Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/141/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej vo veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., IČO: 31575951, Hodžova 11, 010 11 Žilina proti žalovanej: G. D., XX.XX.XXXX, F. XXX/X, XXX XX N. E., o zaplatenie 3.940,29 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 19. mája 2017 č. k. 7C/692/2015-73, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povolení splácať priznanú sumu v mesačných splátkach po 45 eur p o t v r d z u j e.

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o zamietnutí zvyšku žaloby a výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 19. mája 2017 č. k. 7C/692/2015-73 (napadnutý rozsudok) zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 3.940,29 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % p. a. od 25.10.2012 do zaplatenia, sumu 236,44 eura ako dohodnutý úrok od poskytnutia úveru do 24.10.2012, sumu 60 eur, ktorá predstavuje sumu poplatkov za upomienky a výzvy, a to všetko vo forme pravidelných mesačných splátok v sume po 45 eur splatných vždy k 25. kalendárnemu dňu toho ktorého mesiaca odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia do úplného zaplatenia pod stratou výhody splatenia celej sumy vo forme pravidelných mesačných splátok, a vo zvyšku súd žalobu zamietol. Žalobcovi priznal právo na náhradu konania vo výške 100 %

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 3.940,29 eura s prísl. a náhrady trov konania. Žalovaná na pojednávaní potvrdila, že podpis na zmluve je jej podpisom, že dostala upomienku a že došlo k predčasnej splatnosti úveru z dôvodu, že si neplnila svoje povinnosti. Uhradila iba jednu splátku v sume 59,71 eura. Býva u svojich rodičov so svojim druhom B. T., nar. XX.X.XXXX a dcérou Y. T., nar. XX.X.XXXX, ako aj so svojou matkou G. D. a otcom T. D., ktorý je už na starobnom dôchodku a poberá dôchodok v sume 300 eur mesačne, matka nedostáva žiaden dôchodok. Ona poberá pravidelný finančný príspevok v celkovej sume 226 eur, a jej druh chodí vypomáhať na stavbu, za deň zarobí okolo 10 eur, okrem toho iný príjem nemajú. Žiadala aby mohla dlh uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach po 40 eur.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že strany sporu uzavreli úverovú zmluvu č. 20/251/12 zo dňa 5.6.2012, v zmysle ktorej zmluvy žalobca poskytol žalovanej úver 4.000 eur, ktorý mala splatiť v 120 mesačných splátkach po 71,64 eura, ktoré splátky boli splatné k 10.dňu v mesiaci, prvá splátka bola splatná ku dňu 10.07.2012 a posledná po 120 kalendárnych mesiacoch za sebou, poskytnutý úver bol za podmienky dohodnutej úrokovej sadzby 17,9 % p. a. a pri RPMN 20,69 %.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., , (ktorý bol účinný od 02.04.2010) o spotrebiteľských úveroch.

5. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca dôvodne najprv doručil žalovanej svoje podanie z dňa 14.08.2012 „Posledná upomienka pre výzvou na predčasné splatenie úveru“ a po márnom uplynutí lehoty na vyrovnanie dlžnej sumy splátok v sume 112,89 eura žalobca dôvodne doručil ďalšie svoje podanie zo dňa 10.10.2012 „Výzva na predčasné splatenie úveru“, ktorým nepochybne došlo k odstúpeniu od zmluvy o poskytnutí peňažných prostriedkov. Žalobcovi priznal nárok na úroky z omeškania v zmysle § 517 od doby márneho uplynutia lehoty na zaplatenie dlžnej sumy, a to od doručenia písomného podania žalobcu „Výzva na predčasné splatenie úveru“, ktorým podaním nepochybne došlo k odstúpeniu od zmluvy o poskytnutí peňažných prostriedkov.

6. Priznanú sumu umožnil žalovanej splácať v zmysle § 232 ods. 4 CSP. Pri určovaní výšky splátok prihliadol na výšku žalovanej sumy tak, aby nárok žalobkyne bol vzhľadom na finančné možnosti žalovaného uhradený v primeranej lehote. Vzal do úvahy, že žalovaná, ktorá t. č. nikde nepracuje, poberá len peňažné dávky v sume 226,72 eura, nevlastní nehnuteľnosť, nakoľko nehnuteľnosť, ktorú mala, je t. č. predmetom dražby, mesačné splátky v sume 45 eur sú v jej možnostiach ako osoby povinnej, aby ich jednak uhrádzala.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 tak, že procesne úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov v plnom rozsahu a to vo výške 100 % v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.

8. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca v časti zamietnutia zvyšku žaloby, v tejto časti žiadal rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Uviedol, že súd prvej inštancie nepriznal zmluvný úrok po predčasnom zosplatnení úveru, avšak zdôvodnenie v tejto časti absolútne absentuje a preto je rozsudok nepreskúmateľný. Uviedol, že nárok na zosplatnenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Obsahom záväzku dlžníka nie je len vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. V prípade úroku z úveru ide o inštitút určený na ochranu veriteľa, a jeho využitím sa veriteľ nemôže dostať do horšieho právneho postavenia, v akom bol pred odstúpením od zmluvy, situácia totiž nastala pre neplnenie si povinnosti dlžníka. Ďalej namietal plnenie splátok. Vzhľadom na čas od podania žaloby na súd mala žalovaná možnosť prejaviť svoju snahu a záujem dlh uhrádzať a tým preukázať, že mohla priebežne finančný dlh splácať aspoň v takej výške, ktorá by bola primeraná jej finančným možnostiam. Poukázal na skutočnosť, že pri danej výške splátok žalovaná uhradí len istinu za viac ako 7 rokov, pričom výška splátky je nižšia než bola dohodnutá v úverovej zmluve.

9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa lehoty plnenia je potrebné podľa § 388 potvrdiť ako vecne správne. V napadnutej zamietajúcej časti bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, čím došlo k nesprávnemu procesnému postupu, ktorým bolo znemožnené stranám, aby uskutočňovali im patriace procesného práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

10. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasledujúcich Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Aj rozhodnutie formou uznesenia (ak nejde o rozhodnutie, ktorým sa celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto neodporoval alebo o uznesenie, ktoré sa týka vedenia konania) musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.

11. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nie len formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania.

12. Civilný sporový poriadok, ktorý v ustanovení § 220 ods. 2 stanovuje, že v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

13. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva v akej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol, teda aký je rozsah zamietajúcej časti výroku rozsudku a zamietnutie zvyšku žaloby súd prvej inštancie absolútne nezdôvodnil. Preto je rozsudok v tejto časti nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, ide o nesprávny procesný postup, ktorým bolo znemožnené stranám, aby uskutočňovali im patriace procesného práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vzhľadom k tomu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí skutkovo i právne zdôvodní v akej časti žalobu zamietol, pričom odôvodnenie rozsudku musí korešpondovať s § 220 ods. 2 CSP.

14. Pri rozhodovaní o lehote plnenia bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 232 ods. 2,3,4 CSP, podľa ktorého: (1) Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. (2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (3) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

15. Súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 3.940,29 eura s príslušenstvom. Na rozhodnutie o lehote plnenia aplikoval citované ustanovenie § 232 ods. 4 CSP. Vo všeobecnosti podľa § 232 ods. 3 platí, že lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku s tým, že súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. V zmysle ods. 4 tohto ustanovenia môže súd uložiť povinnosť plniť dlh aj v splátkach. Či je v konkrétnom prípade daný dôvod na splátky, je vo všeobecnosti potrebné posudzovať z oboch strán, t. j. zo strany nielen dlžníka, ale aj veriteľa. Pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti alebo pri určení, že peňažné plnenie sa môže realizovať v splátkach, je nutné vychádzať nielen z konkrétnych okolností prípadu a osobných a majetkových pomerov strán sporu, ale aj z postavenia strán, pričom treba posúdiť, či prípadné zaplatenie dlžnej sumy v splátkach v určitej výške s ohľadom na výšku dlhovanej sumy, dĺžku omeškania dlžníka s platením a dobu, po ktorú by týmto spôsobom došlo k zaplateniu dlhovanej sumy, nepredstavuje neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa.

16. V tomto prípade súd prvej inštancie uložil povinnosť zaplatiť žalovanú sumu s príslušenstvom v splátkach po 45 eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku vychádzajúc z tvrdení žalovanej o jej príjmoch a finančných pomeroch v rodine. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že sociálna situácia žalovanej skutočne odôvodňuje plnenie v splátkach, stanovené splátky vo výške 45 eur zodpovedajú pomerom žalovanej a s ohľadom na výšku dlhovanej sumy, doba splácania nepredstavuje neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa.

17. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa lehoty plnenia je vecne správne, preto v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 388 potvrdil.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .