Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Csp/246/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom Mgr. Andrejom Kekelym v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: T.A. K., N.. XX.XX.XXXX, C. A. S. XXX, XXX XX B. - S., Š.Á. Y. B., o zaplatenie 787,38 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 362,34 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne:

- zo sumy 24,84 eur od 02.04.2016 do 01.05.2016,

- zo sumy 81,09 eur od 02.05.2016 do 01.06.2016,

- zo sumy 137,34 eur od 02.06.2016 do 01.07.2016,

- zo sumy 193,59 eur od 02.07.2016 do 01.08.2016,

- zo sumy 249,84 eur od 02.08.2016 do 01.09.2016,

- zo sumy 306,09 eur od 02.09.2016 do 01.10.2016 a

- zo sumy 362,34 eur od 02.10.2016 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 23.11.2017 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 07.12.2017 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 787,38 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 787,38 eur od 10.05.2015 do zaplatenia a zároveň mu nahradiť trovy konania.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 22.09.2014 uzavrel so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 1.500,- eur. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom v 24 mesačných splátkach vo výške 73,96 eur v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 1, do uplatnenia práva podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. do okamžitej splatnosti úveru napokon zaplatil len sumu 987,66 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky č. 4 o viac ako tri mesiace, uplatnil si právo veriteľa podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. okamžitú splatnosť úveru. Žalovaná suma vo výške 987,38 eur predstavuje nesplatenú sumu úveru a úroku (žalovaný doposiaľ uhradil celkovo sumu 987,38 eur). S odkazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka si tak žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške podľa nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom k prvému dňu omeškania žalovaného.

3. K žalobe žalobca pripojil fotokópie: listiny označenej ako „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere“, Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, oznámenia o zosplatnení zo dňa 16.04.2015, doručenky listovej zásielky adresovanej žalovanému.

4. Žalovaný aj napriek výzve súdu nepodal k jemu doručenej žalobe a jej prílohám spôsobom podľa ust. § 116 ods. 2 v určenej lehote (a ani do vyhlásenia tohto rozsudku) písomné vyjadrenie.

5. Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o spotrebiteľský spor s hodnotou do 1.000,- eur (vrátane), ako aj vzhľadom k tomu, že v danom prípade išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia žalobcu žalovaný nenamietal, súd v zmysle ust. § 297 písm. b) vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 30.11.2018, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 15.11.2018.

6. Súd tak na základe žalobcom produkovaných dôkazov, ako aj vychádzajúc z nesporných skutkových tvrdení žalobcu (§ 151 ods. 1 , dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.

7. Dňa 22.09.2014 podpísal žalovaný predtlač žalobcu označenú ako „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / zmluva o revolvingovom úvere“ s uvedeným predtlačeným č. zmluvy (VS) XXXXXXXXXX (predložená ako dôkaz žalobcom na č. l. 3 spisu). V časti 1. a 2. predtlače boli následne vypísané údaje navrhovateľa ako veriteľa a osobné údaje odporcu ako dlžníka. V časti 5. predtlače boli vypísané údaje o požadovanom revolvingovom úvere a v časti 6. predtlače údaje o schválenom revolvingovom úvere: poskytnutá čiastka úveru: 1.500,- eur, splatnosť úveru: 24 splátok, mesačná splátka vrátane úrokov: 73,96 eur, celková čiastka, ktorú musí žalovaný zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru): 1.925,04 eur, RPMN za úver: 30,70 %, ročná úroková sadzba úveru: 18,06 %, priemerná RPMN za úver: 44,06 %, poplatok za poskytnutie úveru: 150,- eur a ďalej údaje o samotnom revolvingovom úvere. V ďalšom bolo uvedené, že zmluvné strany odkazujú v ďalšom na úpravu obsiahnutú v Zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere (na zadnej strane žiadosti/zmluvy).

8. Žalobca adresoval žalovanému oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.09.2014 (predložené ako dôkaz žalobcom na č. l. 2 spisu), kde uviedol údaje o schválenom úvere: schválená výška úveru: 1.500,- eur, splatnosť úveru: 24 mesiacov, výška mesačnej splátky úveru: 73,96 eur (z toho istina 62,50 eur a úroky 11,46 eur), dátum splatnosti prvej a poslednej splátky úveru: 01.11.2014 a 01.10.2016, periodicita splácania úveru: mesačná, dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania: 01., celková výška úveru: 1.500,- eur, RPMN úveru: 30,70 %, priemerná hodnota RPMN platná ku dňu uzavretia zmluvy: 44,06 %, ročná úroková sadzba úveru: 18,06 %, poplatok za poskytnutie úveru: 150,- eur.

9. Súd považoval medzi stranami sporu za nesporné skutkové tvrdenie žalobcu, že žalovaný do uplatnenia práva žalobcom podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. do okamžitej splatnosti úveru, do dňa 10.05.2015, zaplatil sumu 987,66 eur. (keďže žalovaný toto skutkové tvrdenie žalobcu nepoprel; § 151 ods. 1 .

10. Žalobca listom zo dňa 16.04.2015 označeným ako „Oznámenie o zosplatnení“ (predložený ako dôkaz žalobcom na č. l. 4 spisu) žalovanému oznamoval, že je v omeškaní s úhradou splátok č. 4, 5 a 6, ktoré bol povinný uhrádzať v zmysle uzavretej zmluvy č. XXXXXXXXXX, pričom suma omeškaných splátok je spolu 329,22 eur a omeškanie najstaršej splátky trvá 74 dní. Ďalej žalobca žalovaného upozornil, že v prípade, že sa dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek z uvedených splátok o viac ako 3 mesiace a uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti a po splnení zmluvne dohodnutých podmienok si bude môcť uplatniť aj nároky na zmluvné sankcie. Žalovaný stratí výhodu splátok a celý dlh bude musieť splatiť naraz. Žalovaný podľa doručenky listovej zásielky žalobcu (predloženej ako dôkaz žalobcom na č. l. 5 spisu) prevzal list žalobcu zo dňa 16.04.2015 dňa 22.04.2015.

11. Súd považoval medzi stranami sporu za nesporné skutkové tvrdenie žalobcu, že poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 1.500,- eur.

12. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom od 11.06.2010 do 31.03.2015, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

13. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., v znení zákona č. 394/2011 Z. z. účinnom od 01.12.2011, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania [5a) napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov].

14. Podľa ust. § 2 písm. b), d), h), i), j) a l) zákona č. 129/2010 Z. z., v znení účinnom od 11.06.2010 do 22.12.2015, na účely tohto zákona sa rozumie b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

15. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., v znení účinnom od 11.06.2010 do 30.04.2018, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

16. Podľa ust. 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 394/2011 Z. z. účinnom od 01.12.2011 do 31.03.2015, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka (§ 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

17. Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 106/2014 Z. z. účinnom od 01.06.2014 do 31.03.2015, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

18. Podľa ust. § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa ust. § 52 ods. 1 v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Podľa ust. § 52 ods. 3 v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa ust. § 52 ods. 4 v znení zákona č. 379/2008 Z. z. účinnom od 01.11.2008, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa ust. § 53 ods. 9 v znení zákona č. 161/2011 Z. z. účinnom od 01.07.2011, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

23. Podľa ust. § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

24. Podľa ust. § 517 ods. 1 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

25. Podľa ust. § 517 ods. 2 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Podľa ust. § 565 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

27. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len „ObZ“), právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

28. Podľa ust. § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. v znení zákona č. 9/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

29. Podľa ust. § 324 ods. 1 ObZ, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

30. Podľa ust. § 365 ods. 1 v znení zákona č. 9/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

31. Podľa ust. § 369 ods. 1 v znení zákona č. 9/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

32. Podľa ust. § 369 ods. 3 v znení zákona č. 9/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

33. Podľa ust. § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

34. Podľa ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 30/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

35. Z dôkazov predložených žalobcom mal tak súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol záväzkovo-právny vzťah na základe vyššie uvedenej uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.09.2014. S poukazom na to, že zo strany žalobcu išlo bez najmenších pochybností o činnosť v zmysle ust. § 2 ods. 1 a zo strany žalovaného nešlo o konanie v rámci predmetu jeho obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, súd mal za to, že išlo o uzavretie spotrebiteľskej zmluvy podľa ust. § 52 a nasl. OZ. Keďže v danom prípade malo ísť o poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 1.500,- eur, súd konštatuje, že v danom prípade išlo o uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa cit. ust. § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. Súd sa tak v ďalšom zaoberal otázkou, o aký zmluvný typ, t. j. o uzavretie akej zmluvy medzi účastníkmi zmluvy išlo, a to vzhľadom k tomu, že spotrebiteľská zmluva, ako to vyplýva priamo zo znenia cit. ust. § 52 ods. 1 OZ, resp. zmluva o spotrebiteľskom úvere, ako to vyplýva priamo zo znenia ust. § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) zákona č. 258/2001 Z. z., nie je samostatným zmluvným typom. V danom prípade mal súd za to, že uzavretá zmluva medzi stranami sporu má pojmové znaky zmluvy o úvere podľa cit. ust. § 497 ObZ. Vzhľadom k tomu, že zmluva o úvere podľa cit. ust. § 497 je absolútnym obchodom [§ 261 ods. 6 písm. d) ObZ], a preto sa záväzkovo-právny vzťah vzniknutý medzi stranami sporu z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.09.2014 spravuje treťou časťou (keďže novelizované ust. § 52 ods. 2 nadobudlo účinnosť až 01.04.2015).

36. Súd tak vychádzal z toho, že žalobca svoju povinnosť podľa ust. § 497 splnil prenechaním peňažnej sumy len do sumy 1.350,- eur žalovanému (pri tomto záveru súd vychádzal z ust. čl. 2 bodu 2.5. ZD, podľa ktorého bol poplatok za poskytnutie úveru splatný v deň uzavretia zmluvy a z ust. čl. 10 bod 10.1 ZD, podľa ktorého sa poplatok za poskytnutie úveru uhrádzal jeho započítaním so sumou úveru a rozdiel mal byť vyplatený na účet dlžníka, z čoho je zrejmé, že zo strany žalobcu došlo k zápočtu jeho pohľadávky na zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru vo výške 150,- eur proti pohľadávke žalovaného na poskytnutie časti úveru v sume 150,- eur). Žalovaný sa mal zaviazať zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru (§ 499 vo výške 150,- eur a vrátiť žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky v sume 1.500,- eur spolu s dojednaným úrokom vo výške 18,06 % ročne, a to v 24-och mesačných splátkach vo výške 73,96 eur (v celkovej sume 1.775,04 eur), z ktorej splátky suma 62,50 eur predstavovala splátku istiny úveru (24 splátok x 62,50 eur = 1.500,- eur) a suma 11,46 eur predstavovala splátku úroku (24 splátok x 11,46 eur = 275,04 eur).

37. Súd sa v ďalšom zaoberal otázkou, či predmetná zmluva o spotrebiteľskom revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.09.2014 uzavretá stranami sporu obsahovala správne uvedenie všetkých náležitostí podľa cit. ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., pričom dospel k záveru, že tomu tak nie je. Žalobca ako veriteľ totiž žalovanému na základe zmluvy neposkytol úver v dohodnutej výške 1.500,- eur, teda neprenechal žalovanému k dispozícii celú sumu 1.500,- eur, ale len peňažnú sumu vo výške 1.350,- eur. Žalobca tak už vopred zjavne vstupoval do zmluvného vzťahu so žalovaným, čo možno vyvodiť aj s ust. o splatnosti poplatku za poskytnutie úveru, tak, že žalovanému dá k dispozícii len sumu 1.350,- eur, keďže započíta svoju pohľadávku na zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru vo výške 150,- eur proti pohľadávke žalovaného na poskytnutie časti úveru v sume 150,- eur. K tomuto aj napokon reálne nepochybne došlo. Z pohľadu uvedenia náležitosti podľa cit. ust. § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. definovanej v cit. ust. § 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. však nie je prípustné, aby veriteľ zahrnul do celkovej výšky úveru sumy, ktoré vstupujú do celkových nákladov na úver pre spotrebiteľa [teda aj vrátane v danom prípade dojednaného poplatku za poskytnutie úveru v sume 150,- eur, ktorý tak žalobca jednak zahrnul do celkovej výšky spotrebiteľského úveru, ako aj do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s daným spotrebiteľským úverom, keďže celková čiastka, ktorú musel žalovaný ako spotrebiteľ zaplatiť podľa cit. ust. § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z. bola tvorená súčtom všetkých 24-och splátok úveru v sume 73,96 eur a poplatku za poskytnutie úveru v sume 150,- eur = (24 x 62,50 eur) + 150,- eur = 1.925,04 eur. Celkovú výšku spotrebiteľského úveru totiž zákon č. 129/2010 Z. z. definuje v cit. ust. § 2 písm. l) ako maximálnu výšku alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Cit. ust. § 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. obsahuje tak presnú transpozíciu ust. čl. 3 písm. l) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES zo dňa 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“). Európsky súdny dvor v rozsudku vo veci Radlinger, Radlingerová proti FINWAY a. s. C-377/2014 zo dňa 21.04.2016 vyložil ust. čl. 3 písm. l) a čl. 10 ods. 2, ako aj bod I prílohy I Smernice tak, že tieto „sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.“. V bode 85 až 87 tohto rozsudku Európsky súdny dvor uviedol: „85. Keďže je pojem „celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“ vymedzený v článku 3 písm. h) smernice 2008/48 ako „súčet celkovej výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom“, vyplýva z toho, že pojmy „celková výška úveru“ a „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom“ sa vzájomne vylučujú a celková výška úveru preto nemôže zahrňovať sumy, ktoré vstupujú do celkových nákladov na úver pre spotrebiteľa.86. Do celkovej výšky úveru v zmysle článku 3 písm. l) a článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 nemožno zahrnúť nijakú zo súm určených ako odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru, ako sú administratívne poplatky, úroky, provízie a akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť. 87. Treba zdôrazniť, že neoprávnené zahrnutie súm tvoriacich celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom do celkovej výšky úveru bude nutne viesť k podhodnoteniu RPMN, ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru.“. S poukazom na uvedené skutočnosti je tak možné zároveň konštatovať, že zo strany žalobcu ako veriteľa došlo uvedeným spôsobom k zjavnému podhodnoteniu výšky ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN), teda k jej uvedeniu v neprospech spotrebiteľa, čo zákon č. 129/2010 Z. z. v cit. ust. § 11 ods. 1 písm. d) sankcionuje tým, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V danom prípade tak súd považoval žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver na základe zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.09.2014 za poskytnutý bez úrokov a poplatkov.

38. Súd tak vzhľadom k záveru v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku musí konštatovať, že žalovaný tak mal len povinnosť vrátiť žalobcovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.09.2014 poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 1.350,- eur, a to v 24-och mesačných splátkach vo výške 1/24 zo sumy 1.350,- eur (keďže dohodnuté splátky vo výške 73,96 eur mali vždy zahŕňať rovnakú sumu, ktorá mala byť započítaná na splatenie istiny úveru, t. j. sumu 62,50 eur a rovnakú sumu, ktorá mala byť započítaná na zaplatenie úroku, t. j. sumu 11,46 eur), t. j. vo výške 56,25 eur (1.350,- eur / 24 = 56,25 eur) so splatnosťou prvej splátky dňa 01.11.2014, ďalších splátok do 1. dňa nasledujúcich kalendárnych mesiacov a so splatnosťou poslednej splátky dňa 01.10.2016.

39. Vzhľadom k tomu, že žalovaný podľa nesporného skutkového tvrdenia žalobcu ku dňu 10.05.2015 vykonal úhrady na splatenie poskytnutého spotrebiteľského úveru v celkovej sume 987,66 eur, je možné dospieť k záveru o splatnosti predmetného spotrebiteľského úveru, t. j. peňažného záväzku žalovaného vrátiť žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky v sume 1.350,- eur, a to že ku dňu 10.05.2015, kedy mal žalobca uplatniť svoje právo podľa ust. § 565 (požiadať žalovaného o zaplatenie celého plnenia naraz, zosplatniť daný spotrebiteľský úver) nebol vôbec žalovaný v omeškaní s plnením svojho zmluvného záväzku platiť žalobcovi splátky úveru vo výške 56,25 eur. Žalovaný ku dňu 10.05.2015 totižto poskytol žalobcovi peňažné plnenie v sume 987,66 eur, pričom však bol povinný uhradiť len 7 splátok splatných od 01.11.2014 do 01.05.2014, t. j. sumu 393,75 eur (7 splátok x 56,25 eur), teda žalovaný plnil k tomuto dňu svoj peňažný záväzok vo väčšom rozsahu (o sumu 593,91 eur) ako bol povinný. Preto ak žalobca (podľa tvrdení uvedených v žalobe) zosplatnil predmetný spotrebiteľský úver ku dňu 10.05.2015, teda požiadal žalovaného o úhradu všetkých splátok úveru jednorázovo (podľa výzvy zo dňa 16.04.2015 však k tomuto malo dôjsť po uplynutí 15 dní od doručenia tejto výzvy žalovanému, t. j. dňom 08.05.2015, keďže žalovanému bola výzva žalobcu zo dňa 16.04.2015 doručená dňa 22.04.2015), tento jeho právny úkon bol v rozpore so znením cit. ust. § 53 ods. 9 a teda z dôvodu tohto rozporu so zákonom podľa ust. § 39 neplatný. Žalovaný mal tak aj naďalej povinnosť splácať predmetný spotrebiteľský úver v splátkach vo vyššie uvedenej výške 56,25 eur mesačne so splatnosťou do 1. dňa príslušného kalendárneho mesiaca so splatnosťou poslednej splátky dňa 01.10.2016.

40. Pokiaľ sa tak žalobca domáhal zaplatenia sumy 787,38 eur, súd dospel s poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného spotrebiteľského úveru [§ 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z.], ďalej s poukazom na splatnosť peňažného záväzku žalovaného (t. j., že ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku v predmetnej sporovej veci došlo už k splatnosti poslednej 24. splátky splatnej dňa 01.10.2016 a napokon s poukazom na to, že celú sumu úhrad žalovaného 987,66 eur bolo treba započítať na úhradu peňažného záväzku žalovaného z predmetnej zmluvy zo dňa 22.09.2014 vrátiť istinu poskytnutého úveru v sume 1.350,- eur (z dôvodu konštatovanej bezúročnosti a bezpoplatkovosti daného spotrebiteľského úveru), k záveru, že žaloba je v časti o zaplatenie sumy 787,38 eur dôvodná len čo do zaplatenia sumy 362,34 eur [neuhradená časť 18. splátky splatnej dňa 01.04.2016 vo výške 24,84 eur a neuhradené 19. splátka splatná dňa 01.05.2016 až 24. splátka splatná dňa 01.10.2018 každá vo výške 56,25 eur; 24,84 eur + (6 splátok x 56,25 eur) = 24,84 eur + 337,50 eur = 362,34 eur], pričom v tomto rozsahu súd žalobe v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 362,34 eur a vo zvyšnom rozsahu, t. j. v rozsahu sumy 425,04 eur žalobu v tejto časti zamietol.

41. Pokiaľ ide o splatnosť pohľadávky žalobcu na zaplatenie sumy 362,34 eur, k tejto došlo postupne nasledovne: v rozsahu nezaplatenej časti 18. splátky vo výške 24,84 eur dňa 01.04.2016 a v rozsahu nezaplatených 19. až 24. splátky každej vo výške 56,25 eur 1. deň príslušného kalendárneho mesiaca v období od 01.05.2016 (vrátane) do 01.10.2016 (vrátane). Do omeškania s plnením svojho zmluvného záväzku na vrátenie poskytnutej peňažnej sumy úveru (§ 365 ods.1 sa tak žalovaný dostal dňom nasledujúcim po jeho splatnosti postupne nasledovne: v rozsahu nezaplatenej časti 18. splátky vo výške 24,84 eur dňa 02.04.2016 a v rozsahu nezaplatených 19. až 24. splátky každej vo výške 56,25 eur každej 2. deň príslušného kalendárneho mesiaca v období od 02.05.2016 (vrátane) do 02.10.2016 (vrátane). Z dôvodu tohto omeškania žalovanej s plnením jej peňažného záväzku, vzniklo žalobcovi podľa cit. ust. § 369 ods. 1 právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške podľa cit. ust. § 369 ods. 3 v spojení s cit. ust. § 517 ods. 2 a cit. ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. Keďže, ako to je známe súdu z jeho činnosti (§ 186 ods. 1 , je základná úroková sadzba ECB od 16.03.2016 vo výške 0 %, žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne: zo sumy 24,84 eur od 02.04.2016 do 01.05.2016, zo sumy 81,09 eur od 02.05.2016 do 01.06.2016, zo sumy 137,34 eur od 02.06.2016 do 01.07.2016, zo sumy 193,59 eur od 02.07.2016 do 01.08.2016, zo sumy 249,84 eur od 02.08.2016 do 01.09.2016, zo sumy 306,09 eur od 02.09.2016 do 01.10.2016 a zo sumy 362,34 eur od 02.10.2016 do zaplatenia. V tomto rozsahu tak súd žalobe v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 787,38 eur od 10.05.2015 do zaplatenia ako dôvodnej vyhovel a v ostatnom rozsahu žalobu v tejto časti zamietol.

42. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

43. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

44. Žalovaný bol v konaní nepochybne v pomerne väčšom rozsahu úspešný, preto by bolo namieste priznanie mu nároku na náhradu trov konania v pomernom rozsahu, t. j. v rozsahu zodpovedajúcemu pomeru jeho čistého úspechu v spore. V prejednávanej veci však možnosť priznania náhrady trov konania žalovanému vylučovalo to, že žalovanému v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, a preto súd o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 262 ods. 1 rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku (k tomu uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26. októbra 2016).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).