Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/412/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a členov senátu JUDr. Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobkyne N.. N. I., nar. XX.X.XXXX, bytom v R., Š. L. X, zastúpenej JUDr. Ladislavom Suchým, advokátom advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Letná 45 proti žalovanému Okresnému úradu Košice, so sídlom v Košiciach, Južná trieda 82, o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a o nároku na náhradu mzdy, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 17.8.2017 č.k. 24C/364/2001-416 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie priznal štátu nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobkyni a to v rozsahu 100%.

2. Uznesenie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že vo veci samej bola žaloba rozsudkom zo dňa 2.2.2016 zamietnutá a žalovanému nebola priznaná náhrada trov konania. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19.4.2017 sp.zn. 1Co/215/2016 dňa 24.5.2017. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v rámci dokazovania vo veci samej bolo nariadené aj znalecké dokazovanie znalcom z odboru ekonómie a manažmentu a jeho úlohou bolo vyčísliť náhradu mzdy žalobcu za uplatnené obdobie. Znalec za vypracovaný znalecký posudok si uplatnil odmenu vo výške 390,96 eur. Uznesením zo dňa 15.8.2012 bola tomuto znalcovi priznaná odmena v takejto sume a uhradená predbežne z finančných prostriedkov štátu. Tomuto takto vznikli trovy konania vo výške 390,96 eur. Konštatoval, že uvedené trovy štátu vznikli v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý v ust. § 151 ods. 6 súdu ukladal povinnosť rozhodnúť o trovách štátu aj bez návrhu. S poukazom na skutočnosť, že súčasný sporový predpis a to Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenie, ktoré by upravovalo rozhodovanie o náhrade trov štátu. Z tohto dôvodu súd postupom podľa čl. 4 ods. 1 posúdil tento nárok podľa ust. § 255 ods. 1 zakladajúci nárok na náhradu trov konania úspešnej strane sporu voči strane neúspešnej. Z uvedeného vyvodil, že štát má nárok na náhradu trov konania, ktoré mu v konaní vznikli a to v závislosti od výsledku konania. Na základe toho uzavrel, že pokiaľ bola v konaní vo veci samej neúspešnou stranou sporu žalobkyňa, zakladá to jej povinnosť nahradiť preddavkované trovy štátu.

3. Proti uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa. Táto žiadala napadnuté uznesenie zmeniť a vo vzťahu k štátu rozhodnúť tak, že tomuto sa nepriznáva náhrada trov konania. V odvolaní uviedla, že znalecké dokazovanie vo veci nariadil konajúci súd, keďže iba na základe znaleckého posudku mohol objektívne rozhodnúť o výške náhrady mzdy, má za to, že súd pri posúdení otázky náhrady trov za tento znalecký posudok rozhodol nesprávne, pokiaľ na náhradu zaviazal žalobkyňu so záverom, že toto znalecké dokazovanie bolo nariadené v záujme žalobcu, ako aj s poukazom na to, že tento so znaleckým dokazovaním súhlasil a svoj nárok na náhradu mzdy v konaní riadne nešpecifikoval. Má za to, že vypracovanie znaleckého posudku bolo následkom nekorektnosti výpočtu mzdy zo strany žalovaného. Z tohto dôvodu žalobkyňa ako neúspešná strana sporu navrhuje, aby súd o preddavkovaných trovách štátu rozhodol postupom podľa § 257 a štátu ich náhradu nepriznal. Ako dôvod na použitie tohto ustanovenia uviedla, že v konaní vystupuje ako právna nástupkyňa pôvodného žalobcu a to v dôsledku jeho smrti. Poukázala na to, že v dedičskom konaní nededila fakticky žiaden majetok po žalobcovi, iba dlhy. Na preukázanie tejto skutočnosti predložila uznesenie Okresného súdu Košice II sp.zn. 24D/176/2013.

4. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa ust. § 380 a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Súd prvej inštancie rozhodol správne, pokiaľ štátu priznal náhradu preddavkovaných trov voči žalobkyni.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že konanie vo veci samej začalo podaním žaloby ešte dňa 30.8.2001 a v tomto ako žalobca vystupoval Q.. N. I., právny predchodca (otec) žalobkyne. V čase, kedy tento v konaní vystupoval ako žalobca, bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie za účelom vyčíslenia výšky náhrady mzdy, ktorú žalobca v konaní uplatňoval. O odmene znalca rozhodoval súd prvej inštancie svojim uznesením zo dňa 15.8.2012, teda v čase účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu Občianskeho súdneho poriadku. Odmena za znalecké dokazovanie bola znalcovi uhradená preddavkovo z prostriedkov štátu - Okresného súdu Košice I a to z dôvodu, že účastníci nezložili preddavky na toto znalecké dokazovanie. Takýto postup umožňoval vtedy platný procesný predpis a to Občiansky súdny poriadok a štátu v súvislosti s úhradou odmeny znalcovi vznikli preddavkované trovy konania. Nový procesný predpis a to zákon č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok), ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.7.2016 neprevzal procesnú úpravu umožňujúcu uhradiť trovy znaleckého dokazovania preddavkovými prostriedkami zo strany štátu a podľa ust. § 253 ods. 2 má súd povinnosť spolu s ustanovením znalca uložiť účastníkovi povinnosť zložiť preddavok na trovy takto nariadeného znaleckého dokazovania. Následkom nezloženia preddavku je postup súdu v tom, že takto navrhovaný dôkaz nevykoná. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že nový Civilný sporový poriadok už nepredpokladá vznik preddavkovaných trov štátu a preto ani neobsahuje konkrétnu úpravu o náhrade týchto trov.

6. Odvolací súd je toho názoru, že uvedenú situáciu je potrebné riešiť cestou prechodných ustanovení CSP.

7. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. V citovanom ods. 2 je zakotvený princíp justifikácie účinkov procesných úkonov, ktorého obsahom je skutočnosť, že procesné úkony subjektov civilného súdneho konania vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho procesného predpisu sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie samotné aj počas účinnosti nového procesného predpisu. Z toho vyplýva záver o justifikovaní sa účinkov všetkých procesných úkonov, teda tak procesných úkonov súdu, ako aj procesných úkonov sporových strán. Táto justifikácia akcentuje zachovanie právnych účinkov úkonov vykonaných za účinnosti skoršej procesnej úpravy. Pojem právneho účinku vyjadruje istú kauzálnu väzbu medzi procesným úkonom a jeho účinkom, medzi ktoré časovo vstupuje nová procesná úprava. Procesný úkon vyvoláva procesnoprávne následky do budúcnosti a v tejto procesnej budúcnosti sa následky úkonov uznávajú aj vtedy, ak novšia procesná úprava už s takýmto následkom nepočíta. Z toho vyplýva, že ak bol v konaní vykonaný procesný úkon, s ktorým sú spojené určité následky, majú byť tieto následky zachované bez ohľadu na procesný režim nového predpisu.

10. V súlade s týmito zásadami dospel odvolací súd k záveru, že v dôsledku procesných úkonov tak sporových strán, ako aj súdu v čase účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu došlo k procesným následkom spočívajúcim v tom, že štátu vznikli preddavkované trovy konania, z čoho mu vyplýva právo na ich náhradu voči účastníkom. Takéto právo mu ostalo zachované napriek zmene procesného predpisu, ktorý už takúto procesnú situáciu neupravuje. Za takejto situácie preto je potrebné o tomto práve štátu rozhodnúť podľa predchádzajúcej procesnej úpravy, za ktorú je v danom prípade potrebné považovať znenie ust. § 148 ods. 1 OSP. Podľa tohto ustanovenia štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. S prihliadnutím na výsledok konania vo veci samej, v ktorej bola žalobkyňa neúspešná zakladá to právo štátu na náhradu trov konania vo vzťahu k nej. Táto v konaní netvrdila skutočnosti, z ktorých by malo vyplývať jej oslobodenie od súdnych poplatkov a za takúto skutočnosť nemožno považovať ani to, že po svojom právnom predchodcovi nezdedila žiaden majetok. Táto totiž vstupom do konania namiesto pôvodného žalobcu prevzala na seba tak všetky procesné práva, ako aj všetky procesné povinnosti, ktoré jej predchodcovi v konaní vznikli a pokiaľ sa rozhodla v tomto konaní pokračovať, je povinná znášať aj procesné následky, ktoré predstavujú aj jej neúspech v konaní a na to nadväzujúcu zodpovednosť za úhradu preddavkovaných trov štátu. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

11. O trovách odvolacieho konania vo veci samej bolo už rozhodnuté odvolacím súdom v meritórnom rozhodnutí, keďže však v súvislosti s rozhodovaním o náhrade preddavkovaných trov štátu mohli vzniknúť účastníkom ďalšie trovy odvolacieho konania, rozhodol odvolací súd vo svojom uznesení aj o týchto trovách, pričom jeho rozhodnutie má základ v ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému v odvolacom konaní však trovy nevznikli a preto odvolací súd stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.