Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/278/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: D. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., t. č. N. na výkon trestu odňatia slobody W., R. C. č. XX, W., proti žalovaným: 1./ W. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., E. XX/ X, 2./ E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, 3./ E. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., S. XXX, o vydanie dedičstva, o odvolaní žalovaných v 1./ a 2./ rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 9. februára 2018 č. k. 14C/290/2016-71, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.

Žalobcovi voči žalovaným v 1./ a 2./ rade nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nitra (do 30.6.2016 ako súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len "OSP" a od 1.7.2016 ako súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len "CSP") rozsudkom zo dňa 9. februára 2018 č. k. 14C/290/2016-71 rozhodol, že žalovaná v 1./ rade a žalovaná 2./ rade sú povinné vydať žalobcovi ako oprávnenému dedičovi po poručiteľovi D. I., zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom S. XXX/XXX, A., spoluvlastnícky podiel 1/3 na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území A., obec A., okres F., vedených Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom, na LV č. XXX, a to parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape parc. č. XXX/X o výmere 509 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X o výmere 534 m2, stavby - dom so súpisným číslom XXX, nachádzajúci sa na parc. č. XXX/X, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu voči žalovanej v 3./ rade zamietol. Žalobcovi priznal voči žalovaným v 1./ a 2./ rade spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v rozsahu 100 % a žalovanej v 3./ rade náhradu trov konania nepriznal.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že z pripojeného dedičského spisu 22D/2699/2008, Dnot16/09, vyplýva, že v dedičskom konaní prejednávanom notárom JUDr. Z. P., po poručiteľovi D. I., zomr. XX.XX.XXXX, boli ako dedičia poručiteľa v I. skupine zistení pozostalá manželka E. I. (žalovaná v 3./ rade) a deti poručiteľa W. I. a E. E. (žalovaná v 1./ a 2./ rade), žalobca nebol ako dedič v konaní zistený. Aktíva zistené v dedičstve - nehnuteľnosti v k. ú. A. na LV č. XXX, parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape : parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria s domom súp. č. XXX (predtým so súp. č. XXX) o výmere 509 m2, parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 534 m2 nadobúdajú žalovaná v 1./ rade a žalovaná v 2./ rade v podiele ? k celku voči ustupujúcej spoludedičke žalovanej v 3./ rade bezodplatne, pričom sa zaväzujú poskytnúť žalovanej v 3.rade právo doživotného bývania a užívania nehnuteľností zodpovedajúce právu vecného bremena podľa § 151n a nasl. Občianskeho zákonníka.

3. V uznesení o zastavení trestného stíhania ČVS: ORP - 987/2 - VYS - NR - 2014 MP zo dňa 08.11.2017, ktorým bolo trestné stíhanie vo veci vynechania žalobcu z dedičského konania po jeho otcovi, bola

uvedená výpoveď žalovaných v 1./ a 2./ rade, ktoré k priebehu dedičského konania uviedli, že u notára JUDr. P. boli asi 2 - 3 krát, notárovi povedali, že majú ešte jedného brata D., ktorý je bezdomovec, nevedia, kde sa nachádza, čo bola aj pravda. Nemali problém s tým, aby sa do konania zapísal aj brat. Notárovi povedali aj pôvodnú adresu, kde sa zdržoval naposledy - na ulici F. XX v F.. Notár povedal, že mu pošle predvolanie, brat sa však nedostavil, lebo toto predvolanie neprevzal, notár navrhol, že nakoľko si brat predvolanie neprevzal, že dom prepíše na ich dve a že sa s bratom potom vysporiadajú, resp. že notár dopíše do konania brata neskôr, tak to aspoň pochopila žalovaná v 2./ rade. Po tom, ako sa brat objavil, žalované sa dohodli, že v prípade predaja domu brata riadne vyplatia. V uznesení bolo ďalej konštatované, že podľa výpovede notára nebola osoba žalobcu v dedičskom konaní nahlásená, avšak pripustil, že si to riadne nepamätá, nakoľko uplynulo už päť rokov.

4. Z listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území A., obec A., okres F., parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape, par. č. XXX/X o výmere 5059 m2, zastavené plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X o výmere 534 m2 záhrady, dom súp. č. XXX na parcele č. XXX/X, sú žalované v 1./ a 2./ rade, každá v podiele 1.

5. Ustanovenie § 485 Občianskeho zákonníka zakotvuje právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva nadobudnutého neoprávneným dedičom. Ide o špeciálnu právnu úpravu, ktorá sa líši od všeobecnej úpravy ochrany vlastníctva. Predpokladom uplatnenia tohto práva je právoplatné skončenie konania o dedičstve, z ktorého vzišlo uznesenie o nadobudnutí dedičstva nepravým dedičom, resp. o pripadnutí dedičstva štátu ako odúmrť. Účastníkom občianskeho - právneho vzťahu podľa § 485 Občianskeho zákonníka je ten, kto dedičstvo skutočne nadobudol na základe rozhodnutia súdu vydaného v konaní o dedičstve (osoba pasívne legitimovaná) a oprávnený dedič. Oprávneným dedičom je ten, v prospech koho svedčí niektorý z dôvodov dedenia (zákon alebo závet) a hoci nebol platne vydedený a nedopustil sa konania, ktoré by založilo jeho dedičskú nespôsobilosť podľa § 469 Občianskeho zákonníka, nebol účastníkom dedičského konania. Nepravý dedič je povinný vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má. Povinnosť nepravého dediča pri vydávaní dedičstva pravému dedičovi sa riadi zásadami o bezdôvodnom obohatení. Z nich vyplýva, že v prvom rade pôjde o naturálnu reštitúciu, to je o vytvorenie takého stavu, aký by nastal, keby dedičstvo nadobudol pravý dedič a iba vtedy, ak to nie je dobre možné má sa poskytnúť pravému dedičovi peňažná náhrada. Ak nepravý dedič nevydá dedičstvo oprávnenému dedičovi dobrovoľne, môže sa oprávnený dedič domáhať svojho práva na súde žalobou o vydanie dedičstva. Taká právna ochrana prislúcha i tomu, kto je oprávneným dedičom iba časti dedičstva, napr. poručiteľ zanechal 2 deti povolané dediť po 1-ine a k jednému sa neprihliadalo, resp. nebol účastníkom tohto dedičského konania. Tento dedič sa môže žalobou domáhať proti spoludedičovi o vydanie polovice dedičstva. 6. Konštatoval, že súd je podľa princípu formálnej pravdy viazaný tvrdeniami strán a nemá povinnosť zisťovať skutočný stav veci, dokazuje sa len to, čo tvrdia strany. Ak teda existuje skutočnosť, na ktorej sa strany sporu zhodnú, súd nemusí, a ani nemôže takúto skutočnosť dokazovať. Je nutné taktiež poukázať na ustanovenie § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak skutočnosť tvrdená jednou stranou sporu nie je spochybnená druhou stranou sporu, považuje sa táto skutočnosť za nespornú (fikcia nespornosti). Na vyvrátenie tejto fikcie postačuje generálne popretie týchto skutočností vlastným tvrdením o skutkových okolnostiach. Následne je potrebné podporiť skutkové tvrdenia návrhmi na vykonanie dôkazov.

7. V konaní neboli žiadne skutkové tvrdenia sporné, žiadna zo žalovaných nenamietala, že žalobca je oprávneným dedičom ako syn po zomrelom D. I. (otcom žalobcu a žalovaných 1./ a 2./ rade a manželovi žalovanej v 3./ rade). Rovnako nenamietali, že sa s ním v rámci dedičského konania nemalo konať, ani že by mu nemal patriť dedičský podiel na prededených nehnuteľnostiach. Jeho nárok v podstate akceptovali a skutočnosť, že nebol účastníkom dedičského konania chceli riešiť tým, že v prípade predaja domu mu bude vyplatený jeho podiel. Žalovaná v 2./ rade v rámci predbežného prejednania veci súhlasila s nárokom žalobcu na dedičstve v podiele 1/3. Nakoľko medzi stranami sporu neboli sporné žiadne skutočnosti, súd vychádzal zo zhodných tvrdení strán, pričom s ohľadom na skutočnosti uvedené v súdnom spise (pripojený dedičský spis, výpovede žalovaných v trestnom konaní) nebola dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Z tohto dôvodu neboli v konaní žiadne skutočnosti, ktoré bolo potrebné dokazovať.

8. Nakoľko žalovaná v 3./ rade v rámci dedičského konania nededila, dedičstvo skutočne nenadobudla na základe rozhodnutia súdu vydaného v konaní o dedičstve, nie je osobou pasívne legitimovanou v konaní, preto súd žalobu voči nej zamietol.

9. Vo zvyšnej časti bola žaloba dôvodná, preto jej súd vo vzťahu k žalovaným v 1./ a 2./ rade vyhovel. Žalované v 1./ a 2./ rade nadobudli dedičstvo každá v podiele 1/2. Keďže žalovaná v 3./ rade ako ustupujúca dedička nededila, zákonnými dedičmi s nárokom na podiel na dedičstve sú žalobca, žalovaná v 1./ a 2./ rade, a preto má žalobca nárok na 1/3 dedičského podielu. Na základe uvedeného súd uložil žalovaným v 1./ a 2./ rade povinnosť vydať žalobcovi spoluvlastnícky podiel 1/3 na nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom dedičstva. Takto bude podiel každého z dedičov (žalobcu a žalovaných v 1./ a 2./ rade) okrem ustupujúcej dedičky (žalovaná v 3./ rade) na dedičstve 1/3.

10. Súd poznamenal, že hoci žalované aj bez podanej žaloby boli ochotné vzniknutú situáciu riešiť, a to vyplatením podielu žalobcovi v prípade predaja domu (ktorý sa zatiaľ nerealizoval aj napriek zverejnenej ponuke realitnou kanceláriou), žalobca má nárok na ochranu svojho subjektívneho práva a nie je povinný čakať do predaja nehnuteľnosti, preto bolo na mieste rozhodnúť, že má nárok na vydanie podielu na dedičstve.

11. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal plný úspech v konaní voči žalovaným 1./ a 2./ rade, preto súd priznal žalobcovi voči nim náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaná v 3./ rade bola v konaní voči žalobcovi úspešná (voči nej bola žaloba zamietnutá), preto jej svedčí nárok na náhradu trov konania, ale pretože jej žiadne nevznikli, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

12. Proti tomuto rozsudku, časti týkajúcej sa náhrady trov konania medzi žalobcom a žalovanými v 1./ a 2./ rade podali včas odvolanie žalované v 1./ a 2./ rade navrhujúc odvolaciemu súdu nepriznanie náhrady trov žalobcovi. Žalovaná v 1./ rade uviedla, že ako účastníčky dedičského konania si svoju občiansku povinnosť splnili a brata pánovi JUDr. P. uviedli s adresou posledného bydliska F. XX, F.. Žalobca sám podal návrh na začatie súdneho konania vo veci vynechania z dedičského konania a nepokúšal sa za spomínaným účelom skontaktovať so žalovanými a dohodnúť sa mimosúdnou cestou. Okrem iného je tiež dlhodobo práceneschopná a nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť. Žalovaná v 2./ rade v odvolaní uviedla, že sa necíti byť vôbec vinná, preto nemá platiť trovy konania. V konaní sa vyjadrili, že čiastka mu bude vyplatená. Vinu nesie notár.

13. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len "CSP") po zistení, že odvolanie žalovaných v 1./ a 2./ rade bolo podané oprávnenými osobami v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 , prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v 1./ a 2./ rade nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

14.1. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

14.2. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14.3. Podľa § 378 ods. 1 na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

14.4. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

14.5. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. Zásada úspechu v spore sa premieta v ustanovení § 255 ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. „Úspech vo veci“ súd vždy skúma, čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného

nároku. Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) charakteristická pre sporové konania sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Ako už je uvedené vyššie, nejde však o náhradu všetkých trov, ktoré strana v konaní vynaložila, ale iba trov konania vymedzených v ustanovení § 251. To znamená všetkých trov, ktoré sú preukázané, odôvodnené, účelne vynaložené a ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (Števček. M, Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 925 s.). 16. V tomto spore boli vo výsledku úspešnými žalobca vo vzťahu k žalovaným v 1./ a 2./ rade, pretože žalované v 1./ a 2./ rade boli zaviazané na povinnosť tak ako to navrhoval žalobca v žalobe a žalovaná v 3./ rade vo vzťahu k žalobcovi, pretože vo vzťahu k nej sa žaloba ukázala ako nedôvodná. Úspešní v súdnom spore majú tak právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. V tomto duchu odvolací súd konštatuje správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania a nedôvodnosť odvolania žalovaných v 1./ a 2./ rade voči tretiemu výroku napadnutého rozsudku.

17. Vzhľadom na odvolacie dôvody a na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého výroku rozsudku odvolací súd konštatuje, že zásada úspechu v konaní je mechanizmom v procesnom práve, ktorý zabezpečuje, aby dôvodne podaná žaloba alebo zamietnutá žaloba umožnila, úspešným stranám sporu „netratiť“ na súdnom konaní v podobe vzniknutých trov konania. Uvedená zásada úspechu môže byť výnimočne modifikovaná ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že odvolacie dôvody žalovaných v 1./ a 2./ rade smerovali k tomu, že žalované v 1./ a 2./ rade nezodpovedajú za vzniknuté a potrebu ich náhrady vyžadujúce trovy konania úspešnej strane sporu (žalobcovi) z dôvodu, že chceli vyplatiť žalobcu z dedičstva a uvedený stav zavinil notár. Z obsahu dedičského spisu vyplýva, že žalované v 1./ a 2./ rade v dedičskom konaní 22D/2699/2008 akceptovali stav, podľa ktorého (žalovaná v 1./ rade) neoznámila pri predbežnom vyšetrení existenciu ďalšieho dediča (žalobcu) a tento stav udržiavali až do rozhodnutia osvedčením o dedičstve. Hoci žalované tvrdia, že k uvedenému nabádal notár, mali trvať na tom, aby bol do dedičského konania povolaný aj žalobca. Žalobca až po vydanom dedičskom osvedčení kontaktoval súd za účelom zistenia situácie pozostalosti neb. D. rod. XXXX, pričom následne podal predmetnú žalobu, v ktorej bol vo vzťahu k žalovaným v 1./ a 2./ rade úspešný. Inými slovami súd nezistil okolnosti pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania (§ 257 .

18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 s tým, že úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v 1./ a 2./ rade, ktorý v tomto konaní úspech nemali, pretože žalobcovi žiadne odvolacie trovy nevznikli.

19. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .