Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/275/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: MARSO Kft. so sídlom Rozsrét, 4400 Nyiregyháza, Maďarsko, (IČO) Cg: 15-09-060486, v konaní zastúpený: Mgr. Daniela Oravczová, advokátka so sídlom Komárno, Námestie M. R. Štefánika 6, IČO: 42 049 377, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody, o návrhu žalobcu na prerušenie konania, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 4. októbra 2018, č. k. 14C/32/2018-92, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Komárno (ako súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) uznesením zo dňa 4.10.2018, č. k. 14C/32/2018-92 rozhodol o prerušení konania vedeného na Okresnom súde Komárno pod sp. zn.14C/32/2018 do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 5D 89/2016. Dňa 29.5.2018 podal žalobca na Okresný súd Komárno žalobu, ktorou sa od žalovaného domáha náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. z titulu nesprávneho úradného postupu neb. súdneho exekútora Z..

2. V odôvodnení uznesenia, ktoré právne odôvodnil podľa ust. § 164 a § 165 ods. 1 poukázal na to, že žalobca dňa 11.9.2018 doručil súdu návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 5D/89/2016, predmetom ktorého je prejednanie dedičstva po neb. JW., do ktorého dedičského konania si žalobca prihlásil pohľadávku vzniknutú z rovnakého právneho dôvodu, ako bola uplatnená v rámci podanej žaloby na súd.

3.1. Uviedol, že súdny komisár poverený prejednaním dedičstva vo veci sp. zn. 5D/89/2016 na výzvu súdu oznámil, že nakoľko všetci do úvahy prichádzajúci dedičia dedičstvo po poručiteľovi odmietli, dedičstvo v zmysle § 462 pripadá štátu ako odúmrť. Doplnil, že i žalobca si svoju pohľadávku z titulu nevyplatenia vymoženej sumy v rámci exekúcie neb. súdnym exekútorom Z.. X. N. prihlásil do dedičstva.

3.2. Dedič - zástupca štátu bol dňa 11.4.2018 oboznámený s podrobným súpisom prihlásených pohľadávok, pre skutkovú a právnu zložitosť veci sa k jednotlivým pohľadávkam nevedel vyjadriť, keďže mnohé z prihlásených pohľadávok sa javia ako sporné. Na pojednávaní dňa 28.9.2018 dedič navrhol vykonať ďalšie procesné úkony, preto bolo pojednávanie odročené a konanie doposiaľ ukončené nie je.

4.1. Prerušenie sporového konania podľa ustanovenia § 164 je odôvodnené v konaniach, ktorých výsledok môže byť relevantne ovplyvnený výsledkom iného konania. Platí to hlavne v prípade, ak konania vecne (skutkovo) súvisia a konanie (pre vedenie ktorého bolo iné sporové konanie prerušené) môže významne ovplyvniť výsledok konania (prerušeného), keď je vhodné vyčkať na výsledok tohto konania, aby sa súd vlastným predbežným posúdením otázok, ktoré sa riešia v tomto konaní, nedostal do rozporu s právoplatným rozhodnutím súdu.

4.2. Vzhľadom na skutočnosť, že na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 5D/89/2016 prebieha konanie o prejednanie dedičstva po neb. JUDr. X. N., vo vzťahu ku ktorému veriteľovi (v tomto spore žalobca) vznikla pohľadávka titulom nevyplatenia sumy vymoženej v rámci exekúcie neb. Z.. X. N. ako súdnym exekútorom, pričom v prípade uznania tejto pohľadávky dedičom je možné predpokladať, že pohľadávka alebo jej časť bude uspokojená v rámci prebiehajúceho dedičského konania, súd mal za to, že výsledok prebiehajúceho dedičského konania vedeného pod sp. zn. 5D/89/2016 môže relevantne ovplyvniť toto konanie, a preto konanie v tejto veci prerušil tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

5.1. Proti tomuto uzneseniu podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a žiadala napadnuté uznesenie v zmysle § 389 ods. 1 písm. d/ zrušiť, keďže nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, neexistovali.

5.2. Žalovaná považuje napadnuté uznesenie za nesprávne a žiada ho v celom rozsahu zrušiť, nakoľko považuje prerušenie tohto konania do skončenia dedičského konania sp. zn. 5D 89/2016 za nedôvodné, keď na vydanie uznesenia o prerušení konania neexistovali dôvody v zmysle § 164 CSP.

6.1. Poukázala na to, že žalobca žalobou zo dňa 29.05.2018 žiada v tomto konaní zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 105 963,87 EUR a náhradu trov konania titulom náhrady škody spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom súdnej exekútorky Z.. M. N. so sídlom exekútorského úradu v X. ako náhradníčky zomrelého súdneho exekútora Z.. X. N. so sídlom exekútorského úradu v H..

6.2. Podľa tvrdení žalobcu nesprávny úradný postup spočíva v nedodržaní postupu exekútora podľa § 165 zákona č. 233/1995 Z.z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov, keď žalobcovi ako oprávnenému v exekúcii nebola poukázaná suma prináležiaca mu v zmysle právoplatného uznesenia Okresného súdu Komárno zo dňa 28.03.2017, č. k. 6Er 709/2013-151, ktorým súd schválil rozvrh výťažku z dražby nehnuteľnosti v exekučnom konaní sp. zn. EX 799/2013. Uvedeným mala byť žalobcovi spôsobená škoda, za ktorú má v zmysle § 3 ods.1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov niesť zodpovednosť Slovenská republiky, v tomto konaní zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR.

7.1. Žalovaná už vo vyjadrení k žalobe poukázala, s prihliadnutím na doterajšiu súdnu prax, na skutočnosť, že nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu môže byť v občianskom súdnom konaní uplatnená až vtedy, ak žalobca nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia/ iného plnenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Pokiaľ má účastník pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, škoda mu ešte nevznikla, a preto nemôže byť daná zodpovednosť štátu za škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb. (rovnako tak zák. č. 514/2003 Z.z.).

7.2. V tejto súvislosti odvolateľka svoju argumentáciu podoprela uznesením Ústavného súdu SR zo dňa 26.11.2009, sp. zn. III ÚS 361/2009, v zmysle ktorého aktívnu legitimáciu na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. (i zák. č. 514/2003 Z.z.) má ten, komu vzniklo právo na náhradu škody, teda ten, u koho sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti štátu za škodu vrátane základného predpokladu tejto zodpovednosti, a to vzniku samotnej škody. Existencia pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy, a tým aj konkurenciu právnej úpravy zodpovednosti za škodu s právnou úpravou bezdôvodného obohatenia. Kým žalobca má pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto ho získal, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa vydania tohto obohatenia (ak táto bezúspešnosť nebola ním zavinená), nie je daný základný predpoklad zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb., a to existencia samotnej škody.

7.3. Vznik škody a jej rozsah ako základný predpoklad pre vznik nároku na jej náhradu je v civilnom sporovom konaní žalobca povinný preukázať (nesie bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno), pričom toto dôkazné bremeno je povinný uniesť do času, kým súd o uplatnenom nároku rozhoduje, t. j. vznik a rozsah škody je povinný relevantne preukázať v čase rozhodovania súdu o jeho nároku na náhradu škody. V tejto súvislosti poukázala na viacero rozhodnutí (rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky z 23.02.2005, sp. zn. 25 Cdo 1704/2004 a sp. zn. 25 Cdo 2601/2010 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16 Co 424/2012) a konštatoval, že pokiaľ škoda neexistuje k okamihu, v ktorom súd rozhoduje o uplatnenom nároku na jej náhradu, bol nárok uplatnený predčasne a súd žalobu zamietne tzv. „pre tentokrát“ bez toho, aby sa musel zaoberať splnením ďalších predpokladov zodpovednosti za škodu.

8.1. Ďalej uviedla, že žalobca síce v žalobe poukázal na to, že nárok na vyplatenie prikázanej sumy z exekučného konania podľa Exekučného poriadku mu vznikol až po smrti JUDr. N., a preto dedičské konanie po ňom a prípadné prihlásenie pohľadávky do tohto konania je bezpredmetné, paradoxne však sám podal návrh na prerušenie tohto konania až do skončenia dedičského konania, do ktorého si prihlásil pohľadávku vzniknutú z rovnakého právneho dôvodu, ako bola uplatnená v rámci podanej žaloby na súd.

8.2. V dedičskom konaní si teda žalobca uplatnil rozsahom identickú pohľadávku z rovnakého exekučného konania ako v žalobe o náhradu škody proti žalovanej. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetné dedičské konanie, v ktorom môže byť nárok žalobcu uspokojený z majetku poručiteľa, nie je ukončené, nie je v zmysle uvedenej argumentácie, preukázaný vznik škody, za ktorú by mala žalovaná niesť zodpovednosť a ktorú by mala žalobcovi nahradiť a uplatnenie náhrady škody voči štátu z titulu zodpovednosti za škodu podľa zák. č. 514/2003 Z.z. je možné považovať za predčasné, s čím sa, vzhľadom na výrok napádaného uznesenia a jeho odôvodnenie , zjavne stotožnil i súd.

8.3. Za takéhoto stavu veci však podľa názoru žalovanej nie je správnym procesným postupom prerušenie konania (ktoré by bolo relevantné napr. z dôvodu, že by kvôli inému prebiehajúcemu konaniu a tam riešenej otázke nebolo ešte možné ustáliť presnú výšku škody, ktorá však už preukázateľne vznikla), ale pokiaľ má súd za to, že nárok žalobcu môže byť uspokojený v dedičskom konaní sp. zn. 5D 89/2016, potom je to dôvod na zamietnutie žaloby o náhradu škody pre nesplnenie základného predpokladu pre vznik nároku na jej náhradu, a to existencia samotnej škody.

9.1. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že uznesenie o prerušení konania je plne v súlade s ustanovením § 164 CSP, keďže v dedičskom konaní do skončenia ktorého má byť konanie prerušené, sa rieši otázka možného uspokojenia predmetnej pohľadávky žalobcu v dedičskom konaní z titulu bezdôvodného obohatenia voči samotnému exekútorovi, z dôvodu jeho smrti, jej uplatnením v dedičskom konaní po ňom.

9.2. Žalovaná podľa jeho názoru správne uvádza, že škoda ako jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti musí existovať najneskôr v čase, keď súd o uplatnenom nároku rozhoduje a že rozhodujúci je skutkový stav veci v dobe vyhlasovania rozhodnutia súdu, s tým, že pokiaľ škoda neexistuje v okamihu, v ktorom súd o uplatnenom nároku rozhoduje, je nárok uplatnený predčasne. V ďalšom sa ale tejto právnej argumentácie nepridržiava, keďže namieta predčasnosť žaloby v čase keď súd ešte nerozhoduje o veci, pričom sama žalovaná v doterajšej argumentácii namietala, že nie je isté, či v predmetnom dedičskom konaní žalobca ako veriteľ, ktorý zahlásil svoju predmetnú pohľadávku do dedičstva po nebohom exekútorovi, a to pred podaním žaloby v tejto veci, bude uspokojený alebo nie. Otázka úspešnosti uplatnenia predmetnej pohľadávky v dedičskom konaní s poukazom na uvedené môže mať podstatný význam pre rozhodnutie súdu.

9.3. Žalobca navrhol, aby súd odvolaním žalovanej napadnuté uznesenie o prerušení konania ako vo výroku vecne správne potvrdil s konštatovaním správnosti jeho dôvodov uvedených v jeho odôvodnení.

10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bez prejednania veci na nariadenom odvolacom pojednávaní v zmysle § 385 ods.1 a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil.

11. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

12. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne práve posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 13. Z napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že tento súd na návrh žalobcu prerušil konanie podľa ust. § 164 a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil, takže podľa právneho názoru odvolacieho súdu nešlo o nesprávne právne posúdenie.

14.1. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

14.2. Podľa § 165 ods. 1 len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd v konaní i bez návrhu.

14.3. Ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony; plynúce procesné lehoty sa prerušujú. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova (§ 165 ods. 2 .

15. Z citovaných ustanovení vyplýva, že v súčasnosti platná procesná úprava - Civilný sporový poriadok, ktorý upravuje postup súdu, strán sporu a osôb zúčastnených na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní sporov (§ 1) rovnako ako úprava platná a účinná do 30.6.2016 (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) rozlišuje medzi obligatórnym a fakultatívnym prerušením konania. Obligatórne prerušenie konania je upravené v ustanovení § 162 a osobitný prípad obligatórneho prerušenia konania v ustanoveniach § 163 a § 445 CSP. Fakultatívne prerušenie konania je upravené v ustanovení § 164 CSP.

16. Ustanovenie 164 ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, čo znamená prerušenie konania, ktoré nie je pre konanie nevyhnutné. Predmetné ustanovenie sa týka procesných situácií, v ktorých súd môže konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť. Prerušenie konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho súdu a je upravené len ako procesná možnosť tohto súdu, nie však jeho povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných vhodných opatrení, pričom rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na ktorú prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.

17. Prerušenie konania v zmysle § 164 je procesným inštitútom, ktorý sa zvolí vtedy, ak je vhodné dočasne nepokračovať v konaní. Všeobecným účinkom prerušenia konania je, že sa nekonajú pojednávania, neplynú lehoty (§ 165 ods. 2 veta prvá a strany sporu (dočasne) nevykonávajú procesné úkony inak spojené s konaním. Tak, ako nedochádza k vylúčeniu strany z realizácie jej procesných oprávnení postupom súdu, ktorý konanie prerušil, nedochádza k odňatiu možnosti pred súdom konať ani procesným postupom súdu, ktorý konanie v zmysle § 164 neprerušil.

18.1. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie o prerušení konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 5D 89/2016.

18.2. Na zdôraznenie jeho vecnej správnosti a tým aj na nedôvodnosť podaného odvolania odvolací súd poukazuje na samotné vyjadrenie žalovanej zo dňa 20.12.2016 k žalobe, z ktorého, okrem iného, vyplýva, že žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorú si žalobca u žalovanej uplatnil dňa 27.06.2016, považovala žalovaná za predčasné z dôvodu zistenia, že na notárskom úrade Z., prebieha pod sp. zn. 5D 89/2016 Dnot 67/2016 dedičské konanie po poručiteľovi Z.. X. N., do ktorého si žalobca prihlásil pohľadávku vo výške 106 179,76 EUR ako nevyplatenú sumu z exekučného konania sp. zn. EX 799/2013 a pohľadávku vo výške 2 086,75 EUR ako nevyplatenú sumu taktiež z exekučného konania sp. zn. EX 799/2013.Vzhľadom na skutočnosť, že predmetné dedičské konanie, v ktorom môže byť nárok žalobcu uspokojený z majetku poručiteľa, nie je ukončené.

18.3. Odvolací súd na potvrdenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia poukazuje aj na ďalšie vyjadrenie žalovanej zo dňa 03.08.2018 k žalobe o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, v ktorom, okrem iného, uviedla: „Žalobca disponuje pohľadávkou, ktorej uspokojenia sa môže domáhať mimosúdne i súdnou cestou pri prejednávaní dedičstva po zosnulom súdnom exekútorovi, resp. voči jeho dedičom nadobúdajúcim dedičstvo, na ktorých nadobudnutím dedičstva prešiel poručiteľov záväzok“.

18.4. Ďalej v tomto vyjadrení žalovaná uviedla: „Žalobca v žalobe nepreukázal, že svoju pohľadávku voči Z.. N. uplatňoval/uplatňuje v dedičskom konaní po zosnulom súdnom exekútorovi, resp. že sa po prejednaní dedičstva bezúspešne domáhal od oprávnených dedičov vydania plnenia zodpovedajúceho neoprávnene zadržiavanému výťažku z exekúcie, ako nai vydania prípadného bezdôvodného obohatenia exekútora (poručiteľa) nadobudnutého z týchto prostriedkov“.

19. Keď však žalobca, vzhľadom na vyjadrenie žalovanej zo dňa 03.08.2018, podal na súd prvej inštancie návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia dedičského konania po nebohom súdnom exekútorovi JUDr. X. N., zomrelom dňa XX.XX.XXXX, ktoré je vedené pod sp. zn. 5D 89/2016, Dnot 67/2016 u JUDr. I. S., J. úrad H., z dôvodu, že v dedičskom konaní si uplatnil svoju pohľadávku a súd prvej inštancie návrhu žalobcu vyhovel, argumentujúc, že v prípade uznania tejto pohľadávky dedičom (ktorým je v dôsledku odúmrte štát- pozn. odvolacieho súdu) je možné predpokladať, že pohľadávka alebo jej časť bude uspokojená v rámci prebiehajúceho dedičského konania pod sp. zn. 5D/89/2016, výsledok ktorého môže relevantne ovplyvniť toto konanie, žalovaná už v odvolaní proti napadnutému uzneseniu podstatným spôsobom zmenila svoju právnu argumentáciu a žiadala napadnuté uznesenie zrušiť.

20. Vzhľadom aj k uvedeným skutočnostiam odvolací súd nepovažuje argumenty žalovanej za dôvodné, pretože v dedičskom konaní po súdnom exekútorovi Z.. N. sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu o nároku žalobcu uplatnenému v tomto konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, preto napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil.

21. Záverom odvolací súd poukazuje na to, že podľa Nálezu Ústavného súdu SR z 20. septembra 2000, sp. zn. I. ÚS 21/2000 „Ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) OSP (teraz § 164 - pozn. odvolacieho súdu) sa musí vykladať a uplatňovať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (čl. 152 ods. 4). Zo žiadneho ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky nemožno vyvodiť, že prerušením konania jeho účastník stráca právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Všeobecný súd sa pri uplatňovaní procesného postupu podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) OSP (teraz § 164 - pozn. odvolacieho súdu) preto musí spravovať aj požiadavkou, ktorá je zakotvená v tomto článku Ústavy Slovenskej republiky a ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote“.

22.1. Podľa § 396 ods. 1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

22.2. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22.3. V predmetnej veci odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa týchto citovaných ustanovení a žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože si tento nárok neuplatnil a nevyčíslil a zo spisu mu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú.

23. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2 druhá veta a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .