Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_10Csp-236-2017.pdf
PDF · 77.13 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/236/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., 500 03 Hradec Králové, Československé armády 7, IČO: 247 85 199, zastúpeného ŠMÍDA advokátní kancelář, s.r.o., organizačná zložka, 821 09 Bratislava, Ul. Svornosti 43, IČO: 47 255 773, proti žalovanému L. U., O.. XX. L. XXXX, XXX XX B. XX, o zaplatenie sumy 339 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 63 eur z a s t a v u j e .
Súd žalobu z a m i e t a .
Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žiada uložiť žalovanému zaplatiť mu titulom dlhu zo zmluvy o úvere sumu 339 eur pozostávajúcu z istiny 33,44 eura, odplaty zo zmluvy o zabezpečení splátok v sume 96,44 eura a nákladov v sume 276 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 33,44 eura od 17. decembra 2016 do zaplatenia. Podaním doručeným súdu dňa 11. apríla 2018 zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 63 eur späť (a súd konanie v tejto časti zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP).
2. Žalovaný uviedol, že nemal možnosť uzavrieť zmluvu o úvere bez podpisu zmluvy o zabezpečení splátok úveru, lebo mu obe boli predložené na podpis spolu.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením sa so zmluvami o spotrebiteľskom úvere a o zabezpečení splátok úveru, výpisom splátok a úhrad, zmluvou a oznámením o postúpení pohľadávok, poštovým podacím hárkom, ďalšími listinami v spise, pričom zistil nasledovné: 4. Žalovaný uzavrel so spoločnosťou Provident Financial, s. r. o., IČO: 35 805 731 (dnes Endepro, s.r.o. v likvidácii, ďalej len „pôvodný veriteľ“) dňa 11. októbra 2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej mu pôvodný veriteľ poskytol sumu 800 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť s úrokom 22,38 % ročne (spolu v sume 115,20 eura) a poplatkom za garantovanú službu v sume v sume 160,80 eura v 60- tich týždenných splátkach po 17,94 eura s výškou poslednej splátky 17,54 eura. Prvá splátka mala byť splatná 7. deň po uzavretí zmluvy a splatnosť každej ďalšej mala nastať v 7. kalendárny deň po splatnosti predošlej, pričom termín konečnej splatnosti je 7. deň 60-ho týždňa po dni uzavretia zmluvy. Žalovaný zároveň uzavrel s pôvodným veriteľom dňa 11. októbra 2013 zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorou sa pôvodný veriteľ zaviazal preberať peňažnú hotovosť určenú na úhradu splátky a žalovaný zaplatiť za túto službu sumu 412 eur splatnú v 60-tich týždenných splátkach po 6,86 eura s poslednou splátkou vo výške 7,26 eura so splatnosťou korešpondujúcou so splátkami úveru. Podľa tvrdenia žalobcu uhradil žalovaný titulom zmluvy doteraz sumu 1 149 eur, čo žalovaný nepoprel, a preto súd považuje túto skutočnosť za nespornú. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16. decembra 2016 postúpil pôvodný
veriteľ pohľadávku z uzavretej zmluvy žalobcovi, čo oznámil žalovanému listom zo dňa 16. decembra 2016, ktorý podľa podacieho hárku odoslal na adresu žalovaného dňa 27. decembra 2016. 5. Z právneho hľadiska ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z., lebo išlo o poskytnutie peňažných prostriedkov pôvodným veriteľom, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie spotrebiteľských úverov žalovanému ako spotrebiteľovi - fyzickej osobe, ktorý podľa zmluvy nekonal v rámci zamestnania, povolania alebo podnikania. Zmluvou a oznámením o postúpení pohľadávky má súd za preukázané, že pohľadávka zo zmluvy prešla na žalobcu v zmysle § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, a preto má v konaní aktívnu vecnú legitimáciu (k tomu rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 210/2001 zo dňa 11. júna 2003). 6. Súd na posúdenie nárokov zo zmluvy (najmä jej odplatnosti) v zmysle prechodných ustanovení § 25a a nasl. zákona č. 129/2010 Z. z. aplikoval zákon účinný v čase uzatvorenia zmluvy napriek viacerým novelizáciám. Preskúmaním zmluvy súd zistil, že neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) a j) zákona č. 129/2010 Z. z. - termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. 7. Účelom § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný ako dlho je povinný splácať úver, a preto treba, aby dodávateľ v zmluve časovo (dátumovo) špecifikoval konečnú splatnosť úveru, ktorú určí na základe vstupných údajov (dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvenciu, výšku a počet splátok - obdobný právny názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/151/2012 zo dňa 19. septembra 2012, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/315/2012 zo dňa 10. decembra 2012, a Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/101/2013 zo dňa 22. mája 2013). Zo zákonného pojmu „termín“ konečnej splatnosti vyplýva, že v zmluve je nutné uviesť dátum, kedy má byť celý úver splatený, pričom takáto dátumová špecifikácia v predloženej zmluve absentuje. 8. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. je jednou z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Táto je v zmluve vyjadrená sumou 1 076 eura ako súčet poskytnutej istiny (800 eur), úroku (115,20 eura) a poplatku za garantovanú službu (160,80 eura). Okrem tejto odplaty však bol žalovaný z titulu uzatvorenia zmluvy o zabezpečení splátok úveru povinný zaplatiť aj sumu 412 Eur splatnú v 60-tich splátkach v rovnakých termínoch ako splátky úveru, pričom táto suma do celkovej sumy, ktorú mal žalovaný ako spotrebiteľ zaplatiť, zahrnutá nebola. Podľa § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z. predstavuje celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, pričom v zmysle § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Pre určenie, či mala byť do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, zahrnutá aj odplata za službu vyplývajúca zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru je rozhodujúce ustáliť, či dojednaná služba bola podmienkou na získanie spotrebiteľského úveru, resp. jeho získanie za dohodnutých podmienok. V zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ťaží žalobcu dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie tejto služby nebolo podmienkou uzavretia zmluvy o úvere, a bola so žalovaným ako spotrebiteľom dojednaná individuálne, lebo vstúpil do práv pôvodného veriteľa ako dodávateľ. Žalobca však nenavrhol vykonať žiaden dôkaz a dobrovoľnosť uzavretej zmluvy o zabezpečení splátok úveru (a ani ju netvrdil). Súd navyše z vlastnej rozhodovacej činnosti vie, že pôvodný veriteľ vždy uzavrel zmluvu o úvere aj so zmluvou o zabezpečení splátok úveru. Tieto zmluvy nesporne na sebe závisia. Zmluva o zabezpečení splátok úveru nemôže existovať samostatne bez uzavretej zmluvy o úvere, ale je od jej existencie závislá. Preto mala byť aj suma 412 eur predstavujúca odplatu zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru zahrnutá do celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ titulom spotrebiteľského úveru uhradiť. 9. Súd má za to, že ak zákon č. 129/2010 Z.z. ukladá povinnosť uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere určité náležitosti, najmä upravujúce povinnosti spotrebiteľa spojené s jeho peňažným záväzkom, musia byť uvedené v správnej výške. Inak by toto zákonné ustanovenie stratilo význam a veriteľ by svoju povinnosť splnil tým, že do zmluvy uvedie akékoľvek údaje (o úroku, RPMN, odplate a pod.) neodrážajúce skutočnosť. Z formálneho hľadiska by zmluva obsahovala všetky náležitosti, ale nemala by reálnu výpovednú hodnotu pre spotrebiteľa, najmä v prípade odplaty, ktorú má v súvislosti so spotrebiteľským úverom zaplatiť, čím by nebol naplnený účel zákona, ktorým je informovanie spotrebiteľa o podmienkach uzavretej zmluvy. V tejto veci mohol údaj v zmluve o celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť v sume 1 076 eur, vyvolať v žalovanom ako spotrebiteľovi dojem, že z titulu zmluvy o úvere uhradí
pri poskytnutej istine 800 eur len túto sumu, a s odplatou za zabezpečenie splátok úveru uhradí spolu sumu výrazne vyššiu - 1 488 eur. Túto skutočnosť si priemerný spotrebiteľ ani nemusí uvedomiť, lebo poplatok za zabezpečenie splátok úveru nie je splatný naraz, ale v splátkach s rovnakou splatnosťou ako splátky úveru, a spotrebiteľ tak môže nadobudnúť dojem, že uhrádza len istinu úveru s dohodnutou odplatou, hoci v skutočnosti uhrádza i odplatu za zabezpečenie splátok úveru. Preto súd konštatuje, že nedostatkom zmluvy o spotrebiteľskom úvere je nielen absencia tejto náležitosti, ale i nesprávny údaj. Táto zmluva v časti „celková čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“ podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. tieto podmienky nespĺňa. 10. Pretože zmluva neobsahuje uvedené náležitosti, považuje sa úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov, čo znamená, že žalobca, ktorý vstúpil do práv pôvodného veriteľa, má nárok len na vrátenie poskytnutej istiny zníženej o úhradu žalovaného, a nie aj dohodnutého úroku, poplatku za garantovanú službu a poplatku za zabezpečenie splátok úveru. Pretože žalovaný už uhradil sumu 1 149 eur, teda vyššiu ako bola poskytnutá istina úveru 800 eur, nemá z titulu zmluvy o úvere žiadny dlh. Preto súd žalobcu žalobu zamietol. 11. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní bol úspešný žalovaný, súd mu však nárok na náhradu trov konania nepriznal, lebo doteraz mu žiadne trovy v konaní nevznikli. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, právneho zástupcu nemal, iné trovy zo spisu nevyplývajú. Pre úplnosť súd uvádza, že o výške trov už nebude rozhodovať samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica. V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby realizovala jej procesné práva tak, že bolo porušené právo na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla zaviniť nesprávne rozhodnutie, e) súd nevykonal dôkazy navrhnuté na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd dospel na základe dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, lebo sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.