Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoP-155-2018.pdf
PDF · 104.87 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/155/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti U. U. nar. X.X.XXXX a R. U.E. nar. XX.X.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach deti rodičov F. U. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v E. na A. ul. č. X zast. Advokátskou kanceláriou Hopferova, s.r.o. so sídlom na Bajzovej ul. č. 2 v Košiciach a Z. U. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v E. na U. ul. č. XX zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Molitoris PhD. advokát so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 11P/162/2016-211 z 6.2.2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice I č.k. 11P/102/2016-256 z 16.3.2018 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie z 6.2.2018 č.k. 11P/162/2016-211 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice I č.k. 11P/102/2016-256 z 16.3.2018 vo výrokoch o zverení maloletých detí U. U. nar. X.X.XXXX a R. U. nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, určení výživného a úprave styku.
M e n í rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zastupovaní a spravovaní majetku maloletých detí tak, že maloleté deti U. U. a R. U. budú zastupovať a spravovať jeho majetok obidvaja rodičia.
M e n í vo výroku o náhrade trov štátu tak, že štátu náhradu trov konania voči matke maloletých detí vo výške 255,08 € nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 11P/162/2016-211 zveril maloleté deti U. U. a R. U. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu mal. U. U. sumou 170,- € mesačne a mal. R. U. sumou 130,- € mesačne od právoplatnosti rozsudku do budúcna, ktoré má otec platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke maloletých detí. Upravil styk otca s maloletými deťmi každý párny týždeň od štvrtka od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod., počas letných prázdnin každý rok v mesiaci júl od 1.7. od 9:00 hod. do 14.7. do 18:00 hod., v mesiaci august od 1.8. od 9:00 hod. do 14.8. do 18:00 hod., každý nepárny rok počas vianočných sviatkov od 24.12. od 9:00 hod. do 30.12. do 18:00 hod., každý párny rok od 30.12. od 9:00 hod. do 6.1. do 18:00 hod., počas jarných prázdnin každý nepárny rok od pondelka od 9:00 hod. do soboty do 18:00 hod., počas veľkonočných prázdnin nepárny rok od veľkonočnej nedele od 9:00 hod. do utorka do 18:00 hod., párny rok od zeleného štvrtka od 9:00 hod. do nedele do 18:00 hod. Otec si maloleté dieťa prevezme v stanovené dni a hodiny pred bytom matky, kde mu táto dieťa odovzdá a vráti jej ho na tom istom mieste v stanovený deň a hodinu s výnimkou dní utorok, streda a štvrtok, kedy maloleté dieťa prevezme z predškolského zariadenia a vráti matke v mieste bydliska. Matku aj otca zaviazal nahradiť trovy štátu rovným dielom 255,08 € na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 21P/157/2015 zo dňa 9.12.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/53/2016 zo dňa 30.6.2016. O trovách konania rozhodol, tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
2. Proti výroku, ktorým súd prvej inštancie zaviazal matku zaplatiť trovy štátu vo výške 255,08 € sa v zákonnej lehote odvolala matka maloletých detí podľa ustanovenia § 355 a nasl. CSP. Uviedla, že napadnutý výrok považuje za nesprávny z dôvodu nesprávneho zistenia skutkového stavu, kedy súd nedostatočne zistil skutkový stav a na základe predložených listinných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ustanovenia § 62 CMP, v spojení s ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Konštatovanie súdu, že v mimosporových konaniach, kde nie je možné hovoriť úspechu alebo neúspechu niektorého účastníka konania má štát právo na náhradu trov konania proti každému účastníkovi, nepovažuje za súladné s aktuálne platnými a určenými procesnými predpismi. Zdôraznila, že podľa jej názoru CMP neupravuje otázku náhrady trov konania a rozhodovania o náhrade trov konania komplexne, a preto je nevyhnutné primerane aplikovať ustanovenie Civilného sporového poriadku, ktoré túto problematiku upravuje ucelene. Zdôraznila predovšetkým, že dňa 13.4.2017 podala žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov, ktorú odôvodnila tým, že rozhodnutím Centra právnej pomoci jej bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a určená advokátka pre túto právnu vec. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 Zákona č. 71/92 Zbierky o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov je od poplatkov oslobodený aj ten, komu bol priznaný nárok na priznanie právnej pomoci podľa osobitného predpisu. Na základe uvedeného je toho presvedčenia, že z dôvodu priznania jej nároku na poskytnutie právnej pomoci by mala byť oslobodená od súdnych poplatkov v zmysle zákona, na základe čoho aj deklarovala svoje majetkové pomery a predložila aj tlačivo pre dokladovanie pomerov strany konania. Vytkla konajúcemu súdu, že pri rozhodnutí o náhrade trov konania štátu sa nezaoberal jej konkrétnymi majetkovými a finančnými pomermi, neprihliadol na skutočnosť, že maloleté deti sú zverené do jej osobnej starostlivosti a nezohľadnil ani jej priemerný mesačný zárobok, ktorý reálne nedosahuje ani sumu 400,- € mesačne. Na základe uvedeného preto žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti vo výroku o náhrade trov konania štátu tak, že neprizná štátu náhradu trov konania voči matke.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí. Vytkol konajúcemu súdu, že pri rozhodnutí o zmene výchovy, kedy rozhodol, že maloleté deti sa zverujú do výhradnej osobnej starostlivosti matky prihliadol v podstate len na závery znaleckého dokazovania vykonaného súdnou znalkyňou Mgr. F. a vychádzal v podstate v ústrety matke maloletých detí. Na jeho námietky a návrhy dôkazov neprihliadol. Otec v odvolaní uviedol, že tvrdenie matky, ako aj konštatovanie súdu, že starostlivosť o maloleté deti v čase, keď mali byť v starostlivosti otca pripadla hlavne jeho rodičom, t.j. starým rodičom maloletého, sú síce pravdivé, avšak bolo to z dôvodu, že on má turnusovú prácu a na tieto okolnosti konajúci súd neprihliadol. Z uvedeného dôvodu preto súdna znalkyňa len všeobecne konštatovala, že v danom prípade bude vhodnejšie zveriť maloleté deti do výlučnej starostlivosti jednému z rodičov ako fakticky starým rodičom, ktorí doteraz prevažne suplovali starostlivosť otca v čase , keď v rámci striedavej starostlivosti boli zverené otcovi. V tejto súvislosti vyslovil presvedčenie, že samotné uprednostnenie rodiča pred zapojením starých rodičov alebo širšej rodiny nemusí nutne znamenať neprospech pre mal. deti. Poukázal na to, že mal. deti sú na starých rodičov zvyknuté, pretože starí rodičia sa veľkou mierou zapájali a pomáhali pri výchove detí ešte aj v čase trvania manželstva. Zdôraznil, že ani matka sa v čase, keď boli deti v jej výlučnej starostlivosti nestarala výlučne sama o mal. deti, keďže mala nepravidelný pracovný čas a pracovala aj do 23.00 hod. Touto skutočnosťou sa dôsledne súd nezaoberal. Znalkyňa z uvedeného dôvodu uviedla v závere znaleckého posudku, že zverenie do výlučnej osobnej starostlivosti matke bude vhodné v tom prípade, ak matka si zabezpečí úpravu pracovnej zmeny, matka aj zdokladovala novou pracovnou zmluvou, kde jej 8 hodinový pracovný čas má trvať len počas dňa, avšak táto pracovná zmluva bola dohodnutá na určitú dobu do 31.3.2018. K úprave styku uviedol, že súd svojím rozhodnutím jeho styk s deťmi v zásade zúžil, keďže v období od marca do októbra pracuje v týždenných turnusoch a to tak, že párny týždeň pracuje a nepárny týždeň má voľný. V zmysle nariadenej úpravy, teda v týždni, keď má voľno, nemá styk s deťmi upravený. V týždňoch, keď má upravený styk s deťmi pracuje a pracovná zmena mu končí o 18.00 hod., v zimných mesiacoch o 16.00 hod. Otec mal. detí sa odvolal aj proti výroku, ktorým bolo určené, že maloleté deti bude oprávnená zastupovať a spravovať jej majetok len matka. Vyslovil presvedčenie, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok v jeho napadnutých výrokoch, mal. deti zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch, určil, že obaja rodičia budú oprávnení mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok, alternatívne v prípade, ak nevyhovie odvolaciemu návrhu o zverení mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti a potvrdí rozsudok okresného súdu v časti zverenia mal. detí matke, navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť, upraviť styk s mal. deťmi vo väčšom rozsahu, upraviť širší rozsah styku s maloletými deťmi počas zimných prázdnin, v čase letných prázdnin, v režime striedania párneho a nepárneho týždňa, jeho vyživovaciu povinnosť k mal. deťom určiť v max. výške 140,- € na mal. U. a 110,- € na mal. R..
4. K odvolaniu matky a otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu vo všetkých výrokoch potvrdiť ako vecne správny, zákonný a v prospech mal. detí.
5. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka mal. detí. Uviedla, že tvrdenie otca v odvolaní je účelové a vytrhnuté z kontextu. Uviedla, že v bode 8. záveru znaleckého posudku znalkyňa uviedla, že striedavá osobná starostlivosť nesleduje najlepší záujem dieťaťa, deti sa javia podráždené konfliktom rodičov. Konštatovala, že rodičia nielenže nespolupracujú, ale nezvládajú ani elementárne problémy komunikovať bez vzájomnej deviácie a emočnej agresivity, navyše často pred deťmi. Poukázala aj na riviliozujúci vzťah rodičov a dvojkoľajovosť výchovy detí. Konštatovala, že deti nie sú v dobrej psychickej kondícii, a to ako sa striedajú, im neprospieva. Deti sa sústreďujú na finančné benefity, ktoré striedavá starostlivosť prináša, učia sa manipulovať s rodičmi. Preto znalkyňa celkovo vylúčila striedavú starostlivosť, lebo nie sú splnené elementárne predpoklady na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti. Z uvedeného je zrejmý a jednoznačný záver, že striedavá starostlivosť v danom prípade nie je vhodná jednak z dôvodu absencie vzájomnej komunikácie rodičov a tiež prítomnosti dvojkoľajnosti výchovy. K odvolacej námietke otca týkajúcej sa jej nepravidelnej pracovnej doby uviedla, že už na pojednávaní 6.2.2018 poukázala na to, že si aktívne hľadá zamestnanie s 8 hodinovou pracovnou dobou, v čom bola aj úspešná, nakoľko v súčasnej dobe pracuje s 8 hodinovým pracovným časom od 7.00 do 15.00 hod. v L. O., o čom predložila pracovnú zmluvu. K ďalšej vyživovacej povinnosti, ktorá otcovi medzičasom vznikla, matka uviedla, že táto skutočnosť nemôže byť dôvodom na platenie nižšieho výživného aké deťom prináleží. V tejto súvislosti s určením výživného poukázala aj na značný nepomer v jej príjme a príjme otca, ktorý má reálne raz taký ako matka. Navrhla preto, aby odvolací súd na odvolacie námietky neprihliadol a rozsudok súdu v napadnutých výrokoch otcom potvrdil.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom v § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti o výchove výžive a úprave styku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a otec ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výchove, určení výživného a úprave styku k maloletým deťom. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výchove, určení výživného a úprave styku, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z toho aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie, zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP a len odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedených v odôvodnení rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným.
8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie o zmene výchovy, kedy zveril mal. deti do výlučnej osobnej starostlivosti matky. Dôsledne vychádzal z vykonaného dokazovania a to výsluchu účastníkov konania, vyjadrenia maloletých detí a kolízneho opatrovníka a prihliadol na závery vypracovaného znaleckého posudku súdnou znalkyňou . Tak ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že striedavá osobná starostlivosť, ktorá bola vykonávaná na základe rodičovskej dohody schválenej pri rozvode manželstva sa neosvedčila. Neosvedčila sa predovšetkým z dôvodu, že rodičia mal. detí nie sú schopní komunikovať tak, aby medzi nimi dochádzalo k zhode vo výchove, rodičia pri výchove nespolupracujú, naopak ich vzťahy sú výrazne konfliktné s prvkami agresivity, čo sa prejavuje aj pred deťmi. Maloleté deti sú vo veku, kedy túto situáciu začínajú zneužívať vo svoj prospech, čo začína mať v súčasnej dobe aj do budúcna negatívny vplyv na ich výchovu. V neprospech striedavej osobnej starostlivosti je aj skutočnosť, že otec mal. detí pracuje na turnusy a často v čase, keď by mali deti byť v jeho starostlivosti, boli deti v starostlivosti starých rodičov. Je pravdou, že starí rodičia boli schopní zabezpečiť výchovu mal. detí v tomto čase, avšak tak ako súd prvej inštancie aj odvolací súd dospel k záveru, že prednosť v starostlivosti o maloleté deti musí mať predovšetkým rodič mal. dieťaťa a až v prípade ich neschopnosti starí rodičia. Odvolací súd v súvislosti s odvolacou námietkou otca, že aj matka má nepravidelnú pracovnú dobu, dodáva, že táto prekážka sa medzičasom vyriešila, pretože matka preukázala skutočnosť, že nastúpila k zamestnávateľovi, u ktorého má pravidelný 8 hodinový pracovný čas od 7.00 hod. do 15.00 hod. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že za daných okolností je pre ďalší vývoj a rozvoj mal. detí a predovšetkým ich psychickú pohodu vhodnejší spôsob výchovy u jedného z rodičov, v danom prípade u matky. Z uvedených dôvodov preto výrok o zmene výchovy potvrdil.
9. Odvolací súd sa stotožnil aj s hodnotením možností, schopností a majetkových pomerov otca plniť si vyživovaciu povinnosť k mal. deťom a v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerniť svoje životné a pracovné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Zárobkové schopnosti, možnosti, ako aj majetkové pomery otca sú vyjadrené v napadnutom rozsudku určením výživného pre mal. deti tak, že na výživu mal. U. U. 170,- € mesačne a na mal. R.Š. U. 130,- € mesačne, ktoré je otec povinný platiť počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke mal. detí. K odvolacej námietke otca vo vzťahu k rozsahu odôvodnených potrieb maloletých detí odvolací súd dodáva, že odôvodnené potreby detí v rovnakom veku sú spravidla rovnaké a pokiaľ v určitom konkrétnom prípade nie sú zvýšené v dôsledku mimoriadnych okolností, ide o všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať. K odvolacej námietke otca, že súd nevykonal dôsledne ním navrhované dôkazy, odvolací súd poznamenáva, že v nesporových konaniach sa síce uplatňuje tzv. vyšetrovacia zásada, podľa ktorej je súd povinný vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je potrebné na zistenie skutočného stavu veci, ale vyšetrovacia zásada nenahrádza dôkaznú aktivitu účastníkov a súd nie je povinný vykonať ani všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi, pretože princípy voľného hodnotenia dôkazov v konaní sú spojené so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci, súdu umožňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa uváženia takého rozhodnutia vedú. Odvolací súd na základe uvedeného dospel k totožnému záveru ako súd prvej inštancie, že určené výživné spĺňa všetky kritéria a zákonné predpoklady Zákona o rodine a dostatočne zohľadňuje tak odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj okolnosti, teda finančné a majetkové schopnosti na strane otca. Z uvedeného dôvodu potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP aj vo výroku o určení výživného. Odvolací súd potvrdil rozsudok aj vo výroku o úprave styku. Aj v tejto časti výroku rozsudku sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že takto upravený styk dostatočne zohľadňuje tak práva rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, ako aj právo dieťaťa stýkať sa s takýmto rodičom. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že právo styku rodiča s dieťaťom je právo, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti. Toto právo styku vychádza z Ústavy SR podľa článku 41 ods. 4 Ústavy SR. Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov. Deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Vykonajúc vykonané dokazovanie na súde prvej inštancie veku maloletých detí a možností rodičov aj odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie v časti výroku o úprave styku.
10. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
11. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým rozhodol, že právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok bude matka spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, použil správne ustanovenie Zákona o rodine, ktoré však nesprávne aplikoval. Pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností musí súd obligatórne uviesť vo výroku rozsudku časť týkajúcu sa zastupovania maloletých detí a správy ich majetku. Zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov o dieťati rozhodovať. Zásadne v bežných veciach môže rozhodovať každý z rodičov samostatne. V iných, než bežných veciach (ktoré zákon v § 35 nazýva podstatné veci) sú rodičia povinní sa dohodnúť. Pokiaľ sa nedohodnú, rozhodne na návrh jedného z rodičov súd. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami. Aj toto právo patrí obom rodičom, pokiaľ sú známi, žijú a nebolo im súdom zasiahnuté do spôsobilosti na právne úkony ani do výkonu rodičovských práv a povinností. Nositeľmi práva zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok sú obaja rodičia a zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd rodičovi výlučne z dôvodov, ktoré sú uvedené v § 38 a to buď pozastavením výkonu, obmedzením výkonu alebo úplným pozbavením výkonu rodičovských práv a povinností. Preto možno v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rozhodnúť výlučne tak, že súd ponechá právo zastupovať dieťa a spravovať majetok obom rodičom a realizovať ho budú v bežných veciach každý samostatne na základe svojho rozhodnutia a v podstatných veciach môže dieťa zastúpiť aj jeden z rodičov, avšak len po dohode s druhým rodičom, keďže v podstatných veciach musia rozhodovať spoločne. V tomto prejednávanom prípade neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by odôvodnili zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností, preto odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti a v súlade s § 36 ods. 1 v spojení s § 24 ods. 1 Zákona o rodine a z nich vyplývajúcich zásad rozhodol, že právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok majú obaja rodičia.
12. Odvolací súd v zmysle § 388 CSP zmenil napadnutý výrok rozsudku o náhrade trov konania štátu, ktorým zaviazal matku.
13. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
14. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu rozhoduje súd na návrh.
15. Vychádzajúc z koncepcie Civilného mimosporového poriadku je zrejmé, že úmyslom zákonodarcu bolo v mimosporových konaniach upraviť tie inštitúty, ktoré vykazujú určité odlišnosti v porovnaní so sporovým konaním a v ktorých je aplikácia CSP vylúčená. To znamená, že CMP obsahuje ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od všeobecnej právnej úpravy CSP, pričom sa jedná aj o úpravu náhrady trov v mimosporových konaniach. V mimosporových konaniach platí vyšetrovacia zásada vyplývajúca z § 35 a § 36 CMP, preto CMP v § 57 počíta s eventuálnou možnosťou vzniku trov konania štátu, ktoré vzniknú v súvislosti s dokazovaním, o ktorých povinnosti nahradiť ich štátu súd rozhoduje z úradnej povinnosti na rozdiel od nároku účastníkov na náhradu trov konania, kedy zásadne rozhoduje len na návrh. Pretože CMP neobsahuje žiadne ustanovenia o rozhodovaní súdu o náhrade trov štátu na rozdiel od predchádzajúcej úpravy vyplývajúcej z O.s.p. (§ 148) je potrebné v súlade s článkom 3 ods. 1 Základných princípov CMP aplikovať aj ostatné ustanovenia CMP upravujúce trovy konania na náhradu trov štátu, ktoré platil v konaní a ktoré sú čo do obsahu a účelu najlepšej posudzovanej právnej veci. Vzhľadom na charakter mimosporových konaní nie je možné hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého z účastníkov konania, je potrebné trovy dokazovania, ktoré platil štátu považovať za spoločné trovy účastníkov konania, ktoré majú platiť podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní (§ 49 ods. 3 CMP), ktorý pomer v konaní starostlivosti súdu o mal. dieťa je medzi rodičmi rovnaký v pomere jednej polovice. Aj v prípade náhrady trov štátu môže súd použiť materiálny korektív vyplývajúci z § 55 CMP, a teda posúdiť vzhľadom na okolnosti prípadu či je spravodlivé, aby trovy dokazovania, ktoré platil štátu nahradili všetci účastníci alebo len niektorý z nich.
16. Odvolací sú preskúmal napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu danom v § 76 CMP a dospel k záveru, že konajúci súd nesprávne rozhodol o povinnosti obidvoch rodičov konania nahradiť trovy štátu, pretože sa náležite nevysporiadal so schopnosťou a možnosťou matky nahradiť trovy štátu. Poukazuje na skutočnosť, že z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že vzhľadom na to, že jediný príjem matky spočíva v jej priemernom mesačnom zárobku priemerne vo výške 380,- € mesačne, nie je v jej schopnostiach a možnostiach nahradiť trovy štátu vo výške 255,08 €, pričom predmetným rozhodnutím jej boli zverené mal. deti do osobnej starostlivosti. Vzhľadom na zistené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že priznanie náhrady trov štátu proti matke maloletých detí by nebolo vzhľadom na jej schopnosti, možnosti a majetkové pomery spravodlivé a priznanie náhrady trov štátu by mohlo mať negatívny vplyv na riadny výkon rodičovských práv a povinností matkou, ako je uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletých detí, čím by mohlo dôjsť k ohrozeniu najlepšieho záujmu maloletých. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil výrok konajúceho súdu o povinnosti matky nahradiť trovy štátu tak, že štátu náhradu trov konania proti matke maloletej nepriznal.
17. Toto rozhodnutie prijal senát v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).