Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

62Em/7/2010

Uznesenie

Okresný súd Trenčín vo veci oprávneného H. G., bytom V. II. XX/XX-XX, N. nad H., proti povinnej M. W., bytom V. II XX/XX-XX, N. nad H., v konaní zastúpená C.. N. L., advokátkou so sídlom ul. Q. XX/XX, D. R., o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých v časti úpravy styku otca s mal. dieťaťom M. Y. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenou kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny F., takto

rozhodol:

Návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia s a z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec maloletej ako oprávnený sa návrhom doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal výkonu pôvodného rozhodnutia - predbežného opatrenia vydaného Okresným súdom F. č.k. XXP/XXX/XXXX- XX zo dňa XX.XX.XXXX, v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v F. č.k. XCoP/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX. Oprávnený ďalej súdu počas konania doručoval pravidelne podania, v ktorých súdu oznamoval presné dátumy, kedy k stretnutiu s maloletou nedošlo a opisoval súdu vývoj situácie. Podľa vyjadrení otca bola maloletá matkou manipulovaná, neustále maloletú niečím strašila, aby sa otca bála. Maloletá nazývala otca bosorák, zlý ujo, H. a priateľa matky nazývala „tato“. Na matku podal viac krát trestné oznámenia. Otec ďalej požadoval overiť u lekárky maloletej choroby, pre ktoré sa údajne podľa matky maloletá stretnutí zúčastniť opakovane nemohla, pretože matka viackrát otcovi v deň stretnutia SMS správou oznámila, že maloletá je chorá, na stretnutie nepríde, ale otec alebo jeho priateľka matku s maloletou videli v ten istý deň alebo na druhý deň s maloletou v obchode, na prechádzke a pod.. Podľa vyjadrenia otca sa matka s doktorkou maloletej vie dohodnúť a tá jej vypíše lístok. Od 01.04.2016 maloletá trávila čas u otca aj s prespaním podľa rozsudku Okresného súdu F. XXP/XXX/XXXX-XX. Následne otec v podaní zo dňa 23.08.2016 uviedol, že mu matka dňa 20.08.2016 napísala SMS správu v znení: „Y. k tebe po posledných veľmi stresujúcich udalostiach odmieta - nechce ísť.“ Dňa 20.03.2017 doručil súdu otec podanie v ktorom uviedol, že dňa 18.03.2017 mal mať stretnutie s maloletou. Na stretnutie sa dostavil aj so svojou priateľkou. Keď prišiel na miesto stretnutia, maloletá sedela na zadnej sedačke pripútaná a mala stiahnuté okno. Dcéra otcovi oznámila, že nechce k otcovi ísť a keď sa otec spýtal prečo, maloletá odpovedala, že sa ho bojí. Toto si celý čas nahrával na mobilný telefón priateľ matky maloletej. Posledným podaním zo dňa 04.06.2018 otec zotrval na svojom návrhu a dodal, že stretnutia sa nerealizujú už viac ako 23 mesiacov. On každú nepárnu sobotu chodí na určené miesto pri V.-M., ale matka dcéru neprivedie, na SMS neodpovedá.

2. Matka maloletej ako povinná sa k návrhu otca vyjadrila tak, že tento v celom rozsahu poprela. Podľa matky sa otec na styk viackrát nedostavil. Na styk chodil oprávnený s priateľkou, matke nadával, keď mu chcela poradiť, vždy na ňu oprávnený zaútočil. Takto realizovaný styk bol podľa povinnej v rozpore so záujmami dieťaťa. Na stretnutia matka s maloletou nechodí len vtedy, keď je maloletá chorá alebo sa necíti dobre. Na preukázanie chorôb maloletej matka súdu doručila výmenné lístky podpísané

ošetrujúcou lekárkou maloletej, ktorými táto ošetrujúca lekárka potvrdzovala choroby dieťaťa. Podľa vyjadrení povinnej je maloletá počas stretnutia nervózna, toto pretrváva ešte niekoľko dní po stretnutí. Matka sa cítila ohrozená a pod tlakom, otec na ňu neustále podával trestné oznámenia. Matka potvrdila, že od 01.04.2016 sa maloletá stretávala s otcom podľa rozsudku Okresného súdu F. č.k. XXP/XXX/ XXXX-XX, potom došlo k zlomu, stretnutia prebiehali vo veľmi napätej atmosfére. Podľa vyjadrenia matky mala maloletá oznámiť, že sa otca bojí, doma kričala, že nechce ísť. Keď prišli na miesto oprávnený začal maloletú ťahať, maloletá kričala, že nechce ísť. Otcova priateľka to celé nahrávala na telefón, okolo chodili ľudia. Oprávnený maloletú strašil, že prídu policajti. Ďalšie stretnutie, ktoré malo byť dňa 20.08.2016, sa maloletá rozplakala. Tak matka otcovi napísala SMS správu, že maloletá nechce

- odmieta k otcovi ísť. Ďalšie stretnutia 03.09.2016, 17.09.2016 a 01.10.2016 prebehli rovnako. Matka vo svojom poslednom podaní zo dňa 27.07.2018 uviedla, že ona v realizácii styku nebráni, využíva všetky metódy, ktoré jej boli doporučené, ale keď začne s dcérou o otcovi hovoriť, táto sa rozplače, uzavrie do seba a odmieta akúkoľvek komunikáciu.

3. Súd sa oboznámil s obsahom súdneho spisu sp. zn. XXEm/X/XXXX a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav veci:

4. Tunajší súd predbežným opatrením č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 14.07.2010 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v F. č. k. XCoP/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX predbežným opatrením nariadil styk oprávneného s maloletou každú nedeľu v čase od 15.00 hod. do 16.30 hod. za prítomnosti matky dieťaťa.

5. Dňa 14.12.2010 bol vo veci vydaný rozsudok č. k. XXP/XXX/XXXX-XXX, ktorým v spojení s rozsudkom Krajského súdu v F. č. k. XXCoP/XX/XXXX-XXX zo dňa 06.04.2011 určil súd styk oprávneného s mal. M. Y. každý párny týždeň v stredu v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod. a každý nepárny týždeň v nedeľu v čase od 13.30 hod. do 15.30 hod. Styk mal byť realizovaný po dobu 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku za prítomnosti matky a následne bez jej prítomnosti.

6. Dňa 30.09.2015 Okresný súd Trenčín upravil styk oprávneného s mal. M. Y. nanovo, rozsudkom č. k. XXP/XXX/XXXX -XX, podľa ktorého bol otec oprávnený stretávať sa s maloletou M. Y. každú nepárnu sobotu od 09.30 hod do 18.30 hod a každú nepárnu nedeľu od 09.30 hod do 12.30 hod. Od 01.04.2016 je otec oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň od soboty od 09.30 do nedele do 12.30 hod. s výnimkou vianočných sviatkov, kedy je otec oprávnený stretávať sa s maloletou 25.12. od 09.30 hod do 18.30 hod.

7. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že sa obaja rodičia niekoľko krát s maloletou zúčastnili poradensko- psychologického procesu na pôde Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny F.. Naposledy dňa 30.01.2017, kedy zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že komunikácia medzi rodičmi je dlhodobo narušená, opakovane sa vracajú k situáciám z minulosti a navzájom sa obviňujú. Matka uviedla, že maloletá Y. stretnutie s otcom odmieta, doma sa o tom rozprávajú, ale maloletá nechce ísť. Kolízny opatrovník uviedol, že aj v minulosti boli svedkami toho, že sa maloletá Y. vyjadrila, že nechce na stretnutie s otcom ísť, nakoľko chce byť len s „maminkou“ (august, september 2016). Keď maloletá s otcom za prítomnosti psychologičky komunikovala o bežných veciach uvoľnila sa a upokojila, ako náhle sa však téma vrátila na stretávania, opäť začala plakať, že nechce ísť. Kolízny opatrovník záverom uviedol, že súdne konania, ktoré za tie roky mali a následné zisťovanie názoru a vzťahov dieťaťa môžu mať dopad na vytváranie názoru a vzťahov maloletého dieťaťa a s tým spojené prežívanie životnej situácie, strachu alebo napätia. Zároveň výchovný štýl a predstavy o výchove maloletej sú u rodičov rozdielne. Zo strany matky je to výchova rešpektujúca dieťa a dôraz na vzájomnú dôveru vo vzťahu matka - dieťa, čo môže byť pre dieťa prínosné, ale môže byť na dieťa kladená veľká záťaž v rozhodovaní sa. Zo strany otca je tendencia žiadať od matky nariadenie dieťaťu, aby k nemu išlo, avšak pokiaľ dieťa odmieta ísť k otcovi, rozumejú tomu, že matka má pri svojom spôsobe výchovy strach, že by dieťa zradila. Kolízny opatrovník uviedol, že ak rodičia nebudú vzájomne spolupracovať a hľadať riešenie danej situácie, bude dieťa naďalej vystavené napätiu a stresujúcim situáciám, čo môže mať negatívny dopad na vytváranie blízkych vzťahov v budúcnosti - nielen s otcom, ale aj inými osobami.

8. Ďalej z obsahu spisu vyplýva, že sa rodičia zúčastnili aj Opatrení na zabezpečenie vykonávania odborných metód práce na prispôsobenie sa novej situácii v prirodzenom rodinnom prostredí realizovaných prostredníctvom akreditovaného subjektu W., o.z.. Zo záverečnej správy W., o. z. vyplýva,

že v priebehu spolupráce s rodinou nedošlo k žiaducej zmene. Matka deklarovala, že maloletú na stretnutie riadne pripraví, maloletá však stretávanie odmieta. Matka sa domnieva, že správanie maloletej je rezíduom skúseností z minulosti, keď bola svedkom konfliktov a atakov zo strany otca k matke. Otec uviedol, že mu dôvody odmietania stretávania zo strany maloletej nie sú známe - nerozumie im, nechápe ich. Domnieva sa, že odmietanie je výsledkom indoktrinácie maloletej zo strany matky. V súčasnosti sú pokusy o stretnutia neúspešné - prebiehajú podľa rovnakého scenára. Matka dcéru na stretnutie privezie autom - otec sa v rozhovore pokúša maloletú motivovať - maloletá to odmieta

- matka si vyhotovuje videozáznam. Priebeh odovzdávania (sedenie v aute, prítomnosť tretích osôb, vyhotovovanie audiovizuálnych záznamov, nevhodná interakcia medzi rodičmi) označil akreditovaný subjekt W., o.z. za nevhodný a v rozpore s potrebami a najlepších záujmom dieťaťa.

9. Na základe žiadosti súdu kolízny opatrovník vykonal s maloletou pohovor dňa 20.09.2018 bez prítomnosti tretej osoby. Kolízny opatrovník uviedol, že maloletá pri nadviazaní na tému stretávania zosmutnela, ale jej neverbálne správanie nemalo znaky strachu a úzkosti. Maloletá sa pri rozhovore vyjadrila tak, že sa nechce stretávať s otcom. Ako dôvod odmietania stretnutia maloletá uviedla incident, kedy ju oprávnený ťahal za nohy z náručia matkinho priateľa. Maloletá ďalej uviedla, že nie je ochotná pristúpiť na stretávanie s otcom ani za prítomnosti inej osoby, či už matky alebo sociálnej pracovníčky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín.

10. Podľa § 370 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „CMP“), podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

11. Podľa § 374 CMP, pojednávanie netreba nariaďovať.

12. Podľa § 375 CMP, súd rozhoduje uznesením.

13. Podľa § 376 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

14. Podľa § 38 ods. 1 a 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

15. Podľa § 3 odsek 1 a 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 207/2016 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých, súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 odsek 1 alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376 odsek 2 , pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu. Pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov podľa odseku 1 súd zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinnosti a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého.

16. Podľa článku 1 a článku 2 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa (zák. č. 104/1991 Zb.), na účely tohto Dohovoru sa dieťaťom rozumie každá ľudská bytosť mladšia ako osemnásť rokov, pokiaľ podľa právneho poriadku, ktorý sa na dieťa vzťahuje, nie je plnoletosť dosiahnutá skôr. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou tohto Dohovoru, sa zaväzujú rešpektovať a zabezpečiť práva ustanovené týmto Dohovorom každému dieťaťu nachádzajúcemu sa pod ich jurisdikciou bez akejkoľvek diskriminácie podľa rasy, farby pleti, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného, etnického alebo sociálneho pôvodu, majetku, telesnej alebo duševnej nespôsobilosti, rodu a iného postavenia dieťaťa alebo jeho rodičov alebo zákonných zástupcov.

17. Podľa článku 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

18. Podľa článku 9 bod 3 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. 19. Úlohou súdu v konaní o výkon rozhodnutia je v prvom rade viesť povinného k tomu, aby si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo súdneho rozhodnutia plnil dobrovoľne. Pred nariadením výkonu rozhodnutia musí súd zisťovať, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný podrobovať rozhodnutiu nemôže. Súd pri tom zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich mu z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého.

20. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že konanie o výkon rozhodnutia začalo dňa 15.10.2010 doručením návrhu otca ako oprávneného, ktorý žiadal výkon predbežného opatrenia Okresného súdu Trenčín č. k. XXP/XXX/XXXX zo dňa 14.07.2010 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v F. XCoP/XX/XXXX- XXX zo dňa 30.09.2010. Teda od podania návrhu uplynulo už takmer 8 rokov. Počas tohto 8-ročného obdobia došlo k zmene pôvodného exekučného titulu a súd v konaní o výkon rozhodnutia vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom zistenia dôvodov, pre ktoré nedochádza k stretávaniu oprávneného s maloletou v súlade s rozhodnutím súdu (prešetrovanie pomerov v domácnosti povinnej, uskutočnenie pojednávaní, vyžiadanie lekárskych záznamov maloletej, zisťovanie názoru maloletej) a tiež pristúpil k viacerým opatreniam s cieľom dosiahnuť bezproblémové stretávanie oprávneného s maloletou (výzvy na plnenie, nariadenie poradensko-psychologického procesu prostredníctvom RPPS ÚPSVaR Trenčín). Napriek všetkým vykonaným úkonom a opatreniam je styk oprávneného s maloletou do dnešného dňa problematický, otec sa posledným podaním vyjadril, že stretávanie neprebieha už viac ako 23 mesiacov. Matka sa k poslednému podaniu otca, ktorým zotrval na svojom návrhu vyjadrila tak, že maloletá sa pri rozhovore o otcovi rozplače, uzavrie do seba, odmieta akúkoľvek komunikáciu s oprávneným. V roku 2016 sa pritom situácia aspoň čiastočne stabilizovala po vydaní nového exekučného titulu, konkrétne rozsudku Okresného súdu F. č.k. XXP/XXX/XXXX- 87 zo dňa 30.09.2015. Táto priaznivá situácia trvala krátko, približne do leta 2016. Od tohto času maloletá začala stretávanie s otcom opätovne odmietať, podľa vyjadrenia otca pre neho z neznámych dôvodov.

21. Maloletá bola v čase prvého rozhodnutia súdu o úprave styku s oprávneným stará rok a tri mesiace. V súčasnosti má maloletá X rokov, je vyspelejšia, vie samostatne vyjadriť svoj názor na to, čo sa jej páči, ako by chcela tráviť svoj voľný čas. Civilný mimosporový poriadok, rovnako ako v minulosti účinný Občiansky súdny poriadok, priznáva maloletému dieťaťu právo byť o prebiehajúcom konaní informované a ukladá súdu povinnosť dať dieťaťu priestor ku konaniu sa vyjadriť. Súd zisťoval názor maloletej niekoľko krát, pričom naposledy sa pohovor s maloletou uskutočnil dňa 20.09.2018 na pôde Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín. Maloletá sa počas tohto pohovoru vyjadrila k stretávaniu s otcom negatívne. Maloletá nie je ochotná pristúpiť na stretávanie s otcom ani za prítomnosti inej osoby, či už matky alebo sociálnej pracovníčky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín.

22. Súd poukazuje na názor vyslovený Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý uviedol, že vnútroštátne orgány nie sú zodpovedné za výsledok. Štátne orgány nie sú všemocné, najmä ak sa stretávajú s rodičmi, ktorí nie sú schopní prekonať svoju nevraživosť a nedbajú na záujmy vlastného dieťaťa (Pedrovič proti Českej republike, rozsudok zo dňa 18. júla 2006). ESĽP ďalej konštatoval, že povinnosť vnútroštátnych orgánov využiť donucovacie opatrenia však nemôže byť neobmedzená; musia brať ohľad na záujmy, práva a slobody dotknutých osôb a osobitne na najlepší záujem dieťaťa a jeho práva, ktoré mu priznáva článok 8 Dohovoru (Voleský proti Českej republike, rozsudok zo dňa 29. 6. 2004) 23. Vzhľadom na zistený skutočný stav veci, kedy súd ani po 8 rokoch nedokázal dospieť k požadovanému výsledku, k bezproblémovému styku oprávneného s maloletou M. Y. a zároveň po oboznámení sa s názorom maloletej, ktorá stretávanie dlhodobo odmieta, rozhodol súd tak, že uskutočňovať ďalšie donucujúce opatrenia by bolo naďalej bezúspešné, narúšajúce predovšetkým psychiku maloletej a jej detstvo. Maloletá sa už od svojho útleho veku dostáva do veľmi stresujúcich situácii, kedy rodičia pri vzájomnom kontakte nevedia spolu komunikovať, samotné odovzdanie maloletej prebieha nevhodným spôsobom za prítomnosti tretích osôb a nahrávania stretnutia. Komunikácia a vzťah oprávneného s povinnou sú natoľko narušené, že sa dotýkajú až prenášajú na samotnú maloletú, čím sa zasahuje do psychickej pohody maloletej, čo je neprípustné a v rozpore so záujmom dieťaťa. V prípade neschopnosti rodičov spolu kooperovať pri výkone styku sa maloleté dieťa stáva rukojemníkom a obeťou (uznesenie Ústavného súdu ČR, sp. zn. II. ÚS 599/10). Na nevhodnosť priebehu odovzdávania

maloletej poukázal vo svojej záverečnej správe aj akreditovaný subjekt W., o.z.. Súd je toho názoru, že je to práve neschopnosť obidvoch rodičov zabezpečiť bezkonfliktné odovzdanie maloletej v rámci súdom upraveného stretávania, ktoré marí snahu súdu ale aj ďalších odborníkov zapojených do procesu napraviť odmietavý postoj maloletej k stretávaniu s otcom. Súd poukazuje na čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, kedy právo na styk rodiča s dieťaťom je predovšetkým právom dieťaťa, nie rodiča. Súd má na zreteli aj právo otca, ako rodiča, do ktorého osobnej starostlivosti nebolo dieťa zverené, na zachovanie a rozvíjanie jeho rodičovského vzťahu s dieťaťom a na jeho právo realizovať svoje rodičovské výchovné pôsobenie, avšak v danom prípade je spôsob výkonu tohto práva v rozpore so záujmom maloletej a tento je pre súd prvoradým hľadiskom v konaniach s maloletými deťmi, kde má súd dohliadať na dobro dieťaťa, jeho zdravý psychický a fyzický vývoj.

24. S ohľadom na uvedené, kedy vzal súd do úvahy správanie sa povinného pri plnení povinností ako aj správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich mu z rozhodnutia a s poukazom na odmietavý názor maloletej súd v súlade s názorom Európskeho súdu pre ľudské práva návrh na výkon rozhodnutia zamietol.

25. Podľa § 391 CMP, o náhrade trov konania rozhoduje súd v uznesení, ktorým konanie o výkon rozhodnutia zastavuje.

26. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

27. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 .