Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17Csp-167-2018.pdf
PDF · 100.7 KB
Case nature
Subarea
17Csp/167/2018
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: W. H., R.. XX.XX.XXXX, I. XXX, proti žalovanému: 1.PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, 2. ANACO, s.r.o., Miletičova 1, Bratislava, IČO: 35 691 816, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd žalovanému v 2.rade - spoločnosti ANACO, s.r.o., Miletičova 1, Bratislava, IČO: 35 691 816 ukladá povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXX zo dňa 15.12.2008, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 15.12.2018 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade.
II. Vo zvyšku súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
III. Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť Slovenskej republike na účet Slovenskej pošty, a.s. súdny poplatok za podaný návrh vo výške 33 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 09.11.2018 bolo súdu doručené podanie žalobcu označené ako „Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia“. Žalobca uvádza, že žalovaný v 2.rade zaslal zamestnávateľovi žalobcu - spol. STREIT Trnava s.r.o., Prílohy 46, Zavar, žiadosť o výkon zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy. Dlžník z uvedenej zmluvy- V. D. U. A. XX.XX.XXXX zomrela. Ak existovala nejaká pohľadávka, mala byť predmetom dedičského konania, v ktorom dedičia prevzali spolu s aktívami aj pasíva.
2. Zmluvu považuje žalobca za problematickú a z eurokonformného hľadiska za neudržateľnú. Dohoda o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských zmluvách, ktorá nebola dohodnutá individuálne, nemôže byť platná a nemožno na jej základe uplatňovať nárok. Napriek neexistencii žiadneho súdneho rozhodnutia, ktoré by uložilo povinnosť plniť, vykonávajú sa zrážky zo mzdy žalobcu bez ohľadu na existenciu sporu. Žalovaný sám diktuje jednostranne výšku dlhu a bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. O vykonávaných zrážkach žalobca priložil list od svojho zamestnávateľa zo dňa 25.10.2018.
3. Žalobca považuje inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy za rozporný s právom Európskej únie, a teda aj v predmetnej veci za neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka). Pre rozhodnutie predmetnej veci je zásadný výklad buď Ústavného súdu alebo Súdneho dvora Európskej únie. Súčasťou žaloby je preto aj návrh na prerušenie konania a predloženie veci Ústavnému súdu SR alebo Súdnemu dvoru EÚ.
4. Žalobca uvádza, že podľa vnútroštátneho práva - § 551 Občianskeho zákonníka tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy umožňujú postihovať majetok dlžníka a dlžník ich nedokáže priamo zastaviť aj napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad majetkom je koncentrovaná v rukách veriteľa. Takýto inštitút sa tak dostáva do zásadnej kontroverzie s právom Európskej únie a čl. 7 Ústavy SR (rozpor s medzinárodnou zmluvou). Spotrebiteľ je v slabšej pozícii z hľadiska informovanosti i vyjednávacej pozície.
5. Súdny dvor EÚ vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôrazňuje v rámci spotrebiteľskej kontraktácie nerovnováhu na úkor spotrebiteľa a dôvodnosť ex offo ochrany. „Systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom prostredí, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň, informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah“ (rozsudok z 27.06.2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editoréz, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-1491, bod 25).
Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách „Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“
Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000 Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero „cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nejalej povahe takých podmienok.“ Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 25 „systém ochrany zavedený smernicou (93/13/ES) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah.“ (rozsudok z 27.06.2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editoréz, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I4941, bod 25)
Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38 „povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica (93/13/EHS) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.“
Vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú Smernica 93/13/EHS zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré je rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú právnu silu noriem verejného poriadku (rozsudok Asturvom Telecomunicaciones, bod 52) (uznesenie C-76/10, POHOTOVOSŤ/Korčovská)
6. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. (bod 50 uznesenia Súdneho dvora EÚ C-76/10 POHOTOVOSŤ proti Korčovskej)
Žalobca ďalej poukazuje na rakúsku právnu úpravu, ktorá chráni spotrebiteľa pred mimosúdnymi zrážkami zo mzdy. Podľa § 12 zákona č. 140/1979 na ochranu spotrebiteľa z 08.03.1979 (naposledy novelizovaný zákonom č. 21/2008 Spol. zák. I), „pohľadávku spotrebiteľa na mzdu alebo plat nemožno podnikateľovi postúpiť ani na uspokojenie, ani na zabezpečenie jeho ešte nesplatnej pohľadávky“.
Na rozdiel od rakúskeho práva slovenská právna úprava neumožňuje ani spotrebiteľovi a ani jeho zamestnávateľovi namietať priamo mimosúdny akt veriteľa, povahu a výšku dlhu a zároveň mimosúdne zastaviť zásah do majetku spotrebiteľa zrážkami zo mzdy a to napriek tomu, že veriteľ je súkromnou osobou a jeho moc siahať na majetok spotrebiteľa nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou a nie je ani inak odvodená od verejnej moci.
Žalobca uvádza, že ani v prípade upustenia od použitia Dohody o zrážkach zo mzdy nemá bez presného vyhlásenia veriteľa istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve jeho zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky.
Podľa žalobcu v čase uzavretia zmluvy nedokázal vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné. Nedokázal ani rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom EÚ.
7. Žalobca vo svojom návrhu uvádza, že žalovaný už vyzval jeho zamestnávateľa, aby vykonával zrážky zo mzdy a tieto aj vykonáva. Obava, že žalovaný naplní zásah do jeho majetku bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení a bez toho, aby bol známy výklad únijného práva, sa tak reálne naplnila. Ak je dohoda o zrážkach zo mzdy v rozpore s únijným právom, je neprípustné, aby sa použil tento problémový zabezpečovací inštitút. V záujme predídenia vzniku ujmy preto žalobca navrhuje, aby sa dočasne zakázal výkon zrážok zo mzdy. Poukazuje aj na predbežné opatrenia z rôznych súdov (uznesenie OS Trebišov zo dňa 17.02.2011 sp.zn. 6C/13/2011, uznesenie OS Prešov zo dňa 14.07.2011 sp.zn. 14C/153/2011, uznesenie KS v Žiline zo dňa 30.12.2010 sp.zn. 8Co/422/2010, uznesenie OS Trebišov sp.zn. 6C/13/2011 zo dňa 17.02.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5Co/89/2011, uznesenie Okresného súdu Svidník sp.zn. 2C/113/2011 zo dňa 05.08.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5Co/121/2011 a iné).
8. V súlade s vyššie uvedenými tvrdeniami žalobca navrhuje, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému v 1. a 2. rade povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 15.12.2018 (správne malo byť 15.12.2008- ide o zjavnú chybu žalobcu v písaní) č. zmluvy XXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným ako spoludlžníkom I. a zároveň aby uložil zamestnávateľovi žalobcu - STREIT Trnava s.r.o., Prílohy 46, Zavar, mzdovému oddeleniu, povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy na základe výzvy predloženej mu žalovaným v 2.rade zo dňa 25.10.2018.
9. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Súd sa pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil s obsahom predložených listinných dôkazov. Je zrejmé, že žalobca ako poddlžník uzavrel so žalovaným dňa 15.12.2008 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXX, v zmysle ktorej bol poskytnutý úver vo výške 564,30 Eur (17.000,- Sk), ktorý sa zaviazal dlžník žalovanému vrátiť v 48 mesačných splátkach vo výške 28,02 Eur (844,- Sk). V zmysle bodu 7 Zmluvy je súčasťou zmluvy o revolvingovovom úvere Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov), ktorú uzatvárajú dlžník a spoludlžník spolu s veriteľom.
11. Z listu spoločnosti Anaco, s.r.o.- žalovaného v 2. rade zo dňa 25.10.2018 vyplýva, že tento predložil zamestnávateľovi žalobcu- spoločnosti STREIT Trnava s.r.o., Prílohy 46, Zavar, žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy, pričom sa domáhal uspokojenia splatnej pohľadávky vo výške 111,81 Eur v zmysle predloženej Dohody o zrážkach zo mzdy k uspokojeniu pohľadávky veriteľa vyplývajúcej zo zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX .
12. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych pomerov strán sporu. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je, že navrhovateľ preukáže, že ohrozenie jeho záujmov je naliehavé a existuje odôvodnená potreba, aby súd neodkladným opatrením pomery strán upravil. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy pomerov. Súd preto pri skúmaní splnenia podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia skúma len existenciu najzákladnejších skutočností, ktoré vytvárajú predpoklad na poskytnutie ochrany nároku uplatňovaného v súdnom konaní.
13. Z obsahu návrhu na jeho nariadenie neodkladného opatrenia v tomto prípade je zrejmé, že ako dôvod nariadenia navrhovateľ uvádza práve potrebu dočasnej úpravy pomerov. V tomto prípade súd neodkladné opatrenie nariadi len v prípade existencie dôvodnej obavy, že jeho navrhovateľa nenariadením sa podstatne zhorší právne postavenie v spore. V tomto kontexte má teda neodkladné opatrenie výrazne regulatívny charakter, ktorého zmyslom je aj zamedzenie vzniku škody alebo inej ujmy na zákonom aprobovaných právach účastníka. Preventívny účinok neodkladného opatrenia má zabrániť vzniku situácie, kedy by boli pomery účastníka ohrozené, resp. došlo k rozširovaniu trvania negatívneho a protizákonného účinku.
14. Súd v prvom rade uvádza, že z predložených listinných dôkazov je nesporné, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluva. Žalobcovi ako spotrebiteľovi, a to aj v pozícii poddlžníka, je v zmysle slovenského právneho poriadku poskytovaná zvýšená právna ochrana, a to z dôvodu vyrovnania jeho postavenia voči veriteľovi, ako zmluvne nepochybne silnejšej strane, ktorá v prípade uzatvárania spotrebiteľských zmlúv predkladá účastníkovi vopred predpripravené (tzv. formulárové zmluvy), čím nepochybne určuje obsah záväzkovoprávneho vzťahu. Preto zákonná úprava v slovenských právnych predpisoch, reflektujúca úpravu spotrebiteľského práva v únijnom meradle, je po obsahovej stránke pomerne striktná a zabezpečuje ochranu spotrebiteľa v širokom kontexte. Rozsah tejto právnej úpravy musí následne rešpektovať aj súd. Hoci je nepochybné, že spotrebiteľské zmluvy za žiadnych okolností nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, neznamená to, že výklad ustanovení upravujúcich práva spotrebiteľa by mal byť tak reštriktívny, že by úplne negoval vznik akejkoľvek povinnosti spotrebiteľa. Aj spotrebiteľská zmluva totiž predstavuje základ vzniku dvojstranného záväzkovoprávneho vzťahu, z ktorého plynú práva a povinnosti obom zmluvných stranám a teda nepochybne aj spotrebiteľovi. Podstatou zákonnej ochrany spotrebiteľa teda nie je zabezpečenie úplného oslobodenia spotrebiteľa od akýchkoľvek povinností, na ktorých plnenie sa v zmluve svojim podpisom zaviazal, ale zabezpečenie primeraných mantinelov postupu veriteľov (v tomto prípade pri poskytovaní úveru) pri kreovaní zmluvných dojednaní, zakladajúcich povinnosti spotrebiteľov. V prípade, ak veriteľ pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, dodrží ustanovenia zákonov upravujúcich obsahové náležitosti zmluvy, a so spotrebiteľom uzavrie zmluvu, ktorá neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, dlžník (v tomto prípade spotrebiteľ) je povinný plniť si zmluvné povinnosti, ako aj rešpektovať ustanovenia o prípadnom zabezpečení pohľadávky.
15. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, aby súd dočasne uložil žalovaným povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúce z Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka a poddlžníka č. XXXXXXXXX zo dňa 15.12.2008, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 15.12.2008 uzavretej medzi žalobcom ako spoludlžníkom a žalovaným. Súčasne navrhol, aby súd zamestnávateľovi žalobcu- spol. STREIT Trnava s.r.o., Prílohy 46, Zavar, zakázal vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného na základe Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka a poddlžníka č. XXXXXXXXX zo dňa 15.12.2008.
16. Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka a poddlžníka č. XXXXXXXXX zo dňa 15.12.2008 bola súčasťou typovej formulárovej zmluvy - Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 15.12.2008 uzatvorenej medzi žalobcom ako spoludlžníkom a žalovaným dňa 15.12.2008, tieto súd považuje za problematické a z eurokonformného hľadiska za neudržateľné. Veriteľ (žalovaný v 1.rade) výšku dlhu sám diktuje, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Napriek tomu, že neexistuje žiadne rozhodnutie súdu, ktoré by žalobcovi ukladalo povinnosť plniť, vykonávajú sa zrážky zo mzdy a dlžník (žalobca) nemá možnosť ich priamo zastaviť. Možno prisvedčiť žalobcovi, že účelom neodkladného opatrenia je rýchla, avšak dočasná úprava pomerov strán sporu alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, prípadne ešte nevykonateľného alebo možného rozhodnutia. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá aspoň osvedčenie práva a osvedčenie ohrozenia tohto práva, a tiež aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Nie je sporné, že žalovaný v 2.rade na základe plnej moci na mimosúdne vymáhanie pohľadávok od žalovaného v 1.rade zo dňa 27.10.2014 predložil zamestnávateľovi žalobcu spol. STREIT Trnava s.r.o., Prílohy 46, Zavar, žiadosť na výkon zrážok zo mzdy žalobcu vo výške mesačnej splátky, až do úplného splatenia dlhu.
17. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Je dôležité spotrebiteľovi poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.) (rozsudok Krajského súdu v Prešov vo veci 18Co 108/2011). Na zdôraznenie správnosti tohto záveru súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/ POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov , ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať neodkladné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“
18. Žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvedené skutočnosti a tvrdenia o neprijateľných zmluvných podmienkach, ako i listinné dôkazy pripojené k návrhu, osvedčujú tvrdenie žalobcu o nutnosti úpravy pomerov strán sporu. Preto bolo namieste nariadiť vo veci neodkladné opatrenie. Súd nariadil neodkladné opatrenie na dobu neurčitú, nakoľko má za to, že je na žalovanom v 1. a 2. rade, či budú iniciovať konanie o zaplatenie pohľadávky, ktorá vyplýva z uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy vo veci samej, v ktorom konaní by prebehlo riadne dokazovanie ohľadne vyriešenia otázky, či spotrebiteľská zmluva uzavretá medzi stranami sporu obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky.
19. Keďže súd z vykonaného dokazovania zistil, že sú dané dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, rozhodol tak, ako to vyplýva z prvej výrokovej vety tohto uznesenia, pričom sa plne stotožňuje so skutkovými a právnymi dôvodmi podaného návrhu v prvej časti petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
20. Čo sa týka návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by sa zamestnávateľovi žalobcu spol. STREIT Trnava s.r.o., Prílohy 46, Zavar, zakázalo vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného na základe Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka a spoludlžníka, súd poukazuje na ust. § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého neodkladným opatrením možno uložiť povinnosť zásadne len strane konania, nie tretej osobe. Keďže Civilný sporový poriadok nedovoľuje nariadiť neodkladné opatrenie niekomu inému ako strane konania, je potrebné neodkladné opatrenie ohľadne povinnosti zamestnávateľa žalobcu zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy zamietnuť. Výrok uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým súd vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, je postačujúci a vylučuje možnosť vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu jeho zamestnávateľom spol. STREIT Trnava s.r.o., Prílohy 46, Zavar. Rovnako súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, nakoľko nebolo preukázané, že by uvedená spoločnosť uplatňovala práva z Dohody o zrážkach zo mzdy, a teda zo strany spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., nebola preukázaná tak podmienka na nariadenie neodkladného opatrenia, a to potreba neodkladnej úpravy pomerov.
21. Podľa ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.
22. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je podľa ust. § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, oslobodený od platenia súdnych poplatkov, pričom súd jeho návrhu vyhovel, zaviazal v súlade s ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 33 Eur žalovaného v 2.rade.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnave, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Každé podanie, ktoré budete adresovať v priebehu konania súdu, adresujte v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať ďalší rovnopis.