnutie žaloby. Žalobca mal však za to, že uvedené konanie je však opakom, pretože vecná legitimácia ako aj npz je tu zjavný a nepopierateľný. Npz je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu a aj tam, kde by sa bez tohto určenia žalobcovo právne postavenie stalo neistým. O npz ide aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo, prípadne nepriaznivo ovplyvní právne postavenie žalobcu. Určovacia žaloba podľa názoru žalobcu nie je prekážkou litispendencie pre žalobu na plnenie, i keď táto je založená na rovnakom právnom vzťahu alebo práve. Naopak, žaloba na plnenie je prekážkou litispendencie pre určovaciu žalobu, ak má byť predmetom určenia právny vzťah alebo právo, z ktorého bolo žalované na splnenie povinnosti. Ak sa zamieta určovacia žaloba pre nedostatok npz, je vylúčené súčasne sa zaoberať žalobou vo veci samej. Žalobca ďalej ozrejmil, že má npz na určení, že je vlastníkom/spoluvlastníkom nehnuteľnosti vždy vtedy, ak žalovaný je zapísaný v katastri nehnuteľností ako jej vlastník, lebo rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Okolnosť, že je ako vlastník určitej nehnuteľnosti, ktorá nie je predmetom spoluvlastníctva, v katastri nehnuteľností popri žalobcovi zapísaný aj žalovaný (duplicitný zápis), odôvodňuje vždy npz, že je vlastníkom takejto nehnuteľnosti. Vlastník nehnuteľnosti má npz na určení, že je vlastníkom aj vtedy, ak nehnuteľnosť doposiaľ nebola evidovaná v katastri nehnuteľností. Kto je dedičom poručiteľa má npz na určení, že určitá hnuteľná alebo nehnuteľná vec patrí do dedičstva po poručiteľovi aj proti osobe, ktorá nie je poručiteľovým dedičom. Existenciu npz na určení neplatnosti zmluvy, ktorej predmetom je nehnuteľnosť, treba posúdiť podľa právneho stavu, aký tu je v čase vyhlásenia rozsudku. Nie je podľa názoru žalobcu potrebné tvrdiť a preukazovať npz, tento vyplýva priamo z právneho predpisu. Žalobca mal za to, že preukázanie vlastníctva sporných nehnuteľností je prioritný právny problém, ktorý musia všeobecné súdy vyriešiť, preto pri určení o existencii vlastníckeho práva žalobcu nie je nutné, aby zaniknutý neexistujúci subjekt výslovne jestvoval, t.j. aby mal v čase podania určovacej žaloby procesnú subjektivitu, nakoľko stačí, že ju mal v čase, keď došlo k právnym udalostiam, ktoré založili oprávnenosť podania určovacej žaloby hoci v čase neexistencie žalovaného subjektu. Podľa Ústavy SR a medzinárodných dohovorov nie je ani potrebné určovať žalovaného, obzvlášť, ak je zjavné, že neexistuje, pretože každý má právo sa domáhať svojho práva na nestrannom a nezávislom všeobecnom súde nezávisle na existencii iného subjektu. Ak žalovaný subjekt neexistuje, nie je podľa názoru žalobcu nutné, aby mal právnu a procesnú subjektivitu, pretože takým rozhodnutím nemôžu byť jeho práva dotknuté. Žalobca zdôraznil, že sa tu jedná výslovne o práva žalobcu a určenie, resp. neurčenie jeho nárokov na vlastnícke právo k predmetu, o ktorý v určovacej žalobe ide. Žalobca poukázal na stálu hrozbu narastania dlhu za správu, keďže správcovská spoločnosť ignoruje súčasného držiteľa bytu - žalobcu a jeho práva na nerušené užívania obydlia a odmieta sprístupniť skôr vzniknutý dlh, platobný predpis, vyúčtovanie za predchádzajúce obdobia, rovnako tak ignoruje právo zúčastniť sa na domových schôdzach, bráni úhrade skôr vzniknutého dlhu treťou osobou a bráni aj vstupu k hlavnému ističu elektrického rozvodu k predmetnému bytu, ktorý je vlastníctvom ZSE, a.s., ktorého klientom je žalobca. Npz je daný aj tým, že nie je možné sa inak dohodnúť aj s pôvodne úverujúcou bankou na tom, ako zlikvidovať dlh vytvoreným komisionárom, t.č. neexistujúcim, pretože pri úhrade/neúhrade dlhu nie je zjavné, komu zostanú vlastnícke práva k bytu o ktorý ide. Záverom žalobca vyvodil, že aj z ustanovení o komisionárskej zmluve možno odôvodniť vlastníctvo komitenta, pričom ak komisionár zanikol spôsobom, ktorý inak preveruje polícia ako trestný čin a neexistuje, neodovzdal predmet, ktorý bol predmetom komisionárskej zmluvy a zostal neistý právny stav, v zmysle právnej istoty, je všeobecný súd povinný rozhodnúť o merite veci aj v prípade, ak žalovaný zanikol. Pri určovacej žalobe nejde podľa žalobcu výlučne o spor, predovšetkým, ak neexistuje iná

strana, ktorá by mohla mať na veci právny záujem a už vôbec nie, ak neexistuje žalovaný, hoci podľa citovaných ustanovení, ak je zapísaný hoc nejestvujúci v katastri nehnuteľností, je potrebné ho určiť ako žalovaného. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec súdu prvej inštancie, aby rozhodol o merite veci.

3. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 , a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keď napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.

4. Odvolací súd má z obsahu súdneho spisu za preukázané, že žalobca podal dňa 26.03.2018 žalobu o určenie vlastníctva bytu s príslušenstvom, v ktorej na strane žalovaného označil spoločnosť jobjob, s.r.o., ktorá v dôsledku zlúčenia zanikla dňa 22.12.2016, pričom právny nástupca žalovaného, spoločnosť MA ADVISORS, s.r.o. so sídlom Moyzesova 50, 040 01 Košice, IČO: 47 467 304, bola vymazaná na základe uznesenia Okresného súdu Košice I, č.k. 28CbR/64/2015 - 47 zo dňa 28.06.2017 odo dňa 19.10.2017.

5. Na tomto základe vydal súd prvej inštancie odvolaním napadnuté uznesenie, ktorým predmetné konanie zastavil z dôvodu neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky, a teda straty procesnej subjektivity v zmysle § 64 CSP.

6. Podľa § 161 ods. 1 a ods. 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

7. Podľa § 61 procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

8. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

9. Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.

10. Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.

11. Podľa § 62 ods. 1, prvá veta, Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, spoločnosť vzniká dňom, ku ktorému bola zapísaná do obchodného registra.

12. Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Z citovaných ustanovení vyplýva, že právnické osoby zapisované do obchodného registra sa stávajú subjektmi práva, t.j. nadobúdajú právnu subjektivitu, a teda aj spôsobilosť byť účastníkom konania, dňom svojho vzniku, ktorým je deň ich zápisu do uvedeného registra, a strácajú túto subjektivitu dňom výmazu z obchodného registra.

14. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že základným predpokladom, aby súd mohol vo veci konať, je splnenie procesných podmienok, medzi ktoré patrí aj procesná subjektivita. Procesná subjektivita sa odvíja od spôsobilosti mať práva a povinnosti. Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú fyzické aj právnické osoby. Právnické osoby zapisované do obchodného registra sa stávajú subjektmi práva, nadobúdajú právnu subjektivitu, a teda aj procesnú subjektivitu dňom svojho vzniku, ktorým je deň zápisu do uvedeného registra, a túto subjektivitu strácajú dňom výmazu z obchodného registra.

15. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I., Oddiel Sro, Vložka číslo: 33957/V, má odvolací súd za preukázané, že v žalobe o určenie vlastníctva bytu s príslušenstvom zo dňa 26.03.2018 žalobcom označená strana sporu - žalovaný: spoločnosť MA ADVISORS s. r. o. (právny nástupca jobjob

s.r.o.) so sídlom Moyzesova 50, 040 01 Košice, IČO: 47 467 304, bola od 12.08.2017 zrušená a následne bola dňa 19.10.2017 ex offo vymazaná z obchodného registra bez právneho nástupcu.

16. Absencia spôsobilosti byť účastníkom konania je tzv. neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že na strane žalovaného bol v žalobe zo dňa 26.03.2018 uvedený subjekt, ktorý už ani v čase začatia konania nemal právnu subjektivitu, nakoľko ju výmazom z obchodného registra dňa 19.10.2017 stratil. S nedostatkom právnej subjektivity je v konaní spojený aj nedostatok procesnej subjektivity. Neexistencia procesnej subjektivity je takým nedostatkom procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru, keď predmetné konanie v zmysle § 64 zastavil, nakoľko žalovaný stratil právnu subjektivitu, a tak stratil spôsobilosť byť účastníkom konania.

17. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

18. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Odvolací súd konštatuje, že uznesenie súdu prvej inštancie, bolo potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdiť ako vecne správne.

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods.1 v spojení s § 257 tak, že napriek úspechu žalovaného v odvolacom konaní mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva z dôvodu, že žalovaný zanikol výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu pred podaním žaloby dňa 19.10.2017, a teda neexistuje subjekt, ktorému by odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

21. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .