Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Er-1020-2012.pdf
PDF · 90.88 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/1020/2012
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinnému X/ G. Č., X.. XX.XX.XXXX, L. V.Á. XXX/XX, XXX XX Ž., povinnému 2/ H. Š., X.. XX.XX.XXXX, L. V. XXX/XX, XXX XX Ž., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom PhD., Exekútorský so sídlom Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavska Sobota, pod značkou EX 737/12, takto
rozhodol:
Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a z a s t a v u j e ju.
odôvodnenie:
1. Oprávnený návrhom zo dňa 12.10.2012 navrhol vykonanie exekúcie voči povinným 1/ a 2/ na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Michalom Krnáčom, so sídlom Mydlárska 185, 010 01 Žilina, sp.zn. RK-1351/07-MK zo dňa 31.01.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.02.2008 a vykonateľnosť dňa 03.03.2008. Na základe tohto rozsudku boli povinní 1/ a 2/ zaviazaní zaplatiť oprávnenému pohľadávku vo výške 816,43 € s príslušenstvom. V návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený žiadal, aby súdny exekútor vo veci vykonal exekúciu na vymoženie istiny vo výške 448,38 €, spolu s úrokom vo výške 6,0 % ročne zo sumy 816,44 € od 01.12.2007 do 19.03.2008, s úrokom vo výške 6,0 % ročne zo sumy 798,18 € od 20.03.2008 do 12.06.2008, s úrokom vo výške 6,0 % ročne zo sumy 781,58 € od 13.06.2008 do 21.10.2008, s úrokom vo výške 6,0 % ročne zo sumy 764,98 € od 22.10.2008 do 17.12.2008, s úrokom vo výške 6,0 % ročne zo sumy 748,38 € od 18.12.2008 do 12.02.2009, s úrokom vo výške 6,0 % ročne zo sumy 728,38 € od 13.02.2009 do 19.03.2009, s úrokom vo výške 6,0 % ročne zo sumy 708,38 € od 20.03.2009 do 14.06.2009, s úrokom vo výške 6,0 % ročne zo sumy 688,38 € od 15.06.2009 do 19.08.2009, s úrokom vo výške 6,0 % ročne zo sumy 668,38 € od 20.08.2009 do 13.10.2009, s úrokom vo výške 6,0 % ročne zo sumy 648,38 € od 14.10.2009 do 20.04.2011, s úrokom vo výške 6,0 % ročne zo sumy 628,38 € od 21.04.2011 do 21.06.2011, s úrokom vo výške 6,0 % ročne zo sumy 608,38 € od 22.06.2011 do 19.07.2011, s úrokom vo výške 6,0 % ročne zo sumy 588,38 € od 20.07.2011 do 21.08.2011, s úrokom vo výške 6,0 % ročne zo sumy 568,38 € od 22.08.2011 do 20.09.2011, s úrokom vo výške 6,0 % ročne zo sumy 548,38 € od 21.09.2011 do 23.10.2011, s úrokom vo výške 6,0 % ročne zo sumy 528,38 € od 24.10.2011 do 21.11.2011, s úrokom vo výške 6,0 % ročne zo sumy 508,38 € od 22.11.2011 do 19.01.2012, s úrokom vo výške 6,0 % ročne zo sumy 488,38 € od 20.01.2012 do 21.02.2012, s úrokom vo výške 6,0 % ročne zo sumy 468,38 € od 22.02.2012 do 20.03.2012, s úrokom vo výške 6,0 % ročne zo sumy 764,98 € od 22.10.2008 do 17.12.2008, s úrokom vo výške 6,0 % ročne zo sumy 748,38 € od 18.12.2008 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 2,72 €, trovy konania vo výške 16,50 € (súdny poplatok) + 24,90 € (trovy právneho zastúpenia). Okresný súd Žiar nad Hronom vydal dňa 26.11.2012 poverenie č. 5613*054761, ktorým poveril súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.
2. Zo spisového materiálu vyplýva, že účastníci uzavreli dňa 30.05.2007 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8000069187 (ďalej len „Zmluva“) v spojení s Zmluvnými dojednaniami o revolvingovom úvere spoločnosti Profireal Slovakia spol. s.r.o. V zmysle uzavretej Zmluvy sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinným 1/ a 2/ ako dlžníkom úver 547,69 € a povinní 1/ a 2/ sa zaviazali vrátiť veriteľovi úver v 22 mesačných splátkach po 18,25 €. Povinní 1/ a 2/ poskytnutý úver nesplácali v zmysle zmluvy o pôžičke, následkom čoho oprávnený uplatnil v možnosť predčasného splatenia celého úveru vrátane príslušenstva, čím sa stal celý úver splatným.
3. Vzhľadom na to, že povinní 1/ a 2/ ako dlžníci si svoje povinnosti z uzavretej zmluvy neplnili riadne a včas, obrátil sa oprávnený na rozhodcovský súd v zmysle rozhodcovskej doložky tvoriacej súčasť Zmluvných dojednaní. V bode 18. v časti Riešenia sporov sa uvádza: „Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky, uvedenej v čl. 18.2 tejto zmluvy. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto zmluvy spočíva na žalobcovi. Rozhodcovská doložka znie: „Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v jednoinštančnom písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov: ...“
4. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
5. Podľa § 45 ods. 1, písm. a, b, c, zákona číslo 244/2002 Z. z., o rozhodcovskom konaní (ďalej ZoRK), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a), b) alebo b), c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
6. Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
7. V zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
9. Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase vydania exekučného titulu rozhodcovský súd musí rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas rozhodcovského konania; nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov. Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, 13a) najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. 13b) Ak sa dôvod, pre ktorý nemožno prisúdiť plnenie vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len tejto časti, pokiaľ z povahy zmluvy alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Pokiaľ uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy predchádzala nekalá obchodná praktika, 13c) nemožno prisúdiť plnenie v celom rozsahu.
10. Súd preskúmal exekučný titul z formálnej ako aj materiálnej stránky. Z formálnej stránky sa skúma či exekučný titul v tomto prípade rozhodcovský rozsudok má všetky formálne náležitosti, ktoré vyžaduje § 34 ZoRK a z materiálnej stránky, či exekučný titul v tomto prípade rozhodcovský rozsudok má splnené všetky hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu a to napríklad jeho rozpor s právom, t.j. dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi a podobne. Exekučný súd uvádza, že je vždy povinný skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku, najmä či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie, túto podmienku je povinný skúmať ex officio, a to už pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, a prípadne neskôr počas celého exekučného konania. Uvedené konštatoval aj Najvyšší súd SR. Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 5. decembra 2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012: „Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý. Prekážku rozsúdenej veci pre exekučné konanie netvorí právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, a to ani vtedy, ak exekučný súd skúma, či exekučný titul vydaný vo forme rozhodcovského rozsudku, je materiálne vykonateľný.“
11. Hoci podľa ustanovenia § 35 zákona číslo 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, táto okolnosť neznamená nemožnosť jeho preskúmania v exekučnom konaní.
12. Z uvedeného vyplýva, že nato, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v § 40 písmeno a) alebo b) ZRK, a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, nestráca síce svoju vlastnosť exekučného titulu, tieto jeho nedostatky však predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe.
13. Podľa § 3 odsek 1 zákona číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
15. Z okolností uzatvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinnými 1/ a 2/ ako fyzickými osobami nepodnikateľmi. Na základe uvedeného mal exekučný súd preukázané, že ide spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem Zmluvných dojednaní, na ktoré sa odôvodnenie rozsudku odvoláva, aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.
16. Podľa § 52 odsek 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
17. V odseku 4 § 53 Občianskeho zákonníka sú demonštratívne uvedené neprijateľné podmienky. Pod písmenom r) je s účinnosťou od 01.01.2008 (§ 53 Občianskeho zákonníka doplnený zákonom číslo 568/2007 Z. z.) uvedená ako neprijateľná podmienka aj rozhodcovská doložka, teda ak sa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. To, že v zmluve, ktorú uzatvoril oprávnený s povinným bola dojednaná rozhodcovská doložka vyplýva z zmluvných dojednaní zmluvy o pôžičke, ktoré sú súčasťou zmluvy, konkrétne v bode 18.2 a aj zo samotného rozhodcovského rozsudku, ktorý túto skutočnosť konštatuje vo svojom odôvodnení.
18. Krajský súd v Prešove v uznesení zo dňa 19.05.2011 sp.zn 6CoE/60/2011 judikoval, že „Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo v obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súd pri zisťovaní, či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku, skúma všetky dôležité skutočnosti, ktoré vyvolávajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Za také okolnosti možno považovať napr. neprijateľné miesto rozhodcovského konania, ktoré môže spotrebiteľa odradiť od uplatnenia svojich práv alebo pravidlá rozhodcovského konania, ktoré ukladajú povinnosti, ktoré predpisy upravujúce občianske súdne konanie neupravujú a ktoré sú v neprospech spotrebiteľa.“
19. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. K povinnosti spotrebiteľa namietať platnosť rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní Najvyšší súd SR doplnil, že princíp "vigilantibus iura sripta sunt" v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.“
20. Za neprijateľnú podmienku sa považuje podmienka, ktorá 1. je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, 2. spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, 3. nerovnováha musí byť v neprospech spotrebiteľa.
21. Za neprijateľnú podmienku sa považuje aj doložka, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.
22. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinní 1/ a 2/ nemali možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj obchodné podmienky pre úver. Povaha zmluvy je adhézna, teda spotrebitelia (povinní 1/ a 2/) ju mohli prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebitelia boli vedomí všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.
23. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/ EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky podmienky „nekalosti“ už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa. V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd zvolený oprávneným.
24. Na základe vyššie uvedených skutočnosti exekučný súd po preskúmaní podmienok exekučného konania zistil, že rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľmi osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľov v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Súd dospel k záveru, že Rozhodcovský rozsudok č.k.: RK-1351/07- MK je nespôsobilý exekučný titul spôsobujúci neprípustnosť ďalšieho pokračovania v exekúcii na jeho podklade, danú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň s vyššie citovaným ustanovením § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
25. Súd o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, a to písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, vlastnoručný podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné podať v počte troch rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.