Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/238/2018

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobkyne: G. O. N., J.S.. S.. G. X, G., zastúpenej VRBA & PARTNERS s.r.o., Sliezska 9, Bratislava, proti žalovanému: N. O. N., J.. S.. G. X, G., o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 10C/27/2018-103, zo dňa 12.9.2018, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a žalovanému náhradu trov konania nepriznal; žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I súdny poplatok 33 eur.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu 30.8.2018 domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému povinnosť zdržať sa vstupu do G. Č.. XX, J.U. N. na X. K. G. O. N.. Č.. XXXX, na W. J.. S.. G. XX, K. na K. V.. U. K.. Č.. XXXXX/X, I. Q. G. - S..Č.. N. S., Q. G. F., H. Ú. N. S., I. Okresným Ú. G. - H. Q. na X. Č.. XXXX (ďalej len „byt“). Návrh odôvodnila tým, že spolu s bývalým manželom U. N. O. N. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu, pričom žalovaný je ich synom. Bývalý manžel sa podľa jej vedomostí dlhodobo zdržiava v Afrike, Angolskej republike, preto bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo doposiaľ vysporiadané. Byt bol do novembra 2016 predmetom nájomnej zmluvy, avšak zo strany bývalého manžela došlo k predčasnému ukončeniu nájomného vzťahu a následne bez jej vedomia a súhlasu k nasťahovaniu žalovaného do predmetného bytu. Žalovaný na byte vymenil zámky a opakovane jej odmietol vstup do bytu. Koncom roka 2017 vznikol v byte nedoplatok za plyn 244 eur, ktorý pod hrozbou odpojenia 4.6.2018 uhradila, nakoľko sa so žalovaným nemohla skontaktovať. V máji 2018 vznikol v byte nedoplatok za odber studenej vody 3.090 eur, pričom skutočná spotreba studenej vody obvykle predstavuje 488 eur. Z dôvodu neúmernej spotreby sa snažila vstúpiť do bytu s cieľom zistenia situácie, avšak opätovne sa jej do bytu vstúpiť nepodarilo. Žalovaný jej telefonicky oznámil, že došlo k poškodeniu kotla na ohrev teplej vody a kúrenia, čo spôsobilo nadmerný odber studenej vody a vznikol nedoplatok; situáciu nevyriešil a nepodnikol žiadne kroky k náprave, v dôsledku čoho neustále vznikajú ďalšie náklady spojené s užívaním bytu, ktoré odmieta uhradiť. Opakovane sa snažila so žalovaným dohodnúť, aby platil náklady spojené s užívaním bytu, avšak bezvýsledne; žalovaný argumentuje tým, že bývalý manžel, jeho otec, mu povolil byt užívať. Z dôvodu, aby nedošlo k exekučnému vymáhaniu majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyňa uhrádza všetky dlžné čiastky ako aj náklady spojené s užívaním bytu. V júli 2018 sa jej podarilo vojsť do bytu prostredníctvom kľúčovej služby, pričom zistila, že byt sa nachádza v zanedbanom stave a je poškodený; voči žalovanému podala trestné oznámenie. Zároveň poukázala na skutočnosť, že žalovaný je jediným spoločníkom a konateľnom obchodnej spoločnosti

VERGES, s.r.o., so sídlom Kaštielska 2, Bratislava, IČO: 48324370; uvedená spoločnosť vlastní dva byty v Bratislave; žalovaný teda má k dispozícii nehnuteľnosti, ktoré prenajíma, má príjem z prenájmu týchto nehnuteľností, a taktiež má aj príjem zo zamestnania; nehnuteľnosti môže užívať on sám; jeho finančná situácia nie je nepriaznivá, preto neexistuje dôvod, na základe ktorého by bola povinná uhrádzať všetky náklady spojené s užívaním bytu. Z dôvodu užívania bytu žalovaným prišla o možnosť byt prenajať a tiež o finančné prostriedky, prostredníctvom ktorých by dokázala pokryť dlhy, ktoré vznikli počas manželstva a ktoré bývalý manžel neuhrádza; žalovaný nie je vlastníkom bytu, nemá k bytu žiaden právny nárok v dôsledku čoho byt obýva neoprávnene a odmieta uhrádzať akékoľvek náklady spojené so správou bytu. Podľa jej názoru nie je dôvod, aby opakovane dochádzalo k zneužívaniu práva vlastníka a aby bola nútená uhrádzať všetky náklady spojené s užívaním bytu žalovaným. Žalovaný svojim správaním poškodzuje a ohrozuje jej finančnú situáciu, pričom zabezpečuje starostlivosť o dve maloleté deti; preto existuje dôvodná obava ako aj potreba upraviť pomery prostredníctvom neodkladného opatrenia

3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie dôvodil, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre nariadenie navrhnutého neodkladného opatrenia, pričom vychádzal zo zistenia, že byt (nehnuteľnosť), ktorého sa návrh týka, a do ktorého má byť žalovanému zakázaný vstup, je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a jej bývalého manžela, ktoré doposiaľ nebolo vysporiadané. Z uvedeného vyvodil, že na strane žalobkyne ide v zmysle § 77 C.s.p. o nerozlučné spoločenstvo, preto mal byť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný oboma bezpodielovými spoluvlastníkmi dotknutej nehnuteľnosti. Keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný iba žalobkyňou a z návrhu nie je zrejmé, že bývalý manžel s návrhom súhlasí, naopak z návrhu sa javí, že užívanie bytu žalovanému povolil, mal za to, že v konaní nie je zo strany žalobkyne splnená podmienka aktívnej vecnej legitimácie na podanie návrhu z dôvodu absencie žalobcu 2/, ktorým by mal byť jej bývalý manžel, rovnako bezpodielový spoluvlastník dotknutej nehnuteľnosti.

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa z obsahu javí ako návrh na vypratanie nehnuteľnosti; vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný podľa vyjadrení žalobkyne užíva predmetný byt neoprávnene už takmer 2 roky (od novembra 2016) a zdržiava sa v ňom dlhší čas; nepovažoval preto za dôvodné žalovanému ukladať, aby sa zdržal vstupu do bytu. Poukázal na to, že sa nejedná o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) C.s.p., preto nie je zrejmé z akého dôvodu by sa žalovaný mal zdržať vstupu do uvedenej nehnuteľnosti, keď z návrhu vyplýva, že žalobkyňa má eminentný záujem na tom, aby žalovaný byt predovšetkým neužíval. Bol názoru, že žalobkyňa nepreukázala dôvodnosť ňou navrhovaného neodkladného opatrenia; uviedol, že ak žalovaný byt užíva bez právneho dôvodu, žalobkyňa ako bezpodielová spoluvlastníčka je oprávnená vykonať rôzne vhodné opatrenia na zabránenie jeho vstupu do bytu, a to aj bez súdneho rozhodnutia.

5. Na uvedenom základe súd prvej inštancie podľa § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 333, § 334 C.s.p. návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko aj keď mal vo veci plný úspech, žiadne trovy konania mu nevznikli. O povinnosti žalobkyne zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 33 eur rozhodol podľa položky 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb.

6. Proti uzneseniu v časti zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podala žalobkyňa odvolanie a žiadala uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a návrhu vyhovieť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietala nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie, že jej chýba aktívna vecná legitimácia. Mala za to, že práva vlastníka môže v spore uplatňovať aj bez toho, aby druhý vlastník stál na strane žalobcu. Nestotožnila sa so záverom súdu prvej inštancie, že bývalý manžel povolil žalovanému užívanie bytu; uvedené nie je zrejmé a nie je možné týmto spôsobom argumentovať, nakoľko to tvrdil len žalovaný; je však pravdou, že bývalý manžel predčasne ukončil nájomný vzťah v byte, s čím začali vznikať problémy a obývaním bytu žalovaným sa tieto problémy len zväčšujú. Po rozhovore s bývalým manželom zistila, že s obsahom návrhu súhlasí, nakoľko syn nerešpektuje predchádzajúce dohody; syn (žalovaný) mohol byt obývať len za podmienky, že bude hradiť všetky náklady a že sa o byt a jeho zariadenie bude vzorne starať. Považovala za nemožné, aby požíval ochranu ten, kto nie je vlastníkom a nemá žiadne práva k nehnuteľnosti ani iný právny titul bývať v byte a tento užívať; žalovaný nemá v byte

ani trvalý pobyt. Vytýkala súdu prvej inštancie, že svojim rozhodnutím nielenže nebráni práva vlastníka pred neoprávneným zásahom tretej osoby do jeho vlastníctva ale de facto svojou argumentáciou v odôvodnení umožňuje tretej osobe konať tak, aby samotnému vlastníkovi vznikala naďalej škoda na jeho majetku. Zdôraznila, že podrobne opísala v návrhu skutkový stav veci a riadne svoje tvrdenia preukázala listinnými dokladmi, a to nielen z pohľadu vzniknutých škôd v zanedbávaní interiéru bytu a poškodzovaní hnuteľných vecí, ale aj z pohľadu finančných záväzkov, ktoré vznikajú v neposlednom rade vlastníkovi, ktorý je vedený u všetkých dodávateľov služieb ako aj v rámci správcovskej spoločnosti. Tretia osoba nielen byt užíva zadarmo, navyše ho aj poškodzuje, nechce ho vydať a povoľuje iným svojim známym osobám tento užívať. Nestotožnila sa s vyjadrením súdu prvej inštancie, že ako spoluvlastník je oprávnená vykonať rôzne iné vhodné opatrenia k zabráneniu vstupu do bytu, ktoré nevyžadujú súdne rozhodnutie; poukázala na to, že vymenila zámky, bola privolaná polícia, ktorá upozornila žalovaného, že je povinný umožniť jej vstup do bytu; následne pristúpila k podaniu trestného oznámenia voči žalovanému. Nasledujúci deň žalovaný opätovne vymenil zámok k bytu, v dôsledku čoho má bránený vstup do bytu. Bola názoru, že nie je možné inak, ako právne relevantným dokumentom upraviť dočasne pomery. Zdôraznila, že musela zakročiť s cieľom zabrániť vzniku ďalších škôd a z dôvodu, že sa nevedela skontaktovať s bývalým manželom; urobila tak v dobrej viere ale najmä s poukazom chrániť vlastníctvo. Žalovaný svojím správaním poškodzuje a ohrozuje jej finančnú situáciu, pretože zabezpečuje starostlivosť o dve maloleté deti, čomu chce zabrániť. Na jej strane existuje dôvodná obava ako aj potreba upraviť pomery so žalovaným, ktorú vie riešiť len nariadením neodkladného opatrenia. Poukázala na ochranu vlastníctva, ktorú požíva podľa Občianskeho zákonníka a Ústavy SR. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že žaloba smeruje skôr k vyprataniu bytu ako zdržania sa vstupu a užívania bytu uviedla, že vo veci vypratania bytu podá žalobu; avšak do času rozhodnutia vo veci samej je nutná úprava súdu v tom, aby neodkladným opatrením bolo žalovanému uložené niečoho sa zdržať, a to zdržať sa vstupu do bytu a zákaz ho užívať.

7. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal uznesenie v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej zamietajúcej časti vo výroku vecne správne (§ 378 ods. 1 C.s.p.).

8. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení C.s.p. je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. V danom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

12. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút osobitnej povahy, čomu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. súd rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Žalobkyňa si ako účinný prostriedok ochrany svojho porušeného práva zvolila inštitút neodkladného opatrenia, ktorým napriek jeho dočasnosti, sleduje trvalú úpravu pomerov domáhajúc sa toho, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vstupu do bytu, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve s jej bývalým manželom. Za porušené (ohrozené) právo označila vlastnícke právo. Subjektívne práva vlastníka sú upravené v § 123 Občianskeho zákonníka; patrí k nim právo vec držať, užívať, požívať plody a úžitky a nakladať s ňou. Právna argumentácia žalobkyne v prospech vyhovenia navrhovaného neodkladného opatrenia však postráda dôležitú právnu skutočnosť; v celom rozsahu ignoruje povahu a charakter neodkladného opatrenia; je nepochybné, že nariadením neodkladného opatrenia by žalobkyňa bez riadneho prejednania veci dosiahla vypratanie žalovaného z bytu, a teda predmetným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia dožadujúc sa ním trvalej úpravy neprípustne obchádza inštitút konečnej súdnej ochrany v podobe žaloby vo veci samej.

14. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že zákon umožňuje neodkladným opatrením aj trvale upraviť pomery strán sporu, avšak ide o jav celkom zriedkavý. Neodkladné opatrenie má predovšetkým charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto tam, kde je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Platí tiež, že neodkladné opatrenie môže obmedziť druhú stranu len natoľko, aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú. Súd pri rozhodovaní musí mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené, musí zvažovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie neodkladného opatrenia potrebné. Súd teda musí zvážiť nielen účelnosť tohto procesného postupu, ale aj jeho primeranosť a reálny dopad na dotknuté právne vzťahy. Tento výnimočný postup nie je na mieste tam, kde nápravu možno dosiahnuť len žalobou vo veci samej. Hodno zdôrazniť, že v prípade, ak je do vlastníckeho práva neoprávnene zasiahnuté, má vlastník v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka právo na ochranu svojho vlastníckeho práva; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto ju neprávom zadržuje. V prípade nehnuteľnosti sa vindikačnou žalobou môžu vlastníci nehnuteľnosti domáhať jej vypratania (R 53/1973). Pri neoprávnenom užívaní nehnuteľnosti je teda právne aprobovaným spôsobom obrany práva vlastníka podanie žaloby o vypratanie nehnuteľnosti na príslušný súd. V prípade podielového alebo bezpodielového spoluvlastníctva sa ochrany pre neoprávnenými zásahmi môže domáhať ktorýkoľvek z vlastníkov.

15. Odvolací súd je názoru, že v danom prípade neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu nariadením neodkladného opatrenia, nakoľko by sa jednalo o zásah súdu neprimeraný, najmä s ohľadom na jeho následky jednoznačne nahrádzajúce konanie o vypratanie nehnuteľnosti, v ktorom spornosť veci má byť riešená riadnym zistením skutkového stavu veci a vykonaním riadneho dokazovania. Už len uvedená skutočnosť je dôvodom na zamietnutie podaného návrhu.

16. Odhliadnuc od charakteru porušeného práva a sledovaného cieľa v danej veci, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa neosvedčila svoje tvrdenie, od ktorého odvodzuje dôvodnosť podaného návrhu a síce, že žalovaný užíva byt neoprávnene. Odvolací súd má za to, že z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalovaný býva v byte so súhlasom svojho otca (bývalého manžela žalobkyne); samotná žalobkyňa (matka žalovaného) v podanom návrhu uvádza, že do novembra 2016 bol byt predmetom nájomnej zmluvy; zo strany bývalého manžela však došlo k predčasnému ukončeniu nájomného vzťahu a následne bez jej vedomia a súhlasu k nasťahovaniu žalovaného do bytu; uvedenú skutočnosť (súhlas otca s užívaním bytu žalovaným) napokon sama potvrdzuje aj v podanom odvolaní. Odhliadnuc od nepreukázania tejto skutočnosti, žalobkyňa neosvedčila ani tvrdenie, že žalovaný byt užíva bez jej súhlasu; zo žiadnych listinných dôkazov predložených žalobkyňou totižto nevyplýva, že žalobkyňa v predchádzajúcich dvoch rokoch, resp. vôbec, žalovanému oznámila svoj nesúhlas s užívaním bytu alebo ho vyzvala, aby sa z bytu odsťahoval. Jej tvrdenia nepreukazuje ani trestné oznámenie, na ktoré sa odvoláva, nakoľko toto sa týka podnetu ohľadom poškodzovania cudzej veci a nie skutočností týkajúcich sa neoprávneného zásahu do práva k bytu.

17. Odvolací súd ďalej uvádza, že pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ je nutné interpretovať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila nenapraviteľná alebo len ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu

oprávnenej strane sporu a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav, pričom musí prihliadať nielen na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ale na druhej strane tiež musí prihliadnuť na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať. Účelom neodkladných opatrení nie je riešenie faktických pomerov medzi stranami sporu, ani riešenie ich vzájomných nezhôd či sporov, na riešenie ktorých slúži výlučne žaloba vo veci samej. Účelom neodkladného opatrenia je dočasná úprava právnych pomerov strán sporu, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu za súčasnej hrozby nenapraviteľnej alebo iba ťažko napraviteľnej ujmy.

18. Odvolací súd konštatuje, že ani osvedčenie porušeného práva bez ďalšieho splnenia zákonných podmienok potrebných pre nariadenie neodkladného opatrenia nepostačuje na vyhovenie uplatneného návrhu. Preto pred nariadením neodkladného opatrenia v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany je nevyhnutné posúdiť aj to, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality).

19. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňovala aj tým, že žalovaný byt poškodzuje a za byt nehradí žiadne platby hoci byt užíva. Žalobkyňa sa však domáha uloženia povinnosti žalovanému „zdržať sa vstupu do bytu“; odvolací súd je názoru, že vo vzťahu k navrhovanému zneniu neodkladného oparenia a ochrany, ktorej sa žalobkyňa domáha, je ochrana v požadovanom rozsahu a spôsobe (nielen pri neosvedčenom neoprávnenom užívaní bytu) zjavne neprimeraná a nezakladá opodstatnenosť návrhu ani čo do splnenia podmienky neodkladnosti. Návrh v požadovanom znení presahuje aj rámec žaloby o vypratanie nehnuteľnosti, nakoľko pri jeho nariadení by žalovaný nemal možnosť byt v primeranej lehote vypratať, t.j. odniesť si z bytu veci vlastné, vnesené do bytu. Možnosť zásahu súdu spôsobom, akým sa ho domáha žalobkyňa (trvalý, bez časového obmedzenia) zákon nepredpokladá ani pri tak závažných situáciách, akými sú neodkladné opatrenia, ktoré môže súd nariadiť podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p., t.j. v prípadoch domáceho násilia.

20. Záverom odvolací súd uvádza, že ak by žalovanému bola uložená povinnosť „zdržať sa vstupu do bytu“ len na základe neodkladného opatrenia, ktorým by boli natrvalo upravené pomery a ktorému nebude predchádzať vykonanie riadneho dokazovania, došlo by k závažnému zásahu do práv a oprávnených záujmov žalovaného a to do práva na súdnu ochranu vyjadrenú v čl. 1 v spojení s čl. 12 C.s.p. podľa ktorých spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práva majú byť prejednané a rozhodnuté nezávislým a nestranným súdom, na prejednanie ktorých sa nariaďuje pojednávanie, ak zákon nestanovuje inak. Rozhodnutím súdu bez vykonaného dokazovania by bol narušený aj princíp právnej istoty deklarovaný v čl. 2 C.s.p. ako aj princíp rovnosti sporových strán (čl. 6 C.s.p.), keďže žalovaný by v konečnom dôsledku nemohol uplatniť v konaní žiadne prostriedky procesnej obrany.

21. Žalobkyňou predložené dôkazy teda nemajú takú právnu a usvedčujúcu silu, aby na ich podklade došlo procesným opatrením (nariadením neodkladného opatrenia) k trvalej úprave vzťahov, ktorá vytvorí stav nenávratný. Na uvedenom základe odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila splnenie zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 ods. 1 a nasl. C.s.p. a preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).