Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_8CoP-188-2018.pdf
PDF · 102.98 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/188/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky R. K. rodenej K. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v W. č.d. XX proti manželovi navrhovateľky N. K. nar. X.X.XXXX bývajúcemu na W. ul. č. XXXX/XX v Č. zastúpeného advokátkou JUDr. Jolanou Fuchsovou so sídlom na Štúrovej ul. č. 20 v Košiciach za účasti maloletej R. K.Í. nar. X.XX.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 19.1.2018 č.k. 19P/397/2016-157 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch o úprave styku a výchovnom opatrení.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov konania uzavreté 10.5.2008, zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu Košice - Juh vo zväzku č. 16 ročník 2008 na strane č. 109 pod poradovým číslom 65 a na čas po rozvode zveril maloletú R. do osobnej starostlivosti matky s tým, že obidvaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Manžela navrhovateľky , t.j. otca maloletej zaviazal prispievať na výživu maloletej 150,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu navrhovateľke počínajúc právoplatnosťou napadnutého rozsudku. Upravil styk otca s maloletou tak, že je oprávnený stretávať sa s ňou každý týždeň v stredu od 16.30 hod. do 18.30 hod., každý párny kalendárny týždeň, počas prvých troch mesiacov (adaptačné obdobie) od právoplatnosti rozsudku v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že po uplynutí adaptačného obdobia je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny kalendárny týždeň od soboty od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny rok od 25.12. od 10.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod. a každý nepárny rok od 24.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 10.00 hod. s tým, že otec je oprávnený v určenom čase prevziať maloletú v mieste bydliska matky a je povinný ju po skončení styku v určenom čase a na tom istom mieste matke odovzdať. Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne a včas pripraviť a odovzdať ju otcovi. Maloletej R. a rodičom uložil výchovné opatrenie, spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach v trvaní 12 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. O trovách štátu rozhodol tak, že o nich bude rozhodnuté samostatným uznesením a o trovách účastníkov tak, že žiaden z nich nemá nárok na ich náhradu.
2. Proti výrokom o úprave styku a výchovnom opatrení podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutých výrokoch a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie. Uviedla, že konajúci súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nevykonal navrhované dôkazy a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne vec právne posúdil, pričom konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Stretnutia otca s maloletou bez prítomnosti matky nie sú v záujme maloletej. Napriek tomu, že rešpektuje skutočnosť, že záujem dieťaťa nemožno zamieňať so subjektívnymi predstavami účastníkov konania o vhodnosti úpravy styku, nestotožnila sa s právnymi názorom konajúceho súdu, že zo záverov znaleckého dokazovania nevyplýva žiaden negatívny vplyv otca na maloletú, ktorý by mal za následok obmedzenie styku. Poukázal na to, že zo znaleckého posudku je zrejmé, že prejavy cielenej agresivity znalkyňa u otca nezaznamenala, ale v rozpore s týmto tvrdením pri štrukturovanom interviu maloletá uviedla, že „napr. si pamätám, že sme sedeli, teda iba nastupovali do auta a tatík mojej mamke povedal, že je prasa, ktoré sa nevie postarať o dieťa, ale moja mamka sa vie o mňa postarať“. Sám otec uviedol, že ju raz fyzicky napadol, pričom svoje správanie obhajoval tým, že to vyplývalo z jej povahy. Odmietla, žeby na maloletú prenášala vlastné hostilné pohnútky, ako aj to, že maloletá kopíruje jej odmietavé postoje. Maloletá je vo veku, v ktorom dokáže prejaviť svoju vôľu a nebolo preukázané, žeby mala sklony k fabulácii. Podľa jej názoru otca odmieta, pretože bola nielen svedkom jeho atakov na matku, ale aj ich sama musela znášať. Citovala výpoveď maloletej pred znalcom, z obsahu ktorej vyplynulo, že otec maloletej vylial horúcu polievku na šaty preto, lebo nechcela jesť a keď nechcela ráno vstať do škôlky, osprchoval ju studenou vodou. S otcom nechce ísť na výlet, lebo sa ho bojí. Odmieta závery znaleckého dokazovania aj o tom, že jej postoj je hysteroidný, so snahou patologizovať manžela, pričom znalkyňa nevylúčila ani motív pomsty, nakoľko jej správanie je len prejavom strachu o maloletú. Z predloženej správy materskej škôlky vyplýva, že maloletá sama spontánne rozprávala deťom o tom, ako otec ubližoval jej a jej matke, aj ako zbil ich psa. Napriek výsledku trestného konania podľa jej názoru nie je možné bagatelizovať prejavy domáceho násilia. Zdôraznila, že otec na nej páchal nielen fyzické násilie, ale aj ekonomické a sociálne, kedy mu rozhodnutím súdu bola uložená povinnosť platiť manželské výživné, pretože si vyživovaciu povinnosť medzi manželmi neplnil. Za sociálne násilie označila to, že otec si ju a jej rodinu bez jej súhlasu nahrával a nahrávky si uložil. Nakoľko má vážne obavy o duševné zdravie otca, bojí sa s ním nechať maloletú osamote. Na preukázanie týchto skutočností navrhla vypočuť svedkov jej rodinných príslušníkov. Konajúcemu súdu vytkla aj to, že sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s jej návrhom na vypočutie svedkov napriek tomu, že navrhnutí svedkovia by sa vedeli relevantne vyjadriť k vzťahu otca a maloletej. Vytkla tiež súdu, že v rozhodnutí vo veci samej sa nezaoberal závermi znalca o tom, že otec má silné neurotický rysy, je emočne nezrelý s oslabeným zmyslom pre realitu a rutinným používaním fantázie, pričom jeho osobu vyhodnotila za schizoidnú. So zreteľom na závery znaleckého dokazovania označila určenú adaptačnú dobu za krátku a v rozpore so znaleckým posudkom. Poukázala na závery psychologičky, ktorú s maloletou pravidelne navštevuje, podľa ktorej maloletá nie je psychicky pripravená na dlhšie odlúčenie od matky. Nesúhlasila ani s rozhodnutím o výchovnom opatrení z dôvodu, že s maloletou už psychologickú poradňu navštevuje a podľa jej názoru nie je v záujme maloletej tento proces prerušiť a začať ho odznova. Napadnuté rozhodnutie označila za arbitrárne, nedostatočne odôvodnené a z toho dôvodu nepreskúmateľné. V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva konajúci súd nemusí dať odpoveď na každý argument strany, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument, ktorú konajúci súd nedal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne a zákonné. Podľa jeho názoru konajúci súd pri rozhodovaní vo veci samej vychádzal zo zistených záverov znaleckého dokazovania, zo záverov a konštatovaní záverečnej správy Miesta pod slnkom n.o. a prihliadol aj na posudok materskej škôlky, ktorú maloletá navštevuje. Z vykonaného dokazovania nebol preukázaný negatívny vplyv otca na maloletú, ktorý by vylučoval alebo obmedzoval jeho rodičovské práva a povinnosti, vrátane jeho styku s maloletou.
4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Jej tvrdenia označil za nepravdivé, zavádzajúce. V podanom odvolaní spochybňovala závery znaleckého dokazovania napriek tomu, že v konaní pred súdom prvej inštancie obsah znaleckého posudku nenamietala ani nenavrhla vypočuť znalkyňu, či nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie. K všetkým tvrdeniam maloletej zisteným v rámci jej vyšetrenia pred znalcom sa znalkyňa vyjadrila v závere znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že mnohé negatívne postrehy o otcovi sú len osvojenou reprodukciou, maloletá sa často vyjadruje „my“ a dochádza u nej k splývaniu toho, čo bolo adresované jej matke a čo jej samotnej. V negatívnom pohľade na otca je posilňovaná aj matkou, ktorá jej o mnohých aspektoch konfliktov rozpráva, čím u nej posilňuje negatívny obraz o otcovi. Poukázal na to, že trestné stíhanie na základe oznámenia matky voči jeho osobe bolo zastavené. Vzhľadom na to, že nemal žiadne postavenie v trestnom konaní, nedisponuje rozhodnutím, z akých dôvodov k zastaveniu došlo. Uviedol, že jediný incident, pri ktorom dal matke facku vysvetlil a nie je na to hrdý. Na rozdiel od neho zo strany matky však nikdy k sebareflexii nedošlo. K matkou predloženej správe z materskej škôlky uviedol, že za účelom vysvetlenia si jeho obsahu kontaktoval materskú škôlku, stretol sa s riaditeľkou, ktorá sa mu za tento list ospravedlnila a uviedla, že mu nevenovala dostatočnú pozornosť z rodinných dôvodov, následne mu poskytla písomné vyjadrenie, z ktorého obsahu je zrejmé, že matkou predložený list bol vypracovaný na základe informácií, ktoré škôlke poskytla. K navrhovaným svedkom uviedol, že sestra matky žije vo Švajčiarsku a vzhľadom na to, že je blízkou príbuznou matky, má pochybnosti o jej nezaujatosti. K argumentácii ohľadom adaptačného obdobia poukázal na to, že styk s maloletou sa pravidelne realizuje na základe nariadeného neodkladného opatrenia, v dôsledku čoho adaptačné obdobie podľa jeho názoru už prešlo a splnilo svoj účel, preto navrhol zmeniť rozhodnutie v tejto časti tak, že odvolací súd adaptačné obdobie neupraví. Zdôraznil, že maloletá ho začala odmietať až v priebehu rozvodového konania. Konštatoval, že matka výrazne popudzuje maloletú voči nemu, neumožnila mu styk s ňou na jej narodeniny zámerne, opakovane nedvíha telefón, blokuje hovory a sms v dôsledku čoho vo februári 2018 strávil s maloletou 8 % času určeného súdom bez prítomnosti matky, v marci mu styk s maloletou neumožnila ani raz a v apríli 2018 strávil s maloletou bez prítomnosti maky 23 % určeného času.
5. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
6. Podľa § 395 CMP, ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, ktorý posúdil podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a matka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti. Vyplýva z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, kde je upravené v článku 7 ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, v článku 8, ktorý zakotvuje právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov, článku 29 bod 1, podľa ktorého má výchova dieťaťa viesť k posilňovaniu úcty k rodičom dieťaťa, najmä v článku 9 bod 3, podľa ktorého „štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo obidvoch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s obidvoma rodičmi, iba žeby to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa“ a súvisiacom článku 18 bod 1, ktorý priznáva obidvom rodičom spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa z blízkosti toho druhého je základným prvkom rodinného života. Je chránené článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva tiež pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnoveniu rodinnoprávnych väzieb. Vyhliadky na vytvorenie takýchto väzieb sa postupne znížia a napokon zaniknú, ak biologickému rodičovi a dieťaťu nie je dovolené stýkať sa alebo len tak zriedka, že žiadne prirodzené puto nemá nádej medzi nimi vzniknúť. Európsky súd pre ľudské práva opakovane konštatoval, že „je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov a má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča“. Právo stretávať sa s dieťaťom zaručuje oprávnenej osobe právo vidieť dieťa, právo na prístup k dieťaťu, právo určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania, právo výlučne výchovne na dieťa počas tohto času pôsobiť a právo na náhradu za čas stretávania, ktorý sa nerealizoval z dôvodov, ktoré nespočívali v osobe oprávneného. Pri úprave styku by mala byť zachovaná proporcionalita rozloženia pri rešpektovaní rovnakých práv každého z rodičov a úprava stretávania vždy so zreteľom na najlepší záujem maloletého dieťaťa. Ak neexistujú vážne dôvody, pre ktoré možno styk rodiča s dieťaťom obmedziť, je povinnosťou súdu upraviť styk tak, aby jeho úprava rešpektovala výkon týchto práv, pretože iba tak môže byť zachovaný najlepší záujem mal. dieťaťa.
10. Vykonaným dokazovaním neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obmedzenie styku otca s maloletou. Samotné výhrady matky k osobnosti otca nie sú samy osebe dôvodom pre obmedzenie jeho práva stretávať sa s maloletou. Zo záverov znaleckého dokazovania nepochybne vyplýva, že otec je schopný tráviť s maloletou normálne štrukturovaný čas a zabezpečiť starostlivosť o ňu, dbať o jej bezpečnosť a dodržiavať pravidlá napriek málo rozvinutým rodičovským schopnostiam. Subjektívne kritické hodnotenie otca matkou nekorešponduje so zisteným skutočným stavom veci a v prevažnej miere vychádza z konfliktov a nezhôd medzi rodičmi a nie zo správania otca voči maloletej. Matka v konaní pred súdom prvej inštancie ani v odvolacom konaní nepreukázala skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že je v záujme maloletej obmedziť styk s otcom prítomnosťou matky. Pre riadny výkon a realizáciu úpravy styku, ktorá by bola v prospech mal. dieťaťa a zohľadňovala jeho záujem je nevyhnutné, aby styk prebiehal v pokojnom bezkonfliktnom prostredí tak, aby určený čas mal otec možnosť v plnej miere stráviť a venovať ho maloletej R., pretože len tak môže byť účel úpravy styku, ktorým je zabezpečenie realizácie práv garantovaných a obsiahnutých v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj rodičovských práv a povinností povinného rodiča riadne naplnený. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že realizácia styku v prostredí a za okolností, ktoré bránia plnohodnotne strávenému času rodiča s dieťaťom a odvádzajú pozornosť zúčastnených od jej skutočného účelu, je iba formálnou realizáciou, ktorá bráni riadne výkonu tak práv maloletého dieťaťa, ako aj rodiča, ktorý má styk s dieťaťom upravený, preto nenapĺňa svoju podstatu a nie je v záujme dieťaťa. Konflikty medzi rodičmi, ich narušený vzájomný vzťah a vzájomný negatívny postoj nevytvárajú vhodné prostredie pre realizáciu styku za prítomnosti matky. Práve z vyjadrení maloletej pred znalcom je zrejmý negatívny dopad konfliktov medzi rodičmi na jej zážitky v prítomnosti obidvoch rodičov, ktorý negatívne ovplyvňuje celkový pocit maloletej zo stretnutí s otcom a bráni tak riadnemu výkonu jej práv obsiahnutých a garantovaných Dohovorom, pretože odvádza jej pozornosť od skutočného účelu a zmyslu úpravy styku.
11. K odvolacím námietkam ohľadom násilia otca voči matke odvolací súd konštatuje, že konajúci súd a rovnako tak odvolací súd nemajú v rámci konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností právomoc konať a rozhodnúť o matkou tvrdených skutočnostiach. Do právomoci súdov v civilnom sporovom a mimosporovom konaní patrí prejednávanie a rozhodovanie sporov a iných právnych vecí vyplývajúcich z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov. Konať o matkou namietaných skutočnostiach týkajúcich sa násilia sú oprávnené orgány činné v trestnom konaní. Konajúci súd v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností posudzuje otázku možného násilia na maloletom dieťati vykonaním dôkazov, akými sú právoplatné rozhodnutie príslušných orgánov v trestnom konaní, znalecké posudky, odborné posudky a oboznámením sa so závermi príslušných orgánov, ktoré majú právomoc konať a rozhodovať o násilnej trestnej činnosti. V tejto právnej veci vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, žeby bol otec právoplatne odsúdený za násilné trestné činy, resp. žeby sa voči jeho osobe viedlo trestné stíhanie alebo priestupkové konanie. Rovnako tak nebolo preukázané, žeby sa otec dopustil násilia alebo takého nevhodného správania voči maloletej, ktoré by odôvodňovalo tak vážny zásah do jeho rodičovských práv a povinností akým je obmedzenie styku s maloletou. K odvolacej námietke ohľadom nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav a po použití relevantných noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie sa dôsledne a precízne vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu konania, ako aj s námietkami účastníkov konania, ktoré tvorili ich obranu už v priebehu konania na súde prevej inštancie a účastníci konania ani v priebehu odvolacieho konania neuviedli žiadne skutočnosti odôvodňujúce iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd dospel k záveru, že pre posúdenie vzťahu otca s maloletou nie je potrebné vykonať dokazovanie vypočutím rodinných príslušníkov matky, pretože ich vzájomný vzťah bol riadne a objektívne vyhodnotený vykonaným znaleckým dokazovaním. Matkou navrhovaní svedkovia nežili v spoločnej domácnosti s rodičmi a maloletou, informácie o ich spoločnom živote môžu mať len sprostredkovane, resp. odpozorované len zo situácií, ktoré sa stali pri spoločných stretnutiach, dotvorené informáciami od osoby, ktorej sú blízkymi osobami, v tomto prípade od matky maloletej, preto ich posúdenie vzájomného vzťahu otca s maloletou nemožno vyhodnotiť ako objektívne a relevantné. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že k náležitému hodnoteniu osobností rodičov a ich duševného zdravia, môže poskytnúť relevantné stanovisko len ustanovený znalec a nie druhý rodič, resp. jeho blízke osoby. K odvolacím námietkam k adaptačnej dobe odvolací súd konštatuje, že konajúci súd nie je viazaný závermi znaleckého dokazovania je povinný ich vyhodnotiť samostatne a vo vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi. Znalec v záveroch znaleckého posudku konštatoval iba orientačnú dĺžku adaptačného obdobia, ktorú je potrebné vyhodnotiť v kontexte zisteného skutočného stavu veci. Konajúci súd správne posúdil dĺžku adaptačného obdobia so zreteľom na to, že od vykonaného znaleckého dokazovania v čase rozhodovania súdu prešla doba približne 6 mesiacov, počas ktorej sa otec s maloletou stretával na základe nariadeného neodkladného opatrenia. K návrhu otca, aby konajúci súd neurčil adaptačné obdobie so zreteľom na to, že styk s maloletou už pravidelne prebieha na základe neodkladného opatrenia odvolací súd dodáva, že sa stotožnil s určenou dĺžkou adaptačného obdobia so zreteľom na otcom tvrdené skutočnosti, že styk s maloletou síce prebieha, ale nie v nariadenom rozsahu, preto je v záujme maloletej, aby adaptačné obdobie o rozsahu určenom konajúcim súdom ostalo zachované. K odvolacím námietkam ohľadom nariadeného výchovného opatrenia dodáva, že nariadené výchovné opatrenie nevylučuje pokračovanie sedenia matky a maloletej u psychologičky, ktorú navštevujú. Účelom nariadeného výchovného oparenia je odstránenie negatívneho dopadu vzájomných konfliktov medzi rodičmi na vzťah maloletej k otcovi, ktorý možno docieliť len spoločným pohovorom s odborným poradcom, resp. podrobením sa odbornému poradenstvu pred spoločným odborným poradcom tak, aby mohol na základe priebehu a výsledkov odborného poradenstva vplývať na obidvoch rodičov a snažiť sa tak o odstránenie negatívnych dôsledkov, ktoré viedli k nariadeniu výchovného opatrenia. Skutočnosť, že matka s maloletou navštevuje psychologickú poradňu sama osebe nemôže naplniť účel nariadeného výchovného opatrenia, pretože nie je primárne zamerané na odstránenie nedostatku primeranej komunikácie medzi rodičmi ani k odstráneniu nedostatku ich kooperácie pri realizácie rodičovských práv a povinností, v dôsledku čoho odvolacie námietky matky neobstoja.
12. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
13. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).