Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/100/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ninou Dubovskou, v spore žalobcu: W.. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., X. XXXX/X, zastúpený Advokátskou kanceláriou Hudzík & Partners s.r.o., JUDr. Ján Hudzík, advokát, Mnoheľova 830/15, Poprad, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 256,20 eur z a s t a v u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi škodu v sumu 950,84 eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu v sume 3.000 eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

V. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania p r á v o.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Poprad dňa 11.01.2013, domáhal zaviazania žalovaného zaplatením náhrady škody v sume 1.889,68 eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 50.000,- eur z dôvodu, že Okresný súd Poprad uznesením č.k. 5T 120/2011-1704 zo dňa 04.11.2011 podľa ust. § 241 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku účinného do 31.12.2005 s použitím ust. § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zastavil trestné stíhanie proti žalobcovi ako obvinenému z pokračovacieho trestného činu poškodzovania cudzích práv podľa ust. § 209 ods. 1 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva v časti štádiu pokusu, pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Krajský súd Prešov uznesením č.k. 2To 7/2012-1735 zo dňa 20.03.2012 podľa ust. § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol sťažnosť Okresného prokurátora Bratislava III proti citovanému uzneseniu a v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že všetky dôkazy zabezpečené v štádiu prípravného konania, ako aj dôkazy zabezpečené súdom pred rozhodnutím o zastavení trestného stíhania, dostatočným spôsobom vyvodzujú záver, že rozhodnutie Okresného súdu, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie, je v súlade so zákonom. Žalobca uviedol, že sú splnené podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú poškodenému nezákonným rozhodnutím: (i) existencia nezákonného rozhodnutia - rozhodnutie vyšetrovateľa o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, keď trestné stíhanie bolo zastavené právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Poprad č.k. 5T 120/2011-1704 zo dňa 04.11.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu Prešov 2To 7/2012-1735 zo dňa 20.03.2012, pričom právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania sa trestné stíhanie voči poškodenému skončilo, zanikli účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, a tým je preukázaná nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia; (ii) vznik škody, keď žalobcovi vznikla ako poškodenému škoda vo výške 1.889,68 eur a nemajetková ujma vo výške 50.000,- eur a (iii) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody, keď pokiaľ by vyšetrovateľ postupoval v súlade so zákonom, nebolo by začaté trestné stíhanie ani vznesené obvinenie voči žalobcovi. Za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v prípade, ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa teda posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. S odkazom na ust. § 3 ods. 1 písm. a), § 4 ods. 1 písm. b) a § 5 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z.z. uviedol žalobca, že mu nezákonným rozhodnutím vyšetrovateľa o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia bola spôsobená škoda, za ktorú zodpovedá štát. Nezákonnosť rozhodnutia spočíva v tom, že poškodený trestný čin nespáchal, nebol splnený ani predpoklad o spáchaní trestného činu žalobcom a uznesenie o začatí trestného stíhania a vznesenie obvinenia preto nemalo byť vydané, t.j. bolo vydané v rozpore so zákonom (ust. § 199 ods. 1 a § 206 ods. 1 Trestného poriadku). Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bolo žalovanému zaslané 30.08.2012 a v odpovedi doručenej žalobcovi 16.11.2012 podľa žalovaného absentuje existencia nezákonného rozhodnutia v príčinnej súvislosti, s ktorým mala byť žiadateľovi spôsobená škoda a zákon číslo 514/2003 Z.z. striktne vymedzuje, za akých podmienok štát zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci; žiadne z rozhodnutí povereného príslušníka Policajného zboru v danom prípade nebolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Podľa žalobcu je odpoveď žalovaného ústavne nekonformná a je v rozpore s princípom materiálneho právneho štátu, ktorý musí niesť zodpovednosť za konanie svojich orgánov. Náhrada škody predstavuje trovy konania ktoré žalobcovi vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie podľa priloženého vyčíslenia, spolu odmena za právne služby, vrátane režijného paušálu, cestovných výdavkov a náhrady za stratu času. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že došlo k nepriaznivým reakciám v rodinnom, pracovnom, verejnom prostredí žalobcu ako poškodeného, keď opakovane bolo poukazované na to, že žalobca spolu s p. T. sú trestne stíhaní a žalobca bol vykreslený ako páchateľ trestného činu, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne podaním doručeným dňa 19.03.2013 Okresnému súdu Poprad a uviedol, že nárok žalobcu neuznáva a žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že podľa neho na rozhodovanie o tom, či uznesenie o vznesení obvinenia žalobcovi je nezákonné alebo nie, nie je daná právomoc civilného súdu. Pri opačnom výklade by totiž mohlo i zo strany súdov rozhodujúcich v rámci civilného procesu dôjsť k neprípustnému zásahu do trestného konania a do výkonu pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní. Podmienkou pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. je zrušenie alebo zmena takéhoto rozhodnutia na to príslušným orgánom, táto podmienka však v tomto prípade splnená nebola, keďže rozhodnutie o vznesení obvinenia nadobudlo právoplatnosť (sťažnosť žalobcu ako obvineného proti uzneseniu o vznesení obvinenia bola zamietnutá ako neopodstatnená). V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že vyšetrovateľ žalobcovi vzniesol obvinenie na základe záväzného pokynu prokurátora, keď prokurátor uznesenie o vznesení obvinenia voči žalovanému nezrušil ako nezákonné a sťažnosť voči nemu smerujúcu vyhodnotil ako nedôvodnú. K vyčíslenej škode vo výške 1.889,68 eur žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal, že túto sumu ako trovy obhajoby právnemu zástupcovi uhradil, nepredložil príjmový pokladničný doklad, výpis z účtu alebo iný účtovný doklad, preukazujúci túto skutočnosť. Namietal, že úkony vykonal obhajca pre žalobcu a spoluobvineného T. T., v dôsledku čoho sa mala krátiť odmena podľa ust. § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Rovnako žalovaný namietal, že žalobca si uplatnil náhradu cestovných výdavkov a straty času v plnej výške pri žalobcovi a aj v žalobe iniciovanej p. T., čo predstavuje bezdôvodné obohatenie a je potrebné tieto náhrady analogicky s ust. § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. krátiť.

3. Súd v pôvodnom konaní vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkov, oboznámil sa s vyjadreniami žalovaného a s listinnými dôkazmi založenými v spise, na základe takto zisteného skutkového stavu vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 9C/100/2013-212 zo dňa 03.05.2016 tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.000,- eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané naplnenie všetkých troch predpokladov pre priznanie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., t.j. nezákonné rozhodnutie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. Trestné konanie odo dňa vznesenia obvinenia voči žalobcovi zo dňa 06.05.2008 až do potvrdzujúceho rozhodnutia Krajského súdu Prešov uznesením zo dňa 20.03.2012, trvalo takmer štyri roky, pričom žalobca bol neúspešný v rámci mimosúdneho, predbežného prejednania nároku, a preto aj s prihliadnutím na dĺžku trvania trestného konania priznal žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v sume 2.110,32 eur tak, aby celková priznaná suma spolu s náhradou trov právneho zastúpenia (1.889,68 eur) tvorila sumu 4.000,- eur. Uviedol, že bol jednoznačne daný predpoklad pre náhradu škody podľa ust. § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., t.j. existencia nezákonného rozhodnutia, pri určení výšky náhrady škody vychádzal z ust. § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého náhrada škody zahŕňa v prvom rade náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré žalobcovi ako poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, v danom prípade v trestnom konaní, spolu trovy obhajoby v sume 1.889,68 eur. Vykonaným dokazovaním, najmä výsluchom žalobcu a svedkov dospel k záveru, že v tomto prípade iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Pri určení výšky nemajetkovej ujmy prihliadol na osobu žalobcu ako poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, keď išlo o prvé trestné stíhanie žalobcu, ktorý bol dovtedy bezúhonný. K závažnosti vzniknutej ujmy a k okolnostiam, za ktorých k nej došlo, zobral do úvahy vynaložené náklady na trovy obhajoby, ktoré priznal žalobcovi v plnej výške (1.889,68 eur) a v zostávajúcej časti mu priznal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2.110,32 eur. Túto sumu považoval za dostatočnú vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania.

4. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd na odvolanie žalovaného rozsudok č.k. 9C/100/2013-212 zo dňa 03.05.2016 uznesením č.k. 2Co/42/2017-266 zo dňa 28.02.2018 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu, že dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože z obsahu jeho odôvodnenia je záver súdu prvej inštancie o tom, ako zhodnotil zákonné predpoklady pre vyhovenie žaloby v časti náhrady škody a v časti náhrady nemajetkovej ujmy nejasným. Uviedol, že podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Odvolací súd ďalej uviedol, že súd sa nevysporiadal s tým, či žalobca v spore preukázal splnenie podmienok pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spočívajúceho vo vynaložených trovách obhajoby v trestnom konaní v uvedenej výške, či ich skutočne aj zaplatil svojmu právnemu zástupcovi za zastupovanie v trestnom konaní, z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, či súd prvej inštancie vykonal dokazovanie trestným spisom, z ktorého by bolo zrejmé, aké úkony a kedy ich právny zástupca žalobcu v trestnom konaní aj skutočne vykonal. Odvolací súd súdu prvej inštancie ďalej vytkol, že sa nezaoberal tým, že právny zástupca žalobcu zastupoval v trestnom konaní okrem žalobcu aj ďalšieho spoluobvineného (p. T. T.) a že vykonával identické právne úkony pri dvoch obvinených, čo žalovaný namietal už počas konania pred súdom prvej inštancie, súd prvej inštancie mal teda skúmať, či nebolo na mieste odmenu znížiť (vyhláška č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom v čase vykonania úkonov) a v takom prípade bez ďalšieho nemohla byť žalobcovi priznaná náhrada škody v takej výške, v akej mu ju priznal prvoinštančný súd (1.889,68 eur) a v akej ju uplatnil žalobca. Vo vzťahu k nemajetkovej ujme odvolací súd uviedol, že nebol preukázaný vznik nemajetkovej ujmy, súd prvej inštancie neodôvodnil jej opodstatnenosť a ani jej výšku, určil výšku náhrady nemajetkovej ujmy voľnou úvahou, ale aj táto úvaha musí byť preskúmateľná, súd v odôvodnení rozsudku iba uviedol, že žalobca nebol úspešný v rámci mimosúdneho - predbežného prejednania nároku, a že prihliadol na dĺžku trvania trestného konania a priznal mu spolu sumu 4.000,- eur bez bližšieho zdôvodnenia tejto primeranosti. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že zníženie autority ako otca voči deťom, ani zo strany manželky, nepociťoval, keď výkon podpredsedu Stavebného bytového družstva Poprad bol mimopracovnou aktivitou žalobcu a nezáviselo na nej jeho živobytie a ani jeho rodiny a v súvislosti s vyšetrovaním mohol uvedenej funkcie vzdať. Z rozhodnutia ale vôbec nie je zrejmé, prečo nakoniec žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2.110,32 eur priznal, o ktoré dôkazy svoje zistenia oprel, keď neuviedol ani úvahy, ktorými sa pri hodnotení dôkazov riadil a úplne absentuje posúdenie a náležité zhodnotenie skutkového stavu podľa zákonných ustanovení, ktoré použil. Podľa odvolacieho súdu súd nesprávne aplikoval ust. § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého sa nemajetková ujma v peniazoch uhrádza iba vtedy, ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením a ujmu nie je možné nahradiť inak, pretože súd sa v odôvodnení rozsudku obmedzil iba na skonštatovanie, že trestné konanie trvalo skoro štyri roky, že žalobca nebol v rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody úspešný a že boli splnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Dôkazné bremeno ohľadne intenzity, trvania a rozsahu nepriaznivých následkov vzniknutých žalobcovi v súkromnom, pracovnom, živote a spoločenskom uplatnení, bolo práve na žalobcovi. Súdu prvej inštancie uložil odvolací súd, za aktívnej účasti strán sporu, opätovne kvalifikovaným spôsobom o žalobe, o všetkých nárokoch žalobcu, rozhodnúť, riadne zistiť skutkový stav veci, opätovne posúdiť nárok žalobcu na náhradu škody s tým, že bude musieť zistiť presne ktoré úkony, kedy a pre koľko osôb právny zástupca žalobcu v rámci trestného konania vykonal (aj pre žalobcu) opätovne posúdiť nárok žalobcu aj na náhradu nemajetkovej ujmy, vykonané dôkazy vyhodnotiť, rozhodnúť a zo zisteného skutkového stavu vyvodiť záver, ktorý je nutné správne a dostatočne odôvodniť.

5. V nadväznosti na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co/42/2017-266 zo dňa 28.02.2018 súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 16.02.2018, 17.09.2018 a 31.10.2018. Na návrh strán sporu, v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu, súd doplnil dokazovanie výsluchom p. T. T. a trestným spisom Okresného súdu Poprad, sp. zn. 5T 120/2011.

6. Právny zástupca žalobcu zotrval na svojich vyjadreniach v konaní a naviac uviedol a akcentoval, že v konaní vyčíslením trov právneho zastúpenia bol tento nárok preukázaný, za účelom čoho dňa 11.06.2018 doručil súdu vyúčtovanie preukazujúce, v akom rozsahu a v akom čase boli úkony vykonané, pričom hodnotu jedného úkonu právnej služby stanovil podľa ust. § 12 ods. 3 vyhlášky vo výške 50 % základnej sadzby tarifnej odmeny a uplatňuje si len tarifnú odmenu podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., nakoľko na rozdiel sumy nemá žalobca nárok. K úhrade uplatnených trov konania (právneho zastúpenia) došlo do pokladne, preto nie je potrebné preukazovať ich úhradu na účet, preddavky na odmenu na zastupovanie boli klientovi zúčtované a klientovi nebola vrátená žiadna suma, nakoľko suma uhradená preddavkovo predstavovala zmluvnú odmenu. K náhrade nemajetkovej ujmy žalobca uviedol, že má za to, že bolo vykonané dokazovanie, ktoré preukazuje dôvodnosť nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, keď zo strany členov bytového družstva za roky 2012 - 2016 sa stále v rámci námietok objavuje argumentácia, že bolo voči žalobcovi a p. T. T. vedené trestné konanie a že ide o podvodné konanie z ich strany, vznesenie obvinenia a neskoršie zastavenie trestného stíhania malo dopad na žalobcu, keď reakcie okolia pociťuje dodnes, žalobca sa musel brániť, trestné stíhanie trvalo takmer 5 rokov, musel si zabezpečiť obhajcu, zúčastňovať sa vyšetrovacích úkonov tak v Bratislave ako aj v Poprade, bol neustále konfrontovaný členskou základňou, ktorí sa ho dotazovali, prečo je trestne stíhaný, musel týmto osobám na zhromaždeniach delegátov, aj na verejnosti vysvetľovať, že sa v rámci trestného konania bráni a že sa necíti byť vinný za spáchanie akéhokoľvek trestného činu súvisiaceho z výkonom jeho funkcie podpredsedu predstavenstva OSBD Poprad. Žalobca poukázal na rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 30Cdo 2865/2015. Samotné zastavenie trestného stíhania nie je dostatočným zadosťučinením pre žalobcu, lebo ujma, ktorá mu bola spôsobená sa len zastavením trestného stíhania nedá vymazať. Z výsluchov svedkov v konaní T. T., W.. Š. G., W.. C. Š. a p. I.H. T. je podľa žalobcu zrejmé, aký závažný dopad malo trestné konanie vedené voči žalobcovi na jeho postavenie ako podpredsedu predstavenstva a aký to malo dopad na samotnú činnosť OSBD Poprad. Žalobca záverom uviedol, že má za to, že neoprávneným trestným stíhaním došlo k tak závažnému zásahu do osobnosti žalobcu, že iba samotné zastavenie trestného stíhania nie je dostatočným satisfakčným prostriedkom na to, aby jeho osoba a osobnosť bola očistená a uplatnený nárok na nemajetkovú ujmu vo výške, ktorú si uplatnil v žalobnom návrhu žalobca, je dôvodný.

7. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 11.06.2018 vyčíslil náhradu škody, spočívajúcu v trovách obhajoby (odmeny a hotových výdavkoch na zastupovanie) v trestnej veci vedenej na Okresnom súde v Poprade, sp. zn. 5T/210/2011 spolu vo výške 1.659,84 eur. Žalobca si uplatnil odmenu za jeden úkon právnej služby podľa ust. § 12 ods. 3 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. predstavuje v roku 2008 sumu 52,71 eur : 2 = 26,36 eur a v roku 2011 sumu 61,75 eur : 2 = 30,88 eur. Jednotlivé úkony uviedol žalobca nasledovne: (i) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady dňa 22.05.2008 - 26,36 eur (ii) písomné podanie na iný orgán - doplnenie sťažnosti 05.06.2008 - 26,36 eur (iii) ďalšia porada s klientom dňa 26.11.2008 11.30 hod.-12.00 hod. - 26,36 eur (iv) účasť na vyšetrovacích úkonoch v Poprade dňa 27.11.2008 výsluch T. T. 9.00 hod. - 10.30 hod. a výsluch Ing. Miroslava Sima 10.40 hod. - 11.40 hod. - čistý čas 150 min. - 52,72 eur (v) účasť na vyšetrovacích úkonoch v Bratislave dňa 12.01.2011 výsluch B. D. 10.00 hod.-11.15 hod. - čistý čas 75 min. - 30,88 eur (vi) účasť na vyšetrovacích úkonoch v Bratislave dňa 31.01.2011 výsluch G. K. - čistý čas 255 min. - 61,76 eur (vii) oboznámenie s výsledkami vyšetrovania v Bratislave dňa 06.07.2011 - 30,88 eur

(viii) ďalšia porada s klientom dňa 07.09.2011, 15.00 hod.-16.15 hod. - 30,88 eur (ix) písomné podanie na súd - vyjadrenie k sťažnosti prokurátora zo dňa 28.12.2011 - 30,88 eur _____________________________________________________________________ Úkony spolu 317,08 eur

Režijný paušál rok 2008- 6,31 eur, rok 2011-7,41 eur, spolu 76,01 eur

Náhrada cestovných výdavkov 525,75 eur Cesta motorovým vozidlom Škoda Octavia na trase Poprad - Bratislava a späť dňa 12.01.2011 - spolu 730,- km; náhrada za použitie 0,183 eur x 730,- km = 128,10 eur a náhrada za pohonné hmoty 46,12 eur pri priemernej spotrebe 5,2 1 na 100 km a cene pohonných hmôt 1,267 eur/1 l, t. j. spolu 174,22 eur + cesta motorovým vozidlom Škoda Octavia na trase Poprad - Bratislava a späť dňa 31.01.2011 - spolu 730,- km; náhrada za použitie 0,183 eur x 730,- km = 128,10 eur a náhrada za pohonné hmoty 46,77 eur pri priemernej spotrebe 5,2 l na 100 km a cene pohonných hmôt 1,285 eur/1 l, t. j. spolu 174,87 eur + cesta motorovým vozidlom Škoda Octavia na trase Poprad - Bratislava a späť dňa 06.07.2011 - spolu 730,- km; náhrada za použitie 0,183 eur x 730,- km = 128,10 eur a náhrada za pohonné hmoty 48,56 eur pri priemernej spotrebe 5,2 1 na 100 km a cene pohonných hmôt 1,334 eur/1 1, t. j. spolu 176,66 eur

Náhrada za stratu času 741,- eur 60 začatých polhodín á 12,35 eur za účasť na vyšetrovacích úkonoch v Bratislave dňa 12.01.2011 a 31.01.2011 a pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania v Bratislave dňa 06.07.2011

8. Žalovaný zotrval na svojich vyjadreniach v konaní a naviac uviedol, že judikát na ktorý odkazuje žalobca rieši odlišnú situáciu, kde išlo o trestné stíhanie v súvislosti s výkonom profesie danej osoby, predsedníctvo v bytovom družstve žalobcu bolo jeho mimopracovnou aktivitou, funkcie sa mohol vzdať a neodvíja sa od tejto funkcie finančný zárobok žalobcu. K predloženým dôkazom žalobcu žalovaný uviedol, že tieto preukazujú iba tú skutočnosť, že do dnešného dňa prebieha v bytovom družstve spor ohľadne legitímnosti vedenia družstva, čo bola podstata trestného stíhania vedeného voči žalobcovi. Námietky a osočovanie, ktoré boli prezentované, že sú vznášané voči žalobcovi a že žalobca sú s p. T. obviňovaní z podvodu a sprenevery sa netýkajú trestného stíhania, ktoré je predmetom tohto konania, obvinenie bolo vznesené za poškodzovanie cudzích práv, kde podstatou tohto trestného činu je uvedenie registrového súdu, zodpovedných pracovníkov a tretích subjektov do omylu ohľadne toho, kto je oprávnený vystupovať v mene bytového družstva. Žalovaný sa domnieval, že ak by členom zhromaždenia bytového družstva vysvetlili, za čo boli stíhaní, títo by to asi pochopili, že sprenevera peňazí nie je podstatou tohto trestného činu, čo zjavne vysvetlené nebolo. Vo vzťahu k uplatneným trovám obhajoby namietal žalovaný iba úkon obhajoby zo dňa 05.06.2008 - doplnenie sťažnosti, v ostatnom rozsahu považoval vykonané úkony za dôvodné, účelne vynaložené, okrem rozporovanej sumy vo výške 26,36 eur za úkon zo dňa 05.06.2008. Žalovaný namietal, že pre úspešné uplatnenie nároku a náhrady škody musia byť kumulatívne splnené 3 základné podmienky, pričom zotrval na svojom stanovisku, že v uvedenom prípade nie je daná existencia nezákonného rozhodnutia, za ktoré nemožno za žiadnych okolností považovať uznesenie o vznesení obvinenia žalobcovi, prípadne rozhodnutie, ktorým bola zamietnutá jeho sťažnosť proti zamietnutiu vznesenia obvinenia. Ak by aj bola splnená prvá podmienka, spočívajúca v existencii nezákonného rozhodnutia, žalovaný je toho názoru, že jediným preukázaným vznikom škody žalobcovi boli trovy, ktoré mu nepochybne vznikli zabezpečením si obhajoby v trestnom konaní a ktorých výška ako aj účelnosť už rozporovaná zo strany žalovaného nebola. Žalovaný bol toho názoru, že ani ďalším dokazovaním žalobca nepreukázal súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom nemajetkovej ujmy, keď z vykonaných dôkazov je zrejmé, že k nejakej nemajetkovej ujme, ktorá mala spočívať najmä v osočovaní zo strany iných osôb, ktoré majú pretrvávať dodnes, došlo, avšak je taktiež zrejmé, že v súvislosti s činnosťou žalobcu bolo podaných viacero trestných oznámení a prevažne žalobca pociťoval negatívny prístup zo strany iných osôb najmä kvôli veci údajného spreneverenia finančných prostriedkov, ktorých skutok nebol predmetom trestného stíhania, pre ktorý bolo žalobcovi vznesené obvinenie, trestné stíhanie sa tak týkalo iných podozrení a preto nemožno automaticky spájať, že nemajetková ujma vznikla práve v jeho súvislosti. Z uvedených dôvodov navrhol žalovaný žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

9. Súd v pôvodnom konaní a následne v priebehu konania vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s vyjadreniami žalobcu a žalovaného, výsluchom svedkov: T. T., vrátane jeho dopočutia, C. Š., Š. G., I. T., oboznámením sa s obsahom spisu ako aj s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Poprad, sp. zn. 5T 120/2011, a dospel k zisteniu nasledovného skutkového stavu veci:

10. Žalobca vo svojej výpovedi potvrdil všetky skutočnosti, uvedené v žalobe a okrem toho uviedol, že od roku 2003 bol podpredsedom SBD, kde zastupoval SBD na schôdzach vlastníkov a bol zástupcom Združenia vlastníkov bytov (asi 65 rodín) v bytovom dome na X. A.. X E. G., kde aj býva. Na stretnutiach s vlastníkmi bytov sa mu opakovane stávalo, že sa ľudia na predmetné trestné stíhanie dotazovali, pýtali sa, v akom je štádiu, skrátka pociťoval od vlastníkov v tomto smere isté výhrady. Jeho zamestnávateľom je od roku 1984 Výskumný ústav chemických vlákien v Svite a aj na pracovisku sa stretával s výhradami spolupracovníkov, ako aj od vedenia, vtedy, keď ako zástupca zamestnancov prednášal nejaké návrhy smerom k vedeniu, jeden z členov vedenia (ekonomický námestník) ho odbil so slovami „čo chcem, ak som trestne stíhaný“; za jeho nadriadeným (riaditeľ ústavu pán P. E.) boli nejakí páni, ktorí ho informovali trestnom stíhaní a zisťovali, či on o tom vie. Podobné udalosti mu mohli privodiť pozdržanie alebo až zabrzdenie kariérneho postupu. V roku 2009 pôsobil ako zástupca na mieste vedúceho odboru konštrukcie, ale nestal sa oficiálnym vedúcim tohto odboru, v tejto súvislosti predpokladá, že to mohlo mať súvis s trestným stíhaním. Od roku 2010 sa stal vedúcim odboru vývoja a pôsobí tam doteraz. Nepríjemnosti spojené s vyšetrovaním mal také, že musel priamo riaditeľovi ako svojmu priamemu nadriadenému oznamovať a pýtať si od neho voľno na presne stanovené časy výsluchov u vyšetrovateľa, riaditeľ mu za týmto účelom voľno vždy poskytol. Svojou odbornosťou a k prístupom k prácu musel podať zvýšený výkon, aby vedenie presvedčil, že i napriek existencií okolností mimo práce, ktoré mu mohli jeho povesť a dôveryhodnosť zhoršiť, je schopný. Čo sa týka vplyvu trestného stíhania na jeho rodinu, uviedol, že rodinu to nepoznačilo do tej miery, že by mal problémy v manželstve s manželkou a deti, ktoré o tom určite vedeli, pretože žijú s nimi v spoločnej domácnosti, si to zrejme nechávali pre seba; nepociťoval zníženie autority ako otca voči deťom. Jeho 32 - ročná dcéra dokonca v bytovom družstve istý čas pracovala.

11. Z výsluchu svedka T. T. súd zistil, že je predsedom OSBD Poprad a spolu so žalobcom pôsobil vo funkcii predsedu predstavenstva od 16.06.2003, ich činnosť ako činnosť štatutárov spadá do dvoch rovín

- jednak vystupujú na schôdzach vlastníkov bytových domov ako predstavitelia štatutárneho orgánu OSBD a jednak na zhromaždení delegátov, pretože boli obaja ako zástupcovia družstva takmer vždy hlavnými aktérmi schôdzí s vlastníkmi bytov, často museli riešiť otázky týkajúce sa prebiehajúceho trestného stíhania, vysvetľovať a dokladovať tie skutočnosti, že nespreneverili žiadne peniaze ani nevykonávali žiadnu nekalú činnosť, okrem toho bolo nepríjemné, že už na začiatku vyšetrovania niekedy okolo roku 2005 začali kolovať po bytových domoch v správe družstva rôzne pamflety, ktoré reagovali vždy na nejakú skutočnosť vyplývajúcu z trestného konania, periodicky sa s tým stretával tak, že boli vydané každý mesiac-dva, potom bol pol roka pokoj a znovu v súvislosti s nejakou novou skutočnosťou (napr. že boli prevedené peniaze, ktoré OSBD dalo na termínované účty v banke, na svoj účet a boli spolu s navrhovateľom na Kanárskych ostrovoch, potom v inej súvislosti, že sa to rieši v Bratislave a budú za to odsúdení a pod.), rovnako vysvetľovali skutočnosti týkajúce sa trestného konania aj na zhromaždení delegátov, ktorí sa ich na to pýtali, sú im známi aj iniciátori týchto aktivít. Tieto skutočnosti mali aj vplyv na odchod bytových domov zo správy družstva, keď v roku 2005 bolo v správe družstva 240 bytových domov, od roku 2005 do roku 2009 ich zostalo iba asi 170. Od 01.10.2012 sa kvôli tomu muselo pristúpiť k oddeleniu správy a majetku, správu vykonáva dcérska spoločnosť OSBD. Aktivity a činnosť iniciátorov tohto trestného stíhania i napriek uzavretiu veci súdom stále pokračujú, už si robia so žalobcom žarty, že snáď neexistuje oblasť v správe bytov, v rámci ktorej by „nerobili podvody“.

12. Z dopočutia, výsluchu svedka T. T. súd zistil, že okrem toho, čo uviedol v predchádzajúcej výpovedi doplnil, že príčinou toho, že ich začala skupina ľudí obviňovať bolo, že v roku 2005 podali na generálnu prokuratúru SR ako predstavenstvo sťažnosť ohľadne neoprávneného použitia finančných prostriedkov vlastníkov bytov vo výške cca 15.000.000,- Sk, kde odpoveď generálnej prokuratúry SR bola, že síce finančné prostriedky neboli použité v súlade so zákonom, ale nie každé porušenie zákona je trestným činom, záverom odpovede bolo, že škodu neutrpelo družstvo, ale vlastníci a tí aj žalovali zaplatenie cca 30.000,- eur, ktoré sa museli zaplatiť z prostriedkov družstva. Týmto sa začala genéza prípadu, začalo sa ohováranie, zasielanie listov a „pamfletov“ zo strany vlastníkov. V tom období roku 2005 malo OSBD v správe cca 8000 bytov a vplyvom týchto skutočností cca 3000 bytov odišlo, čím utrpela finančná stránka družstva. Odmena členov orgánov družstva bola dohodnutá na základe smernice ako percento z platu riaditeľa, ktorý mal nárok na nárast v prípade dostatku finančných prostriedkov v družstve a tým, že cca 3000 bytov odišlo, plat riaditeľa sa nenavyšoval, a teda nebola ani možnosť nárastu odmeny členov jeho orgánov. Podľa jeho názoru príčinou súčasného stavu bolo, že okresný prokurátor dal pokyn vyšetrovateľovi, aby vzniesol obvinenie voči nemu a žalobcovi. Uviedol, že si vyprosuje, že ako štatutár musí znieť takéto obviňovanie a osočovanie, ak by som pochybil profesne, bolo by to na mieste, ale to, že neukradol alebo nespreneveril peniaze sa dokazuje ťažko, čo je podľa neho základom nároku na nemajetkovú ujmu. Ďalej svedok uviedol, že od zastavenia trestného stíhania od roku 2012 až dodnes na všetkých schôdzach vlastníkov, musia so žalobcom vysvetľovať, že súd uznal, že neporušili zákon. Ide o štvavú kampaň istej skupiny osôb, ktorí opakovane dodnes uvádzajú, že podplatili súdy. Podanie trestného oznámenia pre spreneveru sa otočilo proti nim, že boli obviňovaní, že ich spreneverili. Pôvodne bola možnosť uhrádzať prostriedky rôznymi formami vrátane úhrady do pokladne, ktorú od 01.09.2005 zrušili, aby zabránili skupine okolo p. K. a p. D. dostať sa k finančným prostriedkom, ktoré uhradili vlastníci ako zálohy a ktoré potom vyberali. K peniazom mali prístup na základe toho, že zhromaždenie delegátov umožnilo, že v období od 28.04.2005 do 28.08.2005 boli zapísaní v obchodnom registri Okresného súdu Prešov ako členovia predstavenstva družstva a 24.05.2005 sa násilne dostali do budovy družstva, kde boli cca rok, potom ju na základe rozhodnutia museli opustiť. Za ten jeden rok neodviedli 15.000.000,- Sk na účet vlastníkov. Po roku 2005 a vykonanej inventarizácií klesla táto suma na 9.000.000,- Sk, a tú žaluje družstvo od troch osôb - p. C., J., a T.. O trestnom stíhaní sa členovia predstavenstva dozvedeli tak, že p. K. a jeho ľudia rozvešali letáky po domoch, na dverách, že je na nich podané trestné oznámenie. Za neoprávnené použitie finančných prostriedkov 15.000.000,- Sk bolo na nich podané trestné oznámenie a vedené trestné stíhanie s tým, že chýbajúce peniaze mali oni nejako neoprávnene použiť, toto civilné konanie stále prebieha.

13. Z výsluchu svedkyne C. Š., ktorá do 30.09.2012 pôsobila vo funkcii ekonomickej námestníčky OSBD, súd zistil, že si na udalosti rokov 2005 - 2006 spomína živo, pretože ich so žalobcom prežívala, na jeseň roku 2005 vznikli v predstavenstve OSBD Poprad súdne spory kvôli právoplatnému zápisu štatutárneho orgánu, kde medzi sebou „bojovali“ dve skupiny predstavenstva, vzájomne sa osočovali a bolo to celkovo nepríjemne. Zapísanými v zmysle zástupcov štatutárneho orgánu boli ako predseda p. T. a ako podpredseda žalobca. Už v letnom období sa ako zástupcovia družstva stretávali s vlastníkmi bytov kvôli dodávkam tepla a na týchto stretnutiach vlastníci bytov disponovali uznesením o vznesení obvinenia voči p. T. a žalobcovi, čo bolo veľmi nepríjemné, pretože ich osočovali, oplzlo im nadávali a výsledkom bol veľký odliv bytových domov spod správy OSBD k iným správcom, prípadne do inej formy správy, najmä v priebehu rokov 2005 - 2008, ale aj v súčasnosti sa osočujúci pamflet ešte objaví. Aj v čase pojednávania, na ktorom bola vypočutá svedkyňa (09.07.2015) boli po bytových domoch, nielen tých, ktoré OSBD spravovalo, polepené anonymné papiere s opisom podvodov, ktorých sa mal dopustiť skupina okolo p. T. a žalobcu, pretože tieto dve mená si ľudia pamätali a títo páni boli zástupcami samosprávy bytov už predtým. Po zmene zákona bolo povinnosťou bytového družstva zakladať jednotlivým bytovým domom účty, kde mali byť odvádzané ich platby do fondov, a tak to aj bolo realizované. V reakcii na to boli znovu žalobca a p. T. označovaní ako podvodníci s tým, že peniaze z bytového družstva odchádzajú na nejaké súkromné účty, čo museli ľuďom vysvetľovať. Z rozhovorov aj z osobnej skúsenosti uviedla, že všetky udalosti okolo trestného stíhania zasiahli do pracovného a osobného života žalobcu, spomínal jej aj to, že do práce za jeho nadriadeným prišli dvaja páni, ktorí ho osočovali ako podvodníka. Funkcia člena štatutárneho orgánu je platená, je to napr. suma asi len 500,- eur štvrťročne v tomto období, predtým v roku 2005 to bolo podobné.

14. Z výpovede svedka Š. G. súd zistil, že sú so žalobcom dobrí kolegovia, mimo práce sa nestretávajú, svedok pracuje ako technický riaditeľ Tatranského správcovského domu, so žalobcom prišiel do kontaktu ako člen predstavenstva OSBD Poprad, stále je členom predstavenstva. Je pravdou, že predmetným trestným konaním voči žalobcovi bola veľmi sťažená komunikácia predstavenstva družstva navonok voči spravovaniu bytovým domom, veľa povinností musel svedok riešiť namiesto žalobcu, ktorý bol nepriechodnou osobou vo vzťahu k vlastníkom bytov. Na otázku súdu, či vyzval žalobcu na zváženie odstúpenia z funkcie za účelom zjednodušenia komunikácie s vlastníkmi spravovaných bytov, odpovedal svedok, že naopak žalobcovi dôveroval a nemal na to dôvod, pretože vedel, že trestné stíhanie voči žalobcovi je založené na absurdných obvineniach. Na schôdzach s vlastníkmi bytov sa stávalo, že musel vysvetľovať vlastníkom, že nie je dôvod na nedôveru a realita nezodpovedá ich informáciám o dôvodoch trestného konania voči žalobcovi, často sa stávalo, že disponovali trestným oznámením, ktoré bolo medzi nimi distribuované. Po bytových domoch boli vyvešané aj letáky, ktoré obsahovali informáciu o trestnom stíhaní žalobcu, boli anonymné, niektoré písané rukou. Letáky boli vyvesené po celom sídlisku plošne v období rokov 2007 - 2009. V jednom z letákov bolo, že žalobca ukradol z bytového družstva vysokú sumu peňazí, za ktorú odletel na Bahami.

15. Z výsluch svedkyne I. T. súd zistil, že je predsedníčkou volebnej komisie, čo je volebný orgán OSBD Poprad od roku 2008, žalobcu pozná výlučne pracovne. Od 19.06.2003, kedy nastali zmeny v predstavenstve, sa v kontrolnej komisii družstva pravidelne až doteraz vyskytujú ústne a písomné námietky voči osobe žalobcu týkajúce sa osočovania a ponižovania jeho osoby v súvislosti s výkonom práce pre OSBD, vždy napríklad pred alebo po voľbách. Ako príklad priniesla súdu leták (č.l. 101) z marca 2013, ktorý bol doručený kontrolnej komisii a letáky s rovnakým obsahom boli vyvesené po bytových domoch. Svedkyňa potvrdila, že tieto pamflety boli vyvesené po celom sídlisku, buď na oznamovacej tabuli - nástenke alebo boli vylepené na vonkajších dverách. Odliv spravovaných bytových domov v súvislosti s trestným stíhaním žalobcu odhaduje svedkyňa asi na 30 % z pôvodného objemu. Svedkyňa sa schôdzach ako člen kontrolnej komisie nezúčastňovala, ale sprostredkovane vie, že mali veľmi búrlivý priebeh. Málokedy sa schôdza odohrala podľa programu, viac menej sa stále riešili záležitosti okolo trestného stíhania oboch pánov ako členov predstavenstva. Aj svedkyňa osobne vo svojom bytovom dome veľa krát vysvetľovala obyvateľom, že obvinenia nie sú pravdivé.

16. Z letáka predloženého svedkyňou I. T. z marca 2013, ktorého znenie je zhodné s letákom predloženým žalobcom na pojednávaní dňa 10.07.2014 (č.l. 101 a č.l. 74), ktorý bol doručený kontrolnej komisii a vyvesený po bytových domoch, súd zistil, že odosielateľ sa označil ako „členovia legitímneho predstavenstva OSBD Poprad“ a jeho obsahom je oznámenie, že vyšetrovateľ „obviní fiktívnych a protiprávne konajúcich členov neligitímného predstavenstva, T. T. a C. D., ktorí svojim nezodpovedným konaním bránia legitímnym členom predstavenstva pod vedením C.. D. a spol. ujať sa svojich funkcií, aby tak mohli chrániť čestných členov Okresného stavebného bytového družstva v Poprade, ich majetok a finančné prostriedky“. Ďalej oznámenie obsahuje o.i. text: „Roky šafárenia a zlaté časy sa Vám končia Vážení páni! Vyslovujeme presvedčenie, že Okresný súd ako nezávislá inštitúcia na základe práva a neodškriepiteľných faktov potrestá samozvancov tak, aby už viac nemohli páchať trestnú činnosť, rozhadzovať naše peniaze. Aj vy, ako členovia a vlastníci bytov na svojich schôdzach máte najlepšiu možnosť, fiktívnym podvodne konajúcim členom neligitímneho predstavenstva T. T. a W.. C. D., dať najavo že si neprajete aby spravovali náš spoločný majetok, ktorí sme roky budovali a zveľaďovali jednoducho rozkradli.“

17. Z letáka predloženého žalobcom na pojednávaní dňa 10.07.2014 súd zistil, že odosielateľ sa označil ako „W.. C. C., riaditeľ správy OSBD Poprad“ a jeho obsahom je o.i. text: „Založenie eseročky nebolo schválené platnými delegátmi OSBD Poprad, ani legitímnym štatutárnym orgánom OSBD Poprad. Na založenie eseročky konatelia scudzili OSBD Poprad najmenej 150.000 eur a snažia sa scudziť aj majetok OSBD Poprad pre svoje sídlo na ul. G. J. XXX - nebytové priestory pod bytmi vlastníkov bytov v bloku Y.. Konateľmi eseročky sú osoby T. T.., W.. C. D.., W.. C. Š..“

18. Žalobca vo svojom písomnom podaní doručenom súdu 04.11.2015 (č. l. 152 až 157, originály v prílohovej obálke spisu č.l. 198) preukázal súdu príjmovými pokladničnými dokladmi zo dňa 22.01.2009 na sumu 1.000,- eur a zo dňa 31.01.2011 na sumu 1.000,- eur, zaplatenie zálohy na zastupovanie v trestnom konaní, čím preukazuje dôvodnosť žaloby vo vzťahu k náhrade škody - pôvodne žalobou uplatnenú vo výške 1.889,69 eur, po čiastočnom späťvzatí vo výške 1.633,48 eur ako náhradu nákladov spojených s obhajobou v trestnom konaní sp. zn. 5T 120/2011, Okresný súd Poprad.

19. Z pripojeného spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T 120/2011 a zo záznamu o porade s klientom zo dňa 26.11.2008 a zo dňa 07.09.2011 (č.l. 19 a 20) súd zistil, že obhajcovia žalobcu a T. T. ako obvinených (I.. C. X. S. I.. I. Y.) vykonali pre žalobcu S. T. T. nasledovné úkony (i) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady dňa 22.05.2008 (ii) písomné podanie na iný orgán - doplnenie sťažnosti 05.06.2008 (týka sa len spoluobvineného T. T.) (č.l. 32 spisu 5T/120/2011) (iii) ďalšia porada s klientom dňa 26.11.2008 11.30 hod.-12.00 hod. (č.l. 19) (iv) účasť na vyšetrovacích úkonoch v Poprade dňa 27.11.2008 (č.l. 50 spisu 5T/120/2011) výsluch T. T. 9.00 hod. - 10.30 hod. a výsluch W.. C. D. 10.40 hod. - 11.40 hod. - čistý čas 150 min. (v) účasť na vyšetrovacích úkonoch v Bratislave dňa 12.01.2011 (č.l. 886 spisu 5T/120/2011)

výsluch B. D. 10.00 hod.-11.15 hod. - čistý čas 75 min. (vi) účasť na vyšetrovacích úkonoch v Bratislave dňa 31.01.2011 (č.l. 596 spisu 5T/120/2011) výsluch G. K. 10.00 hod.-11.15 hod. - čistý čas 255 min. (vii) oboznámenie s výsledkami vyšetrovania v Bratislave dňa 06.07.2011 (č.l. 1671 spisu 5T/120/2011) (viii) ďalšia porada s klientom dňa 07.09.2011, 15.00 hod.-16.15 hod. (č.l. 20) (ix) písomné podanie na súd - vyjadrenie k sťažnosti prokurátora (č.l. 1730 spisu 5T/120/2011)

20. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:

21. Podľa ust. § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

22. Podľa ust. § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

23. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

24. Podľa ust. § 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len ako „zákon č. 514/2003 Z.z.“), výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb; a orgánom verejnej moci je: 1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

25. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

26. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

27. Podľa ust. § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

28. Podľa ust. § 5 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť.

29. Podľa ust. § 5 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.

30. Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

31. Podľa ust. § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

32. Podľa ust. § 6 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, pre ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

33. Podľa ust. § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

34. Podľa ust. § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie možné uspokojiť ju inak.

35. Podľa ust. § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na:

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

36. Podľa ust. § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodených násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu (zákon č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení zákona č. 79/2008 Z.z., t. j. v maximálnej výške 19.000,- eur).

37. Podľa ust. § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené alebo, v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

38. Podľa ust. § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

39. Podľa ust. § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb účinnej do 30.06.2013 (ďalej len ako „vyhláška 655/2004 Z.z.“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

40. Podľa ust. § 9 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., základná sadzba tarifnej odmeny sa môže znížiť alebo zvýšiť v prípadoch uvedených v tejto vyhláške.

41. Podľa ust. § 12 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa odseku 1 je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica

a) neprevyšuje päť rokov, jedna dvanástina výpočtového základu,

b) prevyšuje päť rokov a neprevyšuje desať rokov, jedna osmina výpočtového základu,

c) prevyšuje desať rokov alebo za ktorý možno uložiť výnimočný trest, jedna šestina výpočtového základu.

42. Podľa ust. § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

43. Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby:

a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,

b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej,

c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo za konanie pred súdom alebo iným orgánom, 4) pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín, ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny,

d) vypracovanie právneho rozboru veci okrem trestnoprávnej veci,

e) návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, mimoriadne dovolanie, podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona,

f) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.

44. Podľa ust. § 14 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., odmena vo výške dvoch tretín základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:

a) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu; dĺžka trvania porady alebo rokovania s klientom, ktorý je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, sa preukazuje potvrdením príslušného ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody,

b) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu.

45. Podľa ust. § 14 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:

a) návrh na predbežné opatrenie a odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na zabezpečenie dôkazu alebo dedičstva,

b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu,

c) návrhy a sťažnosti vo veciach, o ktorých sa rozhoduje na verejnom zasadaní, s výnimkou návrhu na obnovu konania,

d) účasť na verejnom zasadaní, ak nejde o odvolanie alebo obnovu konania,

e) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

46. Podľa ust. § 14 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., odmena vo výške jednej tretiny základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:

a) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, ak nepresiahne jednu hodinu,

b) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, ak nepresiahne jednu hodinu.

47. Podľa ust. § 14 ods. 6 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ak po poslednej porade alebo rokovaní s klientom alebo protistranou nasleduje ďalšia porada alebo rokovanie a medzitým nedošlo k inému úkonu právnej služby, tak odmena za túto ďalšiu poradu alebo rokovanie advokátovi nepatrí.

48. Podľa ust. § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., od klienta možno považovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

49. Podľa ust. § 16 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú osobitné predpisy (zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách), ak táto vyhláška neustanovuje inak.

50. Podľa § ust. 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

51. Podľa § ust. § 209 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. , v znení účinnom ku dňu 31.12.2005, kto inému spôsobí vážnu ujmu na právach tým, že a) uvedie niekoho do omylu, alebo b) využije niečí omyl, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo peňažným trestom.

52. Na pojednávaní konanom dňa 31.10.2018 vzal žalobca žalobu v časti uplatneného nároku žalobcu v rozdiele sumy pôvodne uplatnenej žalobou vo výške 1.889,68 eur a sumy 1.633,48 eur, t.j. sumy 256,20 eur, ktorej dôvodnosť a oprávnenosť namietal aj žalovaný späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Súd preto konanie v tejto časti zastavil tak, ako je uvedené vo výroku č. I tohto rozsudku.

53. Predmetom žaloby, po čiastočnom späťvzatí tak bol nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 1.633,48 eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 50.000 eur.

54. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že zmyslu a účelu ust. § 6 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovedá interpretácia tohto ustanovenia, v zmysle ktorej rovnaké dôsledky ako zrušenie nezákonného uznesenia o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia, má tiež rozhodnutie o zastavení trestného stíhania vydané z dôvodu, že sa nepotvrdil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným (uznesenie NS SR, sp. zn. 4 MCdo 15/2009). Pre posúdenie nezákonnosti rozhodnutia, resp. postupu orgánu činného v trestnom konaní, nie je rozhodujúce, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Ak bolo trestné stíhanie konkrétnej osoby zastavené z dôvodu, že skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, sa nestal, že skutok nie je trestným činom, resp. že skutok nespáchal obvinený, uznesenie, ktorým bolo obvinenému obvinenie vznesené a tiež aj záväzný pokyn prokurátora na vznesenie obvinenia (ak bolo obvinenie vznesené na základe pokynu prokurátora) sú vždy nezákonné, zasahujúce do základných práv jednotlivca (nález ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 320/2016). Ústavný súd zastáva názor, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, nielen zastavenie trestného stíhania, ak k nemu došlo preto, že sa nepotvrdil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesenie obvinenia pre nezákonnosť, ale rovnaké dôsledky má aj rozhodnutie o postúpení veci do priestupkového konania, ak k nemu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným. Zmyslom a účelom zákona č. 514/2003 Z. z. je totiž ustanoviť v súlade s čl. 46 ods. 3 Ústavy podmienky, za ktorých vzniká právo na náhradu škody podľa tohto zákona, a to spôsobom, ktorý umožňuje odškodniť všetky prípady, v ktorých bola poškodenému spôsobená škoda takým rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorý sa neskôr ukázal ako nezákonný (nález ÚS SR, sp. zn. II. ÚS 25/2011).

55. V danej veci je nesporné, že Okresný súd Poprad uznesením č.k. 5T 120/2011-1704 zo dňa 04.11.2011 podľa ust. § 241 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku s použitím ust. § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zastavil trestné stíhanie proti žalobcovi ako obvinenému z pokračovacieho trestného činu poškodzovania cudzích práv podľa ust. § 209 ods. 1 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva v časti štádiu pokusu, pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Krajský súd Prešov uznesením č.k. 2To7/2012-1735 zo dňa 20.03.2012 podľa ustanovenia ust. § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol sťažnosť Okresného prokurátora Bratislava III proti citovanému uzneseniu Okresného súdu Poprad a v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že všetky dôkazy zabezpečené v štádiu prípravného konania, ako aj dôkazy zabezpečené Okresným súdom Poprad pred rozhodnutím o zastavení trestného stíhania, dostatočným spôsobom vyvodzujú záver, že rozhodnutie okresného súdu, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie, je v súlade so zákonom.

56. Súd sa plne stotožnil so záverom súdu v pôvodnom konaní, že v zmysle ustáleného výkladu a judikatúry k ust. § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. je potrebné žalobcom napadnuté uznesenie ÚJ a KP OR PZ Bratislava III zo dňa 06.05.2008, ČVS: OR PZ-841/OEK-B3-2007, ktorým bol žalobca stíhaný ako obvinený za pokračovací trestný čin poškodzovania cudzích práv podľa ust. § 9 ods. 2 a ust. § 209 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do 31.12.2005 v časti dokonaného a v časti štádia pokusu podľa ust. § 8 ods. 1 Trestného zákona, považovať za nezákonné rozhodnutie (ďalej aj len ako „nezákonné rozhodnutie“). Zastavenie trestného stíhania právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Poprad, č.k. 5T 120/2011-1704 zo dňa 04.11.2011 v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím Krajského súdu Prešov, uznesením č.k. 2To 7/2012-1735, zo dňa 20.03.2012, má rovnako ako oslobodzujúci rozsudok, či zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania tie isté dôsledky, že na účely posudzovania náhrady škody v zmysle ust. § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ide o nezákonné rozhodnutie.

57. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného týkajúcou sa hodnotenia činnosti prokurátora v danej veci, ani oprávnenosť či primeranosť jeho postupu, keď vzhľadom na charakter tohto druhu zodpovednosti ako objektívnej je podstatný výsledok, t. j. zastavenie trestného stíhania súdom a jeho účinky vo vzťahu k posudzovaniu nezákonného rozhodnutia, a to aj s ohľadom na vyššie uvedenú ustálenú judikatúru.

58. Súd mal teda preukázateľne daný predpoklad pre náhradu škody v zmysle ust. § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., t. j. existenciu nezákonného rozhodnutia. Judikatúra súdov dospela k záveru, že dotknutá osoba má nárok na náhradu škody v podobe trov vynaložených v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie. Súd sa ďalej zaoberal otázkou, či a v akej výške vznikla žalobcovi škoda z titulu trov obhajoby a či táto je v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím. Súd mal nepochybne za preukázané, a to aj zo zhodných tvrdení strán sporu, že žalobcovi v súvislosti s trovami obhajoby vznikli náklady, ktoré je potrebné považovať za škodu, ktorá žalobcovi vznikla. Spôsobená škoda je v priamej príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím (uznesením o vznesení obvinenia), pretože k škode spočívajúcej v trovách obhajoby by nebolo došlo, ak by nebolo vydané uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré trestné stíhanie bolo následné zastavené. Náhrada škody v časti trov právneho zastúpenia žalobcu v trestnom konaní - t.j. trov jeho obhajoby advokátom - bola žalobcom požadovaná, po čiastočnom späťvzatí, vo výške spolu 1.633,48 eur.

59. Pri určení výšky náhrady škody vychádzal súd z ust. § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého náhrada škody zahŕňa v prvom rade náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré žalobcovi ako poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie. Súd tak vychádzajúc z vyúčtovania predloženého obhajcom žalobcu súdu dňa 11.06.2018 posúdil, či príp. v akom rozsahu považuje trovy konania za účelne vynaložené a správne vyúčtované úkony právnej služby.

60. Súd má za to, že žalobcom vyčíslená základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa ust. § 12 ods. 3 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., pri aplikácii ust. § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. je správna a predstavuje:

- v roku 2008 sumu 26,36 eur, režijný paušál 6,31 eur (1/12 výpočtového základu v roku 2008 predstavovala sumu 52,71 eur, 1/100 výpočtového základu v roku 2008 predstavovala sumu 6,31 eur);

- v roku 2011 sumu 30,88 eur, režijný paušál 7,41 eur (1/12 výpočtového základu v roku 2011 predstavovala sumu 61,75 eur, 1/100 výpočtového základu v roku 2011 predstavovala sumu 7,41 eur).

61. Súd prihliadol na námietku žalovaného, s ktorej dôvodnosťou sa plne stotožnil, že je potrebné analogicky použiť ust. 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. aj na uplatnenú náhradu cestovných výdavkov a náhradu straty času, inak by vznikla absurdná situácia, kedy by si advokát pri spoločnom úkone oboch klientov mimo sídla kancelárie (Poprad - Bratislava a späť), uplatňoval náhradu cestovného a straty času od každého zastupovaného klienta samostatne, a to i napriek tomu, že by jeho výdavky na cestovné podľa osobitného predpisu tejto výške nezodpovedali, čím by v skutočnosti uplatnil dvojnásobok náhrady cestovného a straty času. Náhradou treba rozumieť náhradu skutočne vynaložených výdavkov, resp. toho, čo ušlo. V opačnom prípade by došlo na strane žalobcu resp. právneho zástupcu k bezdôvodnému obohateniu a rovnako by bol popretý zmysle ust. § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., keď trovami, ktoré sa nahrádzajú v rámci náhrady škody sú len účelne vynaložené hotové výdavky.

62. Súd ďalej posúdil dôvodnosť vyčíslenej odmeny žalobcu za úkony právnej služby podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a súc viazaný žalobným návrhom žalobcu podľa ust. § 216 ods. 2 CSP, keď žalobca aj za úkony v r. 2008 vychádzal zo zníženej základnej sadzby tarify o 50 %, advokátovi žalobcu patrí odmena za nasledovné úkony právnej služby:

Rok 2008

(i) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady dňa 22.05.2008 - 26,36 eur (ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. - 1 úkon právnej služby) odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny (ii) účasť na vyšetrovacích úkonoch v Poprade dňa 27.11.2008 výsluch T. T. 9.00 hod. - 10.30 hod. a výsluch W.. C. D. 10.40 hod. - 11.40 hod. - čistý čas 150 min.

- 52,72 eur

(ust. § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. - 2 úkony právnej služby) odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny (iii) režijný paušál rok 2009 - 3 úkony x 6,31 eur - 18,93 eur

Rok 2011

(i) účasť na vyšetrovacích úkonoch v Bratislave dňa 12.01.2011 výsluch B. D. 10.00 hod.-11.15 hod. - čistý čas 75 min. - 30,88 eur (ust. § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. - 1 úkon právnej služby) odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny (ii) účasť na vyšetrovacích úkonoch v Bratislave dňa 31.01.2011 výsluch G. K. 10.00 hod.-11.15 hod. - čistý čas 255 min. - 61,76 eur (ust. § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. - 2 úkony právnej služby) odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny (iii) oboznámenie s výsledkami vyšetrovania v Bratislave dňa 06.07.2011 - 30,88 eur (ust. § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. - 1 úkon právnej služby) odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny (iv) ďalšia porada s klientom dňa 07.09.2011, 15.00 hod.-16.15 hod. - 20,59 eur (ust. § 14 ods. 2 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. - 1 úkon právnej služby) odmena vo výške 2/3 základnej sadzby tarifnej odmeny (v) písomné podanie na súd - vyjadrenie k sťažnosti zo dňa 28.12.2011 - 30,88 eur (ust. § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. - 1 úkon právnej služby) odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny (vi) režijný paušál rok 2011 - 6 úkonov x 7,41 eur - 44,46 eur

Úkony právnej služby spolu r. 2008 (79,08 eur) a r. 2011 (174,99 eur) 254,07 eur Režijný paušál spolu r. 2008 (18,93 eur) a r. 2011 (44,46 eur) 63,39 eur ODMENA za právne služby SPOLU 317,46 eur

Náhrada cestovných výdavkov (i) cesta motorovým vozidlom Škoda Octavia na trase Poprad - Bratislava a späť dňa 12.01.2011

- spolu 730 km; náhrada za použitie 0,183 eur x 730 km = 128,10 eur a náhrada za pohonné hmoty 46,12 eur pri priemernej spotrebe 5,2 1 na 100 km a cene pohonných hmôt 1,267 eur /1 l, 174,22 eur (ii) cesta motorovým vozidlom Škoda Octavia na trase Poprad - Bratislava a späť dňa 31.01.2011

- spolu 730; náhrada za použitie 0,183 eur x 730 = 128,10 eur a náhrada za pohonné hmoty 46,77 eur pri priemernej spotrebe 5,2 l na 100 km a cene pohonných hmôt 1,285 eur/1 l, 174,87 eur (iii) cesta motorovým vozidlom Škoda Octavia na trase Poprad - Bratislava a späť dňa 06.07.2011

- spolu 730; náhrada za použitie 0,183 eur x 730 km = 128,10 eur a náhrada za pohonné hmoty 48,56 eur pri priemernej spotrebe 5,2 1 na 100 km a cene pohonných hmôt 1,334 eur/1 1, 176,66 eur náhrada cestovných nákladov spolu (525,75 eur/2 ) 262,88 eur

Náhrada za stratu času

(i) účasť na vyšetrovacích úkonoch v Bratislave dňa 12.01.2011 a 31.01.2011 (ii) oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania v Bratislave dňa 06.07.2011 60 začatých polhodín á 12,35 eur náhrada za stratu času spolu (741,- eur /2 ) 370,50 eur

spolu trovy právneho zastúpenia 950,84 eur

63. Z predložených dvoch príjmových pokladničných dokladov vyplýva, že žalobca zaplatil zálohu dňa 22.01.2009 vo výške 1.000,- eur a dňa 31.01.2011 vo výške 1.000,- eur svojmu právnemu zástupcovi (obhajcovi). Súd ma za preukázané, že skutočné trovy obhajoby ako zmluvná odmena boli vyššie ako tarifná odmena podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ktorá je nárokovateľná titulom náhrady škody podľa ust. § 18 ods. 1 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. Úhradu sumy vo výške spolu 2.000 eur v hotovosti preukazujú predložené pokladničné doklady.

64. Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že účelne vynaložené trovy obhajoby žalobcu v konaní vedenom na základe nezákonného uznesenia o vznesení obvinenia predstavujú celkom sumu 950,84 eur, v tejto časti považuje súd nárok žalobcu na náhradu škody z titulu zaplatených trov právneho zastúpenia za dôvodný a v tejto časti žalobe vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku č. I tohto rozsudku.

65. V prevyšujúcej časti súd inštancie dospel k záveru, že trovy právneho zástupcu žalobcu boli nesprávne vyúčtované alebo nejde o účelne vynaložené trovy. Súd má za to, že advokátovi žalobcu nepatrí odmena spolu vo výške 682,64 eur za nasledovné úkony právnej služby: (i) ďalšia porada s klientom dňa 26.11.2008, 11.30 hod.-12.00 hod. - 26,36 eur písomné podanie na iný orgán - doplnenie sťažnosti zo dňa 05.06.2008 sa netýkalo žalobcu (a žalobca vzal žalobu v tejto časti späť), teda po prvej porade s klientom dňa 22.05.2008 nasledovala rovno ďalšia porada s klientom dňa 26.11.2008, pričom medzitým nedošlo k inému úkonu právnej služby, z tohto dôvodu odmena za tento úkon právnej služby advokátovi nepatrí (ust. § 14 ods. 6 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.). + režijný paušál za úkon zo dňa 26.11.2008 - 6,31 eur + režijný paušál za späťvzatý úkon zo dňa 05.06.2008 - 6,31 eur (vii) ďalšia porada s klientom dňa 07.09.2011, 15.00 hod.-16.15 hod. - 10,29 eur za ďalšiu poradu s klientom patrí advokátovi odmena vo výške 2/3 základnej sadby tarifnej odmeny, preto súd nepriznal žalobcu rozdiel uplatnenej sumy 30,88 eur a priznanej sumy 20,59 eur (ust. § 14 ods. 2 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.). (viii) náhrada cestovných výdavkov (50 % uplatnenej sumy) - 262,87 eur (ix) náhrada za stratu času (50 % uplatnenej sumy) - 370,50 eur

Z vyššie uvedených dôvodov súd v tejto časti žalobu žalobcu zamietol tak, ako je uvedené vo výroku č. IV tohto rozsudku.

66. Vo vzťahu k náhrade nemajetkovej ujmy súd skúmal, či samotné konštatovanie porušenia práva by bolo dostatočným zadosťučinením a či uplatnená nemajetková ujma vznikla žalobcovi v priamej príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie v naznačenom smere podľa uznesenia odvolacieho súdu v rozsahu navrhnutom stranami sporu, za účelom preukázania skutkového stavu týkajúceho sa konštatovania, či skutočne, reálne a preukázateľne došlo ujme v dôsledku závažného zásahu do práva žalobcu na ochranu cti, ľudskej dôstojnosti a práva na ochranu dobrého mena. Súd sa na tomto mieste zaoberal aj námietkou žalovaného ohľadne absencie a nepreukázania príčinnej súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom nemajetkovej ujmy, keď je podľa žalovaného zrejmé, že k nejakej nemajetkovej ujme, ktorá mala spočívať najmä v osočovaní zo strany iných osôb, ktoré majú pretrvávať dodnes, došlo, avšak bolo podaných viacero trestných oznámení a žalobca prevažne pociťoval negatívny prístup zo strany iných osôb najmä kvôli veci údajného spreneverenia finančných prostriedkov, ktorých skutok však nebol predmetom trestného stíhania, pre ktorý bolo žalobcovi vznesené obvinenie, teda nemožno automaticky spájať, že nemajetková ujma vznikla práve v jeho súvislosti.

67. Súd mal vykonaným dokazovaním, najmä výsluchom žalobcu a svedkov, za preukázané, že žalobca sa v súvislosti s vyšetrovaním stretával s výhradami spolupracovníkov a vedenia. Súd vykonaným dokazovaním ustálil, že práve a aj kvôli následkom začatia trestného stíhania došlo k osočovaniu a obviňovaniu žalobcu z trestnej činnosti. Súd vyhodnotil, že je daná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom nemajetkovej ujmy žalobcovi, ktorá spočívala v nepríjemnostiach v práci, v potrebe opakovane vysvetľovať a ozrejmovať skutočnosti týkajúce sa trestného stíhania na stretnutiach vlastníkov bytov a v zamestnaní, v osočovaní a poukazovaní na žalobcu ako trestne stíhaného a páchateľa trestného činu. Uvedené preukazujú aj letáky, ktoré boli zverejňované a distribuované po domoch a na dverách bytov na sídlisku, a aj zaslané kontrolnej komisii ako orgánu OSBD, z ktorých je zrejmé, že označujú žalobcu a T. T. za nelegitímne, fiktívne a protiprávne vedenie OSBD, ktorí bránia legitímnemu vedeniu vo výkone funkcie a ochrane majetku členov. Obsah letákov tak implikuje, že žalobca a T. T. ako „samozvanci“ podvodne konajú, rozhadzujú peniaze vlastníkov a tak páchajú trestnú činnosť, za čo snáď budú potrestaní. V tomto rozsahu osočovania, výhrad vlastníkov v súvislosti s výkonom práce žalobcu pre OSBD, spôsobených nepríjemností v práci a na schôdzach vlastníkov (potreba vysvetľovania, „búrlivý“ a nepríjemný priebeh schôdzi) je podľa súdu daná príčinná súvislosť s nezákonným rozhodnutím, keď skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie spočíval, ako uviedol aj žalovaný, v uvedení registrového súdu v Prešove, zodpovedných pracovníkov bánk a tretích subjektov do omylu ohľadne toho, kto je oprávnený vystupovať a konať v mene OSBD. Táto skutočnosť a namietanie nelegitímnosti vedenia OSBD (t.j. výkonu funkcie žalobcu a T. T. v OSBD Poprad a ich úkony v mene OSBD) je práve obsahom letákov, ktoré boli rozvešané a distribuované v lokalite, kde OSBD vykonávalo správu bytového fondu a spájajú žalobcu a T. T. s podvodným a neoprávneným konaním v mene OSBD. S poukazom na šírenie týchto letákov v spojení s informáciou o vznesení obvinenia žalobcovi spôsobom, ktorým bolo veľmi jednoduché pre obyvateľov (najmä spravovaných bytov) v tejto lokalite identifikovať žalobcu (s uvedením jeho mena aj funkcie v OSBD), znamenalo pre žalobcu výrazný závažný zásah do jeho integrity, najmä cti, dobrého mena a dôstojnosti. V lokalite, kde správcu bytov obyvatelia poznajú a vnímajú veľmi citlivo akékoľvek jeho úkony a postupy (vrátane nakladania so zverenými prostriedkami od vlastníkov), informácia o iniciovaní trestného stíhania hlavného funkcionára a štatutára OSBD vyvoláva u ostatných obyvateľov nepochybne určité negatívne emócie voči osobe žalobcu, keď v očiach takýchto obyvateľov (a majiteľov spravovaných bytov) môže byť jeho vážnosť a dôveryhodnosť znížená.

68. Súd sa však čiastočne stotožňuje aj s argumentáciou žalovaného, že nezákonné rozhodnutie nebolo zjavne jedinou príčinou vzniku nemajetkovej ujmy, keď nie je možné vylúčiť (a toto ani nebolo preukázané vykonaným dokazovaním), že negatívne reakcie okolia majúce súvis so „spreneverou peňazí v OSBD“ sú výsledkom iných trestných stíhaní a animozity v medziľudských vzťahoch medzi žalobcom ako podpredsedom družstva, jeho členmi a vlastníkmi bytov. Túto skutočnosť súd zohľadnil pri rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy priznanej žalobcovi v tomto konaní.

69. Vykonaným dokazovaním, najmä výsluchom žalobcu a svedkov dospel súd teda k záveru, že v tomto prípade iba samotné konštatovanie porušenia práva nie dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Podľa citovaného zákonného ust. § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. pri určení výšky nemajetkovej ujmy prihliadol na osobu žalobcu ako poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, keď v danom prípade bolo z trestného konania zrejmé, že išlo o prvé trestné stíhanie žalobcu, ktorý bol dovtedy bezúhonný. Súd pri rozhodovaní o výške nároku na nemajetkovú ujmu žalobcu prihliadol aj na dĺžku trestného stíhania takmer 4 roky (05/2008-03/2012) a dospel k názoru, že je potrebné čiastočne žalobe na náhradu nemajetkovej ujmy vyhovieť a čiastočne kompenzovať trestné stíhanie žalobcu, ktoré ovplyvnilo najmä jeho pracovný, verejný a spoločenský život a ustálil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3.000 eur, ktorá suma aspoň sčasti kompenzuje ujmu na sociálnych a pracovných vzťahoch, ktorú spôsobilo trestné stíhanie žalobcovi.

70. Z vykonaného dokazovania mal súd rovnako za preukázané, že žalobca bol riadne zamestnaný od roku 1984 vo Výskumnom ústave chemických vlákien v Svite a od roku 2010 sa stal vedúcim odboru vývoja, kde pôsobí doteraz, z čoho vyplýva, že nedošlo k zabrzdeniu jeho kariérneho postupu. Rovnako nedošlo k zníženie jeho autority ako otca voči deťom, ani zo strany manželky. Súd rovnako ako súd prvej inštancie v pôvodnom konaní dospel k záveru, že výkon funkcie podpredsedu OSBD Poprad bola mimopracovnou aktivitou žalobcu, nezáviselo od nej jeho živobytie ani živobytie jeho rodiny a ani prípadne nepriznanie zvýšenia odmeny žalobcovi z titulu výkonu tejto funkcie, závislé a naviazané na objem spravovaných bytov (keď došlo k poklesu počtu spravovaných bytov), žalobca v konaní nijak nepreukázal.

71. Keďže na strane žalobcu neboli zistené a ani preukázané žiadne ďalšie významné okolnosti, ktoré priamo súviseli s nezákonným rozhodnutím a výškou škody, ktorá mu mala v nemajetkovej sfére vzniknúť, súd žalobu v prevyšujúcej časti nad sumu 3.000 eur zamietol tak, ako je uvedené vo výroku č. IV tohto rozsudku.

72. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 158/2010 zo dňa 30. 11. 2011). Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté stranami, žiadny návrh na doplnenie dokazovania nebol stranami uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné, tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.

73. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

74. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

75. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

76. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

77. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP. Obe strany sporu mali v prejednávanej veci úspech čiastočný, preto súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (výrok č. V rozsudku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava III.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1 CSP/. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.