Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6Co-141-2018.pdf
PDF · 83.48 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/141/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcov: 1/ G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX A., zastúpený spoločnosťou LALINSKÝ ADVOKÁT, s.r.o., so sídlom Námestie Andreja Hlinku 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 096, 2a/ D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XXX, XXX XX L. D., 2b/ G. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XXX, XXX XX L. D., proti žalovaným: 1/ G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. D. XXX, 2/ C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. D. XXX, žalovaný v rade 2/ zastúpený JUDr. Katarínou Pialovou, advokátkou so sídlom T. X, XXX XX Q., v konaní o ochranu vlastníckeho práva, v štádiu rozhodovania o trovách konania, o odvolaní žalovaného v rade 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 2C/241/2010-132 zo dňa 04. decembra 2017, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 2C/241/2010-132 zo dňa 04. decembra 2017, v druhej vete výroku o trovách konania m e n í tak, že žalovaní v rade 1/ a 2/ m a j ú proti žalobcom v rade 1/, 2a/, 2b/ nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.
Vo zvyšnej časti (veta prvá a tretia výroku) zostáva uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 2C/241/2010-132 zo dňa 04. decembra 2017 n e d o t k n u t é .
Žalovaný v rade 2/ m á proti žalobcom v rade 1/, 2a/, 2b/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
Žalovanej v rade 1/ proti žalobcom v rade 1/, 2a/, 2b/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd odmietol žalobu pre procesné nedostatky a jej nevykonateľnosť (veta prvá výroku). O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným priznal trovy konania v rozsahu 100 % (veta druhá výroku), s tým, že o ich výške rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia (veta tretia výroku).
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v rade 2/ s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že prizná žalovaným voči žalobcom v rade 1/, 2a/, 2b/ trovy konania v rozsahu 100 %. 3. V dôvodoch podaného opravného prostriedku poukázal, že súd prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania nerozhodol, voči komu priznáva žalovaným nárok na náhradu trov konania, teda o tom, kto má povinnosť zaplatiť náhradu trov konania. V danej súvislosti odvolateľ poukázal rozhodnutím Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017 sp.zn. 6Cdo/222/2016, v zmysle ktorého rozhodnutiu o náhrade trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) musí zodpovedať aj formulácia výroku o trovách konania, t.j. musí v ňom byť uvedené, kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Takáto formulácia výroku rozhodnutia
napĺňa požiadavku jeho vykonateľnosti, t.j. , byť spôsobilým exekučným titulom pre prípadný nútený výkon uloženej povinnosti.
3. Odvolanie žalovaného v rade 2/ bolo doručené na vedomie právnemu zástupcovi v rade žalobcu 1/, žalobcovi 2a/, 2b/ a žalovanej 1/ v súlade s ust. § 373 ods. 3 v spojení s § 374 ods. 3 CSP; strany sporu sa k odvolaniu nevyjadrili.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie vo výroku o trovách konania v zmysle § 388 CSP zmenil v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto uznesenia.
5. Odvolací súd nie je rozsahom odvolania viazaný v prípade, ak ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP a odvolanie podal len niektorý zo subjektov (§ 379 psím. b/ CSP). V posudzovanej veci vzhľadom na nerozlučné spoločenstvo strán sporu na strane žalovaného, odvolanie podané žalovaným v rade 2/ sa vzťahuje aj na žalovanú v rade 1/, keďže procesné úkony jedného účastníka nerozlučného spoločenstva platia aj pre ostatných (§ 77 ods. 1 veta za bodkočiarkou CSP).
6. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a dospel k záveru, že odvolacia námietka žalovaného v rade 2/ je dôvodná.
7. Keďže odvolací súd sa nestotožnil s právnou kvalifikáciou súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania v prípade skončenia konania procesným rozhodnutím - odmietnutím žaloby, v súlade s ust. § 382 CSP vyzval procesné strany na vyjadrenie k možnému použitiu § 256 ods. 1 CSP v spojení s článkom 4 ods. 1 (analógia legis) na prejednávanú vec.
8. K možnému použitiu právnej kvalifikácie v zmysle výzvy odvolacieho súdu sa vyjadril právny zástupcu žalobcu v rade 1/. Uviedol, že trovy konania (prvoinštančného, ako aj odvolacieho) by v celom rozsahu mali znášať žalovaní, keďže zapríčinili svojím konaním, že žalobcovia boli nútení domáhať sa ochrany svojich práv na súde a súčasne poznamenal, že trovy odvolacieho konania nie sú zapríčinené konaním žalobcu.
9. Uvedené vyjadrenie s poukazom na ust. § 374 ods. 3 CSP v záujme zachovania práva na spravodlivý proces odvolací súd zaslal ostatným stranám sporu, ktoré na vyjadrenie nereagovali.
10. V danej súvislosti odvolací súd poznamenáva, že nepovažuje za správnu takú interpretáciu ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorej má aplikácii tohto ustanovenia zodpovedať výrok rozhodnutia o trovách konania vyslovujúci, že strana sporu má nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť totiž vykonateľné (§ 232 ods. 1 CSP). Podľa výslovného znenia ustanovenia § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhoduje súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, už len o výške náhrady trov konania a v prípade zastúpenia advokátom aj o prijímateľovi tejto náhrady. To znamená, že súd prvej inštancie v rozhodnutí podľa § 262 ods. 2 CSP nemôže rozhodnúť o uložení povinnosti jednej sporovej strane zaplatiť náhradu trov konania druhej sporovej strane. Ak by napriek tomu tak rozhodol, prekročil by zákonné zmocnenie vyplývajúce z § 262 ods. 2 CSP, čím by zároveň nerešpektoval čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, a porušil by tak princíp legality ako jeden zo základných princípov právneho štátu. Neprípustnosť takého postupu nevyhnutne znamená, že o tom, kto a komu má povinnosť zaplatiť náhradu trov konania (ak prichádza do úvahy priznanie ich náhrady), musí rozhodnúť súd rozhodujúci o nároku na náhradu trov v zmysle § 262 ods. 1 CSP. Tomu musí zodpovedať aj formulácia výroku o trovách konania, t. j. musí v ňom byť uvedené, kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania, s tým, že následne bude o výške tejto náhrady rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP), čo je nutné uviesť aspoň v odôvodnení súdneho rozhodnutia. Len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti. Obdobný názor prezentoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 6 Cdo 222/2016 zo dňa 23.03.2017. Odvolací súd je však
na rozdiel od dovolacieho súdu toho názoru, že informácia o ďalšom procesnom postupe súdu, t.j., že následne bude o výške náhrady trov konania rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP) je postačujúca v odôvodnení súdneho rozhodnutia a táto nemusí byť súčasťou jeho výrokovej časti.
11. Odvolacia námietka žalovaného v rade 2/ sa teda dotkla materiálnej stránky vykonateľnosti súdneho rozhodnutia - jeho obsahových náležitostí - umožňujúcich bezproblémové identifikovanie subjektov a rozsahu judikovanej povinnosti. Pretože z rozhodnutia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania, pri inak správnom rozhodnutí, že žalovaným vznikol nárok na náhradu trov konania, nevyplývalo voči komu im tento nárok vznikol, odvolací súd rozhodnutie v tejto časti zmenil, jeho doplnením tak, aby disponovalo vlastnosťou vykonateľnosti.
12. Zároveň sa odvolací súd nestotožnil ani s právnym posúdením vzniknutého nároku na náhradu trov konania, keď súd prvej inštancie vychádzal pri svojom rozhodovaní o tomto návrhu z ust. § 255 ods. 1 CSP, t.j. zo zásady úspechu, akoby meritórne rozhodoval vo veci samej. Uvedený nedostatok nemal vplyv na inak vecne správne rozhodnutie konajúceho súdu a tento odvolací súd odstránil procesným postupom v zmysle § 382 CSP.
13. V prípade odmietnutia žaloby ako rozhodnutia procesnej povahy, ktorým sa konanie končí, mal súd prvej inštancie pristupovať k rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 256 CSP, t.j. z hľadiska procesného zavinenia s použitím zásady analógie legis v článku 4 ods. 1 CSP, keďže právna norma nemá pre tento prípad osobitné ustanovenie o náhrade trov konania. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Táto zásada znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. V posudzovanom prípade to boli žalobcovia v dôsledku nerešpektovania výzvy súdu na odstránenie vád podania, ktoré viedli konajúci súd k odmietnutiu žaloby.
14. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP podľa procesného úspechu žalovaných 1/ a 2/ tak, že priznal žalovanému v rade 2/ proti žalobcom v rade 1/, 2a/ a 2b/ priznal nárok na ich náhradu. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
15. Vo vzťahu k žalovanej 1/ mal však odvolací súd preukázané z obsahu spisového materiálu preukázané, že žalovanej 1/ v aktuálnom odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť vo vzťahu k žalovanej 1/ nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel absentuje, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesení NS SR sp. zn. 6 Cdo 166/2016 zo dňa 26.10.2016 a sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018.
16. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)