Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoE-172-2021.pdf
PDF · 78.66 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/172/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v exekučnej veci oprávneného Union zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom Karadžičova č. 10 Bratislava IČO: 36 284 831 proti povinnému F. E. nar. X.X.XXXX bytom K. č. X K. vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefan Hrebík so sídlom Duklianskych hrdinov č. 2946/6 Malacky pod sp. zn. EX 2641/2013 o vymoženie 778,12 Eur s príslušenstvom o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 15.8.2019 č.k. 35Er/1633/2013 - 23 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie.
Účastníkom n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 63,24 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
2. V odôvodnení súd uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na vymoženie sumy 778,12 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je výkaz nedoplatkov č. 1300012550 zo dňa 1.2.2013. Súd vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora, ktorý podaním doučeným súdu dňa 29.4.2019 podal návrh na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň si uplatnil náhradu trov exekučného konania. Súd sa oboznámil s obsahom exekučného spisu súdneho exekútora a zistil, že súdny exekútor súdny exekútor zisťoval majetkové pomery povinného pričom bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom, resp. držiteľom motorového vozidla. Lustráciou jednotlivých bánk a v súčinnosti s daňovým úradom neboli zistené bankové účty povinného. Lustráciou katastra nehnuteľností bolo zistené, že povinný nie je vedený ako vlastník nehnuteľného majetku. Povinný na základe lustrácií Sociálnej poisťovne bol zamestnaný len formou dohôd o vykaní práce, pričom išlo o krátkodobé zamestnania a z dosiahnutej výšky odmien, nebolo možné vykonať zrážku zo mzdy. Proti povinnému je vedených ďalších 11 exekučných konaní.Súd prvej inštancie po preskúmaní exekučného spisu súdneho exekútora, najmú však listinných dôkazov preukazujúcich šetrenie majetkových pomerov povinnej súdnym exekútorom dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku, preto exekúciu zastavil.
3. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196 , 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a § 3 , §14 , §15 , §22 , §25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie spolu vo výške 63,24 Eur, pričom na ich úhradu zaviazal oprávneného z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
4. Proti tomuto uzneseniu v časti týkajúcej sa výroku o zastavení exekúcie, podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd uznesenie zmenil, tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie sa zamieta, alebo aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Oprávnený v odvolaní uviedol, že má za to, že u tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného a zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania považuje za predčasné. Oprávnený odcitoval časť z uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2CoE/218/2016 . Poukázal na to, že zákon výslovne neupravuje situácie, keď v súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by nejaký majetok mohol získať. Takéto situácie však rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. V danom prípade je fyzická osoba v produktívnom veku, čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinná v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Oprávnený mal za to, že predčasné zastavenie exekúcie by mu upieralo právo na uplatnenie jeho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí. Oprávnený bol názoru, že pravdepodobne ani súdny exekútor, ani súd nezistili majetkové pomery povinného dôkladne. Poukázal na skutočnosť, že povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Taktiež bol názoru, že exekútor dostatočne nepreskúmal, či povinný nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie. V súvislosti so záverom exekučného súdu o nemajetnosti povinného, oprávnený má za to, že súdny exekútor a ani súd, nezistili majetkové pomery dôkladne, nakoľko výsledky 4 vykonaných lustrácií nie sú presvedčivým dôkazom o nemajetnosti povinného a lustrácia v CRE nie je lustráciou v pravom zmysle slova, pretože daný register majetok neeviduje. Oprávnený má za to, že odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie je nedostatočné, čo má za následok jeho nepreskúmateľnosť. Vzhľadom na tieto skutočnosti oprávnený žiada uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie sa zamieta alebo uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.
7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok , ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
8. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 31.5.2013, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákon v §243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Na dané exekučné konanie je preto potrebné aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017.
9. Podľa § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku .
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
11. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
12. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
13. Zákonné ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má predovšetkým vychádzať zo zistení súdneho exekútora, a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods.
2 Exekučného poriadku. Súd je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Predpokladom zastavenia exekúcie je zistenie skutočnosti o tom, že majetok povinného nie je spôsobilý ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd je pritom oprávnený a zároveň povinný posudzovať majetkové pomery povinného, či už pri podaní podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie alebo návrhu povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Len exekučný súd môže totiž exekúciu na návrh aj bez návrhu zastaviť, pričom výrokom rozhodnutia je súdny exekútor viazaný.
14. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 31.5.2013 na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie oprávneného - Výkaz nedoplatkov č. 1300012550 zo dňa 1.2.2013, právoplatného a vykonateľného dňa 7.10.2012. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky oprávneného a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo dňa 25.6.2013 súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor podaním doručeným súdu dňa 29.4.2019 navrhol exekúciu zastaviť exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko lustráciou majetkovej podstaty povinného nezistil žiaden majetok.
15. Po preskúmaní obsahu spisu súdu prvej inštancie odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že pohľadávka oprávneného je nevymožiteľná pre nemajetnosť povinného, pretože povinný nevlastní žiaden majetok, ktorý by podliehal exekúcii. Bolo nepochybne preukázané, že povinný nemá prostriedky na účte v banke a nedosahuje príjmy podliehajúce exekúcii. Povinný nevlastní žiaden majetok, ktorý by bolo možné speňažiť a uspokojiť pohľadávku oprávneného. Voči povinnému je vedených viacero exekúcií. V priebehu exekučného konania doposiaľ nedošlo ani k čiastočnému vymoženiu danej pohľadávky. V tejto situácii by vykonávanie ďalších úkonov súdneho exekútora bolo nehospodárne a neúčelné, pričom ich realizácia by viedla len k zvyšovaniu nákladov exekúcie, ktoré by neboli z výťažku exekúcie kryté (princíp procesnej ekonómie). Tak, ako uviedol súd prvej inštancie, majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a na základe zistených skutočností možno konštatovať, že nejde len o prechodný stav, kedy nie je možné exekúciu vykonávať. Preto podľa odvolacieho súdu, na základe takto zistených skutočností súd prvej inštancie nemal inú možnosť a správne rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
16. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že oprávneným uvádzané okolnosti nie sú dôvodom pre zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko nemajetnosť povinného bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie preukázaná a v napadnutom rozhodnutí náležite odôvodnená, pričom z odvolania oprávneného odvolací súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie. Z uznesenia napadnutého odvolaním je zrejmé, a vyplýva to aj z pripojeného spisu súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní o dôvodnosti, resp. nedôvodnosti podnetu na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, vychádzal súd prvej inštancie zo skutočnosti vyplývajúcich z konkrétnych a v čase rozhodovania aktuálnych správ, ktoré sú výsledkom šetrení majetkových pomerov povinného vykonaných súdnym exekútorom. Exekučné konanie začalo ešte v roku 2013 a doposiaľ nedošlo k vymoženiu ani časti dlžnej sumy, nakoľko od uvedeného začatia až do podania podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, napriek opakovaným šetreniam súdneho exekútora, sa nepodarilo zistiť žiaden jeho majetok. Preto podľa názoru odvolacieho súdu bola splnená podmienka, že nejde len o aktuálny nedostatok majetku, ale je to dlhodobý stav u povinného, bez nejakého významného potenciálu nadobudnutia majetku v budúcnosti.
17. Na základe uvedeného odvolací súd považuje dôvody, pre ktoré súd zastavil exekúciu za dostatočné a spoľahlivo preukázané, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože im preukázateľne trovy konania nevznikli.
19. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP ).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP ).
V dovolaní sa podľa § 428 CSP popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP ).