Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Sa-18-2018.pdf
PDF · 98.02 KB
Case nature
Area
Subarea
9Sa/18/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Jurajom Tymkom, v právnej veci žalobkyne D. T. Y. A. Č. Í. O. E. Q. B. U. , W. Q. X., C. O. XXX, zastúpenej JUDr. Kristínou Tomkovou, advokátkou, so sídlom v Udavskom, Udavské 391, proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 16.04.2018 č.j. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2018/5526-0002 takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 16.04.2018 č.j. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/ 2018/5526-0002 ako orgán príslušný podľa § 58, § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Z.z. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (Správny poriadok), zákona č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v znení neskorších predpisov, § 26 ods.1 písm.a/ zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj : „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“) zamietol odvolanie účastníčky konania D. T. proti rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, odboru sociálnych vecí a rodiny č. MI1/OHN_NVAŠSD/SOC/2018/39412-11 zo dňa 12.02.2018 (v ďalšom texte aj : „ rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“, resp. „prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu“) a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.
2. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného vyplýva, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, odbor sociálnych vecí a rodiny ( v ďalšom texte aj : „správny orgán prvého stupňa“, resp. „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím zo dňa 12.02.2018 účastníčke konania, t.j. žalobkyni podľa § 25 ods. 4 zákona o pomoci v hmotnej núdzi zastavil poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi v sume 186.80 eur mesačne od 01.01.2018 s odôvodnením, že aj keď bola dňa 10.01.2018 vyzvaná, aby predložila doklady preukazujúce trvanie nároku na pomoc v hmotnej núdzi - pracovnú zmluvu a príjem z pracovného pomeru jej syna za obdobie mesiacov október až december 2017 (výzvu prevzala 18.01.2018), napriek tomu požadované doklady nepredložila. V odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalobkyňa tvrdila, že dňa 24.01.2018 zaslala čestné prehlásenie, z ktorého vyplýva, že jej syn U. O. od 01.10.2017 nebýva na adrese C. O. XXX Q. X., ale má trvalý pobyt na adrese N.Q. XX, okres Humenné, preto nemôže byť posudzovaný ako člen rodiny. Z uvedeného dôvodu namietala nezákonnosť postupu správneho orgánu prvého stupňa, pretože úradu poskytla dostatočné doklady preukazujúce, že jej syn s ňou nebýva v spoločnej domácnosti a preto preukázanie jeho pracovnej zmluvy a príjmu nie je potrebné. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí ďalej poukázal na to, že žalobkyňa dňa 29.09.2017 požiadala správny orgán prvého stupňa o pomoc v hmotnej núdzi a v žiadosti ako ďalších členov uviedla manžela P. T. a deti A. a U. O.. K svojim osobným pomerom uviedla, že je vydatá, nezamestnaná, evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie od 01.01.2018. Manžel žalobkyne je podľa osvedčenia o živnostenskom oprávnení zo dňa 28.11.2017 od 01.01.2018 oprávnený na vykonávanie živnosti. K žiadosti o pomoc hmotnej núdzi doložila aj čestné vyhlásenie, z ktorého vyplýva, že syn U. O. sa zdržiava na adrese C. O. XXX X. a v akademickom roku 2017/2018 je študentom prvého ročníka denného štúdia na Technickej univerzite v Košiciach. Na základe takýchto dokladov správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 04.12.2017 žalobkyni od 01.10.2017 priznal pomoc v hmotnej núdzi v sume 186,80 eur mesačne. Žalovaný konštatoval, že dňa 27.12.2017 žalobkyňa konania prijala ponuku na vykonávanie činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne (organizátor mesto Strážske) v období od 01.01.2018 do 31.12.2018, z čoho od 15.01.2018 do 28.02.2018 bola dočasne práceneschopná. Rovnakú ponuku (t.j. totožný rozsah prác u totožného organizátora) a za rovnaké obdobie prijal aj manžel účastníčky konania, ktorý sa však podľa evidencie dochádzky v mesiaci január 2018 výkonu činnosti nezúčastnil. Dňa 10.01.2018 správny orgán prvého stupňa zaslal žalobkyni výzvu, aby v lehote do ôsmich dní odo dňa jej doručenia predložila pracovnú zmluvu (dohodu) a príjem z pracovného pomeru jej syna za mesiace 10, 11, 12. 2017 od zamestnávateľa BSH drives and pumps, s.r.o. Michalovce. V jej závere bola upozornená, že ak na výzvu nebude reagovať a požadovaný doklad nepredloží, bude rozhodnuté o zastavení poskytovania pomoci v hmotnej núdzi. Žalobkyňa označenú výzvu prevzala do vlastných rúk dňa 18.01.2018, v stanovenej lehote však požadované doklady nepredložila. Prvostupňový správny orgán preto rozhodnutím zo dňa 12.02.2018 zastavil poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi. Žalovaný konštatoval, že dňa 25.01.2018 bolo na úrad doručené čestné vyhlásenie žalobkyne, v ktorom uviedla, že dňom 01.10.2017 syn U. O. nebýva v spoločnej domácnosti na adrese C. O. XXX Q. X., ale je študentom Technickej univerzity v Košiciach, kde od 01.10.2017 býva na internáte Jedlíkova 13 v Košiciach. Žalovaný ďalej uviedol, že syn účastníčky konania je nezaopatrené dieťa do 25 rokov a rozsudkom Okresného súdu v Humennom právoplatným dňa 13.12.2013 bol otec syna účastníčky konania zaviazaný prispievať na jeho výživu mesačne po 40,- eur.
3. Po citácii § 25 ods.4, 28 ods.2 písm. b/, § 3 ods.1 písm. e/, zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepdisov, § 3 ods.1 písm.a/ zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 115 Občianskeho zákonníka a § 4 ods.1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi žalovaný uzavrel, že účastníčka konania v stanovenej lehote ôsmich dní na výzvu nepredložila požadovaný doklad a vzhľadom na upozornenie v tejto výzve o následkoch, ak na výzve nevyhovie, správny orgán prvého stupňa postupoval v súlade s ustanovením § 25 ods. 4 zákona o hmotnej núdzi, keď rozhodol o zastavení poskytovania pomoci v hmotnej núdzi. Na námietku účastníčky konania uvedenú v odvolaní, že jej syn s nimi nežije v spoločnej domácnosti, ale býva na internáte v Košiciach žalovaný uviedol, že plnoleté nezaopatrené dieťa je študentom dennej formy štúdia na vysokej škole a býva na internáte, ktorá skutočnosť nie je dôvodom na to, aby bolo vylúčené z okruhu spoločne posudzovaných osôb. Syn účastníčky konania sa v zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona o pomoci v hmotnej núdzi považuje za nezaopatrené dieťa a na účely posudzovania hmotnej núdze sa posudzuje spolu s rodičmi. Vzhľadom na tieto skutočnosti napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 12.02.2018 žalovaný potvrdil.
4. Proti uvedenému rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu, ktorou žiadala zrušiť rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Namietala predovšetkým to, že dňa 25.01.2018 doručila žalovanému svoje čestné prehlásenie, z ktorého vyplýva, že jej syn sa nezdržiava na adrese Fraňa Kráľa 579 v Strážskom, ale od 01.10.2017 ako študent Technickej univerzity v Košiciach sa zdržiava na vysokoškolskom internáte. Naviac, jej syn má trvalý pobyt na adrese Závadka 35, okres Humenné. Ďalej tvrdila, že povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa bolo skúmať, či neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa na vylúčenie člena domácnosti tak, ako to je uvedené v zákone. Naproti tomu len stroho, bez náležitého odôvodnenia zastavil poskytovanie dávok v hmotnej núdzi osobe, ktorá sa ocitla bez práce a potrebovala v tom čase jeho podporu. Správny orgán rozhodol bez náležitého odôvodnenia a bez využitia všetkých dostupných možností a postupov v zmysle zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Aj žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal len tým, že v stanovenej lehote nedoložila príjmy jej syna. Podľa žalobkyne sa však mal zaoberať aj vyššie uvedenými ustanoveniami, pretože jej tvrdenia tak neboli žiadnym spôsobom preverené a následne aj vyhodnotené. Bolo preto povinnosťou správnych orgánov si preverovať aj ďalšie skutočnosti vyplývajúce z tvrdení žalobkyne a postupovať v súlade s ustanovením § 3 ods. 6 a § 7 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Opätovne zdôraznila, že jej syn s ňou nežije v spoločnej domácnosti, je samostatný a má svoj vlastný príjem, pracuje a je sebestačný. So synom trvale nežijú v spoločnej domácnosti a neuhrádzajú ani spoločne náklady na svoje potreby. V závere žalobkyňa konštatovala, že tak správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný v preskúmavanej veci náležite nevyhodnotili skutkový stav, nesprávne aplikovali jednotlivé ustanovenia zákonov a dokonca nevyužili všetky možnosti, ktoré im zákon v danej veci ponúka. 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 25.07.2018 k správnej žalobe navrhol žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietnuť v celom rozsahu. Zrekapituloval skutkovú ako aj právnu argumentáciu z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj preskúmavaného rozhodnutia, poukázal na žalobné dôvody uplatnené v správnej žalobe a zdôraznil, že z obsahu administratívneho spisu mal za preukázané, že žalobkyňa dňa 18.01.2018 prevzala výzvu na predloženie pracovnej zmluvy (dohody) ako aj zdokladovanie príjmu z pracovného pomeru jej syna, ktorú povinnosť žalobkyňa nesplnila, ale správnemu orgánu prvého stupňa dňa 25.01.2018 doručila na úrad svoje čestné vyhlásenie. Žalovaný mal za preukázané, že syn žalobkyne je nezaopatrené dieťa do 25 rokov (študent denného štúdia prvého ročníka druhého stupňa na technickej univerzite), ktorého otec bol rozsudkom Okresného súdu v Humennom zaviazaný prispievať na výživu syna mesačne po 40 eur. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že v zmysle zákona o pomoci v hmotnej núdzi je príjemca (teda v tomto prípade žalobkyňa) povinný preukázať všetky skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na pomoc v hmotnej núdzi. Zdôraznil, že žalobkyňa nesplnila povinnosť na základe doručenej výzvy a správnemu orgánu nepredložila požadovaný doklad, pričom bola vo výzve upozornená, že v prípade ak jej nevyhovie, poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi jej bude zastavené. Ako nedôvodnú žalovaný považoval námietku žalobkyne, že jej syn s nimi nežije v spoločnej domácnosti, pretože skutočnosť, že plnoleté nezaopatrené dieťa je študentom dennej formy štúdia na vysokej škole a býva na internáte, nie je dôvodom na to, aby bolo vylúčené z okruhu spoločne posudzovaných osôb. Syn žalobkyne sa v zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona o pomoci v hmotnej núdzi považuje za nezaopatrené dieťa a na účely posudzovania hmotnej núdze sa posudzuje spolu s rodičmi. Žalovaný v závere vyjadrenia zhodnotil, že ako odvolací orgán pri vydávaní preskúmavaného rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu ako aj platnej právnej úpravy a zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, pričom dbal na to aby postup v správnom konaní bol v súlade s jeho základnými zásadami a pravidlami.
6. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. - Správneho súdneho poriadku (v ďalšom texte aj „SSP“) posudzujúc správnu žalobu v sociálnych veciach (§ 199 a nasl. SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, oboznámil sa s obsahom žaloby, písomnými podaniami účastníkov konania, ako aj pripojeným administratívnym spisom a dospel k záveru, že žaloba žalobkyne dôvodná nie je.
7. Na pojednávaní pred správnym súdom, ktoré sa uskutočnilo dňa 30.11.2018 zástupkyňa žalobkyne na podanej žalobe, ako aj na jej dôvodoch trvala v celom rozsahu. Pojednávanie vo veci sa uskutočnilo v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa ospravedlnil listom zo dňa 19.01.12018 a súhlasil, aby súd vec prejednal v neprítomnosti ich zástupcu
8. Správny súd poukazuje na to, že v procese súdneho prieskumu v zmysle príslušných ustanovení SSP upravujúcich správne súdnictvo nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. 9. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods.1 SSP).
10. Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach správny súd posudzuje neformálne.
11. Podľa § 25 ods.4 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi a osobitného príspevku sa zastaví, ak príjemca nevyhovie výzve úradu podľa § 28 ods.2 písm. b/ v určenej lehote preukázať skutočnosti rozhodujúce na ich poskytovanie alebo na ich výšku a bol na tento dôsledok vo výzve písomne upozornený.
12. Podľa § 28 ods. 2 písm. b/ zákona o pomoci hmotnej núdzi, príjemca je povinný na výzvu úradu preukázať požadovanú skutočnosť v lehote určenej úradom.
13. Podľa § 3 ods. 1 písm. e/ zákona o pomoci v hmotnej núdzi, domácnosť na účely tohto zákona tvoria spoločne posudzované fyzické osoby, ktorými sú rodičia a deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem alebo majú príjem nižší ako mesačná minimálna mzda a žijú s rodičmi v domácnosti.
14. Podľa § 3 ods.1 písm. a/ zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom.
15. Podľa § 3 ods.6 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže v prípadoch hodných osobitného zreteľa z domácnosti vylúčiť člena domácnosti, o ktorom žiadateľ o pomoc v hmotnej núdzi preukáže, že s ním spoločne nezdieľa domácnosť a spoločne sa nepodieľa na úhrade spoločných potrieb. Za preukázanie skutočností podľa prvej vety nemožno považovať len písomné vyhlásenie žiadateľa o pomoc v hmotnej núdzi a v prípade plnoletých nezaopatrených detí, len rozhodnutie súdu o určení výživného.
16. Podľa § 115 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby.
17. Podľa § 4 ods.1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa na účely tohto zákona započítavajú príjmy členov domácnosti.
18. V správnom konaní a ani v rámci súdneho prieskumu administratívneho rozhodnutia medzi účastníkmi konania nebolo sporným, že žalobkyňa na výzvu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 10.01.2018 nepredložila požadované doklady a to pracovnú zmluvu (dohodu) a zdokladovanie príjmu jej syna za mesiace október až december 2017 od zamestnávateľa BSH Drives and Pumps s.r.o. Michalovce, ale správnemu orgánu zaslala čestné vyhlásenie, v ktorom uviedla, že od 01.10.2017 jej syn U. O. nebýva v spoločnej domácnosti na adrese C. O. XXX X.. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že prílohou listu zaslaného žalobkyňou správnemu orgánu prvého stupňa, ktorý bol doručený dňa 25.01.2018 (s označením : „Zaslanie čestného prehlásenia o zmene bydliska, syn U. O., zo dňa 22.01.2018) sú dve čestné prehlásenia bez uvedenia dátumu a overenia podpisu, z obsahu ktorých možno usúdiť, že v poradí prvé je podpísané žalobkyňou, v ktorom uvádza, že jej syn U. O., A.. XX.XX.XXXX s ňou nežije v spoločnej domácnosti na adrese C. O. XXX/XX, X. od 01.10.2017 a je trvale bytom v N. XX, XXX XX M. a v poradí druhé podpísané U. O., v ktorom uvádza, že odo dňa 01.10.2017 fyzicky býva na adrese U. XX, kde navštevuje dennú formu štúdia na VŠ TUKE.
19. Správny súd ako neopodstatnenú hodnotí námietku žalobkyne, že správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný mali na základe tvrdení žalobkyne skúmať, či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na vylúčenie člena domácnosti, pretože zo znenia textu § 3 ods. 6 zákona o poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi výslovne vyplýva, že na preukázanie skutočnosti, že syn účastníčky konania so žalobkyňou nezdieľa spoločnú domácnosť a spoločne sa nepodieľa na úhrade spoločných potrieb nemožno považovať len písomné vyhlásenie žiadateľky o pomoc v hmotnej núdzi t.j. žalobkyne a v prípade plnoletých nezaopatrených detí len rozhodnutie súdu o určení výživného. V danej veci žalobkyňa preukazovala skutočnosť, že nežije v spoločnej domácnosti so svojim synom čestným vyhlásením tvoriacim prílohu jej listu zo dňa 22.01.2018, v ktorom tvrdila, že so svojim synom nežije v spoločnej domácnosti od 01.10.2017. Tu správny súd poukazuje aj na obsah jej žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi doručenej správnemu orgánu prvého stupňa dňa 29.09.2017, z ktorej vyplýva, že členom jej domácnosti je aj U. O.. Rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa bola žalobkyni priznaná pomoc v hmotnej núdzi od 01.10.2017, kde z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že jej syn bol posudzovaný ako člen domácnosti, pričom žalobkyňa na túto skutočnosť (ak bola v rozpore s tým, čo je uvedené v jej čestnom vyhlásení tvoriacim prílohu z listu zo dňa 22.01.2018) žiadnym spôsobom nereagovala, rozhodnutie osobne prevzala dňa 06.12.2017, čím nadobudlo právoplatnosť. Práve z tohto pohľadu sa preto tvrdenia žalobkyne uvedené v jej čestnom vyhlásení javia ako nedôveryhodné a účelové, iba v záujme toho, aby nebola povinná dokladovať príjem člena domácnosti t.j. jej syna za obdobie uvedené vo výzve správneho orgánu prvého stupňa. V súvislosti s tým sa ako nedôveryhodné javí aj tvrdenia syna žalobkyne v predloženom čestnom vyhlásení, že od 01.10.2017 fyzicky býva na internáte v Košiciach. Z uvedených dôvodov preto aj správny súd zastáva názor, že žalobkyňa v rámci správneho konania nepreukázala, že jej plnoletý syn s ňou nežije v spoločnej domácnosti a z tohto dôvodu jeho príjem by nemal byť posudzovaný pre potreby rozhodnutia o poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom, ak potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 12.02.2018, ktorým správny orgán zastavil poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi žalobkyni z dôvodu, že nevyhovela výzve správneho orgánu na zdokladovanie príjmu člena domácnosti.
21. Z týchto podstatných dôvodov správny súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
22. O trovách konania rozhodol podľa § 167 ods.1 SSP a náhradu trov konania žalobkyni, ktorá v konaní nebola úspešná nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP, pretože žalovanému voči žalobkyni nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.