Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21CoP-31-2018.pdf
PDF · 80.63 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/31/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú U. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XB, XXX XX G., dieťa rodičov: matky P. F. C., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XB, XXX XX G. a otca F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX A., o návrhu matky na zvýšenie výživného pre mal. dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 3P/38/2018-41 zo dňa 17.04.2018 takto jednohlasne
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec sa v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Predmet konania, argumentácia strán
1. Predmetom konania je zmena rozhodnutia Okresného súdu Poprad č.k. 21P/48/2010-73 zo dňa 20. januára 2011 vo výroku o výživnom pre mal. U. C.. Matka žiadala zvýšiť výživné počnúc aprílom 2018, tvrdiac že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane oprávnenej maloletej a zmena nastala na strane povinného.
2. Otec s návrhom nesúhlasil, poukazoval na to, že je v jeho možnostiach a schopnostiach výživné vo výške 100,- Eur mesačne.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
3. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd“ ) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „Súd mení rozsudok Okresného súdu v Poprade zo dňa 20.01.2011 č. k. 21C/48/2010-73 v časti výšky výživného tak, že výživné pre maloletú U. C., nar. XX.XX.XXXX, voči jej otcovi sa upravuje počnúc mesiacom apríl 2018 zo sumy 80,- Eur na sumu 150,- Eur mesačne s tým, že výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania“.
4. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, po vykonanom dokazovaní, po zhodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, po posúdení situácie, že posledná úprava bola vykonaná v roku 2011 rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Podľa názoru súdu je požiadavka navrhovateľky primeraná zmene pomerov ku ktorej došlo najmä v poslednom období, keď spoločná dcéra účastníkov konania U. začala študovať na strednom stupni školského systému vzdelávania, s čím stúpli zásadne náklady na jej zabezpečenie, či už z hľadiska výživy, oblečenia a školských pomôcok. Procesný súd ďalej zohľadnil príjmy na strane matky, ale aj príjem na strane otca, ktorého výška je cca 695,- Eur netto mesačne, pričom súd zohľadnil, že iné vyživovacie povinnosti nemá. Pokiaľ ide o zdôrazňovanie zo strany otca mal. dieťaťa, že má iné
záväzky, povinnosti súvisiace s bývaním, súd tieto tvrdenia nezohľadnil, pretože potreby mal. dieťaťa a vyživovacia povinnosť dieťaťa je prvoradá.
5. Na takto zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého je preukázaná podstatná zmena pomerov na strane, ktorá má na následok zvýšenie výživného.
6. Poukázal na ustanovenia § 62 ods.1, 2,3, 4,5 Zákona o rodine.
7. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
III. Obsah odvolania otca
8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec proti výroku, ktorým súd zvýšil výživné z jeho strany na mal. U.. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Výšku výživného považuje za neprimerane vysokú. Uvedomuje si, že potreby U. sa postupne so zvyšujúcim vekom zvyšujú. Má záujem primerane finančne sa podieľať na výživnom a ochotný je plniť výživné vo výške 100,- Eur mesačne. Jeho skutočný príjem nezohľadňuje poberanie prídavkov na detí a poberanie výsluhového dôchodku jej súčasného manžela, čím je príjem matky vyššie než suma 750,- Eur ako uviedla. Upriamuje pozornosť na skutočnosť, že dcéra je študentkou kvinty 8-ročného gymnázia v A. so športovou aktivitou. Tvrdenia matky považuje za nepravdivé, pretože má informácie, že sa nezúčastňuje od novembra 2017 sústredení. Navrhuje, aby súd rozsudok zmenil a zaviazal ho platením výživného vo výške 100,- Eur mesačne.
9. K podanému odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka, ktoré navrhla, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny. Poukázala na to, že dcéra má výdaje, ktoré svedčia o tom, že sa zvýšili jej potreby, suma 80,- Eur nepostačuje na zabezpečenie nákladov. Bolo potrebné jej napríklad zakúpiť notebook. Je pravdou, že momentálne tancuje latinsko-americké tance, ale štandardné, je to dočasne, napríklad 450,- Eur stojí výcvik vodičov, ktorý začala absolvovať.
10. Kolízny opatrovník navrhol, aby odvolací súd odvolaniu otca nevyhovel.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 Civilného sporového poriadku preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 62 a nasl. Civilného mimosporového poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 385 Civilného sporového poriadku a contrario a zistil, že neboli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku, alebo jeho zmenu (§ 387 ods. 1, § 388 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).
12. Súd odôvodnil rozhodnutie o zvýšení výživného s poukazom na podstatnú zmenu pomerov na strane oprávnenej aj povinného. Súd pri určení rozsahu výživného vychádzal z príjmu otca vo výške cca 695,- Eur netto a preukázanom zvýšení výdajov oprávnenej.
13. Podľa ust. § 62 ods.1,2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ust. § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. V prejednávanej veci súd neaplikoval právne ustanovenie §78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine a nepostupoval dôsledne pri zisťovaní skutočného stavu rozhodného pre prijatie záveru o zmene výživného.
15. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
16. Zákon o rodine v ustanovení § 78 ods. l vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami.
17. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine a ustanovenie § 121 zákona č. 161/ 2015 Z.z Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“). Vychádzajúc z ustanovenia § 121 CMP je možná zmenu rozsudku o výžive ak sa zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení § 78 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného.
18. Pri rozhodovaní o zmene výživného v zmysle citovaných ustanovení zákona je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.
19. V rozhodnutí súdu absentuje porovnane pomerov v čase pôvodného rozhodovania súdu o výživnom na strane oprávnenej a na strane povinného . Súd prvej inštancie musí v súlade so zákonom pri rozhodovaní o zmene výživného porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodovania a v čase nového rozhodovania pre posúdenie, či došlo alebo nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia o výživnom.
20. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného
rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery.
21. Rovnako tak v rozhodnutí súdu absentujú preukázateľne pomery na strane oprávnenej a povinnej, absentujú zistenia súdu o tom, či príjem otca nie je vyšší než tvrdí pred súdom prvej inštancie.
22. Súd teda vec nesprávne právne posúdil, čo je dôvodom pre zrušenie rozsudku (§ 389 ods.1 písm. c/ C.s.p.) čo je dôvodom pre jeho vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie (§ 391 ods.1 C.s.p.).
23. Úlohou súdu bude dôsledne zistiť všetky príjmy otca s tým, že otec je povinný predložiť a preukázať súdu dôkazy pre zhodnotenie jeho príjmových a majetkových pomerov. Súd je povinný porovnať pomery v čase pôvodného rozhodovania o výživnom a v čase rozhodovania o zvýšenom výživnom. Je nevyhnutné, aby sa oboznámil s obsahom spisom Okresného súdu Poprad sp.zn. 21C 48/2010, tento pripojí ku konaniu, zdôvodni svoje rozhodnutie tak, aby zodpovedalo kritériám uvedeným v ustanovení § 220 C.s.p. Nevyhnutné je aplikovať na prejednávanú vec zákonne ustanovenia ktoré sa na zistený skutočný stav vzťahujú.
Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 :0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).