Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/284/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobkyne: Z. R., rodená G., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. F., T. D. XX, právne zastúpená: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32, proti žalovaným: v 1. rade: lime finance, a.s., so sídlom Nitra, Janka Kráľa 104, IČO: 50377159, zastúpený advokátom JUDr. Miroslavom Belicom, so sídlom Nitra, Štefánikova trieda 79, v 2. rade: 1. konsolidačná, spol. s.r.o., so sídlom Nitra, Štefánikova 9, IČO: 439 873 97, zastúpený advokátom JUDr. Ondrejom Brlášom, so sídlom Nitra, Štefánikova trieda 9, v 3. rade: I.. I. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. F., Q. XXXX/XX, zastúpený advokátom JUDr. Ernestom Botkom, so sídlom Nové Zámky, M. R. Štefánika 3, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 23. októbra 2018 č. k. 18C/62/2018-25, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) uznesením zo dňa 23. októbra 2018 č. k. 18C/62/2018-25 (ďalej len napadnuté uznesenie) zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyne.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 328 ods. 2, § 331 ods. 1 CSP.

3. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobou doručenou na súd dňa 26.09.2018 sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby a zároveň nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému v 3. rade predať, darovať, previesť na inú osobu, zaťažiť záložným, alebo iným vecným právom či vecným bremenom, ako aj dať do prenájmu alebo podnájmu nehnuteľnosti v katastrálnom území T. F., zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu T. F., Katastrálneho odboru na liste vlastníctva č. XXXX, ako parcely reg. „C“ evidované na katastrálnej mape, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 367 m2, parc.č.XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 36 m2 a stavby - dom so súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/X a garáž so súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/X a strpieť užívanie tejto nehnuteľnosti žalobkyňou.

4. Poukázal na to, že navrhovateľka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že z dôvodov, ktoré uviedla v žalobe považuje dražbu nehnuteľností, ktoré boli v jej vlastníctve za neplatnú. Má za to, že vykonaním napadnutej dobrovoľnej dražby boli porušené viaceré ustanovenia zákona. Uviedla ďalej, že vo vydraženej nehnuteľnosti má trvalé bydlisko. Ide pritom o jej obydlie a obydlie jej matky, majú tu trvalé bydliská obe a vzhľadom aj na vek jej matky nemajú inú možnosť bývania. O to prísnejšie posudzovala a hodnotila okolnosti, za ktorých prišla o nehnuteľnosť, pričom nadobudla presvedčenie, že dražba prebehla v rozpore so zákonom o dobrovoľných dražbách. Je toho názoru, že by v danej veci bolo žiaduce a nevyhnutné zabezpečiť, aby vydražiteľ, teda žalovaný v treťom rade nenakladal s vydraženou nehnuteľnosťou do doby, kým sa nerozhodne spor o neplatnosti dražby a má za to, že do tej doby by jej mala byť poskytnutá ochrana vo forme neodkladného opatrenia, ktorou bude zabezpečené, aby vydražiteľ nenakladal s nehnuteľnosťou.

5. Zistil, že o prekážku litispendencie sa v tomto konaní nejedná. V konaní 15C 17/2018 sú na strane žalovaných uvádzané iné sporové strany, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v uvedenom konaní smeroval proti zdržaniu sa výkonu záložného práva u nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania (a ktoré sú predmetom konania aj v konaní 18C 62/2018) a zdržania sa prenájmu zálohu uvedených nehnuteľností v konaní 15C 17/2018 sú teda iné sporové strany a iný predmet konania.

6.1. Žalobkyňa v tomto konaní neosvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. V konaní žiadnym spôsobom nepreukázala, že by žalovaný v 3. rade zamýšľal predať sporné nehnuteľnosti, alebo ich zaťažiť záložným, alebo vecným právom, alebo ich dať do prenájmu, preto, že súd nemal preukázané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na stráne žalobkyne, návrh v časti zákazu disponovať nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom konania o nariadenie neodkladného opatrenia žalovaným v 3. rade zamietol.

6.2. Súd prvej inštancie nemal preukázané, že by v čase rozhodovania súdu mala žalobkyňa trvalý pobyt na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom konania. Z registra REGOB mal preukázané, že žalobkyňa má ako trvalý pobyt od 02.10.2018 registrovaný „T. F.“. Žalobkyňa teda žiadnym spôsobom neosvedčila nevyhnutnú potrebu užívania spornej nehnuteľnosti, ani neosvedčila, že by ju žalovaný v 3. rade v užívaní spornej nehnuteľnosti nejakým spôsobom rušil. Súd preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol aj v časti, v ktorej mal nariadiť, aby žalovaný v treťom rade strpel užívanie sporných nehnuteľností žalobkyňou.

7. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, žiadajúc zmenu napadnutého uznesenia a nariadenie žiadaného neodkladného opatrenia. Poukázala na samotné dôvody podanej žaloby. Predovšetkým ako dôvod uvádzala obmedzenie možnosti širšej účasti záujemcov na dražbe a vylúčenie verejnosti v dôsledku toho, že dražba zrejme nezačala v čase, na ktorý bola vyhlásená, alebo že boli výsledky vopred predpripravené, čo je zrejmé zo samotnej notárskej zápisnice v časti opisu priebehu dražby z hľadiska časového. Mala za to, že žaloba teda nie je zjavne bezdôvodne podaná. Po dražbe vydražiteľ zároveň už vyzval žalobkyňu, aby nehnuteľnosť vypratala a odovzdala do užívania vydražiteľovi. K odovzdaniu nehnuteľnosti však nedošlo z dôvodu, že žalobkyňa neuznáva platnosť dražby a predovšetkým z dôvodu, že s ňou v dome býva matka, ktorá má vysoký vek a nepriaznivý zdravotný stav. Neodkladné opatrenie bolo namieste vydať aj z dôvodu, že vydražiteľ robí úkony, ktorými ma snahu docieliť odovzdanie nehnuteľnosti, a to najmä odhlásenie žalobkyne a jej matky z trvalého pobytu a odpojenie energii v dome.

8. Tieto skutočnosti sami o sebe osvedčujú potrebu dočasnej úpravy práv a povinnosti medzi stranami sporu, kedy výsledok sporu nie je možné prejudikovať a úkony vlastníka smerujúce k držbe vydraženej nehnuteľnosti by mohli mať nepriaznivejšie následky aj s prihliadnutím na skutočnosť, že sa blíži zimné obdobie. Vydražiteľ podal žiadosť o odpojenie vody a tiež zrejme vypovedal zmluvu o dodávke elektrickej energie, keďže žalobkyňa už obdržala takéto oznámenie z elektrární. Vydražená nehnuteľnosť je obydlím žalobkyne a osôb ktoré mali v dome trvalý pobyt a napriek tomu, že vydražiteľ zrušil ich trvalý pobyt k vydraženej nehnuteľnosti bola toho názoru že ochrana obydlia požíva ústavnoprávnu ochranu rovnako ako ochrana vlastníckeho práva, pričom následky porušenia práva na ochranu obydlia sú z hľadiska ich dopadu na dotknuté osoby iste závažnejšie ako následky porušenia práva na ochranu vlastníckeho práva vydražiteľa.

9. Žalovaný v 3. rade sa vo veci vyjadril tak, že dňa 27.10.2018 mu bola doručená žaloba o určenie neplatnosti dražby a medzičasom bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý. Vyjadroval sa k priebehu dražby a skutočnostiam, ktoré sa stali po skončení dražby po udelení príklepu pričom navrhol vo veci samej rozhodnúť zamietnutím žaloby.

10. Žalovaný v 2. rade sa k žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadril a navrhol žalobu vo veci samej zamietnuť, pričom poukazoval na priebeh dražby, na ktorej prišlo k vydraženiu nehnuteľnosti.

11. Žalovaný v 1. rade sa k žalobe a návrhu na nariadenie neodkaleného opatrenia vyjadril k priebehu dražby a dôvodom podanej žaloby.

12. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len "CSP") preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bez prejednania veci na nariadenom odvolacom pojednávaní v zmysle § 385 ods. 1 a contrario ) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ v spojení s § 391 ods. 1 zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13.1. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

13.2. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

13.3. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

13.4. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13.5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13.6. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

13.7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

13.8. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

14. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie zamietnutie návrhu na neodkladné opatrenie dostatočne neodôvodnil.

15. V prvom rade je potrebné poukázať na skutočnosti existencie vzťahu žalobkyňou neplneného zmluvného stavu, tvrdené skutočnosti, od ktorých žalobkyňa odvodzuje hroziacu ujmu, skutočnosti sprevádzajúce realizáciu dražby zálohu (predtým) vo vlastníctve žalobkyne a skutočnosti existencie potreby pomeriavať kolíziu zapísaného vlastníckeho práva a práva na obydlie.

16. Nariadením neodkladného opatrenia sa žalobkyňa okrem žiadaného zákazu (všeobecne povedené) nakladania s nehnuteľnosťou žalovaným v 3. rade (vydražiteľom) domáhala aj strpenia užívania nehnuteľnosti žalobkyňou. Dôvod smerujúci k navrhovanému strpeniu užívania nehnuteľnosti žalobkyňou žalovaným v 3. rade, bezpochyby vyplýval z formálne vedeného vlastníctva nehnuteľností žalovaným v 3. rade, ktorý ich získal vydražením, resp. príklepom licitátora na dražbe konanej dňa 30.8.2018. Aj z obsahu žaloby a taktiež z obsahu odvolania žalobkyne voči napadnutému uzneseniu bezpochyby vyplýva, že „uvedomujúc“ si stav existencie zapísaného vlastníctva nehnuteľnosti, v ktorej žalobkyňa bývala a býva ako vo svojom obydlí, sa žalobkyňa domáhala na základe tvrdených skutočností ohľadne tvrdenej nezákonnosti priebehu dražby nehnuteľnosti toho, aby bolo nariadené neodkladné opatrenie na základe ktorého by bol zapísaný vlastník povinný strpieť užívanie nehnuteľnosti.

17. Súd prvej inštancie prednostne konštatujúc vylúčenie nedostatku procesných podmienok (litispendencia, resp. res iudicatae) založil zamietnutie neodkladného opatrenia na tom, že žalobkyňa neosvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy smerujúce k založeniu, predaju alebo daniu nehnuteľnosti do prenájmu žalovaným v 3. rade, a na tom, že žalobkyňa nepreukázala, že by mala na nehnuteľnosti trvalý pobyt, resp. že nepreukázala rušenie v užívaní žalovaným v 3. rade.

18. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil preferenciu ústavne garantovaného práva na vlastníctvo žalovaným v 3. rade pred právom na obydlie realizovaným žalobkyňou z dôvodu, že vôbec nezhodnotil tvrdené a osvedčované dôvody neplatnosti dražby ako dôvodu zakladajúceho hrozbu bezprostredne hroziacej ujmy na strane žalobkyne.

19. Odvolací súd v súvislosti s poukazom na krehký stav vlastníctva nehnuteľnosti (spojený s právom na obydlie), ktorý bol zálohom v súkromnoprávnom vzťahu medzi rovnoprávnymi subjektmi tohto vzťahu poukazuje na úvahu, podľa ktorej sa dobrovoľnou dražbou vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 v spojení s čl. 20 Ústavy SR. Záložca počas trvania záložného práva podlieha vôli záložného veriteľa, ktorého návrh na výkon záložného práva, plní na účely výkonu záložného práva funkciu kvázi exekučného titulu s priamym dosahom na ústavné práva záložcu. V takejto situácii je teda potreba zásahu súdnej moci pri nútenom výkone súkromného práva podporovaná aj ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, najmä k čl. 8 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd v znení jeho dodatkových protokolov (napr. rozsudok vo veci Paulič ca. Chorvátsko z 1. marca 2010, rozsudok Novoseletskiy v.Ukrajina (sťažnosť 47148/99 ).

20. V danej veci je nesporným faktom, že žalobkyňa (podľa tvrdení aj s chorou matkou) užívala svoje nehnuteľnosti do konanej dražby odvodzujúc svoje oprávnenie od vlastníckeho práva, pričom po konanej dražbe, užívala nehnuteľnosť fakticky, tvrdiac, že vykonaná dražba bola nezákonná. Od nezákonnosti a neplatnosti dražby odvodzovala aj dôvodnosť návrhu na neodkladné opatrenie.

21. Odvolací súd poukazuje na to, že tvrdenie o nezákonnosti vykonanej dražby a relevancia konkrétnych zistení dožadujúcej sa strany, môžu viesť vo veci samej aj k vyhláseniu dražby za neplatnú. Neplatnosť dražby v sebe zahŕňa tiež to, že vlastníctvo k nehnuteľnosti nenadobudol vydražiteľ. Ak by sa ukázalo, že vlastníctvo nenadobudol vydražiteľ, potom z tvrdených skutočností o nezákonnosti dražby musí podľa názoru odvolacieho vždy vyplývať, že pre objektívne a náležité posúdenie naliehavosti a hroziacej ujmy (zásah do práva na obydlie), teda dôvodnosti pre rozhodnutie o takomto neodkladnom opatrení musí predchádzať osvedčovanie dôvodnosti tvrdení o nezákonnosti vykonanej dražby. Nejde samozrejme o vykonanie dokazovania v celej šírke. Ide skôr o vyvodenie predbežných záverov o jednotlivých čiastkových tvrdených „pochybeniach“ subjektov zúčastniacich sa na procese dražby s tým, že predbežne osvedčený záver o nezákonnosti dražby (a možných právnych dôsledkov) je samotnou skutočnosťou zakladajúcou dôvodnosť potreby ochrany obydlia žalovanej a potreby bezodkladnej úpravy neodkladným opatrením.

22. Vzhľadom na to, že rozhodujúcou skutočnosťou podporujúcou dôvodnosť neodkladného opatrenia bola nezákonná dražba (teda tvrdené nezákonné zbavenie vlastníctva žalobkyne odhliadnuc od dôvodnosti začatia dražby), je potrebné zistiť a konštatovať (v procese súdneho zisťovania osvedčovania), či žalovaná osvedčila na základe tvrdených a osvedčovaných skutočností, že dražba bola nezákonná, alebo ak aj len osvedčila, že dražba prebehla nie úplne v súlade so zákonom, nespôsobujúc jej neplatnosť. Uvedené zistenia ale je potrebné predbežne vyhodnocovať v procese zisťovania relevancie dôvodov pre potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu.

23. Ak existuje osvedčené „riziko“, že dôsledkom nezákonnej dražby je táto neplatná, potom je viac na mieste posudzovať potrebu bezodkladnej naliehavej úpravy a neumožniť formálne zapísanému vlastníkovi vykonávať dispozičné úkony (nakladať v najširšom zmysle) s nehnuteľnosťou, pretože sa dôvodne dostáva do kolízie zapísané vlastníctvo vydražiteľa a vlastníctvo žalobkyne, ktorá o vlastníctvo formálne prišla. Uvedené konštatovanie nie je zistením odvolacieho súdu v tomto prípade, pretože uvedené závery nevyhodnocoval súd prvej inštancie.

24. Vo všeobecnosti povedané, osvedčenie nezákonnosti zmeny vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v osobe vlastníka (vo všetkých jej prejavoch ako napr. fyzické donútenie, podvod alebo iné nezákonné konanie a podobne) samo osvedčuje hrozbu ujmy na vlastníckom práve, teda aj v riziku ďalšieho scudzovania alebo iného nakladania s nehnuteľnosťou, preto nariadenie neodkladného opatrenia v podobe zákazu nakladania vydražiteľom alebo len čiastkového oprávnenia vyplývajúceho z vlastníctva (triáda vl. oprávnení) spočívajúceho v užívaní veci (opačne povedané strpenie užívania) nie je vylúčené a pre prípad zásahu do práva na obydlie oprávnenej osoby aj primerané. Čím je dôvodnosť rizika nezákonných dôsledkov vykonanej dražby pre jej platnosť vyššia, tým je zvýšená opodstatnenosť dôvodnosti pre nariadenie neodkladného opatrenia.

25. V naznačenom význame súd prvej inštancie nepostupoval a ani okrajovo neuviedol, prečo v tvrdených skutočnostiach (najmä, ktoré nie je treba preukazovať ďalšími dôkazmi a postačí ich právne posúdenie) sprevádzajúcich dražbu, nezistil také možné pochybenie, ktoré by samo o sebe zakladalo dôvodnosť podaného návrhu na zákaz nakladania vydražiteľom s nehnuteľnosťou.

26. Ak z tvrdení osvedčovaných dôkazmi žalobkyňou vyplýva, že sú spôsobilé po ich ďalšom potrebnom dokazovaní (najmä s predpokladom použitia ďalších prostriedkov procesného útoku) vo výsledku možnosť konštatovať neplatnosť dražby, potom je na mieste zohľadniť, že žalobkyňa v predmetných nehnuteľnostiach (so svojou matkou) realizuje právo na obydlie, a pomerať riziko zásahu do práva na obydlie na jednej strane a práva na (zapísané) vlastníctvo vydražiteľa v situácii prebiehajúceho konania o potencionálne neplatnej dražby na druhej strane a vyhovieť tomu právu, ktoré môže byť poškodené z hľadiská následkov závažnejšie.

27. Pokiaľ ide o to, že žalobkyňa viac nemá vedený trvalý pobyt v predmetnej nehnuteľnosti odvolací súd uvádza, že uvedená skutočnosť by (ale nie bez ďalšieho) mohla mať vplyv za situácie tvrdenej existencie nájomného vzťahu žalobkyne k nehnuteľnosti, napr. na základe ústnej nájomnej zmluvy. V tomto prípade z podstaty obsahu žaloby žalobkyňa tvrdí nezákonnosť dražby, ktorá ju zbavila vlastníctva, preto samotný stav bez trvalého pobytu nemôže byť relevantným dôvodom pre neúspech návrhu. Obydlie je širším pojmom ako trvalý pobyt, pričom „disponovanie“ s trvalým pobytom je v rukách zapísaného vlastníka, či spoluvlastníka.

28. V ďalšom postupe sa súd prvej inštancie bude zaoberať tým, či na základe tvrdených a osvedčovaných skutočností žalobkyňou o dražbe (spolu s tvrdeniami strán v konaní) sú tieto spôsobilé (predbežne) založiť neplatnosť dražby a jej dôsledky, alebo naopak nie sú spôsobilé založiť neplatnosť dražby. Po zodpovedaní uvedenej otázky bude na mieste vyhodnotiť, či zásahom do obydlia (napr. aj vyprataním, alebo znemožňovaním riadneho užívania nehnuteľnosti), ktorý je oprávnený realizovať vydražiteľ ako zapísaný vlastník nehnuteľnosti nehrozí vyššia ujma na tomto práve, v porovnaním s právom zapísaného vlastníka, do ktorého práva bude zasiahnuté neodkladným opatrením na čas do právoplatného skončenia konania o otázke platnosti (či neplatnosti) dražby vo veci samej. Nové rozhodnutie dostatočne v súlade s § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 odôvodní.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd procesným postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ v spojení s § 391 ods. 1 napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .