Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-10C/21/2018

Uznesenie

Okresný súd Ružomberok v spore žalobkyne: D. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom : L. Z. XXXX/XX, XXX XX X. X., proti žalovaným: 1/: Slovenská republika - zast. sudca JUDr. Dušan Pagáč, sídlo OS Martin, E. B. Lukáča 2A, 036 01 Martin, 2/ Slovenská republika - zast. vyšší úradník súdu Mgr. Martin Figura, Krajský súd - justičná pokladnica Bratislava, záhradnícka 10, Bratislava, 3/ Slovenská republika

- zast. súdny exekútor JUDr. Enneta Demešová, Exekútorský úrad, 1. mája 1653, 952 01 Vráble, o nejasnom podaní žalobkyne zo dňa 25.05.2018,doručené súdu dňa 29.05.2018, takto

rozhodol:

Súd podanie žalobkyne zo dňa 25.05.2018, doručené súdu dňa 29.05.2018, odmieta.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa podala na Okresný súd Martin dňa 29.05.2018 žalobu zo dňa 25.05.2018 proti vyššie označeným žalovaným. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 10NcC/6/2018-42 zo dňa 23.07.2018 prikázal vec na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Ružomberok z dôvodu vylúčenia všetkých sudcov Okresného súdu Martin z prejednávania a rozhodovania veci.

2. Žalobkyňa vo svojej žalobe uviedla celkovo 7 výrokov, v ktorých výrokoch č. 1. až 4. navrhuje zrušiť súdne rozhodnutia a vo výrokoch 5., 6. a 7. sa voči jednotlivým žalovaným domáha zaplatenia sumy titulom majetkovej ujmy, nemajetkovej ujmy a úrokov z omeškania.

3. Uznesením č.k. 10C/21/2018-46 zo dňa 01.10.2018 súd vo výroku II. uznesenia vyzval žalobkyňu, aby riadne označila strany sporu, zrozumiteľne opísala skutkový stav veci a rozhodujúce skutočnosti, zdôvodnila návrh na priznanie nemajetkovej ujmy a jej výšku, zdôvodnila výšku požadovanej majetkovej ujmy, uviedla, od kedy a z akej sumy žiada priznať úrok z omeškania, v opačnom prípade súd jej podanie, ktoré by inak mohlo byť žalobou odmietne. V predmetnom uznesení bola žalobkyňa zároveň poučená, že sa môže dať v konaní zastúpiť advokátom. V prípade ak nemá dostatočné prostriedky na advokáta, môže sa obrátiť na Centrum právnej pomoci. Uznesenie žalobkyňa prevzala do vlastných rúk dňa 17.10.2018, čo mal súd preukázané z pripojenej doručenky.

4. V reakcii na vyššie uvedené uznesenie dňa 02.11.2018 odoslala žalobkyňa tunajšiemu elektronické podanie bez autorizácie podľa osobitného predpisu, v ktorom svoju žalobu neopravila tak, ako bola nato tunajším súdom vyzvaná. Elektronické podanie písomne nedoplnila.

Podľa § 129 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

Podľa § 129 ods. 2 v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.

Podľa § 129 ods. 3 ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

Podľa § 129 ods. 4 ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

Podľa § 132 ods. 1 v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

Podľa § 123 ods. 2 podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

Podľa § 125 ods. 2 podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

5. Žaloba je podaním vo veci samej, argumentum a fortiori - maiori ad minus (od väčšieho k menšiemu, tzn. ak platí niečo pre významnejšiu skutočnosť, potom to isté platí i pre skutočnosť menej významnú), a teda ak je žaloba podaním vo veci samej, zákonite je podaním vo veci samej aj oprava žaloby či jej doplnenie a pre takéto podania platia zákonné ustanovenia o doplnení podania vo veci samej v zmysle citovaného ustanovenia § 125 ods. 2 CSP. S poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa svoje e-mail podanie zo dňa 02.11.2018 dodatočne súdu písomne do desiatich dní nedoručila, súd preto na uvedené podanie neprihliadal.

6. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v bode 5. súd následne posudzoval podanie doručené súdu(Okresnému súdu Martina) dňa 29.05.2018 a mal za preukázané, že toto podanie nemá zákonné náležitosti žaloby a preto je potrebné ho odmietnuť.

7. Žalobkyňa žiada zrušiť súdne rozhodnutia, avšak tie je možné zrušiť či meniť len v rámci podania riadnych či mimoriadnych opravných prostriedkov, a to v rámci konania, v ktorom boli tieto rozhodnutia vydané. Meniť či rušiť súdne rozhodnutia môže len súd nadriadený tomu súdu, ktorý tieto rozhodnutia vydal, pokiaľ zákon opravný prostriedok nevylučuje.

8. Pokiaľ sa žalobkyňa domnieva, že boli porušené jej ľudské práva chránené Ústavou a Dohovorom, má možnosť obrátiť sa so sťažnosťou na Ústavný súd či Európsky súd pre ľudské práva. Uplatnený procesný inštitút - žaloba v civilnom sporovom konaní, nie je inštitútom, ktorý by umožňoval zrušenie právoplatných či neprávoplatných súdnych rozhodnutí, a preto je zjavne nedôvodná. Nedôvodnosť žalobných návrhov v otázke rušenia súdnych rozhodnutí (petit body č. 1. až 4.) činí nedôvodným aj nároky, ktoré z nich žalobkyňa odvodzuje (petit body č. 5. až 7.).

9. Podanie žalobkyne malo vady v označení žalovaných, ktorých bolo potrebné označiť v zmysle citovaného ustanovenia § 133 ods. 1, 2 CSP. K uvedenému súd dodáva, že v žalobe označené fyzické osoby s uvedením ich funkcie a sídla, nie sú štátnymi orgánmi.

10. Ďalšou náležitosťou žaloby je aj úplné opísanie rozhodujúcich skutočností od ktorých žalobkyňa odvodzuje svoj nárok, pričom žalobkyňa v žalobe opísala rozhodujúce skutočnosti spôsobom, ktorý vyvoláva pochybnosti o celkovom obsahu žaloby a činí ju nezrozumiteľnou. Celý opis rozhodujúcich skutočností obsahuje z prevažnej časti hodnotiace úsudky žalobkyne vo vzťahu k subjektom uvedeným v žalobe a rozhodnutiam tam popisovaným, čo celú žalobu zneprehľadňuje a umožňuje rôzny výklad toho čoho vlastne sa žalobkyňa domáha. Žalobkyňa preto jasne, zrozumiteľne a stručne mala opísať skutkový stav veci a rozhodujúce skutočnosti od ktorých svoj nárok odvodzuje.

11. Žalobu zároveň bolo potrebné doplniť v petite body č. 5. 6. a 7. v časti úrokov z omeškania, t.j. odkedy žalobkyňa požaduje priznanie úrokov z omeškania a z akej sumy. Vo vzťahu k požadovanej náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch súd žalobkyňu poučil, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch predstavuje jedno z parciálnych a relatívne samostatných prostriedkov ochrany práva na ochranu osobnosti. Vzniká vtedy, keď morálna satisfakcia ako rýdzo osobné právo, nestačí na zmiernenie nepriaznivých následkov protiprávneho zásahu do osobnostných práv. Napriek tomu, že ide o satisfakciu v oblasti nemateriálnych osobnostných práv, jeho vyjadrenie peňažným ekvivalentom má za následok, že ide o osobné právo majetkovej povahy. Žalobkyňa (ak) požadovala nemajetkovú ujmu v peniazoch, žiadnym spôsobom však v žalobe nezdôvodnila k akému konkrétnemu zásahu do jej osobnostných práv došlo, nakoľko ak dôjde k vydaniu nezákonného rozhodnutia, automaticky nemusí dôjsť k zásahu do osobnostných práv a pokiaľ aj dôjde, nemusí sa jednať o zásah tej intenzity, že by nepostačovala morálna satisfakcia.

12. Náležitosti žaloby ustanovuje Civilný sporový poriadok v § 132 tak, že sa okrem všeobecných náležitostí podania v žalobe uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Žalobný návrh je podstatnou náležitosťou žaloby, rovnako ako opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 , pretože len na základe opisu rozhodujúcich skutočností a žalobného návrhu môže súd identifikovať správne predmet sporu, o ktorom musí rozhodnúť, vyčerpať ho celý a neprekročiť ho. Podľa § 216 ods. 1 C.s.p. je súd viazaný žalobným návrhom žalobcu a súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Podanie žalobkyne nepredstavovalo pre súd dostatočný podklad nato, aby mohol konať a vo veci rozhodnúť, preto súd vyzval žalobkyňu na odstránenie vád jej podania, ktoré žalobkyňa neodstránila. Súd preto jej podanie odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (Okresný súd Ružomberok) písomne, v troch vyhotoveniach.

Ak sa podanie opraví a doplní v celom rozsahu v súlade s výrokom II. uznesenia č.k. 10C/21/2018-46 zo dňa 01.10.2018, a to najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti tomuto uzneseniu, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť tunajší súd.

Podľa § 363 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 a 2 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu, a v prípade, ak sa jedná o podanie urobené v prebiehajúcom konaní tak aj spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.