Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Csp-2-2016.pdf
PDF · 126.89 KB
Case nature
Area
Subarea
42Csp/2/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Žiline v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobcu: Z. Č. L. V. R., V..R..J.., E.: XXX XX XXX, so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, právne zastúpený JUDr. Jiřím Šmídom, advokátom, so sídlom Ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: V. Z., S..XX.XX.XXXX, N. M. R. XXXX/X, XXX XX Z. S. X., Š. J.L. V., právne zastúpený Podhorský & Partners, s.r.o., so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, IČO: 46 962 000, o zaplatenie 1.520,76 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.
Žalovaný má nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 30.06.2016 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 04.07.2016 sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 1.520,76 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.520,76 EUR od 25.11.2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že spoločnosť V. V., L..V.. (ďalej v texte aj ako „V.“) uzatvorila dňa 02.09.2005 zo žalovaným zmluvu k kontokorentnom úvere č. XXXXXXXX (ďalej v texte aj ako „zmluva“), predmetom ktorej bolo okrem iného aj poskytnutie povoleného prečerpania - kontokorentu s úverovým limitom 1.394,14 EUR (42.000,- SK) s úrokovou sadzbou 9,65 % p.a.. Úver bol čerpaný v plnej výške tak, ako vyplýva z priloženej platobnej histórie. Vzhľadom k tomu, že žalovaný úver neuhradil tak ako sa zmluvne zaviazal, tzn. dostal sa do omeškania, V. od zmluvy odstúpila ku dňu doručenia oznámenia o odstúpení zo dňa 29.04.2013. Odstúpenie nadobudlo účinnosť dňa, keď márne uplynula lehota 7 dní na úhradu dlžnej čiastky. Ku dňu odstúpenia predstavovala dlžná čiastka 1.552,25 EUR. Žalovaný pôvodnému veriteľovi neuhradil do dňa postúpenia pohľadávky nič. Zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzatvorená dňa 29.10.2014 medzi V. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, V. postúpila pohľadávku voči žalovanému vrátane jej príslušenstva na žalobcu, o čom bol žalovaný písomne upovedomený. V. svoj záväzok zo zmluvy splnila, t.j. poskytla žalovanému povolené prečerpanie. Dňa 03.06.2015 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená Dohoda o urovnaní. Predmetom urovnania bolo odstránenie sporností a pochybností ohľadom úrokov z vyššie uvedeného dlhu. Pre odstránenie pochybnosti bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená Dohoda o urovnaní, v ktorej sa pôvodný záväzok vo výške 1.709,13 EUR (istina 1.544,12 EUR, úrok a úrok z omeškania 165,01 EUR a pôvodne poplatky 0,00 EUR) nahradili novým záväzkom vo výške 1.640,76 EUR. Na základe Dohody došlo jednoznačne v prospech žalovaného k zníženiu jeho dlhu. Žalovaný sa tak zaviazal uhradiť čiastku 1.640,76 EUR splu so zmluvným úrokom vo výške 7 % ročne. Celkovo sa tak žalovaný zaviazal uhradiť 1.967,93 EUR, a to formou 65 mesačných splátok. Vzhľadom
k tomu, že žalovaný neuhradil dlh tak ako sa zaviazal, t.j. v dohodnutých termínoch a výške splátok, celý dlh sa stal v súlade s bodom 4 v dôsledku omeškania žalovaného so splátkou splatnou 25.11.2015 splatným v uvedený deň. Žalovaný po dátume splatnosti ku dňu podania žaloby neuhradil nič. Celková dlžná čiastka predstavovala ku dňu ukončenia dohody 1.520,76 EUR. Žalobca žiada priznať aj úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške a náhradu trov konania.
3. Zo strany tunajšieho súdu bolo žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu č. k. 42Csp/2/2016-43 dňa 22.11.2016, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Súd uznesením č.k. 42Csp/2/2016-51 zo dňa 19.05.2017 v súlade s ust. § 266 ods. 3 CSP predmetný platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu.
4. Žalovaný sa k návrhu a jeho prílohám, ktoré mu boli doručené do vlastných rúk dňa 14.06.2017 (na rube č.l. 53 súdneho spisu), písomne nevyjadril.
5. Súd vec prejednal, vo veci vykonal dokazovanie a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 28.07.2017. Žalobca podaním zo dňa 13.07.2017 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil, aby bola vec prejednaná v jeho neprítomnosti. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že dňa 02.09.2005 uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu so spoločnosťou V. V., L..V.. zmluvu o kontokorentnom úvere, na základe ktorého mu bol poskytnutý úver, ktorý aj v skutočnosti čerpal. Taktiež dňa 03.06.2015 uzavrel so žalobcom Dohodu o urovnaní.
6. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 42Csp/2/2016-69 zo dňa 28.07.2017, ktorým žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.520,76 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.520,76 EUR od 28.11.2015 do zaplatenia, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Krajský súd v Žiline z dôvodu podaného odvolania žalovaným uznesením č.k. 10Co/3109/2018-179 zo dňa 25.07.2018 rozsudok okresného súdu vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.520,76 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.520,76 EUR od 28.11.2015 do zaplatenia, ďalej vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania zrušil a v rozsahu týchto zrušených výrokov bola vrátená vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí, ktorým je okresný súd viazaný, prikázal okresnému súdu vysporiadať sa so vznesenou námietkou nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, či boli splnené podmienky ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách na postúpenie pohľadávky. Ďalej mal okresný súd vyhodnotiť, či je / nie je dôvodná námietka premlčania vznesená žalovaným voči peňažnému dlhu, túto otázku mohol okresný súd uzavrieť až potom, ak ustálil dokazovaním, kedy konkrétne a v akých sumách jednotlivé splátky dlhu bolo povinnosťou žalovaného zaplatiť, ktoré konkrétne jednotlivé splátky dlhu nezaplatil. Až po vyriešení uvádzaných podstatných otázok mohol okresný súd uzavrieť dôvodnosť/nedôvodnosť žaloby. V novom rozhodnutí mal okresný súd rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 30.11.2018 za splnenia podmienok podľa § 180 CSP, v neprítomnosti strán sporu a ich právnych zástupcov. Právny zástupca žalobcu doručil súdu dňa 29.11.2018 ospravedlnenie neúčasti na nariadenom pojednávaní s tým, že súhlasí, aby súd rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Dňa 30.11.2018 bolo súdu doručené ospravedlnenie neúčasti na nariadenom pojednávaní zo strany právneho zástupcu žalovaného z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a nenavyšovania trov konania v súlade so zásadou hospodárnosti konania. Zároveň bol vyjadrený súhlas s pojednávaním a rozhodnutím bez účasti žalovaného a jeho právneho zástupcu.
8. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov v súlade s právnou úpravou platnou a účinnou v čase vzniku zmluvných vzťahov a dospel k nasledovným záverom.
9. Žalovaný a V. uzavreli dňa 02.09.2005 zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby s odkazom na ust. § 708 a nasl., § 716 a nasl. Obchodného zákonníka a Všeobecné obchodné podmienky spol. V. L..V.., (ďalej len „VOP“), ktoré mali tvoriť súčasť obsahu zmluvy. Uvedenou zmluvou sa spol. V. a.s. zaviazala zriadiť žalovanému osobný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX.
10. Listom zo dňa 29.04.2013 V. oznámila žalovanému, že z dôvodu porušenia zmluvných povinností odstupuje od zmluvy o bežnom účte a zmluvy o povolenom prečerpaní. SlSp zároveň v oznámení
uviedla, že dlžná suma ku dňu odstúpenia je vo výške 1.552,25 EUR, pričom žalovaného vyzvala na jej úhradu do siedmych dní odo dňa doručenia oznámenia.
11. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 29.10.2014 medzi V. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, došlo k postúpeniu pohľadávky vymáhanej v tomto konaní na žalobcu.
12. Listom zo dňa 11.11.2014 V. oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o povolenom prečerpaní na žalobcu.
13. Dňa 03.06.2015 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená Dohoda o urovnaní, v ktorej sa konštatuje, že medzi právnym predchodcom žalobcu V. V., L..V.., a dlžníkom bola uzatvorená zmluva č. XXXXXXXXXX, že došlo k postúpeniu pohľadávky pôvodného veriteľa na žalobcu a žalovaný má ku dňu uzatvorenia tejto dohody záväzok voči veriteľovi v celkovej výške 1.709,13 EUR vrátane príslušenstva. Táto suma pozostáva z istiny 1.544,12 EUR, úroku a úroku z omeškania vo výške 165,01 EUR, zmluvnej pokuty, poplatkov a inkasných nákladov 0,00 EUR. Výška záväzku je sporná, z tohto dôvodu bola uzatvorená Dohoda o urovnaní. Strany sa dohodli, že doterajší záväzok žalovaného vrátane jeho príslušenstva zaniká a nahradzuje sa novým záväzkom žalovaného uhradiť veriteľovi dlžnú čiastku vo výške 1.640,76 EUR s úrokovou sadzbou 7% ročne z dlžnej čiastky úveru, takže dlžná čiastka je vo výške 1.967,93 EUR. Žalovaný sa zaviazal uhradiť túto sumu žalobcovi v splátkach, pričom prvá splátka bola dohodnutá vo výške 30,- EUR a bola splatná 25.06.2015, 2. až 64. splátka boli vo výške 30,-EUR splatné vždy k 25. dňu mesiaca (od 22.07.2015 do 25.09.2020) a posledná 65. splátka bola vo výške 47,93 EUR splatná 25.10.2020. Žalovaný týmto svoj záväzok uznal čo do dôvodu a výšky. Pre prípad omeškania so splatnosťou akejkoľvek splátky stáva sa celý záväzok s príslušenstvom bez ďalšieho okamžite splatný. Žalovaný bol v takomto prípade povinný splatiť celú dlžnú sumu do 3 dní od splatnosti príslušnej platby, s ktorou je v omeškaní a ktorá viedla k splatnosti celého záväzku.
14. Z listu žalobcu zo dňa 17.05.2016 vyplýva, že tento dlh žalovaného voči žalobcovi bol zosplatnený. Žalovaný bol vyzvaný, aby celý dlh uhradil vo výške 1.520,76 EUR spolu s úrokom z omeškania zo sumy 1.520,76 EUR od 26.11.2015 do zaplatenia.
15. Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka v znení platnom do 31.01.2013, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
16. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2008, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.
17. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
18. Podľa ust. § 708 ods.1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
19. Podľa ust. § 708 ods.2 Obchodného zákonníka na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
20. Podľa ust. § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 30.11.2009, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z
bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov.
21. Podľa ust. § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
22. Podľa bodu 7.3.1. Všeobecných obchodných podmienok(ďalej len „VOP“), pohľadávka z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej súčasti a príslušenstva, bude v čase do konečnej splatnosti kontokorektného úveru splácaná formou započítania pohľadávky z úveru banky voči klientovej pohľadávke z účtu, a to v momente vzniku pohľadávky z účtu a v rozsahu, v ktorom sa pohľadávky kryjú alebo spôsobom dohodnutým medzi bankou a klientom.
23. Podľa bodu 7.4.1. VOP, zmluva o úvere určí výšku úrokovej sadzby, t.j. sadzby na základe ktorej sa vypočítajú úroky, ktoré je klient povinný platiť banke počas trvania úrokového obdobia do dňa splatenia úveru (vrátane). Úroková sadzba, ktorá je premenlivá, je určovaná bankou a jej aktuálnu výšku určuje banka zverejnením.
24. Podľa bodu 7.4.2. VOP, úver sa úročí denne odo dňa poskytnutia úveru (vrátane) do dňa predchádzajúceho dňu splatenia úveru (vrátane).
25. Podľa bodu 7.4.4. VOP, pokiaľ je klient v omeškaní so splácaním úveru alebo jednotlivých splátok úveru, banka je oprávnená požadovať od klienta okrem úrokov, tiež úroky z omeškania z dlžnej čiastky, pričom dlžná čiastka sa úročí úrokom z omeškania denne od prvého omeškania (vrátane) až do dňa bezprostredne predchádzajúceho dňu splatenia dlžnej čiastky (vrátane).
26. Podľa bodu 7.6.1. VOP, ak dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta, banka je oprávnená vypovedať zmluvu o úvere alebo od nej odstúpiť.
27. Súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu V. a žalovaným vznikol záväzkovo-právny vzťah na základe uzavretej zmluvy o bežnom účte podľa ust. § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka.
28. Keďže vznikol na bežnom účte žalovaného u V. debetný zostatok v žalovanej výške v zmysle ust. § 710 Obchodného zákonníka sa v ďalšom spravujú vzťahy medzi žalobcom a žalovaným zmluvou o úvere podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Uvedený debetný zostatok ako úver tak bol žalovaný povinný vrátiť žalobcovi zvýšený o príslušný úrok (ust. bodu 7.4.1. VOP). V prípade, že žalovaný nevyrovná v určenej lehote sumu nepovoleného prečerpania na účte, žalobca bol oprávnený odstúpiť od zmluvy (ust. bodu 7.6.1. VOP). Za dobu od poskytnutia peňažných prostriedkov tak bol žalovaný povinný uhradiť V. (resp. následne žalobcovi) úrok v zmysle ust. § 497 Obchodného zákonníka v dojednanej výške až do času vrátenia peňažných prostriedkov.
29. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení k dátumu uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
30. Podľa § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení k dátumu uzavretia zmluvy od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
31. Podľa § 5 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na zakúpenie tovaru alebo poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak je spotrebiteľ v omeškaní jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.
32. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného od 01.05.2014), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
33. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
34. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
35. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (účinného od 01.04.2015), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
36. Podľa ust. § 524 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
37. Podľa ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.
38. Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
39. Podľa ust. § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
40. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom
41. Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (v znení účinnom v čase postúpenia), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu ,na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
42. Na základe vykonaného dokazovania v predmetnej veci a uvedených zákonných ustanovení mal súd zato, že právny predchodca žalobcu V. V., L..V.. uzatvorila dňa 02.09.2005 zo žalovaným zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXX, predmetom ktorej bolo okrem iného aj poskytnutie povoleného prečerpania - kontokorentu s úverovým limitom 1.394,14 EUR (42.000,- SK) s úrokovou sadzbou 9,65 % p.a.. Úver bol čerpaný v plnej výške tak, ako vyplýva z priloženej platobnej histórie. Vzhľadom k tomu, že žalovaný úver neuhradil tak ako sa zmluvne zaviazal, tzn. dostal sa do omeškania, V. od zmluvy odstúpila ku dňu doručenia oznámenia o odstúpení zo dňa 29.04.2013. Odstúpenie nadobudlo účinnosť dňa, keď márne uplynula lehota 7 dní na úhradu dlžnej čiastky. Ku dňu odstúpenia predstavovala dlžná čiastka 1.552,25 EUR. Zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzatvorená dňa 29.10.2014 medzi SlSp ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, V. postúpila pohľadávku voči žalovanému vrátane jej príslušenstva na žalobcu, o čom bol žalovaný písomne upovedomený.
43. Posúdenie právneho vzťahu medzi účastníkmi ako vzťahu zo zmluvy o úvere však nevylučuje aplikáciu ustanovení spotrebiteľského práva na daný právny vzťah.
44. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva o úvere bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností VOP, ktoré žalovaní ovplyvniť nemohli, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že právny predchodca žalobcu pri uzavieraní zmluvy o úvere vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaní nekonali v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti. Súd preto zmluvu o úvere vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, ale i v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu.
45. Predmetná zmluva o úvere zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným - spotrebiteľom.
46. Súd sa však v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej legitimácie žalobcu v konaní. Aktívnou vecnou legitimáciou je hmotnoprávne postavenie účastníka, z ktorého vyplýva ním uplatňované právo, resp. jeho procesné právo taký hmotnoprávny nárok uplatňovať. Súd skúma vecnú legitimáciu sám, z úradnej povinnosti, a to i bez toho, aby to strany sporu navrhli.
47. Čo sa týka samotného postúpenia pohľadávky, podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, publikovaného pod R 119/2003, relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.
48. Žalobca v konaní predložil jednak zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2014 a jednak oznámenie V. V.S., L..V.. zo dňa 11.11.2014, ktorým táto mala žalovanému oznámiť postúpenie pohľadávky voči nemu na žalobcu. Žalobca v konaní nepredložil doručenku, resp. podací hárok ako dôkaz svedčiaci o tom, že predmetné oznámenie Slovenskej sporiteľne, a.s. bolo doručované žalovanému.
49. Postupca, na ktorého je postúpená pohľadávka banky a ktorý si ju uplatňuje v súdnom konaní (tu žalobca), je povinný podľa § 132 ods. 1 CSP tvrdiť a preukázať aj splnenie podmienok aktívnej vecnej legitimácie, t.j. či okrem iného bola na neho pohľadávka banky platne postúpená podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Z uvedeného vyplýva, že postupca musí tvrdiť a najmä preukázať, že v prípade, že je úver splatný jednorazovo (napr. došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru bankou), dlžník v deň splatnosti nezaplatil úver s úrokmi alebo zaplatil len časť úveru a napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky na zaplatenie dlhu je v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní po dni splatnosti úveru. V prípade, že je úver splatný v splátkach, postupca musí preukázať, že a/žalovaný ako dlžník nesplnil riadne a včas čo i len jednu splatnú splátku istiny úveru a/alebo úrokov alebo ich časť, že jeho omeškanie trvalo nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a že na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku bol písomne vyzvaný. Nepreukázanie týchto skutočností ma za následok nepreukázanie aktívnej legitimácie žalobcu ako postupníka v konaní.
50. V danej veci po vykonanom dokazovaní nebolo sporné, že ku dňu postúpenia pohľadávky banky voči žalovanému na žalobcu (29.10.2014), žalovaný ako klient neplnil včas a riadne svoj dlh zo zmluvy o splátkovom úvere a bol v omeškaní s plnením viac ako jednej splátky, a to po dobu dlhšiu ako 90 dní.
51. V danom prípade však podľa názoru súdu nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky V. V., L..V.. zo zmluvy o splátkovom úvere, teda z predmetnej zmluvy na žalobcu, a preto žalobca podľa názoru súdu nemá aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní. V predmetnej veci ide o tzv. bankový úver, ktorý bol žalovanému ako dlžníkovi poskytnutý bankou, ktorá podniká na základe povolenia v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak povinný dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz o existencii takejto výzvy a jej doručení žalovanému, resp. že by mu bola čo i len odoslaná a teda ako doručenku alebo podací hárok alebo výpis poštovej knihy. Neboli teda splnené podmienky na postúpenie pohľadávky pre rozpor s § 92 ods. 8 zákona o bankách. V danom prípade, konkrétne absentuje následná písomná výzva banky na zaplatenie dlhu po uplynutí 90 kalendárnych dní po dni mimoriadnej splatnosti úveru. Ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť. Okrem toho môže byť postúpenie určitých pohľadávok zakázané osobitnými predpismi, prípadne postúpenie môže byť zákonom síce dovolené, ale len za splnenia určitých podmienok. Takýmto prípadom je aj ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách. Podľa tohto zákonného ustanovenia môže byť banková pohľadávka postúpená, ak je po prvé splatná a to až po predchádzajúcej, a to je druhá podmienka k písomnej výzve a kumulatívne tretia podmienka, musia byť splnené omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Čiže tieto skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Splnenie týchto osobitných predpokladov bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom, teda mimo banky už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej je postúpenie podľa § 525 Občianskeho zákonníka alebo podľa špeciálnych predpisov, teda toto postúpenie nie je dovolené, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre rozpor so zákonom. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje alebo ohľadne ktorej postúpenie podmieňuje splnenie zákonných podmienok, ktoré splnené neboli, ide o postúpenie neplatné od počiatku a teda jeho neplatnosť nemožno zhojiť. Z týchto dôvodov v tomto prípade nemožno hovoriť o platnom postúpení, postupca zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka teda žalobcu neprešla pre neplatnosť zmluvy.
52. Vychádzajúc z toho, že vo veci nedošlo k riadnemu vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru zo strany banky podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, súd konštatoval, že ďalej nebolo zistené, že by banka pred postúpením pohľadávky žalovaného písomne vyzvala na zaplatenie dlhu. Žalobca v konaní nepredložil žiadnu výzvu adresovanú žalovanému na adresu jeho pobytu, v ktorej ho banka vyzýva na zaplatenie dlžnej sumy, s ktorej plnením mal byť žalovaný v omeškaní ani nepredložil akýkoľvek dôkaz, že táto listina bola doručená žalovanému, resp. že by mu bola (s poukazom na čl. 10 VOP, ktoré boli súčasťou zmluvy o splátkovom úvere) čo i len odoslaná (napr. doručenka, podací lístok, výpis z poštovej knihy, podací hárok a podobne), resp. zaslaná elektronickými médiami.
53. Podmienky pre postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu žalovaného na tretiu osobu, ktorá nie je bankou (žalobca) podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách tak neboli splnené a vo veci nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky banky voči žalovanému na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2014, ktorá je v tejto časti neplatná pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka).Uvedené má za následok, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne jeho ním tvrdenej aktívnej legitimácie v tomto súdnom konaní.
54. Súd v tomto smere poukazuje i na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach, napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/460/2015 zo dňa 13.01.2016, rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 9C/261/2013 zo dňa 17.02.2015, rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn.15C/33/2014, rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 26C/261/2014 zo dňa 27.01.2015 a iné.
55. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že návrh zamietol v celosti pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu v súdnom konaní.
56. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania súd poukazuje na ustanovenie § 48 ods. 1 a 2 a ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný sa dostal niekoľkokrát do debetného zostatku. Naposledy sa dostal do debetného zostatku dňa 31.12.2008 a to vo výške 41.215,30 Sk (1.368,- EUR). Keďže úver nebol riadne splácaný tak, ako sa žalovaný zmluvne zaviazal, právny predchodca žalobcu odstúpil dňa 29.04.2013 od zmluvy o úvere. Vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle zákonnej úpravy ustanovenej v § 48 ods. 2 OZ, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, nastáva v právnych vzťahoch účastníkov rovnaký právny stav, ako keby k zmluve nebolo vôbec došlo. V danom prípade, k odstúpeniu od zmluvy došlo už v čase, keď sa podľa zmluvy už plnilo a teda účastníci zmluvy boli povinní poskytnuté plnenia si navzájom vrátiť. Právnym základom vracania si vzájomných plnení je to, že po odstúpení od zmluvy sa zmluva zrušila ex tunc, tzn. od začiatku a teda došlo k plneniu z právneho dôvodu, ktorý následne odpadol. Pokiaľ ide o okamih začiatku bezdôvodného obohatenia, rozhodujúci je moment, kedy nastanú právne účinky odstúpenia od zmluvy. V predmetnom prípade právny predchodca žalobcu odstúpil od úverovej zmluvy ku dňu 29.04.2013. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca podal žalobu na súd až dňa 04.07.2016 a zákonná úprava premlčania obsiahnutá v § 107 ods. 1 OZ ustanovuje, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, možno konštatovať, že nárok žalobcu je premlčaný, a teda aj z uvedeného dôvodu, keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania celého uplatneného nároku, je žaloba žalobcu v celom rozsahu nedôvodná.
57. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
58. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
59. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %, nakoľko tento bol v konaní plne úspešný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.