Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/153/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletého V. V. nar. 20.X.XXXX dieťaťa rodičov L. V. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej na ul. O. č. XXX v C. v Y. republike a P. V. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho na ul. O. L. č. XXX v B. v Y. republike v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z 28.3.2018 č.k. 21P/31/2018-9 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že matka sa návrhom doručeným súdu 28.2.2018 domáhala zvýšenia výživného z 85 Eur mesačne (uloženej povinnému otcovi rozsudkom Okresného súdu Košice I z 10.5.2016 č.k. 11P/25/2016-53) na 220 Eur. Rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 161 ods. 1, a 2 3 Civilného sporového poriadku, ako aj Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18.12.2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej len ,,Nariadenie Rady o vyživovacej povinnosti“), keď po preskúmaní splnenia podmienok konania v súlade s § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku dospel k záveru, že predmetná vec nespadá do právomoci súdov Slovenskej republiky a keďže ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastavil. Pre vyriešenie otázky, či predmetná vec patrí do právomoci slovenských súdov, keďže zo samotného návrhu matky je zrejmé, že ako osoba oprávnená na výživné - maloleté dieťa tak aj osoba povinná z vyživovacej povinnosti - otec, majú obvyklý pobyt na území iného členského štátu Európskej únie - Českej republiky, súd postupoval podľa článku 3 citovaného nariadenia, z ktorého vyplýva, že právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti má súd v členskom štáte obvyklého pobytu povinného alebo oprávneného. Z uvedeného nariadenia vyvodil záver, že v danej veci je daná právomoc súdov Českej republiky a nie Slovenskej republiky.

3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka a žiadala, aby konajúci súd konanie o úpravu výživného nezastavil. Uviedla, že jej manželstvo bolo rozvedené na území Slovenskej republiky kde bolo určené výživné aj styk otca s maloletým V.. V roku 2017 podal otec maloletého na súde v Českej republike návrh na úpravu styku, ktorý návrh súd zamietol a on sa obrátil na súd na Slovensku. Z uvedeného dôvodu aj matka rovno podala návrh o úpravu výživného na Okresný súd Košice I. Dodala, že jej finančná situácia sa od podania návrhu zmenila a momentálne je PN, ktorá trvá od 6.3.2018.

4. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).

5. Podľa ust. § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 a 3 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

7. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario v rozsahu danom § 66 v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vecne správne rozhodol, ak pre nedostatok právomoci zastavil konanie o zmenu vyživovacej povinnosti k maloletému. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že súd prvej inštancie na posúdenie právomoci konať vo veci zvýšenia výživného v danej veci správne aplikoval Nariadenie Rady č. 4/2009 o vyživovacej povinnosti, ktoré sa v rámci členských štátov Európskej únie začalo uplatňovať dňa 18.6.2011, a ktoré sa vzťahuje na všetky druhy vyživovacej povinnosti priznanej právom toho- ktorého členského štátu vyplývajúce z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva a švagrovstva. Toto Nariadenie sa týka všetkých podstatných aspektov medzinárodného práva súkromného a procesného vo veciach vyživovacej povinnosti, a to právomoci súdov pri rozhodovaní o určení alebo zmene výživného, právneho poriadku, podľa ktorého sa vyživovacia povinnosť posudzuje, ako aj podmienok, za ktorých sa rozhodnutiam vo veci výživného vydaným na území jedného členského štátu priznávajú účinky na území iného členského štátu. Článok 3 pod písm. a/ a b/ Nariadenia Rady o vyživovacej povinnosti zakladá nielen právomoc, ale aj príslušnosť súdu, a to podľa obvyklého pobytu oprávneného alebo odporcu. Vo veciach vyživovacích povinností majú teda v zmysle uvedených ustanovení právomoc súdy obvyklého pobytu odporcu (osoby povinnej poskytnúť výživné), alebo obvyklého pobytu oprávneného (t.j. osoby, ktorá má právo na výživné). V prípade, ak je žalobcom oprávnený, môže si vybrať súd, ktorému doručí svoj návrh v mieste svojho obvyklého pobytu (článok 3 písm. b/ Nariadenia) alebo v mieste obvyklého pobytu povinného (článok 3 písm. a/ Nariadenia). V tejto právnej veci navrhovateľka - matka oprávneného maloletého si vybrala pre podanie návrhu na zvýšenie výživného odporcu - povinného súd v Slovenskej republike, konkrétne Okresný súd Košice I, ktorý nie je súdom obvyklého pobytu maloletého oprávneného (článok 3 písm. b/ Nariadenia) a ani súdom obvyklého pobytu povinného (článok 3 písm. a/ Nariadenia), preto nie je daná právomoc Okresného súdu Košice I konať o jej návrhu na zvýšenie výživného. Dodáva, že výkon právomoci slovenského súdu pri úprave vyživovacej povinnosti rodiča voči maloletému by ani nebol v jeho záujme, nakoľko zo spisového materiálu nepochybne vyplýva, že maloletý Dávid sa na území Slovenskej republiky nezdržiava, jeho obvyklý pobyt je na území Českej republiky, kde maloletý býva s matkou a navštevuje vzdelávacie zariadenie.

8. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 a podľa ust. § 387 ods. 2 sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

9. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je :

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.