Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-167-2014.pdf
PDF · 128.11 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-16C/167/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v spore žalobcu Mareka Trojáka, nar. 6.6.1975, bytom Bidovce 11 zast. JUDr. Evou Geleneky Hencovskou, advokátkou, so sídlom Bajzova 2, Košice proti žalovaným v 1. rade Mgr. X. V., S.. XX.XX.XXXX, M. V. XXX/XX, Č. a v 2 .rade Generali Poisťovňa, a.s. so sídlom Lamačská cesta č. 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332 zast. MST PARTNERS, s.r.o., so sídlom: Laurinská 3, Bratislava, IČO: 36 861 545 o náhradu škody
rozhodol:
I. Zastavuje konanie v časti o zaplatenie 850,-.eur.
II. Žalobu v zostávajúcom rozsahu zamieta.
III. Žalobca je povinný nahradiť žalovaným v 1. a 2.rade trovy konania v rozsahu 100% s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.5.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť mu sumu 3.934,02 Eur spolu s 5,25% ročným úrokom z omeškania odo dňa doručenia žaloby žalovaným a nahradiť mu trovy konania.
2. Podanú žalobu odôvodnil tým, že dňa 2.11.2011 uzatvoril s leasingovou spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. zmluvu o zabezpečení, predmetom ktorej bolo financovanie osobného motorového vozidla zn. L. R. XXX, rok výroby XXXX, EČV: Z. (ďalej „OMV“), ktoré mu bolo prenechané do osobného užívania. Celková kúpna cena vozidla bola 7.990 Eur. Akontácia, ktorú zložil pri prevzatí vozidla predstavovala sumu 2.211,10 Eur a výška jednotlivých splátok bola stanovená na 138,83 Eur mesačne. Dátum prvej splátky bol dňa 7.12.2011 a predpokladaný termín splatenia celej hodnoty vozidla dňa 7.11.2016, kedy malo dôjsť k uhradeniu všetkých splátok vo výške 8.329,80 Eur. Dňa 23.12.2012 došlo medzi žalobcom ako vodičom predmetného motorového vozidla a vodičom motorového vozidla, ktorého vlastníčkou je žalovaná, k dopravnej nehode. Žalovaná svojím podpisom na Správe o nehode potvrdila, že je vinníkom dopravnej nehody a že táto sa stala spôsobom popísaným v správe. Dňa 22.1.2013 žalobca obdržal zo strany poisťovne žalovanej na základe povinného zmluvného poistenia oznámenie o spôsobe likvidácie poistnej udalosti. Generali Slovensko poisťovňa a.s. vyhodnotila, že vzniknuté poškodenia sú takého závažného charakteru, že oprava vozidla by bola z ekonomického hľadiska nerentabilná. Poistná udalosť bola likvidovaná v súlade so zákonom č. 381/200 l Z.z. o povinnom zmluvnom poistení (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“). Dňa 25.1.2013 bola likvidácia ukončená posúdením, že ide o škodu totálnu, s nasledovnou rekapituláciou výpočtu poistného plnenia: hodnota vozidla ku dňu poistnej udalosti - 6.411,82 Eur hodnota predajných zvyškov vozidla - 1.250,- Eur spoluvina podľa § 441 Občianskeho zákonníka - 0,00 Eur
poistné plnenie - 5.161,82 Eur. Nakoľko dňa 3.1.2013 bola spísaná devinkulácia poistného plnenia a žalobca ako dlžník nemal žiadne nesplnené záväzky voči spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. (ďalej len „Spoločnosť“), poistné plnenie malo byť uvoľnené na jeho účet, s výnimkou, ak výsledkom poistnej udalosti bude totálna škoda. V takom prípade bude celé poistné plnenie zaslané na účet Spoločnosti. Následne na to mu bolo Spoločnosťou zaslané vyúčtovanie predčasného splatenia Zmluvy č. 120114382, na základe ktorého si spoločnosť ponechala zostatok istiny k úhrade vo výške 4.774,57 Eur, predpísané splátky vo výške 1.998,82 Eur a iné poplatky vo výške 111,86 Eur. Preplatok z poistného plnenia vo výške 359,53 Eur bol žalobcovi vrátený. Ku dňu predčasného skončenia zmluvy predstavovali náklady, ktoré žalobca doteraz vynaložil na OMV, po odpočítaní preplatku vo výške 359,53 Eur, sumu 3.934,02 Eur, pozostávajúcu zo splatenej akontácie 2.211,10 Eur a zaplatených splátok od 7.12.2011 do 13.2.2013 vo výške 2.082,45 Eur. Žalobca bol podľa všeobecných podmienok (čl.8) povinný uhrádzať jednotlivé splátky až do rozhodnutia poisťovne. Žalobca mal za to, že v dôsledku dopravnej nehody, ktorá nebola spôsobená porušením právnej povinnosti z jeho strany, nastala v jeho majetkovej sfére ujma. Pri náhrade škody v súlade s ustálenou súdnou praxou by mala byť kompenzovaná celá majetková ujma, ktorá na strane žalobcu ako poškodeného nastala. Žalovaná v 2.rade vyhodnotila, že hodnota vozidla v čase škodovej udalosti je 6.411,82 Eur. Uvedené predstavuje oproti kúpnej cene rozdiel vo výške 1.578,18 Eur. Napriek tomu, že Spoločnosť vychádzala z ceny vozidla, ktorá bola stanovená po poistnej udalosti, po odpočítaní amortizácie, podľa ustálenej súdnej praxe takéto uplatňovanie amortizácie je v rozpore so základnými zásadami a účelom zákona. Poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. X J. XX/ XXXX. Uplatnenie amortizácie je podľa žalobcu porušením zásady "neminem leadere“ = „nikoho nepoškodzovať“.
3. Na preukázanie tvrdených skutočností žalobca predložil Zmluvu a zmluvu o zabezpečení č. 120114382 zo dňa 23.11.2011 s dohodou o platbách a splátkovým kalendárom, všeobecné obchodné podmienky VOP V_1/2011, záznam o nehode zo dňa 23.12.2012, devinkuláciu poistného plnenia - súhlas zo dňa 3.1.2013, oznámenie o spôsobe likvidácie škodovej udalosti zo dňa 22.1.2013, oznámenie o ukončení likvidácie poistnej udalosti zo dňa 25.1.2013 a oznámenie o zániku zmluvného vzťahu zo Zmluvy a zmluvy o zabezpečení zo dňa 13.2.2013.
4. Žalovaná v 1.rade s podanou žalobou nesúhlasila. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 11.11.2015 uviedla, že oznámila poistnú udalosť poisťovni Generali, a.s., s ktorou mala v čase nehody uzatvorenú poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení motorového vozidla. V januári 2013 jej bolo poisťovateľom doručené oznámenie o spôsobe a výške poistného plnenia zo vzniknutej škodovej udalosti v prospech držiteľa poškodeného vozidla - žalobcu. Vzhľadom k tomu, že poisťovateľ - žalovaný v 2.rade plnil, má za to, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Ako poistená z poistenia zodpovednosti má právo, aby poisťovateľ za ňu nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody v rozsahu podľa § 4 odseku 2 zákona č. 381/2001 Z.z., ak ku škodovej udalosti došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti. Žalovaný v 2. rade vedel resp. mal vedieť, ako poskytnúť poistné plnenie v súlade s platnou legislatívou. Poukázala na § 15 zákona č. 381/2001 Z.z., v zmysle ktorého náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Vinou žalovaného v 2.rade nedošlo k poistnému plneniu v rozsahu, ktorý by zohľadňoval ujmu, ktorá vznikla z titulu dopravnej nehody (amortizáciu). Navrhovala preto, aby súd na úhradu žalovanej sumy zaviazal žalovaného v 2.rade.
5. Žalovaný v 2.rade v písomnom podaní doručenom súdu dňa 30.5.2016 nárok uplatnený žalobou neuznal. Ako poisťovateľ uhradil poistné plnenie z povinného zmluvného poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z.z. a platnej poistnej zmluvy, ktoré presne stanovujú rozsah poistenia. Žalovaný v 2.rade v plnom rozsahu uhradil náhradu škody vlastníkovi motorového vozidla vo výške všeobecnej hodnoty vozidla v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. b) uvedeného zákona, čo má oporu aj v § 443 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. Zákon č. 381/2001 Z.z. nepredpokladá, že by sa pri totálnej škode vozidla uhrádzali akékoľvek iné nároky nad rámec všeobecnej hodnoty vozidla. Žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody voči žalovanému v 2. rade zjavne prevyšuje všeobecnú hodnotu vozidla, a preto nemá oporu v rozsahu poistného krytia upraveného zákonom č. 381/2001 Z.z., z čoho vyplýva, že nie je dôvodný. Poukázal na ust. § 5 ods.1 písm. h) uvedeného zákona, podľa ktorého ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. Pre vznik zodpovednosti za škodu uplatnenú žalobou chýba jeden z jej základných predpokladov, a to príčinná súvislosť s uvedenou poistnou udalosťou, keďže žalobca si uplatňuje náklady, ktoré vynaložil na vozidlo počas trvania leasingového vzťahu (teda pred tým než nastala škodová udalosť) a súvisiacu finančnú stratu, resp. pre neho nepriaznivý výsledok leasingu. Leasing však vždy predstavuje pre toho, kto si prostredníctvom neho prenajíma vozidlo, určité riziko. Spôsob ukončenia leasingového vzťahu medzi leasingovou spoločnosťou a nájomcom vozidla (žalobcom) je predmetom zmluvného vzťahu medzi nimi, rovnako aj spôsob vyporiadania vzájomných nárokov. Ak je výsledkom takéhoto vyporiadania po predčasnom ukončení leasingovej zmluvy v dôsledku totálnej škody na vozidle finančná strata pre nájomcu vozidla, túto stratu nemožno považovať za škodu, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, resp. škodovou udalosťou, pri ktorej sa vozidlo poškodilo resp.zničilo. Okrem toho výška straty závisí od doby splácania, výšky nesplateného zostatku úveru či pôžičky a ďalších okolností. Nemožno ani automaticky všetky náklady, ktoré počas leasingového vzťahu vynaložil nájomca na vozidlo, považovať za jeho škodu, už len z dôvodu, že vozidlo počas tohto vzťahu používal a opotrebovával. Všetky tieto otázky sú však predmetom právneho vzťahu iba medzi žalobcom a leasingovou spoločnosťou. Žalovaný v 2.rade ako poisťovateľ si splnil všetky povinnosti vyplývajúce mu zo zákona č. 381/2001 Z.z. a uzavretej poistnej zmluvy, teda zaplatil poistné plnenie z uvedenej poistnej udalosti poškodenému vlastníkovi vozidla, t.j. leasingovej spoločnosti. K žalobcom spochybňovanej hodnote vozidla vypočítanej pri likvidácii poistnej udalosti a rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. J. XX/XXXX uviedol, že tento rozsudok sa týka prípadu, kde išlo o náhradu nákladov, ktoré už boli skutočne vynaložené na opravu a podstatná bola otázka, či sa opravené vozidlo novými náhradnými dielmi zhodnotilo a ako sa mala oprava vykonať, aby sa vozidlo uviedlo do stavu pred nehodou. Ani otázka uplatňovania amortizácie pri opravách vozidiel ešte nie je v rozhodovacej praxi súdov SR vyriešená, a preto nemožno hovoriť o „ustálenej súdnej praxi“. V prípade, ktorý je predmetom tohto konania, však išlo o stanovenie hodnoty vozidla v čase nehody za účelom výpočtu výšky škody vzniknutej vlastníkovi vozidla (leasingovej spoločnosti) takým poškodením vozidla (totálnou škodou), že oprava vozidla by bola ekonomicky nerentabilná. Pre výpočet plnenia pri totálnej škode pri povinnom zmluvnom poistení sa stanoví všeobecná hodnota vozidla v čase poškodenia, od nej sa odpočíta hodnota použiteľných zvyškov vozidla a tento rozdiel je poistné plnenie, ktoré sa vyplatí vlastníkovi vozidla. Výška takto stanovenej hodnoty vozidla v čase poistnej udalosti a výška poistného plnenia v tomto prípade sú obsahom právneho vzťahu medzi žalovaným v 2.rade ako poisťovateľom a poškodeným vlastníkom vozidla, t.j. leasingovou spoločnosťou. Aj žalobcom citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR sa zaoberá rozsahom náhrady škody pre poškodeného, teda vlastníka vozidla. V uvedenom prípade však vlastníkom vozidla, a teda poškodeným nebol žalobca, ale leasingová spoločnosť. Postup žalovaného v 2.rade ako poisťovateľa pri likvidácii uvedenej poistnej udalosti bol v súlade s ust. § 442 a 443 Občianskeho zákonníka, aj s vyhláškou MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v platnom znení, pričom je zjavné, že hodnota vozidla v čase poistnej udalosti bola nižšia ako v čase jeho nadobudnutia, pretože vozidlo už bolo používané a opotrebované. Na základe uvedených skutočností žalovaný v 2.rade navrhol, aby súd žalobu voči nemu zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania.
6. Na pojednávaní dňa 28.9.2018 žiadal žalobca pripustiť zmenu žaloby v znení, že žalovaní v 1. a 2.rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.084,02 Eur spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania do 15. dní odo dňa doručenia žalobného návrhu s tým, že v rozsahu plnenia jedného z účastníkov zaniká povinnosť druhého z účastníkov. V zostávajúcom rozsahu vzal žalobu späť a navrhol konanie zastaviť. Tiež žiadal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, s tým, že o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením. Podaný návrh na zmenu žaloby odôvodnil tým, že využiteľné zvyšky motorového vozidla boli poisťovňou zohľadnené, ostali žalobcovi a ten ich speňažil za sumu 850 Eur. Táto suma predstavuje rozdiel žalobného petitu v porovnaní s podanou žalobou. Žalovaní voči pripusteniu zmeny žaloby a čiastočnému späťvzatiu žaloby nenamietali. Na pojednávaní dňa 28.9.2018 súd navrhovanú zmenu žaloby, pokiaľ ide o spôsob plnenia, pripustil.
7. S účinnosťou od 1.7.2016 sa na konanie sporových strán pred súdom vzťahuje zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Súd podľa tohto predpisu postupuje aj v konaniach začatých pred účinnosťou tohto zákona (§ 470 ods.1 CSP).
8. Zo Zmluvy a zmluvy o zabezpečení č. 120114382 zo dňa 23.11.2011 (ďalej len „zmluva“) vyplýva, že žalobca ako klient uzavrel so Spoločnosťou zmluvu na zabezpečenie financovania osobného motorového vozidla zn. Alfa Romeo 159 1.9 JTD 8vHigh. Dohodnutá kúpna cena motorového vozidla činila 7.990,-Eur. Podľa úvodných ustanovení zmluvy vlastnícke právo k predmetu financovania nadobudne klient úplným zaplatením kúpnej ceny. Žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške celkom 5.778,90 Eur, ktorý predstavoval doplatok kúpnej ceny motorového vozidla 5.193,50 Eur a náklady spojené s poskytnutím pôžičky 585,40 Eur. Poskytnutú sumu úveru sa klient zaviazal uhradiť v 60 splátkach vo výške á 138,83 Eur splatných počnúc 7.12.2011. V čl.1.1 zmluvy sa za účelom zabezpečenia riadneho splnenia povinnosti klienta zmluvné strany dohodli na zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k predmetu financovania v prospech Spoločnosti. V čl.1.2 zmluvy klient prehlásil, že je výlučným vlastníkom predmetu financovania resp. tento nadobudne do svojho vlastníctva a že predmet financovania nie je zaťažený akýmkoľvek právom tretích osôb, pričom vlastnícke právo k predmetu financovania prechádza z klienta na Spoločnosť okamihom nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu financovania klientom v súlade s kúpnou zmluvou. Podľa čl.1.5 zmluvy zabezpečovací prevod práva k predmetu financovania trvá až do okamihu úplného uspokojenia všetkých zabezpečených pohľadávok Spoločnosti voči klientovi, prípadne do okamihu predaja predmetu financovania pri realizácii zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva. Dňom úplného uspokojenia všetkých pohľadávok Spoločnosti voči klientovi klient nadobúda vlastnícke právo k predmetu financovania.
9. Podľa definícií pojmov v čl.1.1 všeobecných obchodných podmienok VOP V_1/2011 zmluva znamená zmluvu uzatvorenú medzi spoločnosťou a klientom, ktorej predmetom je poskytnutie úveru.
10. Z predloženého záznamu o nehode súd zistil, že dňa 23.12.2012 o 10:55 hod. došlo v obci Č., Y.. O. - Z. k dopravnej nehode, kedy vodič osobného motorového vozidla zn. Kia Sorento, ev.č. KS 535 CO Kamil Steininger nedal prednosť v jazde vodičovi osobného motorového vozidla zn. L. R., O..Č.. Z. XXX A. H. N.. Pri nehode došlo k poškodeniu oboch motorových vozidiel. Vlastníčkou vozidla zn. Kia Sorento bola žalovaná v 1.rade, ktorá mala v čase dopravnej nehody uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného v 2.rade (predtým P. V. poisťovňa a.s., teraz P. Q.Ť., L..V..).
11. Žalovaný v 2.rade listom zo dňa 22.1.2013 oznámil žalobcovi, že na základe oznámenia škodovej udalosti a doložených podkladov k nej neodporúča opravu vozidla KE 513 HX, nakoľko oprava je z ekonomického hľadiska nerentabilná. Poistná udalosť bude likvidovaná v súlade so zákonom č. 381/2001 Z.z., Občianskym zákonníkom a platnými všeobecnými podmienkami pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy s tým, že pri plnení bude uhradená skutočná škoda podľa ust. § 442 a § 443 Občianskeho zákonníka.
12. Listom zo dňa 25.1.2013 žalovaný v 2.rade oznámil žalobcovi ukončenie likvidácie poistnej udalosti (totálna škoda) č. 6400961958. Nakoľko by bola oprava vozidla v autorizovanej opravovni nerentabilná, poistné plnenie bude poukázané vo výške jeho všeobecnej hodnoty, ktorú malo bezprostredne pred vznikom poistnej udalosti, po odpočítaní hodnoty použiteľných zvyškov. Poistné plnenie bolo vyčíslené v zmysle § 442, § 443 Občianskeho zákonníka, vyhl. č. 492/2004 Z.z. a vyhl. č. 626/2007 Z.z. na sumu 5.161,82 Eur. Hodnota vozidla ku dňu poistnej udalosti predstavovala sumu 6.411,82 Eur a hodnota predajných zvyškov vozidla 1.250 Eur.
13. Spoločnosť listom zo dňa 13.2.2013 oznámila žalobcovi zánik zmluvného vzťahu na základe zmluvy č. 120114382. Uviedla, že prijatím poistného plnenia za poistnú udalosť a doručením likvidačnej správy došlo v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami Spoločnosti k zániku zmluvy. Z uvedeného dôvodu v zmysle VOP je potrebné vysporiadať vzájomné práva a povinnosti účastníkov zmluvného vzťahu. Porovnaním dlžných čiastok a čiastok k dobru evidovala preplatok vo výške 359,53 Eur.
14. Žalobca v konaní tvrdil, že preukázal vznik škody, protiprávne konanie i príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V dôsledku dopravnej nehody došlo k majetkovej ujme v sfére žalobcu, nespornou bola zodpovednosť žalovanej za dopravnú nehodu, pričom je zrejmá aj existencia príčinnej súvislosti, pretože bez dopravnej nehody by nenastala majetková ujma v sfére žalobcu.
Poukazoval na to, že účelom zákona je vždy odškodniť poškodenú osobu. Je nesporné, že žalobca riadne splácal splátky, v dôsledku dopravnej nehody žalobca prišiel o možnosť ďalej užívať motorové vozidlo a tiež o doposiaľ vynaloženú sumu za motorové vozidlo. Splátky, ktoré žalobca uhradil, sa započítavali do kúpnej ceny s tým, že po splatení celej kúpnej ceny sa žalobca má stať vlastníkom predmetného motorového vozidla. Pri likvidácii poistného plnenia bola odpočítaná amortizácia, čím bol žalobca dvakrát poškodený. Výšku poistného plnenia nenamietal. Argumentoval, že právne relevantná škoda je v zmysle zákonných ustanovení majetková ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, teda žalobcu, je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňažných prostriedkov. V prejednávanej veci zničením osobného motorového vozidla vznikla žalobcovi škoda. Žalobca na základe zmluvy s leasingovou spoločnosťou prevzal vozidlo v hodnote 7 990,- Eur, v dôsledku dopravnej nehody prišiel o vozidlo, ktoré užíval a na kúpu ktorého už zo svojich prostriedkov vynaložil sumu celkom 4.293,55 Eur (akontácia 2.211,10 Eur a splátky za obdobie od 7.12.2011 do 7.2.2013 vo výške 2.082,45 Eur). Po zohľadnení využiteľných zvyškov, ktoré žalobca speňažil za sumu 850 Eur, tak škoda predstavuje sumu 3.084,02 Eur. Žalobca napriek uhradenej časti kúpnej ceny nenadobudol vec do vlastníctva, a teda nezískal majetkovú hodnotu, ktorú by nebyť škodovej udalosti získal. Zdôrazňoval, že príčinou vzniku škody vo všeobecnosti je také konanie, bez ktorého by škodný následok nevznikol. Mal za to, že už zo samotnej logickej nadväznosti vyplýva, že pokiaľ by nedošlo ku škodovej udalosti, nadobudol by vozidlo a mohol by ho ďalej užívať, a to za zostatok kúpnej ceny v súlade s uzatvorenou leasingovou zmluvou. Žalobca z toho dôvodu už splatil časť kúpnej ceny, táto mu nebola vrátená ani iným spôsobom refundovaná. Žalobca v dôsledku konania žalovanej v 1. rade prišiel o vynaložené peňažné prostriedky, ako aj o vozidlo, z ktorého takmer polovicu kúpnej ceny už zaplatil. Príčina - v tomto prípade vznik dopravnej nehody priamo vyvolala následok v podobe poistnej udalosti, totálnej škody vozidla, likvidácie poistného plnenia, uspokojenia leasingovej spoločnosti a zániku leasingovej zmluvy, a teda ukrátenie žalobcu o majetkovú hodnotu. Žalobca spočiatku tvrdil, že v rámci zabezpečovacieho inštitútu (zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva) bolo dané vlastníctvo Spoločnosti. Neskôr poukazoval na novelu Občianskeho zákonníka uskutočnenú zákonom č. 102/2014 Z.z., ktorá zakotvila nemožnosť zabezpečovacieho prevodu práva pri spotrebiteľských zmluvách, pričom v zmysle prechodných ustanovení sa táto novela vzťahuje aj na právne vzťahy vzniknuté pred účinnosťou novely, t.j. pred 1.6.2014.
15. Procesná obrana žalovanej v 1.rade spočívala v tvrdení, že ona žiadnu svoju povinnosť zo zmluvného vzťahu vyplývajúceho s poisťovňou neporušila. Žalovaný v 2. rade je osobou odborne spôsobilou na poistné plnenie a prípadné plnenie má uhradiť on.
16. Žalovaný v 2.rade poukazoval na to, že plnil poistné plnenie v zmysle zmluvných podmienok. Pokiaľ došlo k škode počas leasingu, nie je to škoda spôsobená žalovanými, chýba tu tiež príčinná súvislosť medzi dopravnou nehodou a takouto prípadnou škodou. Vyporiadanie z leasingovej zmluvy je záležitosťou medzi leasingovou spoločnosťou a žalobcom a nemá byť predmetom tohto sporu. Škoda sa vypočítava zo zostatkovej ceny motorového vozidla a výška poistného plnenia bola správne vypočítaná. Amortizácia predstavuje zníženie hodnoty motorového vozidla v dôsledku opotrebenia a času, nie je to totožné s nákladmi za užívanie motorového vozidla. Náklady žalobcu vynaložené na leasing nie je možné považovať za škodu. Prípadný nepriaznivý výsledok leasingovej zmluvy nemožno považovať za škodu spôsobenú dopravnou nehodou. Ide o otázku zmluvného vzťahu medzi leasingovou spoločnosťou a nájomcom, aj prípadné vyporiadanie zo zmluvy je záležitosťou len týchto strán.
17. Žalobca pohľadávku uplatňoval titulom náhrady škody. Požadovaná škoda predstavovala náklady vynaložené žalobcom ako časť kúpnej ceny na OMV. Žalobca tvrdil, že v dôsledku dopravnej nehody prišiel o možnosť užívania OMV, aj o časť zaplatenej kúpnej ceny.
18. Podľa ust. § 427 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
19. Svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať (§ 428 Občianskeho zákonníka).
20. Za prevádzateľa motorového vozidla je potrebné v zmysle ustálenej súdnej praxe považovať toho, kto má právnu a faktickú možnosť dispozície s vozidlom; spravidla ide o vlastníka motorového vozidla (R 55/1971).
21. Predpokladom vzniku zodpovednosti podľa vyššie cit. § 427 Občianskeho zákonníka je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie vymenovaných predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
22. Podľa ust. § 442 ods. 1, ods.3 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
23. Podľa ust. § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
24. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (viď R 55/1971).
25. Podľa ust. § 4 ods.2 zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
26. Podľa ust § 4 ods.4 zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
27. Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať (§15 ods.1 zákona č. 381/2001 Z.z.).
28. V danom prípade za škodu spôsobenú dopravnou nehodou zodpovedá žalovaná v 1.rade v zmysle vyššie cit. ust. § 427 ods.1 Občianskeho zákonníka ako prevádzateľ motorového vozidla a žalovaný v 2.rade podľa ust. § 15 ods.1 zákona č. 381/2001 Z.z. ako poisťovateľ.
29. Podľa zmluvy uzavretej medzi žalobcom a Spoločnosťou sa žalobca mal stať vlastníkom motorového vozidla až po zaplatení celej kúpnej ceny. Zmluvné strany sa dohodli na zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva v spojení so zmluvou o výpožičke. Žalobca tvrdil, že toto nebolo vzhľadom na povahu záväzkového vzťahu (spotrebiteľský vzťah) prípustné, a to s poukazom na ust. § 53 ods.7 Občianskeho zákonníka.
30. Podľa ust. § 53 ods.7 Občianskeho zákonníka zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné.
V zmysle prechodného ustanovenia § 879p Občianskeho zákonníka, v súvislosti so zmenou znenia § 53 ods.7 Občianskeho zákonníka ustanoveniami § 53 ods. 7 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 13. júnom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 12. júna 2014, ak nie je ustanovené inak.
31. Podľa dôvodovej správy k ust. § 879p Občianskeho zákonníka sa týmto ustanovením zabezpečuje aplikácia novej právnej úpravy aj na právne vzťahy, ktoré vznikli pre účinnosťou novej úpravy. Zavádza sa princíp nepravej retroaktivity s tým, že vznik týchto vzťahov sa posudzuje podľa právnej úpravy účinnej v čase ich vzniku. Rovnako sa posudzujú aj nároky, ktoré vznikli a boli uplatnené pred účinnosťou novej úpravy.
32. K účinkom tzv. nepravej retroaktivity sa vyjadril Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn. 4 Cdo 98/2010: „Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv (alebo povinností), ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu) zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus (procedúru) uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy.“
33. V danom prípade platná právna úprava v čase vzniku zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva umožňovala uzavretie takejto zmluvy (neprípustný bol len zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v spotrebiteľských vzťahoch). Dojednanie zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva preto súd považuje za platné.
34. V dôsledku zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva došlo k podmienenému prevodu vlastníckeho práva z dlžníka na veriteľa za účelom zabezpečenia splnenia pohľadávky veriteľa s rozväzovacou podmienkou, ktorá sa uplatní pri uspokojení zabezpečenej pohľadávky plnením tak, že právny úkon, ktorým bolo prevedené právo, stráca účinnosť a právo v rozsahu, v akom bolo prevedené, prechádza späť na dlžníka (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo 58/2008).
35. V zmysle čl. 2 zmluvy mal žalobca mal OMV v čase dočasného prevodu v užívaní na základe zmluvy o výpožičke (čl.2 zmluvy).
36. Zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec po dohodnutú dobu bezplatne užívať (§ 659 Občianskeho zákonníka).
37. Vychádzajúc z uvedeného súd ustálil, že v čase dopravnej nehody nebol žalobca vlastníkom OMV, týmto bola Spoločnosť. Žalobca preto nie je aktívne vecne legitimovanou osobou na podanie žaloby o náhradu škody spôsobenej na predmetnom OMV.
38. Pojem vecná legitimácia sa v civilnom procesnom práve používa pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna zo strán sporu subjektom práva a druhá na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Aktívna aj pasívna vecná legitimácia je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.6.2010 sp.zn. 2 Cdo 205/2009).
39. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, má aktívnu legitimáciu. Otázku vecnej legitimácie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a nedostatok aktívnej či pasívnej vecnej legitimácie bez ďalšieho vždy vedie k zamietnutiu žaloby (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6Co/110/2017).
40. Navyše, aj bez ohľadu na nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu v konaní, súd považuje podanú žalobu za nedôvodnú.
41. Podľa ust. § 132 ods.1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. V záujme procesného úspechu v súdnom konaní musí strana sporu splniť jednak povinnosť tvrdenia skutočností rozhodujúcich pre predmet sporu a vyplývajúcich z ustanovení hmotného práva, ktoré sa na právne pomery sporových strán vzťahujú, ako aj povinnosť dôkaznú t.j. preukázať, že ňou tvrdené skutočnosti sú pravdivé. V tomto smere stranu sporu zaťažuje dôkazné bremeno, teda predloženie takých dôkazných prostriedkov, ktoré sú spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie o skutočnostiach ním tvrdených tak, aby ich na základe vykonaného dokazovania súd uznal za pravdivé. Pri vyhodnocovaní dôkazov pritom súd v súlade s ust. § 191 ods.1 CSP postupuje podľa svojej úvahy a hodnotí každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo.
42. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že v prejednávanom prípade absentuje právny dôvod žaloby. Je potrebné rozlišovať vzťah medzi žalobcom a Spoločnosťou a poistný vzťah medzi žalovaným v 2.rade a Spoločnosťou. Žalobca uzavrel zmluvu o úvere, v zmysle ktorej do času dopravnej nehody uhradil veriteľovi akontáciu i časť dohodnutých splátok. Podľa uzavretej zmluvy bol žalobca povinný platiť splátky úveru do poskytnutia poistného plnenia a doručenia likvidačnej správy. Zvyšok úveru bol krytý poistným plnením. Žalovaný v 2. rade plnil poistné plnenie Spoločnosti v zmysle poistných podmienok, toto poistné plnenie Spoločnosť započítala na splátky žalobcu. Po likvidácii poistnej udalosti (totálna škoda) došlo k zániku úverového vzťahu medzi žalobcom a Spoločnosťou. Keďže zostatok úveru (neuhradená suma poskytnutého úveru) bol krytý poistným plnením, žalobcovi nevznikla ďalej povinnosť platiť úverové splátky. Skutočnosť, že do dopravnej nehody žalobca uhradil časť úveru, je záležitosťou medzi žalobcom a Spoločnosťou. Ak aj došlo k dopravnej nehode, uhradená suma úveru nepredstavuje škodu, ktorá vznikla v priamej súvislosti s dopravnou nehodou. Žalobca do času poistnej udalosti splatil časť úveru, užíval motorové vozidlo a táto okolnosť bola zohľadnená aj v určení zostatkovej hodnoty ceny motorového vozidla. Žalobca spočiatku namietal amortizáciu motorového vozidla, neskôr však uviedol, že výšku poskytnutého poistného plnenia zo strany žalovanej v 2.rade nenamieta. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného v 2.rade, že spôsob ukončenia vzťahu medzi Spoločnosťou a žalobcom, ako aj spôsob vyporiadania vzájomných nárokov medzi nimi je výlučne predmetom ich zmluvného vzťahu. Ak je výsledkom takéhoto vyporiadania po predčasnom ukončení zmluvy v dôsledku totálnej škody na vozidle finančná strata, túto stratu nemožno považovať za škodu, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou.
43. Pre úplnosť súd dodáva, že príčinná súvislosť znamená priamy, bezprostredný vzťah príčiny a následku, pričom musí ísť o hlavnú, priamu a bezprostrednú príčinu škody. Túto okolnosť súd nemal za preukázanú, napriek argumentácii žalobcu, že je tu daná logická nadväznosť dopravnej nehody a majetkovej ujmy v sfére žalobcu.
44. Na základe uvedených skutočností, z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v konaní i z dôvodu, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre náhradu škody, súd podanú žalobu zamietol.
45. O čiastočnom zastavení konania rozhodol súd v zhode s ust. § 145 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
46. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
47. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods.1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
48. Nakoľko žalovaní boli v konaní plne úspešní, bola im voči žalobcovi priznaná náhrada trov konania v celom rozsahu. Súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by nemal priznať náhradu trov konania v zmysle ust. § 257 CSP.
49. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.