Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33Ek/1131/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: ORIFLAME SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Staromestská 3, 811 03 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 31 348 751, právne zast. JUDr. Ivanom Bojnom, advokátom, so sídlom AK v Bratislave, Levárska 462/11, proti povinnému: V. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. 1, A. 18 Y., o vymoženie 174,89 Eur s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 33Ek/1131/2018 zo dňa 10.10.2018, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .

odôvodnenie:

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 10.10.2018 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 1,99 Eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie, vrátane správnosti vyčíslenia trov exekúcie oprávneného, zistil rozpor návrhu s Exekučným poriadkom. V danej veci oprávnený pri vyčíslení základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta vychádzal pri určení tarifnej hodnoty aj z príslušenstva pohľadávky, ktoré tvoria trovy konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul (tzn. náklady spojené s uplatnením pohľadávky). Vyšší súdny úradník uviedol, že tarifnou hodnotou v zmysle ustanovenia § 10 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška o odmenách advokátov“) podľa ustálenej súdnej praxe je len hodnota pohľadávky a nie aj hodnota jej príslušenstva. Ďalej citoval rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 7Co/34/2012 zo dňa 28.03.2013, podľa ktorého uvedené ustanovenie výslovne hovorí o hodnote pohľadávky a nie aj o hodnote príslušenstva pohľadávky. Ak by základom pre výpočet odmeny mala byť aj hodnota príslušenstva, musel by to zákonodarca výslovne uviesť v už spomínanom ust. § 10 ods. 2 vyhlášky o odmenách advokátov. Keďže sa tak nestalo, tarifnou hodnotou je len hodnota uplatnenej peňažnej pohľadávky. Vychádzajúc z tarifnej hodnoty výšky vymáhaného peňažného plnenia v sume 174,89 Eur, z ktorej mal vychádzať aj právny zástupca oprávneného, potom odmena za dva úkony právnej služby predstavuje 44,02 Eur (2x 9,13 Eur + 2 x 9,21 Eur + DPH). Vyšší súdny úradník preto posúdil, že náhrada trov exekúcie prevyšujúca uvedenú sumu oprávnenému neprislúcha, nárok v časti sumy 1,99 Eur je uplatnený v rozpore s Exekučným poriadkom a preto návrh na vykonanie exekúcie v tejto časti podľa § 53 ods. 3 písm. a/ Exekučného poriadku zamietol. Rozhodnutie bolo oprávnenému doručené dňa 15.10.2018.

2/ Proti rozhodnutiu podal dňa 19.10.2018, oprávnený sťažnosť, ktorou žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť vyššiemu súdnemu úradníkovi. Mal za to, že výpočet použitý pri určení výšky trov právneho zastúpenia bol správny. Ak súd vo svojej argumentácii tvrdí, že ustanovenie § 10 ods. 2 vyhlášky o odmenách advokátov pojednáva o tarifnej odmene len v súvislosti so samotnou výškou peňažného plnenia alebo cenou veci alebo práva, nesprávne stotožňuje pojem“ istina pohľadávky“ s pojmom „výška peňažného plnenia“. Synonymom „peňažného plnenia“ je „peňažný nárok“, uplatnený v exekučnom konaní a presne vyčíslený a nie samotná istina pohľadávky. V zmysle ust. § 10 ods. 2 vyhlášky o odmenách advokátov sa za bodkočiarkou uvádza, že za cenu práva sa považuje aj (teda nie len) hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci o ktorej vlastníctvo sa vedie spor. Z takého znenia ustanovenia, je možné dospieť k záveru, že právna úprava za bodkočiarkou, sa týka veci, ktoré je sporná, t.j. ešte nie je súdom judikovaná. Predmetom exekučného konania je však vo všeobecnosti už judikované plnenie, a v tomto konkrétnom prípade, vymoženie peňažného (nie nepeňažného) nároku špecifikovaného v súlade s ustanovením § 48 ods. 3 písm. g/ Exekučného poriadku.

3/ Ohľadne pojmu „vymáhaný nárok“ uviedol, že použitím gramatického a logického výkladu ustanovenia § 48 ods. 3 písm. g/ Exekučného poriadku možno dospieť k záveru, že peňažný nárok je širším pojmom ako istina peňažného nároku, ktorý je ako celok vymáhaným nárokom v exekučnom konaní. Ak sa pojem „istina“ nachádza v Exekučnom poriadku, potom v zmysle jednej z častí z vymáhaného peňažného nároku, resp. z vymáhanej povinnosti uloženej exekučným titulom. V exekučnom konaní je veľmi dôležité nestotožňovať pojmy vymáhaný nárok a peňažná istina (ktorá je samostatným predmetom tzv. základného súdneho konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul). Peňažná istina v exekučnom konaní je totiž len časť vymáhaného nároku.

4/ Nesúhlasil s názorom vyššieho súdneho úradníka, že ustanovenie § 10 ods. 2 vyhlášky o odmenách advokátov hovorí o hodnote pohľadávky, a nie aj o hodnote príslušenstva pohľadávky, a teda ak by základom pre výpočet odmeny mala byť aj hodnota príslušenstva, musel by to zákonodarca výslovne uviesť, nakoľko toto ustanovenie vyhlášky hovorí o hodnote „peňažného plnenia“ a nie o „hodnote pohľadávky“ ako to uvádza súd. V exekučnom konaní za vymáhaný nárok treba považovať výšku peňažného plnenia, ktoré sa exekúciou vymáha a ktorého sa poskytovaná právna služba (zastupovanie v exekučnom konaní) týka.

5/ Ďalej uviedol, že exekučné konanie je na rozdiel od konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, konaním so špecifickými znakmi, ktoré sa týkajú nielen vymáhaného nároku, ale aj základu na výpočet tarifnej odmeny advokáta. V exekučnom konaní je špecifickým znakom to, že každý súdom priznaný nárok (tzv. judikovaný nárok), ktorý vyplýva oprávnenému z vykonateľného exekučného titulu, je možné v tomto type konania uplatniť samostatným návrhom na vykonanie exekúcie. Je tomu tak preto, že predmetom exekučného konania nie je právo alebo vec v takom istom zmysle, v akom sú uplatňované v základnom súdnom konaní. Oprávnený sám rozhodne, či si v exekučnom konaní uplatní všetky z priznaných (judikovaných) nárokov a či splnomocní advokáta na vymoženie exekučného titulu ako celku, alebo len niektorej časti.

6/ Poukázal, že rozhodnutie, ktoré uvádzal vyšší súdny úradník v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, sa týka základného súdneho konania, v ktorom sa odmena počíta z iného základu. V zmysle § 10 ods. 2 vyhlášky o odmenách advokátov v exekučnom konaní za vymáhaný nárok možno považovať výšku peňažného plnenia, ktoré sa exekúciou vymáha a ktorého sa poskytovaná právna služba (zastupovanie v exekučnom konaní) týka. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, č.k. 22CoE/62/2013-22 zo dňa 25.06.2013, reálna výška pohľadávky rastie v závislosti od plynutia času, v ktorom je dlžník v omeškaní a úhrnnú sumu úrokov z omeškania je možné vyčísliť ku ktorémukoľvek dňu v čase omeškania. V čase, keď dôjde k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie, pričom tento úkon vykoná za oprávneného ustanovený právny zástupca, dosahuje reálna výška vymáhaného nároku voči povinnému sumu tvorenú z istiny, kapitalizovaných úrokov k danému dňu a trov konania. Výška vymáhanej sumy pre podanie návrhu na vykonanie exekúcie je teda jednoznačne určiteľná a ako taká tvorí základ pre určenie odmeny právneho zástupcu oprávneného. Obdobne rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením, sp. zn. 25CoE/28/2016 zo dňa 03.06.2016. Ďalej oprávnený poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Ústí nad Labem, sp. zn. 10Co 470/2002 zo dňa 13.08.2002 (publikované v Bulletine advokácie, 2003, č. 11-12, str. 107), v zmysle ktorého pokiaľ bol nariadený výkon rozhodnutia k vymoženiu priznaných peňažných pohľadávok, z ktorých jedna predstavuje istinu a druhá jej kapitalizované príslušenstvo, je pri rozhodovaní o odmene advokáta vylúčená aplikácia § 3 ods. 1 vyhlášky č. 484/2000 Sb., ktorá stanovuje, že pri určení sadzby odmeny (podľa ods. 1) sa neprihliada na príslušenstvo pohľadávky alebo práva, sadzba odmeny sa tak stanoví súčtom vymáhaných pohľadávok.

7/ Rozdielom medzi istinou a vymáhaným nárokom sa taktiež zaoberali aj rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 65Ek/597/2018 zo dňa 23.07.2018 a sp. zn. 69Ek/7/2017 zo dňa 28.11.2017. V iných, obdobných konaniach vedených Okresným súdom Banská Bystrica, boli trovy právneho zastúpenia oprávneného v takto počítanej výške akceptované a následne vydané poverenie (napr. 54Ek 1231-2018, 28Ek 1274-2018, 52Ek 1229-2018, 50Ek 1273-2018, 60Ek 1274-2018).

8/ S prihliadnutím na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR a Ústavného súdu ČR (sp. zn. 10Sžo 38/2015 z 25.05.2016, sp. zn. II. ÚS 142/2015 z 10.03.2015), ktoré riešia problematiku prílišného formalizmu pri výklade právnych noriem a po použití výkladu e ratione legis (zo zmyslu zákona) bol oprávnený toho názoru, že v exekučnom konaní je vymáhaný nárok plnenie, ktoré je priznané v exekučnom titule, a ktorého vymoženia sa domáha oprávnený z dôvodu, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu bolo uložené exekučným titulom, t.j. vymáhaný nárok v celom rozsahu plnení označených a rozdelených v súlade s § 48 ods. 3 písm. g/ Exekučného poriadku (pričom pre zjednodušenie výpočtu oprávnený časť nároku - úroky z omeškania - do výpočtu nezahrnul).

9/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (ďalej len „Exekučný poriadok“) sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

10/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

11/ Podľa § 250 ods. 1 ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12/ Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

13/ Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

14/ Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

15/ Po preskúmaní sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sudca konštatoval, že bola podaná včas, no vyhodnotil ju ako nedôvodnú.

16/ Sudca sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka, ktorým zamietol návrh na vykonanie exekúcie v časti trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní v sume 1,99 Eur. Zároveň poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

17/ Na doplnenie správnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka sudca uvádza, že podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú okrem iného náklady spojené s uplatnením pohľadávky, medzi ktoré nepochybne patria aj trovy súdneho konania, v ktorom bola pohľadávka uplatnená (in: Fekete I.: Občiansky zákonník, Veľký komentár, 1. zväzok, všeobecná časť, 2017).

18/ Z rozhodovacej praxe súdov v SR vyplýva, že v základnom (vyhľadávacom) konaní sa pri určení výšky odmeny advokáta vychádza primárne z pohľadávky - istiny, o ktorú sa spor vedie (napr. uznesenie NS SR 2MCdo 13/2014 z 29.10.2015). Výnimkou z tohto pravidla je prípad, ak by bolo vymáhané nezaplatené príslušenstvo samostatne - vtedy by samo bolo základom pre výpočet odmeny advokáta.

Uvedené platí tak v základnom ako aj exekučnom konaní. V prejednávanej veci o taký prípad nejde. Tarifnou hodnotou v danom prípade nie sú samostatné trovy základného konania, ale istina. Nie je preto daný dôvod, prečo by mal vo vykonávacom konaní nastať odklon od tejto praxe a zahŕňať príslušenstvo pohľadávky do základu pre výpočet odmeny advokáta. V exekučnom konaní nemožno uvažovať o zmene charakteru príslušenstva (aj keď bolo priznané exekučným titulom), pokiaľ je uplatňované spolu s istinou. Exekučný poriadok v § 199e pri určení výšky trov advokáta (ako právneho zástupcu niektorého z účastníkov exekučného konania), výslovne odkazuje na ustanovenia o tarifnej odmene podľa § 9 až 14 vyhlášky o odmenách advokátov. Ustanovenie § 10 vyhlášky o odmenách advokátov ako základné ustanovenie o sadzbe tarifnej odmeny advokáta za jeden úkon právnej služby pri peňažnom plnení (alebo cene veci/práva), tzv. sadzobník, sa používa tak v základnom (vyhľadávacom konaní) ako aj v následnom, vykonávacom konaní. Pre účely stanovenia odmeny v exekúcii sa sadzba inak platná pre ostatné konania znižuje o polovicu podľa § 13a ods. 2 písm. c/ vyhlášky o odmenách advokátov. To znamená, že advokát v exekučnom konaní obdrží 50% toho, čo by inak obdržal v inom type súdneho konania. Z vyhlášky o odmenách advokátov nemožno vyvodiť, že v exekučnom konaní sa má odmena advokáta zvyšovať z dôvodu zahrnutia príslušenstva (hoc aj judikovaného) do základu pre jej výpočet, teda nerozlišuje ohľadne základu (čo do neho zahrnúť) pre výpočet odmeny advokáta či ide o exekučné alebo iné súdne konanie, ak je predmetom peňažné plnenie.

19/ K námietke oprávneného, že právna úprava ustanovenia § 10 ods. 2 vyhlášky o odmenách advokátov za bodkočiarkou, sa týka veci, ktorá je sporná, t.j. ešte nie je súdom judikovaná a predmetom exekučného konania vo všeobecnosti je už judikované plnenie, (v tomto konkrétnom prípade, vymoženie peňažného nároku špecifikovaného v súlade s ustanovením § 48 ods. 3 písm. g/ Exekučného poriadku), sudca uvádza nasledovné. Ustanovenie § 10 ods. 2 vyhlášky o odmenách advokátov bolo vyhláškou MS SR. č. 184/2013 Z.z. účinnou od 01.07.2013 doplnené tak, že tarifnou hodnotou sa rozumie „aj hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu“. Pred touto novelou znenie citovaného ustanovenia bolo „Ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.“. Z uvedeného tak možno vyvodiť, že slovné spojenie „o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu“ sa vzťahuje len na pojem vec, nie aj na pojmy „hodnota pohľadávky“ a „hodnota záväzku“. Navyše predmetom sporov o určenie vlastníctva, prípadne o vydanie veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné veci (v zmysle § 119 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Preto nemožno prijať záver, že právna úprava v § 10 ods. 2 vyhlášky o odmenách advokátov sa vzťahuje len na sporové konanie.

20/ Súd nespochybňuje, že medzi pojmami vymáhaný (peňažný) nárok a istina je rozdiel a že pojem vymáhaný nárok v sebe zahŕňa (môže zahŕňať) aj istinu. V základnom konaní však istina nemusí byť vždy predmetom konania a v takom prípade nie je ani predmetom exekučného konania.

21/ V Exekučnom poriadku sa používa v jeho jednotlivých ustanoveniach predovšetkým pojem vymáhaný nárok. V zmysle ustanovenia § 48 ods. 3 písm. g/ Exekučného poriadku, na ktoré oprávnený poukazuje, má ten v návrhu na vykonanie exekúcie rozčleniť vymáhaný nárok týkajúci sa peňažného plnenia na istinu, opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky, kapitalizované príslušenstvo pohľadávky, zmluvnú pokutu a trovy exekúcie oprávneného. Z tohto ustanovenia však nevyplýva, že by mal oprávnený nárok na odmenu z celého vymáhaného nároku, o čom svedčí aj skutočnosť, že medzi rozčlenenými zložkami zákon uvádza aj trovy exekúcie oprávneného. Ak by súd prijal názor oprávneného, potom by si mohol uplatňovať aj trovy z trov exekúcie.

22/ Právny predpis, resp. jeho jednotlivé ustanovenia je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu a teda v ich vzájomných súvislostiach, a nie izolovane. Rozčlenenie nároku v ustanovení § 48 ods. 3 písm. g/ Exekučného poriadku má podľa názoru sudcu v exekučnom konaní význam nie pre určenie výšky odmeny advokáta, ale pre ďalší výkon exekúcie, napr. pri uspokojovaní vymáhaného nároku - jeho jednotlivých zložiek - podľa priority (§ 60 Exekučného poriadku), pri rozvrhu výťažku (§ 157 Exekučného poriadku) alebo aj pri rozhodovaní súdu o návrhu na vykonanie exekúcie ohľadom nároku na opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky (§ 53 ods. 3 písm. g/ Exekučného poriadku).

23/ Rozhodnutia súdov (a už vôbec nie rozhodnutia súdov iných štátov), na ktoré oprávnený v sťažnosti poukazoval nemožno považovať za ustálenú rozhodovaciu prax súdov, o čom svedčia opačné rozhodnutia súdov SR, vrátane rozhodnutí tunajšieho súdu (napr. sp. zn. 31Ek 959/2018 z 24.08.2018, sp. zn. 27Ek 71/2017, sp. zn. 79Ek/415/2018 z 05.11.2018, 6Ek/1228/2018 z 13.11.2018 a ďalšie). Krajský súd v Prešove v rozhodnutí, sp. zn. 8CoE/13/2015 zo dňa 28.01.2016, uviedol, že ak do základu pre výpočet odmeny za jeden úkon právnej služby boli okrem istiny 1040,76 Eur vzaté i kapitalizované úroky z omeškania vo výške 592,88 Eur, trovy konania v sume 211,92 Eur a trovy oprávneného v exekučnom konaní sume 154,50 Eur, nepostupoval súd prvého stupňa správne. Krajský súd vyslovil záver, že vzhľadom na to, že v ustanovení § 10 ods. 2 vyhlášky o odmenách advokátov nie je ustanovené, že za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky s príslušenstvom, nemožno zahrnúť príslušenstvo pohľadávky do jej hodnoty pre účely stanovenia základnej sadzby tarifnej odmeny. Taktiež z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR možno nepriamo zistiť, že pri priznaní odmeny advokáta v exekučnom konaní vychádzal z istiny (bez jej príslušenstva) ako výpočtového základu (napr. 8ECdo 238/2014, 3Oboer 134/2015).

24/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov sudca podľa ustanovenia § 250 ods. 1 zamietol sťažnosť oprávneného voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka č.k. 33Ek/1131/2018 zo dňa 10.10.2018.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.