Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoE/157/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Romana Greguša a Mgr. Erika Németha, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: D. N., nar. XX.XX.XXXX, zom. XX.XX.XXXX v S., o vymoženie sumy 12.093,95 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 15Er/1980/2017 - 20 zo dňa 7. júna 2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 15Er/1980/2017 - 20 zo dňa 7. júna 2018 ruší a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 veta prvá a druhá, § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 39, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že ustanovenie § 44 ods. 2 a 3 Exekučného poriadku exekučnému súdu ukladá pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu zo zákonom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj jeho materiálnu vykonateľnosť. Súd prvej inštancie skúmal, či Zmluva č. 001723511250408 zo dňa 05.05.2008, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, a dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 14.08.2013 majú spotrebiteľský charakter a či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva a rozhodcovský rozsudok spĺňajú podmienky podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, t.j. či rozhodcovský rozsudok je vykonateľný. Súd prvej inštancie zistil, že v rámci predmetnej rozhodcovskej zmluvy sa zmluvné strany v článku 3 dohodli na riešení sporov z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzatvorenej pod zhodným číslom spisu ako je uvedené v záhlaví zmluvy pred Stálym rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Súd prvej inštancie má za to, že zmluva č. 001723511250408 zo dňa 05.05.2008, ako aj dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 14.08.2013 založili záväzkovo - právny vzťah medzi oprávneným (resp. právnym predchodcom oprávneného), ktorý pri ich uzatváraní konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinným, ktorý pri jej uzatváraní nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Oprávnený teda pri uzavieraní predmetných zmlúv vystupoval ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ. Vzhľadom na uvedené je potom nesporné, že záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinným založený na základe vyššie uvedených zmlúv je záväzkovým vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda je potrebné ho posudzovať v kontexte ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Exekučný súd je oprávnený, a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej platnej rozhodcovskej zmluvy. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej zmluvy považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľovi (t. j. povinnému) je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský súd. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy súd nepovažuje za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Z celkového formátu rozhodcovskej zmluvy (vo forme tlačiva), súd má za to, že ide o rovnaký typ zmluvy, aký veriteľ používal pri poskytovaní úverov fyzickým osobám. Uvedená rozhodcovská zmluva bola veriteľom vopred pripravená pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania. Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným je typizovanou, štandardnou zmluvou, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah nemá možnosť meniť. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Nakoľko tieto podmienky neboli splnené povinný nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy o úvere, dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ako ani rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať rozhodcovskú zmluvu za zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že povinný (t.j. spotrebiteľ) v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú zmluvu preto súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to je potrebné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. S poukazom na uvedené skutočnosti, keďže nie je splnená jedna z podmienok podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, a to vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, súd prvej inštancie rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti napadnutého uznesenia.

4. Uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu napadol včas podaným odvolaním oprávnený.

5. Oprávnený v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci. Poznamenal, že sa podrobil všetkým dovtedajším legislatívnym zmenám a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinným postupoval prísne podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov, pričom poukázal na znenie ustanovení § 3 ods. 1, 2, 5 a 6 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Oprávnený ďalej uviedol, že rozhodcovská zmluva je uzatvorená na samostatnom dokumente, a tak je obsahovo aj formálne oddelená od dohody o uznaní záväzku. Povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal sám a dobrovoľne, pričom jeho podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie úveru. Oprávnený zdôraznil, že zmluva, na základe ktorej boli povinnému poskytnuté finančné prostriedky, bola uzatvorená dňa 05.05.2008, pričom rozhodcovská zmluva bola uzatvorená dňa 14.08.2013, teda po viac ako piatich rokoch. Oprávnený ďalej uviedol, že v postupe súdu nevidí iný dôvod ako ten, že súd chce vyňať spotrebiteľa spod účinkov rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný na základe platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy rozhodcovským súdom. Ak by bolo v úmysle zákonodarcu zakázať v spotrebiteľských sporoch rozhodcovské konanie, neprijímal by samostatný zákon na jeho úpravu. Oprávnený s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov uviedol, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Mal za to, že rozhodnutie exekučného súdu je arbitrárne a bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia. Oprávnený splnil všetky zákonné náležitosti v predmetnom konaní, avšak exekučný súd hľadá dôvody na neudelenie poverenia na výkon exekúcie. Oprávnený v odvolaní poukázal na viaceré uznesenia odvolacích súdov a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, článok 46 ods. 1 Ústavy SR a článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa názoru oprávneného je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nepresvedčivé, bez jasnej a zrozumiteľnej úvahy súdu pri aplikácii relevantných ustanovení právnych predpisov na konkrétny právny vzťah, ktorý by mal oporu v skutkovom stave vyplývajúcom zo súdneho spisu. S poukazom na vyššie uvedené oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario.

7. Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 22.03.2017, kedy bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 02.05.2017 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku č. k. SRSAspA 07571/16 zo dňa 18.08.2016. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky.

9. Podľa § 391 ods. 1 ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

10. Podľa § 391 ods. 2 ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

11. Podľa § 391 ods. 3 ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

12. Podľa § 380 ods. 1 a 2 odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

13. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

14. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

15. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

16. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.

17. Podľa § 37 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál právoplatného rozhodnutia súdu o pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia.

18. Podľa § 61 procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

19. Podľa § 63 ods. 1 ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

20. Podľa § 63 ods. 2 v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

21. Podľa § 63 ods. 3 ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve.

22. Podľa § 161 ods. 1 a 3 ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.

23. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.

24. Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.

25. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

26. Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

27. Odvolací súd s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia konštatuje, že procesno- právne legitimovaní ako účastníci exekučného konania sú: ten, kto podal návrh na vykonanie exekúcie (oprávnený) a ten, proti komu oprávnený v návrhu požaduje viesť exekúciu (povinný). To, či sú takto označené osoby aj hmotno-právne legitimované, t. j. či je možné na základe návrhu exekúciu vykonať, je dané tým, či sú držiteľmi práva a povinnosti z exekučného titulu. Exekučný súd (§ 45 Exekučného poriadku) skúma hmotno-právnu legitimáciu už pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie a neskôr v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Nedostatok hmotno-právnej legitimácie je dôvodom na zastavenie exekúcie (§ 57 Exekučného poriadku).

28. Hmotno-právne legitimovaný je aj ten, na koho prešlo právo alebo povinnosť z exekučného titulu. Ustanovenie § 36 ods. 3 vety prvej Exekučného poriadku je preto potrebné vykladať tak, že hmotno- právne legitimovaný je každý nadobúdateľ práva z exekučného titulu, bez ohľadu na to, či právo nadobudol právnym úkonom, alebo na základe inej právnej skutočnosti.

29. Prechod práv a povinností z exekučného titulu môže nastať pred začatím exekučného konania alebo po jeho začatí (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku).

30. V prípade, že prechod práva alebo povinnosti nastal až po začatí exekučného konania (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku) závisí procesný postup od toho, či ide o univerzálnu alebo singulárnu sukcesiu do práva alebo povinnosti. Ustanovenia § 37 ods. 3, 4 a 5 Exekučného poriadku sa vzťahujú na singulárnu sukcesiu v plnom rozsahu. Na univerzálnu sukcesiu sa vzťahujú iba v takom rozsahu, v akom to povaha veci nevylučuje.

31. Univerzálnou sukcesiou sa rozumie taký prechod práva alebo povinnosti, ktorý nastal zánikom právnej subjektivity pôvodného nositeľa práva (oprávneného) alebo povinnosti (povinného). Zánik právnej subjektivity môže v zásade nastať zánikom právnickej osoby alebo smrťou fyzickej osoby.

32. Ak k strate procesnej subjektivity účastníka exekučného konania, ktorým bola fyzická osoba, dôjde počas exekučného konania, súd prvej inštancie je povinný zisťovať, či účastník zanikol bez právneho nástupcu alebo s právnym nástupcom. V prípade smrti fyzickej osoby sú jej právnym nástupcom tí, na ktorých jej smrťou prešli jej práva a povinnosti. Fyzická osoba nadobúda spôsobilosť mať práva a povinnosti (právnu subjektivitu) narodením (pričom túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé) (§ 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Táto spôsobilosť zanikne smrťou fyzickej osoby (§ 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Z uvedeného vyplýva, že fyzické osoby sa stávajú subjektmi práv - nadobúdajú právnu subjektivitu, a teda aj procesnú subjektivitu, ktorá sa odvíja od hmotnoprávnej subjektivity (§ 61 , dňom narodenia, pričom túto spôsobilosť má už počatý plod v tele matky (nasciturus), pod odkladacou podmienkou, že sa narodí živý.

33. Právna úprava dedenia vychádza zo zásady univerzálnej sukcesie, ktorá znamená, že dedič vstupuje do majetkovoprávnych vzťahov svojho právneho predchodcu v plnom rozsahu, pokiaľ nezanikli jeho smrťou alebo pri ktorých nie je upravený osobitný systém právneho nástupníctva. Dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa do výšky nadobudnutého majetku. Ak poručiteľ bol v čase svojej smrti subjektom majetkových práv a povinností, ktoré jeho smrťou nezanikli a sú dediteľné, dochádza k prechodu tohto majetku na dedičov.

34. Ak fyzická osoba zomrela a v dôsledku univerzálnej sukcesie vstúpil do jej majetkovoprávnych vzťahov dedič, resp. viacerí dedičia, prechádzajú všetky jej práva a povinnosti na právneho nástupcu, resp. právnych nástupcov. Pri univerzálnej sukcesii, ak bol pôvodný účastník konania fyzickou osobou, ktorá zanikla s právnym nástupcom, súd nerozhoduje o pripustení zmeny účastníkov konania výlučne podľa § 37 ods. 3 až 4 Exekučného poriadku (teda len na návrh súdneho exekútora). Súd je povinný na univerzálnu sukcesiu práva alebo povinnosti z fyzickej osoby, ktorá zomrela a do ktorej majetkovoprávnych vzťahov vstúpil dedič, resp. dedičia, prihliadnuť z úradnej povinnosti, bez ohľadu na to, či ju účastníci konania oznámia.

35. Preto po zistení, že účastník konania, ktorý bol fyzickou osobou, zomrel, je súd povinný (obligatórne) podľa § 63 zisťovať, či do majetkovoprávnych vzťahov účastníka exekučného konania vstúpili v dôsledku univerzálnej sukcesie jej dedič, resp. dedičia alebo či fyzická osoba nemá žiadnych právnych nástupcov. Rovnako je exekučný súd povinný posúdiť, či vymáhaná pohľadávka má majetkový charakter a či nezanikla smrťou účastníka exekučného konania. Ak účastník exekučného konania v procesnom postavení povinného, ktorým bola fyzická osoba, zomrel, v exekučnom konaní vymáhaná pohľadávka má majetkový charakter a do majetkovoprávnych vzťahov účastníka exekučného konania vstúpil jej dedič, príp. viacerí dediči, rozhodne exekučný súd podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 v spojení s § 63 o pokračovaní v konaní s každým dedičom povinného, s ktorými koná v rozsahu, v ktorom na nich prešli záväzky poručiteľa, a to podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorej vymoženie v exekučnom konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. Podľa ustanovenia § 9a Exekučného poriadku v spojení s § 63 ods. 3 však exekučný súd v prípade smrti povinného v čase od jeho úmrtia do právoplatnosti dedičského rozhodnutia koná so všetkými osobami, ktoré sú zistené ako okruh dedičov, keďže exekučné konanie nemožno prerušiť ani z dôvodu prebiehajúceho dedičského konania po poručiteľovi, ktorý bol účastníkom exekučného konania v procesnom postavení povinného. Ak fyzická osoba, ktorá bola účastníkom exekučného konania zomrela a do jej majetkovoprávnych vzťahov nevstúpili žiadni dedičia alebo ak smrť účastníka exekučného konania spôsobila zánik práva alebo povinnosti, exekučné konanie (alebo už prebiehajúca exekúcia) musí byť zastavené.

36. Procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a účastníkov exekučného konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ exekučného konania vyplývajúci z Exekučného poriadku (napr. procesná subjektivita). Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd aj vtedy, keď neboli v odvolacích dôvodoch odvolateľom uplatnené.

37. Odvolací súd z lustrácie povinného v registri obyvateľov zistil, že povinný zomrel dňa 31.07.2017. Z uvedeného vyplýva, že v čase, kedy súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením, povinný už takmer rok nedisponoval procesnou subjektivitou. Súd prvej inštancie pri vydaní napadnutého uznesenia teda konal za stavu absencie splnenia všetkých procesných podmienok, za ktorých môže vo veci konať a rozhodnúť.

38. Za situácie, keď súd prvej inštancie ako exekučný súd bol povinný podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 161 ods. 1 kedykoľvek počas konania prihliadať na to, či sú splnené procesné podmienky (t. j. podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť), bolo jeho povinnosťou aspoň pred vydaním rozhodnutia preskúmať procesné podmienky - okrem iného aj procesnú subjektivitu povinného. Ak by súd prvej inštancie postupoval uvedeným spôsobom, z lustrácie povinného v registri obyvateľov by zistil, že povinný dňa 31.07.2017 zomrel. Za uvedenej procesnej situácie bol súd prvej inštancie následne povinný podľa § 9a Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 v spojení s § 63 konať do právoplatnosti dedičského rozhodnutia so všetkými osobami, ktoré sú zistené ako okruh dedičov a zisťovať, či povinnosť splniť v exekučnom konaní vymáhanú pohľadávku (ktorá má majetkový charakter, nakoľko ide o peňažnú pohľadávku) prešla na dediča, resp. dedičov povinného ako jeho právnych nástupcov. V prípade, ak vymáhaná pohľadávka prešla na dediča, resp. dedičov povinného, bol exekučný súd povinný rozhodnúť o pokračovaní v konaní na mieste povinného s každým jeho dedičom a s nimi konať v rozsahu, v ktorom na nich prešli záväzky poručiteľa.

39. Keďže súd prvej inštancie nedodržal uvedené kogentné procesné normy, dopustil sa takej procesnej vady v konaní (konkrétne procesnej vady spočívajúcej vo vydaní rozhodnutia pri nesplnení procesných podmienok, keď povinný v čase vydania napadnutého uznesenia nemal procesnú subjektivitu), ktorá bránila rozhodnutiu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

40. Z už uvedených dôvodov bol odvolací súd povinný podľa § 389 ods. 1 písm. a) napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

41. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie podľa § 391 ods. 2 a 3 povinný rešpektovať vyššie uvedené právne názory odvolacieho súdu o postupe a rozhodovaní, ktoré majú nasledovať po zistení, že účastník exekučného konania v procesnom postavení povinného, ktorý je fyzickou osobou zomrel. Súd prvej inštancie bude ako exekučný súd v závislosti od zistení o konaní o dedičstve po povinnom pokračovať v exekučnom konaní aj pred skončením konania o dedičstve a v tejto fáze konať so všetkými osobami zistenými ako okruh dedičov a prípadne po právoplatnosti uznesenia o dedičstve rozhodne o pokračovaní v konaní so všetkými dedičmi povinného, na ktorých prešli záväzky poručiteľa (a konať s nimi v rozsahu, v ktorom na nich prešli, resp. v ktorom zodpovedajú za záväzky poručiteľa). Súd prvej inštancie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie opätovne rozhodne, pričom bude dbať, aby rozhodoval za stavu splnenia všetkých procesných podmienok konania.

42. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 396 ods. 3 nerozhodoval.

43. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.