Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/409/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, zastúpený: AK Herceg, s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 890 240, proti žalovanej: X. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. okružná XXX/XX, XXX XX V., o zaplatenie sumy 2.828,26 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno, č.k. 14C/198/2016-63, zo dňa 26.júna 2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.997,22 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 1 % ročne z dlžnej sumy prihliadnuc na úhrady žalovanej realizované počnúc od 04.06.2013 do 13.01.2015. Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 41,24 % trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1,2, § 53 ods. 1 a 5, § 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 497, § 499 , § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) a d), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., § 5b, § 29b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.06.2014, § 151 ods. 1 CSP, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 23.02.2012 uzavretá zmluva o poistenom otp EXPRES úvere č. 0540 3005 12 RSU, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 3.000,- eur, pri RPMN (ročnej priemernej miere nákladov) vo výške 34,88% a priemernej hodnote RPMN vo výške 18,77% s tým, že žalovaná mala uhradiť celkom sumu vo výške 7.256,89 eura. Dátum splatnosti prvej splátky bol dohodnutý na 23.03.2012 a poslednej splátky na 23.02.2019, pričom 23. deň v mesiaci bol dohodnutou lehotou splatnosti dohodnutých mesačných splátok. V zmluve bol upravený aj poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 2,40 eura a za zabezpečenie poistenia vo výške 3,19 eura, pričom oba poplatky mali byť zúčtované mesačne v deň anuitnej splátky. Konštatoval, že žalobca v podaní zo dňa 26.10.2012 žalovanú vyzval na uhradenie sumy po lehote splatnosti, a to do 10.11.2012. Listom z 15.05.2013 žalobca žalovanej oznámil, že k 15.05.2013 jej záväzok po lehote splatnosti dosiahol výšku 972,88 eura a súčasne jej oznámil, že vyhlasuje predčasnú splatnosť úveru. Súčasne vyzval žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 3.852,60 eura do 10 dní od doručenia vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že vyčíslená suma pozostáva z istiny vo výške 2.975,62 eura, z úrokov vo výške 871,23 eura a z poplatkov vo výške 5,75 eura. Uvedené vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, podľa fotokópie doručenky bolo žalovanej doručené dňa 23.05.2013. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru nadobudlo účinnosť dňa 03.06.2013. Súd mal za preukázané, že žalovaná do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru uhradila žalobcovi sumu vo výške 302,78 eura a po vyhlásení predčasnej splatnosti sumu vo výške 700,- eur, t.j. celkovo teda žalovaná uhradila sumu vo výške 1.002,78 eura.

2. Po právnej stránke úverovú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, pri uzatváraní ktorej bola žalovaná v postavení spotrebiteľa, pričom žalobca, ako banka, mal v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov. Dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len sčasti a tejto nie je preto možné v plnom rozsahu vyhovieť. Mal za preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli úverovú zmluvu, na základe ktorej bol poskytnutý úver vo výške 3.000,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať za podmienok uvedených v zmluve. Súd preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. v súvislosti so zákonnými náležitosťami zmluvy zistil, že zmluva obsahuje nesprávnu RPMN, ktorá je v zmluve uvedená vo výške 34,88%. Konštatoval, že tento údaj je v zmluve uvedený v nesprávnej výške, pretože po prepočte bolo zistené, že RPMN mala byť správne uvedená vo výške 36,45 %. Nakoľko posudzoval predmetnú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú, do ktorej textu nemôže dlžník žiadnym spôsobom zasahovať a táto obsahovala nesprávny údaj o RPMN, súd aplikujúc ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010Z.z., považoval poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd považoval hodnotu RPMN za údaj, ktorý bol uvedený v neprospech spotrebiteľa, pretože takýmto zavádzajúcim údajom právny predchodca žalobcu mohol ovplyvniť správanie žalovanej a docieliť uzavretie úverovej zmluvy za podmienok, ktoré boli v skutočnosti nevýhodnejšie, než vyplývalo z uzavretej úverovej zmluvy. Súd poukázal na nesprávnu výšku celkovej dlžnej čiastky, ktorá mala byť správne uvedená vo výške 7.458,36 eura. Záverom skonštatoval, že žalovanej bol poskytnutý úver 3.000,- eur, pričom žalovaná uhradila sumu vo výške 1.002,78 eura, a preto ju súd zaviazal k úhrade sumy rozdielu, t.j. na zaplatenie sumy vo výške 1.997,22 eura, a to mesačnými splátkami po 50,- eur splatných vždy do posledného kalendárneho dňa toho ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky, má za následok zročnosť celého plnenia. Súd zároveň priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 1% ročne z dlžnej sumy prihliadnuc na úhrady žalovanej realizované počnúc od 04.06.2013 do 13.01.2015. Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 41,24% trov konania.

3. Proti tomuto rozsudku v rozsahu zamietajúceho výroku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal odvolací súd v zmysle ust. § 388 rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, aby zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi istinu vo výške 2.826,26 eura, sumu vo výške 2.471,84 eura z titulu riadnych úrokov vyčíslených ku dňu 22.04.2016, sumu vo výške 37,56 eura z titulu úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 22.04.2016, úrok vo výške 28,3% p.a. z nesplatenej istiny úveru 2.826,26 eura od 23.04.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 1% p.a. z nesplatenej istiny úveru 2.826,26 eura od 23.04.2016 do zaplatenia, náhradu trov konania na súde prvej inštancie a trov odvolacieho konania v celej výške. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zastal názor, že samotná zmluva dostatočne určito vyjadruje vôľu zmluvných strán spravovať sa ustanoveniami § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obch. zák. a v zmysle ust. § 261 ods. 6 písm. d) Obch. zák. sa bez ohľadu na povahu účastníkov spravuje ustanoveniami Obch. zák. S poukazom na ust. § 502 ods. 1 Obch. zák. konštatoval, že z podstaty úroku ako ceny za používanie peňažných prostriedkov možno vyvodiť, že povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru. Bránil sa tým, že rozhodnutie odoberajúce dlžníkovi povinnosť uhradiť úroky zo splatnej pohľadávky, ukladajúce dlžníkovi povinnosť hradiť len úroky z omeškania, by takéhoto dlžníka neprimerane zvýhodňovalo oproti ostatným, riadne platiacim klientom, ktorí za rovnaký úver zaplatia nepomerne viac ako dlžník, ktorý je zaviazaný uhradiť len úroky z omeškania. V súvislosti s odôvodnením rozhodnutia v časti týkajúcej sa nesprávne uvedenej výšky RPMN, uviedol, že údaj o RPMN je uvedený správne a zohľadňuje úpravu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a zo strany žalobcu nedošlo k pochybeniu. Zdôraznil, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je možné určiť, akým spôsobom súd prvej inštancie dospel k záveru, že výška RPMN by mala predstavovať 36,45%. Uviedol, že v súvislosti s nesprávne uvedenou výškou celkovej dlžnej čiastky na úhradu sa jedná o zrejmú chybu v písaní spôsobenú zlyhaním ľudského faktora. Poukázal na to, že žalovaná sa zaviazala uhradiť 84. splátok vo výške 86,39 eura, teda menej než je uvedené v čl. I bod 4 zmluvy o úvere a uvedeným nedostatkom nedošlo k jej poškodeniu. Rozdiel predstavuje 0,13 eura a predmetné pochybenie nespôsobuje podľa jeho názoru nerovnovážne postavenie žalovanej, ktoré by mohlo ovplyvniť jej rozhodovanie pri uzatváraní úverovej zmluvy. Skonštatoval, že rozhodnutie súdu neprimerane znevýhodňuje veriteľa, ktorý je aj bez takéhoto znevýhodňovania neistý v návratnosti požičaných finančných prostriedkov. Záverom zdôraznil, že zmluva o úvere uzatvorená so žalovanou obsahuje všetky náležitosti v zmysle právnych predpisov platných a účinných v čase jej uzatvorenia a žalobný návrh považuje v celom rozsahu za dôvodný.

4. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, výroku o trovách konania, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania, dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom zamietajúcom výroku podľa § 389 ods. 1 písm. c) zrušiť vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 03.05.2016 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 2.828,26 eura ako nesplatenej istiny úveru, sumy 2.471,84 eura ako nezaplateného úroku k 22.04.2016, sumy 37,56 eura z titulu nezaplateného úroku z omeškania k 22.04.2016, bežného úroku vo výške 28,3 % ročne zo sumy z nesplatenej istiny úveru 2.828,26 eura od 23.04.2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 1 % ročne z nesplatenej istiny úveru 2.828,26 eura od 23.04.2016 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovanou dňa 23.02.2012 zmluvu o poistenom OTP expres úvere č. 0540 3005 12 RSU, na základe ktorej jej poskytol bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 3.000,- eur, a ktorý sa žalovaná zaviazala splácať pravidelnými mesačnými splátkami po 86,39 eura v 23. deň v mesiaci, od 23.03.2012 do 23.02.2019. V dôsledku nesplácania úveru bola žalovaná listom zo dňa 26.10.2012 vyzvaná na zaplatenie záväzku po lehote splatnosti a následne žalobca listom zo dňa 15.05.2013 oznámil žalovanej, že vyhlasuje úver za predčasne splatný a žalovaná bola vyzvaná k úhrade celého záväzku do 10 dní odo dňa doručenia vyhlásenia. Dňa 21.07.2016 žalobca súdu prvej inštancie doručil doplnenie žaloby. Žalovaná sa vo svojom podaní zo dňa 02.06.2017 vyjadrila k podanej žalobe. Súd prvej inštancie následne rozhodol napadnutým rozsudkom. Žalobe vyhovel len v časti, pretože poskytnutý úver pre nesprávne uvedenú výšku RPMN považoval za bez úročný a bez poplatkov. Žalobca napadol rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku, ako aj vo výroku o náhrade trov konania, preto iba tieto výroky boli predmetom odvolacieho konania.

7. Po prejednaní veci dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodne podané. Odvolací súd sa zatiaľ nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie v tom, že úver, ktorý žalobca poskytol žalovanej na základe zmluvy o poistenom OTP expres úvere, je v zmysle ust. zákona č. 129/2010 Z.z., úverom bezúročným a bez poplatkov, pretože tento záver súdu prvej inštancie je predčasný, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a ani nevyplýva z obsahu spisu.

8. Odvolací súd považoval za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva o úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver, ktorý nesplácala riadne a včas, preto došlo zo strany žalobcu k vyhláseniu úveru za predčasne splatný. Následne žalobca podal na súd prvej inštancie žalobu. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe nepoprela uzatvorenie zmluvy o úvere, zároveň potvrdila, že neplnila svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy riadne a včas, v dôsledku čoho žalobca dôvodne vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Súhlasila s výkazom splátok predloženého žalobcom, podľa ktorého uhradila ku dňu 02.06.2012 úhrnom 1.002,78 eura. Zdôraznila však, že zmluva podľa jej názoru nebola uzatvorená v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko je v nej nesprávne uvedená výška RPMN. Uviedla, že v zmluve bola uvedená RPMN vo výške 34,88%, pričom správna výška RPMN bola 34,89%, čo preukázala výpočtom RPMN pre spotrebiteľský úver, č.l. 55. Nesprávne uvedenie RPMN bolo podľa nej v jej neprospech, nakoľko v zmluve o úvere bola uvedená celková výška jej nákladov 7.256,89 eura a v skutočnosti celkové náklady predstavovali sumu vo výške 7.256,76 eura. Následne rozhodol súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom, v ktorom sa priklonil k názoru žalovanej o bezúročnosti úveru, svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010Z.z., v zmysle ktorého poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. K výške RPMN sa však vyjadril odlišne. Výšku RPMN uvedenú v zmluve, ako aj v podaní žalovanej považoval za nesprávnu, pričom správna výška RPMN bola podľa jeho názoru 36,45%. Súd prvej inštancie však neuviedol, akým spôsobom vyčíslil výšku RPMN, a tým neodôvodnil správnosť svojho tvrdenia, na ktorom založil záver o tom, že pre nesprávne uvedenú RPMN v zmluve o úvere je treba úver považovať za bez úrokov a bez poplatkov. Žalobca v zmluve o úvere uviedol v čl I. bode 3 zmluvy výšku RPMN 34,88 %. Žalovaná v písomnom vyjadrení uviedla, že správna výška RPMN je 34,89 % ( č.l. 54 a 55 spisu). Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že výška RPMN pre posudzovaný spotrebiteľský úver je 36,45 % ( bod 8. odôvodnenia ). Akým spôsobom k tomuto výpočtu došiel vo svojom rozhodnutí nekonkretizoval , preto odvolací súd nemohol zistiť akými úvahami a závermi sa súd prvej inštancie v tomto smere riadil. Z uvedeného dôvodu je rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti nepreskúmateľné, pre absenciu dôvodov.

9. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie bude zaoberať zistením správnej výšky RPMN a v prípade, že sa odchýli od výšky uvádzanej stranami sporu vo svojom rozhodnutí uvedie spôsob výpočtu RPMN.

10. V prípade, že tvrdenie žalovanej o výške RPMN je správne, súd bude pri rozhodovaní o tom, či ide o úver bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prihliadať na skutočnosť, že rozdiel medzi dotknutými hodnotami RPMN tvrdenými žalobcom a žalovanou 34,88% a 34,89% je nepatrný , pretože ide o rozdiel v rozsahu 0,01%, čo v konečnom dôsledku spôsobilo rozdiel v celkových nákladov spotrebiteľa uvedených v zmluve a v podaní žalovanej zo dňa 02.06.2017 o 0,13 eura. Uvedenú sumu je treba považovať za zanedbateľnú čiastku, ktorá neodôvodňuje prijať záver, že posudzovaný úver je treba považovať za úver bezúročný a bez poplatku ( § 9 ods. 2 písm. h/ . zákona č. 129/2010Z.z.). V prípade, ak súd dospeje k záveru, že výška RPMN je v danom prípade 36,45 %, rozdiel medzi týmto údajom a RPMN uvedeným v zmluve nie je možné považovať za nepatrný a v takom prípade je treba vychádzať z toho, že výška RPMN nebola v zmluve uvedená správne.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) zrušil v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania a vec podľa § 391 ods. 2 vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom sa bude opätovne zaoberať vecou samou, prípadne vykoná ďalšie dokazovanie vo veci samej a opätovne rozhodne a toto svoje rozhodnutie riadne odôvodní, pričom právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 . V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov, vrátane odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .