Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Csp-50-2016.pdf
PDF · 123.91 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/50/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právnej veci žalobcu: J. E., Q. X, XXX XX I. Č. X., zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 o zaplatenie 569,- Eur s prísl. t a k t o
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 85,- Eur s 5% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od XX.XX.XXXX do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia žalovanej sumy 569,- Eur s prísl. z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným v minulosti uzavrel dve Zmluvy o úvere, a to dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej mu poskytol žalovaný finančné prostriedky vo výške 500,- Eur, odplata v Zmluve bola dohodnutá na sumu 484, -Eur označená ako „príslušný poplatok“, ktorú sa zaviazal zaplatiť v 12-tich mesačných splátkach. Žalobca tvrdil, že úver použil na osobné potreby. Ročný úrok tak predstavoval viac ako 96%. Dňa XX.XX.XXXX uzavrel Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej získal od žalovaného finančné prostriedky vo výške 800,- Eur, odplata v Zmluve bola dohodnutá na 700,- Eur označená ako „príslušný poplatok“, ktorú sa zaviazal zaplatiť v jedno mesačnej lehote. Žalobca tvrdil, že aj tento úver použil na osobné potreby. Ročný úrok tak predstavoval viac ako 100%.
2. Poukázal ďalej na to, že obe Zmluvy je potrebné považovať za spotrebiteľské zmluvy nakoľko v nej žalobca vystupuje ako spotrebiteľ. Výšku dohodnutej odplaty za poskytnutý úver označil za neplatný právny úkon pre jej priamy rozpor so zákonom (§39 a §53 ods. 6 OZ).
3. Poukázal na z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého spotrebiteľská zmluva musí obsahovať povinné náležitosti, bez ktorých ju treba podľa §11 ods. 1 cit. zák. považovať za bezúročnú a bez poplatkov a keďže obidve Zmluvy o úvere vyššie špecifikované trpeli týmito nedostatkami, to čo nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov žalobca žalovanému zaplatil, je bezdôvodným obohatením, ktoré žiada v konaní vydať. V prípade Zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX žalobca žalovanému uhradil o 484,- Eur viac než mu žalovaný poskytol a v takomto rozsahu sa preto žalovaný na jeho úkor obohatil. V prípade Zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX sa žalovaný na jeho úkor obohatil o 85,- Eur, a preto v tejto časti žiadal bezdôvodné obohatenie vydať.
4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX poukázal na to, že podľa §138 CSP ide o zjavne nedôvodnú žalobu, pretože nárok uplatnený v konaní je premlčaný a poukázal aj na čl. 5 CSP, v zmysle ktorého ide o zjavné zneužitie práva zo strany žalobcu, ktoré nepožíva právnu ochranu. Vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, ktorú odôvodnil tak, že zo Zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalovaný plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná Zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú. Rovnako, ak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Poukázal aj na to, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo a akýkoľvek nárok na jeho vydanie podlieha zákonnej objektívnej premlčacej lehote. Vydania bezdôvodného obohatenia sa žalobca v zmysle Občianskeho zákonníka môže domáhať v subjektívnej dvojročnej lehote, teda od okamihu, keď sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel. Žalovaný má za to, že táto lehota žalobcovi už márne uplynula. V žalobe absentujú skutočnosti rozhodujúce pre určenie začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty. Poukázal aj na to, že požadovaný nárok žalobcu sa stal premlčaný v objektívnej i subjektívnej premlčacej lehote v celom rozsahu dňa XX.XX.XXXX, čo predstavuje deň uhradenia úveru, a teda aj koniec zmluvného záväzku. Nakoľko žalobca žalobu podal na súd až XX.XX.XXXX, podľa žalovaného je nárok premlčaný. V tejto súvislosti poukázal aj na niektoré rozhodnutia súdov SR, a to konkrétne Krajského súdu v B. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Krajského súdu v P. P. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Krajského súdu v P. P. zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XXCo/XXX/XXXX a Krajského súdu v P. P. zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XXCo/XX/XXXX. Bránil sa aj tým, že zákon v čase uzatvorenia Zmlúv o úvere nestanovoval maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred XX.XX.XXXX odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do XX.XX.XXXX. Znamená to, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe Zmluvy uzavretej do XX.XX.XXXX, obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať.
5. K vznesenej námietke premlčania sa žalobca vyjadril podaním zo dňa XX.XX.XXXX. Poukázal na ust. §107 ods. 1, 2 OZ a zdôraznil, že v predmetnom spore ide o vzťah spotrebiteľský, preto subjektívna lehota na uplatnenie si nároku žalobcu voči žalovanému neuplynula, čo odôvodnil nasledovne. Žalovaný nijakým spôsobom vo svojom vyjadrení nepreukázal, že od momentu, keď sa žalobca dozvedel o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil, do momentu podania žaloby na súd márne uplynula dvojročná subjektívna lehota. Žalovaný konštatuje, že nárok žalobcu je premlčaný v subjektívnej aj objektívnej lehote, pričom nijako nezdôvodňuje na základe akých skutočností má za preukázané, že od doby kedy sa žalobca dozvedel o tom, kto sa na jeho úkor obohatil do doby uplatnenia si svojho práva na súde uplynula subjektívna lehota dvoch rokov. Žalovaný pritom neuviedol dátum, kedy sa žalobca podľa neho mal údajne dozvedieť o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa takto na jeho úkor obohatil.
6. Žalobca odmietal tvrdenia žalovaného, ktoré nie sú ničím podložené a zdôrazňoval, že námietku premlčania riadne neodôvodnil a nepodložil relevantnými dôkazmi, pričom dôkazné bremeno v tomto prípade spočíva na jeho strane. Žalobca tvrdil, že o tom, že sa na jeho úkor niekto obohatil, resp. tým kto sa na jeho úkor obohatil je žalovaný sa dozvedel od svojho právneho zástupcu. Došlo k tomu po prvej porade, keď právny zástupca preštudoval Zmluvu, ktorú mu predložil žalobca a informoval ho o možnostiach uplatnenia si svojich práv. Následne svojmu právnemu zástupcovi udelil plnú moc na zastupovanie v tejto predmetnej veci a splnomocnil ho na podanie žaloby na súd. Od momentu udelenia plnej moci právnemu zástupcovi do momentu podania žaloby na súd dvojročná subjektívna premlčacia lehota neuplynula. Skorší dátum zistenia existencie bezdôvodného obohatenia žalobcom na strane žalovaného nebol žalovaným nijako preukázaný. Bolo by absurdné, keby žalobca platil niečo, čo vie, že je nezákonné, čo predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane príjemcu. To, že platil, svedčí o tom, že bol presvedčený o tom, že žalovaný má nárok na plnenie. Je nelogické platiť niekomu dobrovoľne bezdôvodné obohatenie. Zároveň zdôraznil, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty sa vyžaduje skutočná (preukázaná) a nielen predpokladaná vedomosť. Skutočná vedomosť je taká, kedy sa žalobca dozvedel také skutočnosti, ktoré mu umožnia uplatniť právo žalobou na súde. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie NS Č. zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XXOdo/XXX/XXXX, z ktorého vyplýva, že sa vyžaduje skutočná a nielen predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, kto na jeho úkor získal majetkový prospech. Obdobný záver zaujal aj Najvyšší súd Č. v rozsudku zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XXCdo/XXXX/XXXX a rozsudok NS Č. zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XXOdo/XXX/XXXX, ako aj rozsudok NS Č. zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XXCdo/XXXX/XXXX.
7. V súvislosti so svojou argumentáciou poukázal aj na rozhodnutie NS T. sp. zn. XCdo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a uznesenie Ústavného súdu SR S.. Ú.-X, v ktorom Ústavný súd konštatoval: „pritom správne zdôraznil, že subjektívna premlčacia lehota podľa §107 ods. 1 z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov začína plynúť vtedy, keď sa oprávnený dozvedel o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil a v akej výške“.
8. Vo vyjadrení žalobca zaujal stanovisko aj k odplate, ktorú požadoval žalovaný na základe sporných úverových zmlúv za poskytnutý úver od žalobcu. Tieto odplaty označil za odplaty v zrejmom a hrubom rozpore s dobrými mravmi a nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, na základe ktorej je nevyhnutné aplikovať vyššiu výšku odplaty vzhľadom na vyššie riziko vyplývajúce z uzatvoreného zmluvného vzťahu. Je to v priamom rozpore s právnymi predpismi upravujúcimi ochranu práv spotrebiteľov. Aj pri zohľadnení miery rizika a toho, že žalovaný je nebankovým subjektom, je ním požadovaná odplata podľa žalobcu neprimerane vysoká. Tento svoj argument podoprel početnou judikatúrou všeobecných súdov SR a poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax súdov SR prezentovanú jedným z mnohých obdobných rozhodnutí, a to Krajského súdu Y. sp. zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Krajského súdu B. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Krajského súdu Y. zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XCo/X/XXXX.
9. Žalobca zároveň zdôraznil, že jedným z atribútov Civilného sporového konania a právneho štátu je zásada právnej istoty, čo vyjadruje, že účastník konania môže očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou. V zmysle uvedeného žalobca poukázal na aktuálne znenie čl. I. ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Zároveň poukázal na rozhodnutie NS T. sp. zn. XEcdo/XXX/XXXX, rozhodnutie Ústavného súdu Č. zo dňa XX.XX.XXXX č.k. S.. Ú..
10. Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:
11. Právny zástupca žalobcu poukázal na Zmluvy o úvere, ktoré boli citované v žalobe, originálom ktorých však žalobca nedisponuje, a preto ich nemohol so žalobou predložiť súdu. Žalovaný však existenciu zmluvného vzťahu na základe týchto Zmlúv o úvere v konaní nerozporoval, preto žiadal, aby to súd považoval za nesporne preukázanú skutočnosť. Zdôraznil, že ani Zmluva o úvere zo dňa XX.XX.XXXX, ani Zmluva o úvere zo dňa XX.XX.XXXX neobsahovala zákonom predpísané náležitosti v zmysle z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktoré ako obligatórne náležitosti úverových spotrebiteľských zmlúv musela obsahovať. Konkrétne v nich nebola uvedená výška RPMN, doba trvania úverového vzťahu a priemerná hodnota RPMN. Žalobca totiž vychádzal z toho, že žalovaný uzatváral podobné zmluvy v obdobných prípadoch, teda ide o formulárové zmluvy, ktoré nie vždy obsahovali náležitosti, ktoré zákon o spotrebiteľských úveroch vyžadoval, resp. ich nikdy neobsahovali. Ani toto tvrdenie žalobcu žalovaný nerozporoval, nenamietal, preto žiadal, aby aj túto skutočnosť súd považoval za nespornú v konaní. V tejto súvislosti poukázal na to, že pokiaľ úverové zmluvy neobsahovali obligatórne náležitosti, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch ich treba považovať za úvery bez poplatkov a úrokov. Pri obidvoch úverových zmluvách bola dohodnutá neprimerane vysoká odplata a pre túto neprimeranosť ich treba považovať za Zmluvy v hrubom rozpore s dobrými mravmi, teda v rozpore aj s Občianskym zákonníkom. Predložil súdu výpočet RPMN, ktorý je na čl. 8 súdneho spisu, pri výpočte ktorého do internetového portálu žalovaného zadali údaje žalobcu, na základe ktorých sa dostali do databázy úverových zmlúv žalovaného a vygenerovali tie podklady, na základe ktorých žalobu podali aj ju odôvodnili. Tak dospeli k tomu, že ročná úroková miera pri Zmluve o úvere zo dňa XX.XX.XXXX predstavovala 87,50% z poskytnutého úveru a v prípade Zmluvy o úvere zo dňa XX.XX.XXXX predstavovala dohodnutá odplata 96,80% z poskytnutého úveru, čo je neprimerane vysoké a v rozpore aj s dobrými mravmi. Ako vzor predložili súdu formulárovú zmluvu o úvere, ktorú žalovaný uzavrel s iným klientom v obdobnej situácii ako žalobca na preukázanie svojho tvrdenia, že vo svojich formulárových zmluvách tieto povinné náležitosti absentovali. Zároveň poukázal na písomné podanie, v ktorom sa veľmi podrobne vyjadril žalobca k vznesenej námietke premlčania žalovaným v tomto konaní.
12. Z výzvy na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu zo dňa XX.XX.XXXX súd konštatuje, že touto výzvou žalobca vyzval žalovaného na vrátenie bezdôvodného obohatenia vo výške 486,- Eur z titulu Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX a vo výške 85,- Eur z titulu Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, spolu vo výške 569,- Eur, najneskôr do XX.XX.XXXX.
13. Z dôkazu predloženého žalobcom, získaného z klientskej zóny žalovaného vyplýva, že po zadaní identifikačných údajov žalobcu v počítačovom systéme v rámci klientskej zóny žalovaného sa objavili dve úverové Zmluvy, na základe ktorých žalovaný v minulosti poskytol žalobcovi finančné prostriedky. Ide o úver č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, úver poskytnutý vo výške 500,- Eur, celková dlžná suma 984,- Eur a o úver č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX vo výške 800,- Eur, celková dlžná suma 885,- Eur.
14. Z listinného dôkazu predloženého žalovaným pomenovaného ako „Splátky a pokuty“ zo dňa XX.XX.XXXX súd konštatuje, že v prípade Zmluvy č. XXXXXXXXX žalobca uhradil žalovanému spolu 984,- Eur.
15. Na základe pokynov odvolacieho súdu v zrušujúcom rozhodnutí sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd doplnil dokazovanie v naznačenom smere, vyzval žalovaného na predloženie oboch sporných úverových zmlúv. Vyzval žalovaného na preukázanie svojho tvrdenia, že úvery, ktoré sú predmetom sporu boli poskytnuté žalobcovi na výkon jeho povolania a uložil žalovanému oznámiť, kedy boli oba úvery, ktoré sú predmetom sporu, žalobcom splatené. Zároveň súd zabezpečil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spol. Slovenská rozhodcovská, a. s., sp. zn. T. zo dňa XX.XX.XXXX a zistil nasledovné:
16. Napriek opakovanej výzve súdu žalovaný nepredložil originál úverových zmlúv, ktoré sú predmetom sporu a nenavrhol žiaden dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia ohľadom toho, že úvery boli poskytnuté žalobcovi na výkon jeho povolania. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX súd konštatuje, že úver č. XXXXXXXXX bol žalobcom splácaný takto: XX.XX.XXXX - 125,- Eur, XX.XX.XXXX - 125,- Eru, XX.XX.XXXX - 125,- Eur, XX.XX.XXXX - 125,- Eur, XX.XX.XXXX - 125 Eur, XX.XX.XXXX - 100,- Eur, XX.XX.XXXX - 20,- Eur, XX.XX.XXXX - 50,- Eur, XX.XX.XXXX - 20,- Eur, XX.XX.XXXX - 20,- Eur, XX.XX.XXXX - 20,- Eur, XX.XX.XXXX - 10,- Eur, XX.XX.XXXX - 10,- Eur, týmto dňom bol tento úver splatený celkom. Úver č. XXXXXXXXX bol žalobcom splácaný takto: XX.XX.XXXX - 82,- Eur, XX.XX.XXXX - 82,- Eur, XX.XX.XXXX - 82,- Eur, XX.XX.XXXX - 164,- Eur, XX.XX.XXXX - 82,- Eur, XX.XX.XXXX - 82,- Eur, XX.XX.XXXX - 82,- Eur a XX.XX.XXXX, kedy bol úver splatený celkom 328,- Eur. V tomto vyjadrení žalobca poukazuje na Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, z obsahu ktorej vyplýva účel poskytnutia peňažných prostriedkov na účel povolania, ktorú Zmluvu žalobca vlastnoručne podpísal, ale tento listinný dôkaz napriek svojmu tvrdeniu v konaní opätovne nepredložil.
17. Z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom Karlovenské rameno 8, Bratislava, sp. zn. T. XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX súd konštatuje, že tento súd rozhodol vo veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava proti žalovanému J. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, o zaplatenie 1 182,64 Eur s prísl. tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 75,- Eur, známeho úroku vo výške 204,90 Eur, známeho úroku z omeškania vo výške 1,41 %, poplatku vo výške 386,80 Eur, úroku vo výške 39,15 % ročne zo sumy 75,- Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 75,- Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia. Súčasne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 312,- Eur a trovy mediačného konania vo výške 202,53 Eur. Zároveň uložil žalovanému povinnosť žalobcovi trovy rozhodcovského konania vo výške 320,98 Eur a zaplatiť nároky uvedené v bode I., II. a III. výroku spoločne v mesačných splátkach vo výške 120,- Eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom, po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkami straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že nárok uplatnený pred stálym rozhodcovským súdom vyplýval zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Ide o tú istú Zmluvu o úvere, ktorá je predmetom tohto súdneho sporového konania.
18. Žalobca vo svojom podaní zo dňa XX.XX.XXXX zaujal opätovné stanovisko k vznesenej námietke premlčania uplatneného nároku žalovaným a opakovane cituje nespočetné množstvo rozhodnutí Najvyššieho súdu T. a Najvyššieho súdu Č. I. na podporu svojho tvrdenia, že nárok uplatnený v konaní nemôže byť premlčaný. Zároveň považuje výklad odvolacieho súdu ohľadom subjektívnej premlčacej doby za nesprávny, na základe čoho sa v konaní absolútne nezaoberal subjektívnou skutočnosťou - existenciou skutočnej vedomosti žalobcu o existencii bezdôvodného obohatenia.
19. Po prevedení dokazovania súd právne uzatvára:
20. Podľa §1 ods. 2 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom k XX.XX.XXXX a XX.X.XXXX - uzavretie úverových zmlúv), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
21. Podľa §2 a), b), d), g), h), i), cit. zák., na účely tohto zákona sa rozumie,
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a)
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,
22. Podľa §9 ods. 1 cit. zák., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
23. Podľa §9 ods. 2 písm. f), i), y), k), cit. zák., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
24. Podľa §11 ods. 1, 2 cit. zák., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
(2) Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálnoekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je.
25. Vykonaným dokazovaním mal súd nesporne preukázané, že v danom prípade ide o spotrebiteľské úverové právne vzťahy, ktoré boli medzi stranami sporu založené Zmluvami o úvere, ktoré sú predmetom sporu, a preto na ne treba aplikovať predpisy upravujúce spotrebiteľské vzťahy. Tvrdenia žalovaného, že úvery boli poskytnuté žalobcovi na výkon povolania, v konaní preukázané neboli, žalovaný nepredložil v tomto smere žiaden dôkaz, a preto jeho tvrdenie súd považuje za nepreukázané.
26. Spotrebiteľské zmluvy sú upravené v §52 a násl. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
27. Špeciálna úprava spotrebiteľských úverov je obsiahnutá v z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Tento právny predpis v §1 ods. 2 definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženia platby, alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Osoba veriteľa aj spotrebiteľa je definovaná v §2 cit. zák..
28. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úvery poskytnuté žalovaným žalobcovi túto charakteristiku spĺňajú. Žalovaný mal v predmete svojej činnosti poskytnutie úverov (výpis z Obchodného registra) a nebolo preukázané, žeby úver poskytol žalobcovi za účelom výkonu zamestnania, povolania, alebo podnikania. Za nespornú skutočnosť súd v konaní považoval existenciu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu aj napriek tomu, že žalobca písomné Zmluvy o úveroch nepredložil súdu, no v tomto smere jeho tvrdenie žalovaný nenamietal, teda súd považuje za nesporne preukázanú existenciu zmluvného vzťahu medzi nimi na základe dvoch zmlúv o úvere vyššie špecifikovaných. V konaní nebola sporná ani tá skutočnosť, v akej výške úver žalovaný žalobcovi poskytol ako ani to, akú sumu z titulu obidvoch úverov žalobca mu zaplatil. V tomto smere išlo o nesporné skutočnosti, ktoré žalovaný v konaní nerozporoval.
29. Podľa §451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
30. Podľa §451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
31. Podľa §53 ods. 1, 2, 3 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. XX.XX.XXXX a XX.X.XXXX, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
32. V zmysle zmluvných dojednaní strán sporu bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 500,- Eur za odplatu 484,- Eur na 12 mesiacov. Spolu mal žalobca vrátiť 984,- Eur, poplatok z predmetného úveru tak predstavoval 96,80% p. a.. Na základe Zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX bol poskytnutý žalobcovi úver vo výške 800,- Eur za poplatok 700,- Eur, ktorý mal vrátiť do jedného mesiaca. Spolu teda mal vrátiť 1 500,- Eur, poplatok z predmetného úveru tak predstavuje 87,50% p. a.. V obidvoch prípadoch ide o úžerný poplatok, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, teda v tejto časti odplaty ide o právny úkon neplatný v zmysle §39 OZ. Takáto odplata obsahuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, absencia všeobecného presného spôsobu výpočtu tejto výšky a odôvodnenia jeho výšky je v rozpore s požiadavkou náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade so Smernicou o nekalých obchodných praktikách. Každá nekalá praktika sa považuje za neprijateľnú voči spotrebiteľovi. V predmetnom prípade po posúdení obsahu zmluvy sa súd stotožnil s názorom žalobcu, že úverové zmluvy neobsahujú náležitosti zakotvené v §9 ods. 2 z. č. 129/2010 Z. z., lebo žalovaný v zmluvách o úvere neuviedol RPMN, ani priemernú výšku RPMN, a preto úvery sa považujú za bezúročné a bez poplatkov.
33. Vzhľadom k tomu, že v konaní bola vznesená námietka premlčania uplatneného nároku bolo potrebné sa s ňou podrobne vysporiadať.
34. Podľa §107 ods. 1, 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
35. Medzi týmito zákonnými lehotami existuje vzájomný vzťah, ktorý je taký, že ak skončí uplynutie jednej z týchto lehôt a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno oprávnenému priznať.
36. Objektívna premlčacia lehota začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne ( fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie.
37. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne ( preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j., keď nadobudne vedomosti o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr ( viď rozsudok NS T. sp.zn. XCdo/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX).
38. Súd konštatuje, že pre záver dozvedieť sa o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto ho získal, je vždy rozhodujúce zistenie „ skutkového stavu“ ( a nie posúdenie jeho právnej kvalifikácie) čo vyplýva z rozhodnutia NS T. sp. zn. XCdo/XX/XXXXzo dňa X.X.XXXX.
39. V prípade úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX súd konštatuje, že zaplatením deviatej splátky XX.XX.XXXX došlo prvýkrát k preplateniu poskytnutého úveru, ktorý bol žalobcovi poskytnutý vo výške 800,- Eur, lebo k tomuto dňu zaplatil už spolu 815,- Eur. Trojročná objektívna premlčacia lehota začala plynúť úhradou každej zaplatenej splátky po XX.X.XXXX samostatne do úplného zaplatenia úveru, t.j. k XX.X.XXXX, ktorá ku dňu podania žaloby, t. j. k XX.XX.XXXX neuplynula a dvojročná subjektívna lehota v tomto prípade začala plynúť zaplatením poslednej splátky, ku čomu došlo dňa XX.XX.XXXX. Týmto dňom začala plynúť dvojročná subjektívna lehota na podanie žaloby na súd, ktorá ku dňu XX.XX.XXXX neuplynula. V súvislosti s týmto úverom preto súd uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 85,- Eur (v zmysle Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX). Zároveň súd poukazuje na priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny získané súdom na internetovej stránke NBSSR, z ktorých vyplýva, že v rovnakom čase bankové subjekty v r. XXXX poskytovali porovnateľné úvery za priemerné úroky vo výške 12,87% a v r. XXXX vo výške 13%. Požadovaná odplata zo strany žalovanej je aj z tohto dôvodu absolútne neakceptovateľná, úžernícka, odporujúca dobrým mravom a zakladajúca nárok žalobcu na vrátenie bezdôvodného obohatenia, ktoré na strane žalovaného z dôvodu vyššie uvedeného vzniklo.
40. V súvislosti s úverom č. XXXXXXXXX súd konštatuje, že zaplatením šiestej splátky XX.XX.XXXX došlo k preplateniu tohto úveru, pretože k tomuto dňu žalobca zaplatil spolu 574,- Eur ( získal 500 Eur) , teda týmto dňom úver prvýkrát preplatil a týmto momentom vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie. Od tohto dňa teda začína plynúť trojročná objektívna lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá uplynula XX.XX.XXXX. Posledná splátka za titulu tohto úveru bola zaplatená XX.XX.XXXX, od momentu ktorého začala plynúť dvojročná subjektívna lehota na podanie žaloby na súd a tá uplynula XX.XX.XXXX. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná až XX.XX.XXXX, nárok z titulu tohto úverového vzťahu je premlčaný, a tak súd v tejto časti žalobu zamietol.
41. V konaní nebol preukázaný zákonný dôvod na aplikáciu desaťročnej objektívnej premlčacej lehoty, pretože úmysel žalovaného poškodiť žalobcu v konaní priamo preukázaný nebol a v tomto smere žalobca žiadne dôkazy neprodukoval, ani svoje tvrdenie nepreukázal. Žalovaný sa totiž nedopustil úmyselného konania, predpokladom ktorého je vedomosť konajúceho, že sa bezdôvodne obohacuje, to v prípade žalobkyne preukázané nebolo.
42. V súvislosti s rozhodcovskou doložkou, v zmysle ktorej všetky spory by mali byť riešené medzi stranami sporu pred rozhodcovským súdom súd konštatuje, že táto nemohla byť podrobená súdnemu preskúmaniu lebo strany sporu, hlavne žalovaný, ktorého súd opakovane vyzýval na predloženie úverových zmlúv, tieto súdu nepredložil. Možno len usudzovať z obsahu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, Slovenská rozhodcovská, a. s., sp. zn. T. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý podľa tvrdenia žalobcu by mal zakladať prekážku veci rozhodnutej, teda „res iudicata“, že bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v Úverových zmluvách čo však súd preveriť nemohol z dôvodu vyššie uvedeného. Súd však konštatuje, že takáto rozhodcovská doložka je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka, ktorá v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, lebo od spotrebiteľa vyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Na neprijateľnosti zmluvnej podmienky nič nemení ani to, že umožňuje alternatívnu voľbu medzi právomocou rozhodcovského a všeobecného súdu, nakoľko táto voľba zodpovedá len záujmom dodávateľa (rozhodnutie NS T. sp. zn. XCdo/XX/XXXX, XCdo/XX/XXXX, XCdo/ XXX/XXXX). Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právoplatnosť rozhodcovského súdu, preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok nemôže založiť prekážku veci právoplatne rozhodnutej.
43. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP lebo strany sporu mali v konaní iba čiastočný úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov v 3 vyhotoveniach.
1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha( odvolací návrh). odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 ods. 1 CSP).
2. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že ( §365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 356 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.